Bg. 11.41-42
Devanagari
सखेति मत्वा प्रसभं यदुक्तं
हे कृष्ण हे यादव हे सखेति ।
अजानता महिमानं तवेदं
मया प्रमादात्प्रणयेन वापि ॥ ४१ ॥
यच्चावहासार्थमसत्कृतोऽसि
विहारशय्यासनभोजनेषु ।
एकोऽथवाप्यच्युत तत्समक्षं
तत्क्षामये त्वामहमप्रमेयम् ॥ ४२ ॥
हे कृष्ण हे यादव हे सखेति ।
अजानता महिमानं तवेदं
मया प्रमादात्प्रणयेन वापि ॥ ४१ ॥
यच्चावहासार्थमसत्कृतोऽसि
विहारशय्यासनभोजनेषु ।
एकोऽथवाप्यच्युत तत्समक्षं
तत्क्षामये त्वामहमप्रमेयम् ॥ ४२ ॥
Text verša
sakheti matvā prasabhaṁ yad uktaṁ
he kṛṣṇa he yādava he sakheti
ajānatā mahimānaṁ tavedaṁ
mayā pramādāt praṇayena vāpi
he kṛṣṇa he yādava he sakheti
ajānatā mahimānaṁ tavedaṁ
mayā pramādāt praṇayena vāpi
yac cāvahāsārtham asat-kṛto ’si
vihāra-śayyāsana-bhojaneṣu
eko ’tha vāpy acyuta tat-samakṣaṁ
tat kṣāmaye tvām aham aprameyam
vihāra-śayyāsana-bhojaneṣu
eko ’tha vāpy acyuta tat-samakṣaṁ
tat kṣāmaye tvām aham aprameyam
Synonymá
sakhā — priateľ; iti — tak; matvā — mysliaci; prasabham — trúfalo; yat — čokoľvek; uktam — riekol; he kṛṣṇa — ó, Kṛṣṇa; he yādava — ó, Yādava; he sakhe — ó, drahý priateľ; iti — tak; ajānatā — nevdojak; mahimānam — nádhera; tava — Tvoja; idam — to; mayā — mnou; pramādāt — z ľahkovážnosti; praṇayena — z lásky; vā api — buď; yat — čokoľvek; ca — tiež; avahāsa-artham — ako žart; asat-kṛtaḥ — potupa; asi — bol si; vihāra — zábava; śayyā — ležiac; āsana — sediac; bhojaneṣu — za jedným stolom; ekaḥ — sám; atha vā — alebo; api — tiež; acyuta — ó, neomylný; tat-samakṣam — v spoločnosti; tat — všetky tieto; kṣāmaye — prepáč; tvām — Ty; aham — ja; aprameyam — bezmedzný.
Preklad
Považoval som Ťa za svojho priateľa a zavše som Ťa ľahkovážne oslovil „ó, Kṛṣṇa“, „ó, Yādava“, „môj priateľ“, nepoznajúc Tvoju skutočnú slávu. Prosím, odpusť mi všetko, čoho som sa voči Tebe dopustil z ľahkovážnosti alebo z lásky. Zavše som bol k Tebe nezdvorilý, keď sme spolu žartovali počas odpočinku, keď sme ležali na jednej posteli, sedeli či jedli, či už osamote alebo v spoločnosti priateľov. Odpusť mi, prosím, všetky moje priestupky, ó, nekonečný.
Význam
Aj keď sa Kṛṣṇa pred Arjunom zjavil vo Svojej vesmírnej podobe, Arjuna si pamätal na svoj priateľský vzťah k Nemu a prosil Ho, aby mu odpustil všetky nezdvorilosti. Arjuna uznal svoju nevedomosť, nakoľko neveril, že by Kṛṣṇa mohol nadobudnúť takú gigantickú vesmírnu podobu, hoci mu už Kṛṣṇa ako Svojmu priateľovi jasne povedal, kto je. Arjuna nevedel, koľkokrát ponížil Kṛṣṇu, keď Ho nevdojak oslovil slovami „ó, môj priateľ“, „ó, Kṛṣṇa“, “ó, Yādava“ a pod, nepoznajúc Jeho božskú vznešenosť. Kṛṣṇa je však taký láskavý a zhovievavý, že navzdory Svojej zvrchovanosti mal k Arjunovi priateľský vzťah. Taký je vzájomný transcendentálny láskyplný vzťah medzi Kṛṣṇom a Jeho oddaným. Tento vzťah medzi živou bytosťou a Kṛṣṇom je večný a nemožno naň zabudnúť. To môžeme vidieť na Arjunovom postoji. Hoci zakúsil vznešenosť vesmírnej podoby, nemohol zabudnúť na svoj priateľský vzťah ku Kṛṣṇovi.