VERŠ 1:

Arjuna riekol: „Vypočul som si Tvoje pokyny týkajúce sa týchto najdôvernejších duchovných záležitostí, o ktorých si ma tak láskavo poučil, a moja ilúzia sa rozptýlila.

VERŠ 2:

Ó, Pane s lotosovými očami, od Teba som sa podrobne dozvedel o vzniku a zániku všetkých živých tvorov a uvedomil som si Tvoju bezmedznú moc.

VERŠ 3:

Ó, najmocnejší zo všetkých osobností, ó, Najvyšší Pane, hoci Ťa tu teraz pred sebou vidím v Tvojom skutočnom postavení, tak, ako popisuješ sám Seba, chcel by som vidieť, ako vstupuješ do tohoto vesmírneho prejavu. Túžim uzrieť túto Tvoju podobu.

VERŠ 4:

Ó, môj Pane, vládca všetkých mystických síl, ak si myslíš, že som schopný uzrieť Tvoju vesmírnu podobu, odhaľ mi láskavo Svoje nekonečné všeprestupujúce Ja.“

VERŠ 5:

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Môj milý Arjuna, ó, syn Pṛthy, pohľaď na Moju vznešenosť, ktorá má státisíce rôznorodých a rôznofarebných božských tvarov.

VERŠ 6:

Ó, najlepší z Bharatovcov, pohľaď na rôzne prejavy Ādityov, Vasuov, Rudrov, Aśvinī-kumārov a všetkých ďalších polobohov. Pohľaď na tieto obdivuhodné rozmanitosti, ktoré ešte nikto nikdy neuzrel a ani o nich nepočul.

VERŠ 7:

Ó, Arjuna, všetko, čo si želáš uzrieť, môžeš teraz zhliadnuť v Mojom tele! Táto vesmírna podoba ti môže zjaviť všetko, čo si želáš uzrieť dnes, ako aj to, čo by si si mohol želať uzrieť v budúcnosti. Všetko — pohyblivé i nehybné — je teraz na jednom mieste.

VERŠ 8:

Nemôžeš Ma však vidieť očami, ktoré máš teraz. Dám ti preto božský zrak. Pohľaď na Môj mystický majestát.“

VERŠ 9:

Sañjaya riekol: „Ó, kráľ, po týchto slovách vyjavil Hari, Najvyšší Pán všetkých mystických síl, Božská Osobnosť, Arjunovi Svoju vesmírnu podobu.

VERŠ 10 – 11:

V tejto vesmírnej podobe videl Arjuna nespočetne mnoho úst, nespočetne mnoho očí a nespočetne mnoho úžasných javov. Postava bola ozdobená mnohorakými nebeskými ornamentami a držala mnoho pozdvihnutých božských zbraní. Bola prekrásne ozdobená nebeskými girlandami, zahalená do božského šatu a pomazaná božskými vonnými olejami. Všetko bolo očarujúce, žiarivé, nekonečné a všeprestupujúce.

VERŠ 12:

Keby na oblohe naraz vzplanulo státisíce sĺnc, sotva by sa ich žiara dala prirovnať k žiare vesmírnej podoby Najvyššieho Pána.

VERŠ 13:

V tej chvíli mohol Arjuna vo vesmírnej podobe Pána vidieť nekonečné vesmírne expanzie sústredené na jednom mieste a predsa rozdelené na státisíce.

VERŠ 14:

Potom naplnený úžasom a so zježenými vlasmi sklonil Arjuna hlavu na prejav úcty a so zopnutými rukami sa začal modliť k Najvyššiemu Pánovi.“

VERŠ 15:

Arjuna riekol: „Môj drahý Kṛṣṇa, v Tvojom tele vidím všetkých polobohov a mnoho rôznych živých bytostí. Vidím Brahmu sediaceho na lotosovom kvete, Śivu a všetkých mudrcov a božských hadov.

VERŠ 16:

Ó, Pane vesmíru, ó, vesmírna podoba, v Tvojom tele vidím nespočetné množstvo rúk, brúch, úst a očí rozpínajúcich sa bezmedzne do všetkých strán. Nenachádzam v Tebe konca, stredu ani počiatku.

VERŠ 17:

Tvoju podobu, ozdobenú helmicami, kyjmi a diskami, možno sotva uzrieť, pretože na všetky strany šíri oslnivú svetelnú záplavu, pripomínajúcu planúci oheň alebo nezmerateľnú žiaru Slnka.

VERŠ 18:

Si pôvodný najvyšší cieľ poznania. Si konečné miesto spočinutia celého vesmíru. Si nevyčerpateľný a najstarší. Si udržiavateľ odvekého náboženstva, večná Božská Osobnosť. To je môj názor.

VERŠ 19:

Si bez počiatku, stredu či konca. Tvoja sláva je nekonečná. Máš nespočetne mnoho rúk, a Slnko a Mesiac sú Tvoje oči. Vidím Ťa s planúcim ohňom vychádzajúcim z Tvojich úst, spaľujúceho celý tento vesmír Tvojím vlastným jasom.

VERŠ 20:

Hoci si jediný, prestupuješ nebo a planéty i celý priestor medzi nimi. Ó, Vznešený, všetky tri svety sa chvejú pri pohľade na Tvoju ohromujúcu úžasnú podobu.

VERŠ 21:

Zástupy polobohov sa Ti odovzdávajú a vstupujú do Teba. Niektorí z nich sa ustrašene a so zopnutými rukami modlia. Zástupy veľkých svätcov a dokonalých bytostí sa k Tebe modlia a prevolávajú Ti na slávu vedskymi hymnami.

VERŠ 22:

Rudrovia, Ādityovia, Vasuovia, Sādhyovia, Viśvedevovia a obaja Aśvīnovia, Marutovia, prapredkovia, Gandharvovia, Yakṣovia, Asurovia a dokonalí polobohovia — tí všetci na Teba hľadia s úžasom.

VERŠ 23:

Ó, Pane mocných paží, všetky planéty a ich polobohovia sa chvejú pri pohľade na Tvoju úžasnú podobu s mnohými tvárami, očami, rukami, stehnami, nohami, bruchami a hrozivými tesákmi, a tak ako oni som zmätený aj ja.

VERŠ 24:

Ó, všadeprítomný Viṣṇu, keď vidím, ako sa Svojimi mnohorakými žiarivými farbami dotýkaš nebies, keď vidím Tvoje otvorené ústa a obrovské planúce oči, moja myseľ je rozrušená strachom. Celý sa trasiem a v hlbinách duše nemôžem nájsť pokoj.

VERŠ 25:

Ó, Pane pánov, ó, útočisko svetov, prosím, zmiluj sa nado mnou. Nenachádzam pokoj, keď vidím Tvoje žeravé, smrti podobné tváre a hrozivé tesáky. Som načisto zmätený.

VERŠE 26 – 27:

Všetci Dhṛtarāṣṭrovi synovia spolu so svojimi spojeneckými kráľmi, ako aj Bhīṣma, Droṇa a Karṇa a všetci naši vojvodcovia sa rútia do Tvojich hrôzostrašných úst. Niektorých z nich vidím zovretých v Tvojich zuboch, s rozbitými hlavami.

VERŠ 28:

Tak ako sa prúdy riek vlievajú do mora, tak sa aj všetci veľkí bojovníci rútia do Tvojich žeravých úst.

VERŠ 29:

Vidím, ako sa všetci ľudia rútia do Tvojich úst, ako mory, ktoré sa bezhlavo vrhajú do planúceho ohňa.

VERŠ 30:

Ó, Viṣṇu, vidím, ako na všetkých stranách pohlcuješ ľudstvo a olizuješ ho plameňmi Svojich úst. Tvoje lúče pokrývajú celý vesmír, ktorý spaľuješ Svojou hrozivou žiarou.

VERŠ 31:

Ó, Pane všetkých polobohov, prosím, povedz mi, kto si v tejto hrozivej podobe? Znovu a znovu sa Ti klaniam, prosím, zmiluj sa nado mnou. Si prvotný Pán. Chcel by som Ťa poznať, pretože nechápem Tvoje poslanie.“

VERŠ 32:

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Som čas, veľký ničiteľ svetov, a prišiel som, aby som pohltil všetkých ľudí. S výnimkou vás, Pāṇḍuovcov, budú všetci bojovníci na obidvoch stranách zabití.

VERŠ 33:

Preto povstaň. Priprav sa na boj a získaj slávu. Premôž svojich nepriateľov a užívaj si prekvitajúceho kráľovstva. Sám som ich už beztak zahubil, takže ty, ó, Savyasācīn, môžeš byť iba nástrojom v tomto boji.

VERŠ 34:

Droṇu, Bhīṣmu, Karṇu a iných veľkých bojovníkov som už zahubil. Preto ich bez obáv zabi. Jednoducho bojuj a v boji protivníka porazíš.“

VERŠ 35:

Sañjaya riekol Dhṛtarāṣṭrovi: „Ó, kráľ, keď si trasúci sa Arjuna vypočul tieto slová Najvyššej Božskej Osobnosti, opätovne sa klaňal so zopnutými rukami. Bázlivo a so zalknutým hlasom oslovil Kṛṣṇu.“

VERŠ 36:

Arjuna riekol: „Ó, Pane všetkých zmyslov, svet sa naplní radosťou, keď začuje Tvoje meno, a všetci sú k Tebe priťahovaní. Dokonalé bytosti Ti prejavujú úctu, zatiaľ čo démoni sa zo strachu pred Tebou rozpŕchnu na všetky strany. Všetko je, ako má byť.

VERŠ 37:

Ó, Všemocný, ktorý prevyšuješ i Brahmu, si pôvodný stvoriteľ. Ó, nekonečný, niet dôvodu, prečo by Ťa neuctievali. Ó, Bože bohov, útočisko vesmíru! Si príčinnou všetkých príčin, Si nepremožiteľný zdroj, transcendentálny voči tomuto hmotnému stvoreniu.

VERŠ 38:

Si pôvodná Božská Osobnosť, Si najstaršie, zvrchované miesto spočinutia tohoto vesmírneho stvorenia. Si znalcom všetkého a si všetkým, čo je možné poznať. Si najvyšším útočiskom nad hmotnými kvalitami. Ó, nekonečná podoba! Celé toto vesmírne stvorenie je prestúpené Tebou.

VERŠ 39:

Si vzduch a zvrchovaný vládca! Si oheň, voda a si Mesiac! Si Brahmā, prvá živá bytosť, a si praotec všetkých tvorov. Preto sa Ti znovu a znovu tisíckrát úctivo klaniam!

VERŠ 40:

Klaniam sa Ti spredu, zozadu a zo všetkých strán! Ó, bezmedzná moc, si pánom všetkých nekonečných síl. Si všeprenikajúci, a preto si všetkým.

VERŠ 41 – 42:

Považoval som Ťa za svojho priateľa a zavše som Ťa ľahkovážne oslovil „ó, Kṛṣṇa“, „ó, Yādava“, „môj priateľ“, nepoznajúc Tvoju skutočnú slávu. Prosím, odpusť mi všetko, čoho som sa voči Tebe dopustil z ľahkovážnosti alebo z lásky. Zavše som bol k Tebe nezdvorilý, keď sme spolu žartovali počas odpočinku, keď sme ležali na jednej posteli, sedeli či jedli, či už osamote alebo v spoločnosti priateľov. Odpusť mi, prosím, všetky moje priestupky, ó, nekonečný.

VERŠ 43:

Si otcom celého vesmírneho stvorenia, pohyblivého i nehybného. Si jeho úctyhodným Pánom a najväčším duchovným učiteľom. Nikto sa Ti nevyrovná a nik nemôže byť ako Ty. Ako by Ťa niekto v týchto troch svetoch mohol prekonať, ó, Pane s nesmiernou mocou?

VERŠ 44:

Si úctyhodný Najvyšší Pán, uctievaný všetkými živými tvormi. Padám pred Tebou na zem, aby som Ti vyjadril svoju hlbokú úctu a požiadal Ťa o milosť. Prosím, odpusť mi všetko, čoho som sa voči Tebe dopustil a buď ku mne zhovievavý, tak ako je zhovievavý otec k nehanebnému synovi, priateľ k bezočivosti priateľa, či žena k dôvernosti svojho muža.

VERŠ 45:

Pociťujem radosť pri pohľade na túto vesmírnu podobu, ktorú som nikdy predtým nevidel, no moja myseľ sa chveje bázňou. Preto Ťa prosím, zľutuj sa nado mnou a ukáž sa mi znovu vo Svojej podobe ako Najvyššia Božská Osobnosť, ó, Pane všetkých polobohov, ó, útočisko vesmíru.

VERŠ 46:

Ó, vesmírna podoba, ó, tisícruký Pane, zjav sa mi, prosím, s korunou na hlave, s kyjom, diskom, lastúrou a lotosovým kvetom vo Svojich rukách. Túžim uzrieť túto Tvoju štvorrukú podobu.“

VERŠ 47:

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Môj milý Arjuna, s radosťou som ti Svojou vnútornou energiou zjavil najvyššiu vesmírnu podobu hmotného sveta, prvotnú, nekonečnú a žiarivú podobu, ktorú okrem teba nikto nikdy neuzrel.

VERŠ 48:

Ó, najudatnejší z Kuruovských bojovníkov, pred tebou túto vesmírnu podobu ešte nikto nikdy neuzrel. V hmotnom svete ju nikto nemôže uzrieť štúdiom Ved, dobročinnosťou, vykonávaním obetí, zbožných skutkov ani pokáním.

VERŠ 49:

Nenechám ťa viac znepokojovať a rozrušovať sa pohľadom na túto Moju desivú podobu. Ó, môj oddaný, nedaj sa viac ničím zmiasť. S pokojnou mysľou sa teraz môžeš pozrieť na podobu, po ktorej túžiš.“

VERŠ 50:

Sañjaya riekol Dhṛtarāṣṭrovi: „Keď Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, takto prihovoril k Arjunovi, opäť prijal Svoju skutočnú štvorrukú podobu a aby uspokojil zmäteného Arjunu, ukázal sa mu nakoniec vo Svojej dvojrukej podobe.“

VERŠ 51:

Keď Arjuna uzrel Kṛṣṇu v Jeho pôvodnej podobe riekol: „Ó, Janārdana, pri pohľade na Tvoju prekrásnu ľudskú podobu sa moja myseľ opäť upokojila a vraciam sa do svojej pôvodnej prirodzenosti.“

VERŠ 52:

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Môj drahý Arjuna, je veľmi ťažké uzrieť podobu, na ktorú sa práve pozeráš. Dokonca aj polobohovia neustále túžia uzrieť túto tak milú podobu.

VERŠ 53:

Táto podoba, ktorú vidíš svojimi transcendentálnymi očami, nemôže byť pochopená prostým štúdiom Ved, tvrdým pokáním, dobročinnosťou ba ani uctievaním. Týmito spôsobmi ma nikto nemôže uzrieť takého, aký Som.

VERŠ 54:

Môj milý Arjuna, jedine čistou oddanou službou môžem byť priamo videný a poznaný tak, ako tu pred tebou stojím. Len tak môžeš vniknúť do záhady ako Ma pochopiť.

VERŠ 55:

Môj milý Arjuna, kto Mi slúži s čistou oddanosťou, kto je zbavený mentálnych špekulácií a nečistoty plodonosných činov, kto pre Mňa jedná, považuje Ma za svoj najvyšší cieľ a je priateľský ku všetkým živým tvorom, ten ku Mne určite dospeje.“