V tejto kapitole je Kṛṣṇa označený ako príčina všetkých príčin. Kṛṣṇa je príčinou Mahāviṣṇua, z ktorého pochádzajú všetky hmotné vesmíry. Nie je obyčajná inkarnácia, je zdrojom všetkých inkarnácií. To bolo jasne vysvetlené v predchádzajúcej kapitole.

Arjuna teraz hovorí, že jeho ilúzia sa rozptýlila. To znamená, že Arjuna viac nezmýšľa o Kṛṣṇovi ako o obyčajnej ľudskej bytosti a o svojom priateľovi, ale ako o zdroji všetkého. Arjuna je veľmi inteligentný a je šťastný, že má takého priateľa, akým je Kṛṣṇa; teraz si však myslí, že hoci on sám môže prijať Kṛṣṇu ako zdroj všetkého jestvujúceho, ostatní Ho tak prijať nemôžu. Z tohoto dôvodu chce ustanoviť Kṛṣṇovu božskú povahu pre všetkých, a preto Ho v tejto kapitole žiada, aby mu vyjavil Svoju vesmírnu podobu. Ak niekto uzrie Kṛṣṇovu vesmírnu podobu, preľakne sa ako Arjuna, ale Kṛṣṇa je taký láskavý, že opäť prijme Svoju pôvodnú podobu. Arjuna súhlasí so všetkým, čo Kṛṣṇa už niekoľkokrát povedal: Kṛṣṇa sa mu prihovára len pre jeho vlastné dobro. Arjuna si uvedomuje, že všetko sa odohráva len vďaka Kṛṣṇovej milosti. Teraz je presvedčený, že Kṛṣṇa je príčinou všetkých príčin a že v podobe Nadduše sídli v srdciach všetkých živých tvorov.

Arjuna vo svojej radosti oslovuje Kṛṣṇu slovami: „Ó, Pane s lotosovými očami“ (Kṛṣṇove oči sa podobajú na okvetné lístky lotosu), pretože Kṛṣṇa ho v predchádzajúcich kapitolách uisťuje: ahaṁ kṛtsnasya jagataḥ prabhavaḥ pralasyas tathā. „Som zdrojom vzniku a zániku celého hmotného stvorenia.“ (Bg.7.6.). Kṛṣṇa to Arjunovi podrobne vysvetlil. Arjuna vie aj to, že je všeprestupujúci, aj keď osobne všade prítomný nie je. Arjuna priznáva, že plne pochopil túto nepochopiteľnú Kṛṣṇovu vlastnosť.

Śrī Kṛṣṇa povedal, že vesmírny prejav vznikol a zotrváva preto, že doňho vstúpil vo Svojom osobnom zastúpení. Arjuna bol inšpirovaný Kṛṣṇovým tvrdením, aby však presvedčil aj ostatných, ktorý by si snáď v budúcnosti mohli myslieť, že Kṛṣṇa je obyčajný človek, praje si uzrieť Kṛṣṇu v Jeho vesmírnej podobe. Chcel vedieť i to, ako Kṛṣṇa zasahuje do chodu vesmíru, hoci je od neho odlúčený. Skutočnosť, že oslovil Kṛṣṇu slovom puruṣottama, je význačná. Keďže Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť, je prítomný v Arjunovom srdci a pozná teda jeho priania, vie aj to, že Arjuna nijak obzvlášť netúži po tom, aby Ho mohol vidieť v Jeho vesmírnej podobe, pretože je úplne spokojný, keď Ho vidí v Jeho osobnej podobe Kṛṣṇu. Kṛṣṇa vedel, že Arjuna nijaké dôkazy nepotrebuje, ale že vesmírnu podobu chce vidieť preto, aby presvedčil ostatných. Kṛṣṇa chápal i to, že Arjuna si praje uzrieť túto podobu, aby stanovil normu, pretože v budúcnosti by sa inak veľa podvodníkov mohlo vydávať za inkarnácie Boha. Ľudia by mali byť preto obozretní. Ten, kto sa prehlási za Kṛṣṇu, musí byť pripravený ukázať svoju vesmírnu podobu a dokázať tak ľuďom svoje tvrdenie.

Hovorí sa, že človek nie je schopný svojimi hmotnými zmyslami vidieť, počuť, chápať či vôbec vnímať Najvyššieho Pána, Śrī Kṛṣṇu. Ak sa však zapojí do láskyplnej oddanej služby, Kṛṣṇa sa mu zjaví. Živá bytosť je iba duchovná iskra, a preto nemôže Najvyššieho Pána ani prehliadnuť, ani pochopiť. Keďže Arjuna bol oddaný, nezávisel na svojej špekulatívnej schopnosti. Ako živá bytosť si uvedomoval svoju nedokonalosť a zároveň priznával Kṛṣṇovi Jeho neoceniteľné postavenie. Arjuna vedel, že obyčajný živý tvor nemôže pochopiť bezhraničné nekonečno. Ak sa však Nekonečný osobne zjaví, môžeme Jeho milosťou porozumieť Jeho povahe. Slovo yogeśvara je v tomto verši tiež veľmi dôležité, pretože Kṛṣṇa má nesmierne schopnosti. Ak chce, môže sa milostivo zjaviť, a to aj navzdory Svojej nekonečnosti. Preto Arjuna prosí o Kṛṣṇovu nepochopiteľnú milosť, no neprikazuje Mu to. Kṛṣṇa sa nemusí nikomu zjaviť, ale ukazuje sa tým, ktorí sa Mu celkom odovzdajú a oddane Mu slúžia. Preto ľudia, ktorí sa spoliehajú len na svoje intelektuálne špekulatívne schopnosti, nemôžu Kṛṣṇu nikdy uzrieť.

Arjuna si prial vidieť Kṛṣṇu v Jeho vesmírnej podobe, ktorá je všeprestupujúca a transcendentálna, no keďže jestvuje len v hmotnom svete, je podmienená časovému faktoru. Tak ako je hmotná príroda niekedy prejavená a niekedy neprejavená, tak je aj Kṛṣṇova vesmírna podoba raz prejavená a raz nie. Na rozdiel od iných Kṛṣṇových podôb nie je večne prejavená v duchovnom svete. Oddanému tak veľmi nezáleží na tom, aby uvidel vesmírnu podobu, no keďže si Arjuna toľko prial vidieť Kṛṣṇu v tejto podobe, Kṛṣṇa mu ju vyjavil. Obyčajný človek túto vesmírnu podobu nemôže uzrieť. Aby ju vôbec mohol uzrieť, Kṛṣṇa mu najprv musí dať silu.

Aj keď Arjuna bol Kṛṣṇov osobný priateľ a bol veľmi učený, ani on nemohol vedieť o Kṛṣṇovi všetko. Tu sa píše, že ešte nikto nikdy neuzrel všetky tieto podoby a manifestácie a ani o nich nepočul. Teraz Kṛṣṇa tieto úžasné podoby postupne vyjaví.

Nikto nemôže z jedného miesta zhliadnuť celý vesmír. Ani najpokročilejší vedec nemôže vidieť, čo sa deje v ostatných častiach vesmíru. No oddaný ako Arjuna mohol vidieť všetko v ktorejkoľvek časti vesmíru. Kṛṣṇa mu dal schopnosť vidieť všetko, po čom kedy túžil — v minulosti, v prítomnosti aj v budúcnosti. Tak môže Arjuna Kṛṣṇovou milosťou vidieť všetko.

Čistý oddaný vidí Kṛṣṇu najradšej v Jeho dvojrukej podobe, Kṛṣṇovu vesmírnu podobu môže uzrieť len vďaka Jeho milosti. Nie mysľou, ale duchovným zrakom. Arjunovi bolo povedané, že ak chce uzrieť Kṛṣṇovu vesmírnu podobu, musí zmeniť svoj zrak, nie svoju myseľ. Kṛṣṇova vesmírna podoba nie je až taká dôležitá, to bude vysvetlené v nasledujúcich veršoch. Napriek tomu Kṛṣṇa obdaril Arjunu zvláštnym zrakom, aby mohol uzrieť vesmírnu podobu, ktorú si želal vidieť.

Oddaných, ktorí majú správny transcendentálny vzťah ku Kṛṣṇovi, priťahujú Jeho pôvabné vlastnosti, a nie bezduchá ukážka majestátu. Kṛṣṇovi spoločníci, Kṛṣṇovi priatelia a Kṛṣṇovi rodičia nikdy netúžia po tom, aby im Kṛṣṇa ukázal svoju majestátnosť. Sú takí pohrúžení v čistej láske, že si ani neuvedomujú, že Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť. Počas svojich láskyplných zábav zabúdajú, že Kṛṣṇa je Najvyšší Pán. V Śrīmad-Bhāgavatame sa uvádza, že chlapci, ktorí sa hrajú s Kṛṣṇom, sú veľmi zbožné duše a po mnohých narodeniach dostali možnosť hrať sa s Ním, pretože vo svojich minulých životoch vykonali mnoho zbožných skutkov. Títo chlapci nevedia, že Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť. Považujú Ho za svojho osobného priateľa. Preto Śukadeva Gosvāmī zložil nasledujúci verš:

„Tu je Najvyššia Osoba, ktorú veľkí mudrci pokladajú za neosobný Brahman, oddaní za Najvyššiu Božskú Osobnosť a obyčajní ľudia za výtvor hmotnej prírody. Títo chlapci, ktorí vo svojich minulých životoch vykonali mnoho zbožných skutkov, sa teraz hrajú v spoločnosti Najvyššieho Pána.“ (Śrīmad-Bhāgavatam 10.12.11.)

Oddaný nemá, pravdupovediac, veľký záujem vidieť vesmírnu podobu. Arjuna ju však chcel uzrieť, aby potvrdil Kṛṣṇove slová a aby ľudia v budúcnosti uverili, že Kṛṣṇa sa nepredstavil ako Najvyšší len teoreticky, ale že Ním skutočne je. Arjuna to musí potvrdiť, pretože je zakladateľom parampary. Tí, ktorí chcú vážne pochopiť Kṛṣṇu, Najvyššiu Božskú Osobnosť, a nasledujú Arjunov príklad, by mali vedieť, že Kṛṣṇa sa nepredstavil ako Najvyšší iba teoreticky, ale že sa ako Najvyšší skutočne zjavil.

Śrī Kṛṣṇa dal Arjunovi schopnosť nevyhnutne potrebnú na uzretie vesmírnej podoby, hoci vedel, že Arjuna si to nijak obzvlášť nepraje.

V týchto dvoch veršoch sa opätovným použitím slova aneka naznačuje, že Arjuna mohol vidieť nekonečne veľa rúk, úst, nôh a iných prejavov. Tieto manifestácie zaberali celý vesmír a hoci Arjuna sedel na bojovom voze, mohol ich vďaka Kṛṣṇovej milosti, vďaka Jeho neuveriteľnej moci všetky uzrieť.

To, čo Arjuna videl, bolo neopísateľné, a napriek tomu sa Sañjaya pokúša Dhṛtarāṣṭrovi znázorniť toto veľkolepé zjavenie. Ani Sañjaya, ani Dhṛtarāṣṭra na bojisku neboli, no vďaka Vyāsovej milosti mohol Sañjaya vidieť všetko, čo sa tam deje. Aby čo najlepšie znázornil situáciu tak, aby bola pochopiteľná, používa obrazné prirovnania (tisíce sĺnc a pod.).

Slovo tatra (tam) je v tomto verši veľmi významné. Poukazuje na to, že Kṛṣṇa i Arjuna sedeli na voze, keď Arjuna uzrel vesmírnu podobu. Ostatní, ktorí boli na bojisku, túto podobu uzrieť nemohli, pretože Kṛṣṇa dal božský zrak iba Arjunovi. Arjuna mohol vidieť v Kṛṣṇovom tele tisíce planét. Z vedskych písiem sa môžeme dozvedieť o existencii rôznych vesmírov a planét. Niektoré sú z hliny, iné zo zlata alebo drahokamov. Niektoré sú gigantické, a iné nie sú až také veľké. Arjuna mohol celú túto scenériu vidieť priamo zo svojho bojového voza. Nik iný si však nemohol všimnúť, čo sa odohrávalo medzi Kṛṣṇom a Arjunom.

Len čo Arjuna získal božský zrak, ihneď sa zmenil jeho postoj ku Kṛṣṇovi. Predtým sa ich vzťah zakladal na priateľstve, no teraz, po uzretí vesmírnej podoby, sa Arjuna Kṛṣṇovi s veľkou úctou klaňal a modlil sa k Nemu so zopnutými rukami. Arjunov vzťah sa zmenil z priateľstva v úžas a začal velebiť vesmírnu podobu. Veľkí oddaní vidia Kṛṣṇu ako zdroj všetkých vzťahov. V písmach sa uvádza dvanásť základných druhov vzťahu a všetky sú prejavené v Kṛṣṇovi. Hovorí sa, že Kṛṣṇa je oceánom všetkých druhov vzťahov jestvujúcich medzi dvoma živými bytosťami, medzi bohmi alebo medzi Najvyšším Pánom a Jeho oddanými.

Arjuna bol inšpirovaný vzťahom úžasu a hoci mal rozvážnu, pokojnú a tichú povahu, tento úžas ho priviedol do tranzu a so zježenými vlasmi a zopnutými rukami sa Najvyššiemu Pánovi s hlbokou úctou poklonil. Prirodzene, že sa nebál. Bol ohromený zázrakom Najvyššieho Pána. Bezprostrednou reakciou bol úžas, ktorý prevažoval nad jeho prirodzeným láskyplným priateľstvom, a preto takto reagoval.

Arjuna vidí celý vesmír, vidí Brahmu, prvú stvorenú bytosť tohoto vesmíru, a nebeského hada Vāsukiho, na ktorom v nižších oblastiach vesmíru spočíva Garbhodakaśāyī Viṣṇu. Aj iné hady sa nazývajú Vāsuki. Od Garbhodakaśāyī Viṣṇua môže Arjuna dovidieť až na najvyššiu časť vesmíru, k lotosovej planéte, kde sídli Brahmā, prvá bytosť tohoto vesmíru. To znamená, že Arjuna, ktorý sedel vo svojom bojovom voze, mohol vidieť všetko, od jedného konca po druhý. To bolo možné len milosťou Najvyššieho Pána, Kṛṣṇu.

Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť, a preto je neobmedzený. Prostredníctvom Neho môžeme vidieť všetko.

Šesť vznešených vlastností Najvyššej Božskej Osobnosti nemá konca. Tu, ako aj na mnohých ďalších miestach, sa niektoré veci znovu opakujú, no opätovné ospevovanie Kṛṣṇovej nádhery a slávy sa podľa písiem nepokladá za literárny poklesok. Hovorí sa, že človek sa znovu a znovu opakuje vtedy, keď je zmätený, v úžase alebo v hlbokej extáze. To však nie je chyba.

Slová dyāv ā-pṛthivyoḥ („priestor medzi nebom a zemou“) a lokatrayam („tri svety“) sú v tomto verši významné. Zdá sa, že nielen Arjuna, ale i ostatné bytosti na iných planétach videli túto Pánovu vesmírnu podobu. Arjunov pohľad na túto podobu nebol snom. Všetci, ktorých Kṛṣṇa obdaril božským zrakom, mohli na bojisku vidieť túto vesmírnu podobu.

Polobohovia na všetkých planetárnych sústavách sa báli ohromnej vesmírnej podoby a jej spaľujúcej žiary, a preto sa modlili o ochranu.

Na začiatku tejto kapitoly Śrī Kṛṣṇa Arjunovi sľúbil, že mu ukáže veci, ktoré by tak rád videl. Teraz Arjuna môže vidieť, ako sú bojovníci a vojvodcovia nepriateľskej strany (Bhīṣma, Droṇa, Karṇa a Dhṛtarāṣṭrovi synovia) spolu s jeho vlastnými bojovníkmi načisto vyhladení. To znamená, že po zabití takmer všetkých osôb prítomných na Kuruovskom poli sa Arjuna stane víťazom. Hovorí sa tu, že aj Bhīṣma, ktorý bol považovaný za nepremožiteľného, bude porazený. Karṇu stihne podobný osud. Zahynú nielen veľkí bojovníci na strane protivníka, ako napríklad Bhīṣma, ale aj bojovníci na Arjunovej strane.

Arjuna bol zmätený z mnohorakých podôb, ktoré mu Kṛṣṇa vyjavil, hoci vedel, že Kṛṣṇa je jeho priateľ a Najvyššia Božská Osobnosť. Preto ho i naďalej zaujímalo, čo chce Kṛṣṇa dosiahnuť touto pustošivou silou. Vo Vedach sa píše, že Najvyššia Pravda privodí zánik všetkého, dokonca aj brāhmaṇov. To je potvrdené v Kaṭha-Upaniṣade (1.2.25) slovami:

Najvyšší nakoniec pohltí všetkých brāhmaṇov, kṣatriyov, alebo hocikoho iného ako obyčajné jedlo. Touto podobou Najvyššieho Pána je všepohlcujúci obor. Kṛṣṇa sa zjavil Arjunovi ako všepohlcujúci čas. S výnimkou niekoľkých Pāṇḍuovcov zničí všetkých vojakov na bojisku.

Arjuna s vojnou nesúhlasil. Veril, že je lepšie nebojovať a tak sa vyhnúť sklamaniu. Kṛṣṇa mu však odvetil, že aj keby nebojoval, boli by všetci zahynuli, pretože taký bol Jeho plán. Keby Arjuna nebojoval, zahynuli by iným spôsobom. V skutočnosti už boli všetci mŕtvi. Čas znamená zánik a všetky súcna budú podľa vôle Najvyššieho Pána opäť zničené. Taký je zákon prírody.

Slová Savya-sācin označujú človeka, ktorý je veľmi šikovný v streľbe z luku. Arjuna bol teda oslovený ako „udatný bojovník“, schopný zabiť svojimi šípmi všetkých nepriateľov. Rovnako významné sú tu slová nimitta-mātram — „buď jednoducho nástrojom“. Všetko sa deje podľa plánu Najvyššej Božskej Osobnosti. Hlupáci, ktorí nemajú dostatočné poznanie, si myslia, že príroda jedná chaoticky, bez plánu a že všetky výtvory vznikajú čírou náhodou. Veľa takzvaných vedcov hovorí, veci sa majú tak alebo onak. No my sa nemôžeme uspokojiť s odpoveďami typu „snáď“ alebo „možno“. Hmotná príroda koná podľa určitého plánu. Aký je to plán? Tento kozmický výtvor umožňuje podmieneným dušiam vrátiť sa späť domov — späť k Bohu. Dovtedy, kým máme panovačnú mentalitu, vyúsťujúcu v snahu ovládať prírodu, sme podmienení. Naopak najinteligentnejší je ten, kto dokáže porozumieť plánu Najvyššieho Pána a rozvíja vedomie Kṛṣṇu. Tento vesmír bol stvorený z Božej vôle a z Božej vôle aj zanikne. Bol to teda Boží plán, aby došlo k bitke na Kurukṣetre. Arjuna odmietal bojovať, no bolo mu poradené, aby bojoval podľa prianí Najvyššieho Pána, pretože to mu zaručí úspech. Ten, kto si je plne vedomý Kṛṣṇu a zasvätil svoj život transcendentálnej službe Pánovi, je dokonalý človek.

Všetko je plán Najvyššej Božskej Osobnosti, no Kṛṣṇa je taký láskavý a milostivý k Svojím oddaným, že im prenecháva pocty, ak v súlade s Jeho prianím plnia Jeho vôľu. Preto by sme si mali zariadiť život tak, aby sme konali pre uspokojenie Kṛṣṇu a spoznali Najvyššiu Božskú Osobnosť prostredníctvom duchovného učiteľa. Milosťou Najvyššieho Pána môžeme porozumieť Jeho plánom. Plány oddaných sú rovnako dobré ako Pánove plány. Každý by mal konať podľa týchto plánov, aby zvíťazil v boji o existenciu.

Už sme vysvetlili, že pri uzretí vesmírnej podoby Najvyššej Božskej Osobnosti bol Arjuna zmätený, a tak sa Kṛṣṇovi znovu klaňal a s rozochveným hlasom sa začal modliť, nie snáď ako priateľ, ale ako užasnutý oddaný.

Arjuna sa stal osvieteným človekom, keď mu Kṛṣṇa prezradil, ako sa boj na Kuruovskom poli skončí, a ako veľký oddaný a priateľ Najvyššej Božskej Osobnosti uznal, že všetky Kṛṣṇove činnosti sú dokonalé. Arjuna potvrdil, že Kṛṣṇa je udržovateľom a predmetom uctievania oddaných, a že je ničiteľom všetkého nežiadúceho. Jeho činy prinášajú dobro všetkým. Arjuna pochopil, že bitka na Kurukṣetre sa udiala pred zrakom mnohých polobohov, siddhov a iných inteligentných bytostí z vyšších planét, pretože sa jej osobne zúčastnil Kṛṣṇa. Keď Arjuna pozoroval Kṛṣṇovu vesmírnu podobu, polobohovia sa z nej radovali, zatiaľ čo démoni a ateisti nemohli velebenie Pána strpieť. Rozpŕchli sa na všetky strany, pretože mali prirodzený strach z Kṛṣṇovej pustošivej podoby. Arjuna velebil spôsob, akým Kṛṣṇa jedná so Svojimi oddanými a s ateistami. Oddaní velebia Pána za každých okolností, pretože vedia, že čokoľvek Boh vykoná, je pre dobro všetkých.

Týmto preukazovaním úcty Arjuna naznačuje, že Kṛṣṇu by mali uctievať všetci. Je všadeprítomný a je Dušou všetkých duší. Arjuna oslovil Kṛṣṇu mahātmā, čo znamená „najušľachtilejší a nekonečný“. Ananta značí, že nejestvuje nič, čo by nespadalo pod vplyv energií Najvyššieho Pána. Slovo deveśa značí, že prevyšuje a ovláda všetkých polobohov. Je útočiskom vesmíru. Arjuna tiež uvažoval, že je správne, aby všetky dokonalé živé bytosti a mocní polobohovia preukazovali Kṛṣṇovi hlbokú úctu, pretože nik nie je mocnejší ako On. Upozornil najmä na to, že Kṛṣṇa prevyšuje aj Brahmu, pretože ho stvoril. Brahmā sa narodil z lotosového kvetu, ktorý vyrastá z pupku Garbhodakaśāyī Viṣṇua. Garbhodakaśāyī Viṣṇu je Kṛṣṇovou plnou expanziou, a preto musí ako Brahmā, tak i Śiva zrodený z Brahmu, ako aj všetci polobohovia pokorne uctievať Kṛṣṇu. V Śrīmad-Bhāgavatame sa uvádza, že Śiva, Brahmā a ostatní polobohovia uctievajú Najvyššieho Pána. Slovo akṣaram je veľmi dôležité, pretože tento hmotný svet je podmienený zániku, zatiaľ čo Kṛṣṇa ho prevyšuje a nie je ním ovplyvnený. V hmotnej prírode stojí nad všetkými podmienenými dušami a nad celým vesmírnym prejavením, pretože je príčinou všetkých príčin a všemocným Pánom.

Všetko spočíva v Najvyššej Božskej Osobnosti, a preto je Boh konečným útočiskom. Nidhānam znamená, že všetko, dokonca aj neosobná žiara Brahmanu, má svoj pôvod v Kṛṣṇovi, Najvyššej Božskej Osobnosti. Kṛṣṇa vie o všetkom, čo sa deje v tomto svete, a ak môže mať poznanie nejaký koniec, potom Kṛṣṇa je jeho konečným cieľom. Preto je poznávaným a poznateľným zároveň. Je predmetom poznania, pretože je všeprestupujúci. A keďže je príčinou duchovného sveta, je transcendentálny. Je Najvyššou Osobnosťou transcendentálneho sveta.

Kṛṣṇa je tu nazvaný vzduchom, vzduch je všeprestupujúci, a preto je najdôležitejším predstaviteľom všetkých polobohov. Arjuna oslovil Kṛṣṇu i „veľký praotec“, pretože Kṛṣṇa je otcom Brahmu, prvej živej bytosti vo vesmíre.

V láskyplnej extáze vo vzťahu ku Kṛṣṇovi sa Arjuna, Jeho priateľ, klania Kṛṣṇovi zo všetkých strán. Prijíma Kṛṣṇu ako pána všetkých síl, stojaceho vysoko nad všetkými mocnými bojovníkmi zhromaždenými na bojisku. Vo Viṣṇu Purāṇe (1.9.69) sa píše:

„Každý, kto pred Teba predstúpi, hoci aj poloboh, je Tvojím výtvorom, ó, Najvyššia Božská Osobnosť“.

Aj keď sa Kṛṣṇa pred Arjunom zjavil vo Svojej vesmírnej podobe, Arjuna si pamätal na svoj priateľský vzťah k Nemu a prosil Ho, aby mu odpustil všetky nezdvorilosti. Arjuna uznal svoju nevedomosť, nakoľko neveril, že by Kṛṣṇa mohol nadobudnúť takú gigantickú vesmírnu podobu, hoci mu už Kṛṣṇa ako Svojmu priateľovi jasne povedal, kto je. Arjuna nevedel, koľkokrát ponížil Kṛṣṇu, keď Ho nevdojak oslovil slovami „ó, môj priateľ“, „ó, Kṛṣṇa“, “ó, Yādava“ a pod, nepoznajúc Jeho božskú vznešenosť. Kṛṣṇa je však taký láskavý a zhovievavý, že navzdory Svojej zvrchovanosti mal k Arjunovi priateľský vzťah. Taký je vzájomný transcendentálny láskyplný vzťah medzi Kṛṣṇom a Jeho oddaným. Tento vzťah medzi živou bytosťou a Kṛṣṇom je večný a nemožno naň zabudnúť. To môžeme vidieť na Arjunovom postoji. Hoci zakúsil vznešenosť vesmírnej podoby, nemohol zabudnúť na svoj priateľský vzťah ku Kṛṣṇovi.

Śrī Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, je hodný toho, aby Ho uctievali všetky živé bytosti, tak ako je otec hodný úcty svojich synov. Kṛṣṇa je prvotným duchovným učiteľom, pretože pôvodne odovzdal vedske poznanie Brahmovi a teraz zvestuje múdrosť Bhagavad-gīty Arjunovi. V súčasnosti musí byť každý pravý duchovný učiteľ článkom duchovnej postupnosti, pochádzajúcej od Kṛṣṇu. Ak človek nie je Kṛṣṇovým predstaviteľom, nemôže byť učiteľom a duchovným majstrom v transcendentálnych záležitostiach.

Najvyšší Pán je velebený mnohorakými spôsobmi. Jeho veľkosť je nezmerateľná. Nikto nemôže byť väčší než Najvyššia Božská Osobnosť, Kṛṣṇa, lebo nik v celom vesmíre, či už v hmotnom alebo duchovnom, Mu nie je roven, nie to ešte väčší než On. Všetci sú Mu podriadení a nik sa Mu nevyrovná. To je potvrdené vo Śvetāśvatara Upaniṣade (6.8):

Śrī Kṛṣṇa má zmysly a telo ako obyčajný človek, no medzi Jeho zmyslami, Jeho mysľou a Ním samotným niet rozdielu. Hlupáci, ktorí nemajú dokonalé poznanie, hovoria, že Kṛṣṇa sa líši od Svojej duše, mysle, srdca atď. Kṛṣṇa je absolútny, a preto sú Jeho činnosti a možnosti rovnako absolútne ako On sám. Aj keď nemá zmysly ako my, môže vykonávať všetky zmyslové aktivity. To znamená, že Jeho zmysly nie sú nedokonalé alebo obmedzené. Nik nemôže byť väčší než Kṛṣṇa, nik Mu nemôže byť roven a všetci sú Mu podriadení.

Všetky činnosti, vedomosti a moc Najvyššej Božskej Osobnosti sú transcendentálne. V Bhagavad-gīte (4.9) sa píše:

Každý, kto má poznanie o Kṛṣṇovom transcendentálnom tele, Jeho činnostiach a dokonalosti, sa po opustení tela navráti k Nemu a nikdy viac sa nevráti do tohoto strastiplného sveta. Preto by sme mali pamätať na to, že Kṛṣṇove činnosti sú celkom iné než činnosti ostatných. Najlepšie je riadiť sa Kṛṣṇovými pokynmi, ktoré nás privedú k dokonalosti. Je tu tiež potvrdené, že nejestvuje nikto, kto by bol pánom Kṛṣṇu, všetci sú Jeho služobníkmi. V Caitanya-caritāmṛte (Ādi5.142) sa uvádza: ekale īśvara kṛṣṇa, āra saba bhṛtya. Iba Kṛṣṇa je Boh a všetci ostatní sú Jeho služobníkmi, všetci poslúchajú Jeho pokyny, nik sa nemôže protiviť Jeho vôli. Každý musí konať podľa Jeho pokynov, pretože každý je pod Jeho dohľadom. V Brahma-saṁhite sa píše, že Kṛṣṇa je príčinou všetkých príčin.

Oddaní majú ku Kṛṣṇovi rôzne vzťahy, niekto s Ním jedná ako so svojím synom, iný sa k Nemu chová ako k svojmu manželovi, priateľovi alebo pánovi. Vzťah medzi Kṛṣṇom a Arjunom je priateľský. Tak ako býva zhovievavý otec, manžel alebo pán, tak je zhovievavý aj Kṛṣṇa.

Arjuna vždy dôveruje Kṛṣṇovi, pretože Kṛṣṇa je jeho dobrý priateľ. Tak ako sa niekto raduje z bohatstva svojho priateľa, tak sa Arjuna radoval, že jeho priateľ Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť a že môže vyjaviť takú úžasnú vesmírnu podobu. Len čo ju však uzrel, dostal strach, že sa zo svojho vrúcneho priateľstva dopustil voči Kṛṣṇovi mnohých priestupkov. Jeho myseľ sa preto chvela bázňou, hoci sa nemal čoho obávať. Preto Arjuna prosí Kṛṣṇu, aby opäť prijal podobu Nārāyaṇa, pretože Kṛṣṇa sa môže zjaviť v akejkoľvek podobe. Vesmírna podoba je hmotná a dočasná, práve tak ako hmotný svet. Avšak na duchovných planétach, Vaikuṇṭhách, má Kṛṣṇa transcendentálne telo so štyrmi rukami a nazýva sa Nārāyaṇa. V duchovnom svete je nekonečné množstvo planét a na každej planéte je Kṛṣṇa prítomný prostredníctvom Svojich duchovným podôb, ktoré majú rozličné mená. Arjuna si želá vidieť jednu z Nich. Na každej duchovnej planéte sídli štvorruký Nārāyaṇa a v každej ruke drží jeden symbol — lastúru, lotosový kvet, disk a kyj. Podľa toho, aký symbol v ktorej ruke drží, majú podoby Najvyššieho Pána rôzne mená. Všetky tieto podoby sú totožné s Kṛṣṇom, a preto sa Arjuna modlil, aby mohol uzrieť jeho štvorrukú podobu.

V Brahma-saṁhite (5.39) sa uvádza: rāmādi-mūrtiṣu kalā-niyamena tiṣṭhan. Boh má státisíce večných podôb, z ktorých najvýznamnejšie sú Rāma, Nṛsiṁha a Nārāyaṇa. Existuje nekonečné množstvo týchto podôb, no Arjuna vedel, že Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť a že na Seba prijal dočasnú vesmírnu podobu. Želá si teraz uzrieť Kṛṣṇu v Jeho duchovnej podobe Nārāyaṇa. Tento verš nesporne potvrdzuje výpoveď zo Śrīmad-Bhāgavatamu, že Kṛṣṇa je pôvodná Božská Osobnosť a že všetky ostatné podoby pochádzajú z Neho. Od Svojich dokonalých aspektov sa nelíši a zostáva Najvyšším Pánom vo všetkých Svojich podobách. Vo všetkých týchto podobách je večným mladíkom. To je večná nemenná vlastnosť Najvyššej Božskej Osobnosti. Kto pozná Kṛṣṇu, ten sa ihneď zbaví všetkých nečistôt hmotného sveta.

Arjuna si želal uzrieť vesmírnu podobu Najvyššieho Pána a tak Pán Kṛṣṇa zo Svojej milosti k Arjunovi, Svojmu oddanému, zjavil Svoju vesmírnu podobu plnú božského jasu a majestátu. Táto podoba žiarila ako Slnko a jej tváre sa rýchlo menili. Vymykala sa ľudskému chápaniu a Kṛṣṇa ju zjavil preto, aby splnil želanie Svojmu priateľovi Arjunovi. Učinil tak pomocou Svojej vnútornej energie. Nikto predtým Kṛṣṇovu vesmírnu podobu neuzrel, no len čo bola zjavená Arjunovi, mohli ju odrazu vidieť aj ostatní oddaní na nebeských a iných planétach v okolitom vesmíre. Vesmírnu podobu ešte nikdy predtým nevideli, ale teraz im to bolo umožnené vďaka Arjunovi. Inými slovami, teraz mohli všetci oddaní vidieť vesmírnu podobu, ktorú Kṛṣṇa milostivo zjavil Arjunovi. Niektorí ľudia hovoria, že Kṛṣṇa túto podobu ukázal i Duryodhanovi, keď k nemu prišiel, aby uzavrel mier. Aj keď Duryodhana mierové posolstvo neprijal, Kṛṣṇa mu ukázal niektoré zo Svojich vesmírnych podôb. Tieto podoby sa však líšia od tej, ktorú ukázal Arjunovi. V tomto verši sa jasne hovorí, že túto podobu dovtedy nikto nikdy neuzrel.

Musíme si uvedomiť, čo sa v tejto súvislosti myslí slovami „božský zrak“. Kto môže získať božský zrak? Božský znamená „podobný Bohu“. Kým človek nie je zbožný ako poloboh, nemôže získať božský zrak. A kto je poloboh? Vo Vedach sa píše, že ten, kto uctieva Viṣṇua je poloboh (viṣṇu- bhaktāḥ smṛtā devāḥ). Ateisti alebo tí, ktorí vo Viṣṇua neveria a tvrdia, že iba neosobný aspekt Kṛṣṇu je tým Najvyšším, nemôžu získať božský zrak. Nie je možné zosmiešňovať Kṛṣṇu a zároveň mať božský zrak. Božský zrak možno získať iba oddanosťou. Inými slovami, ti, ktorí majú božský zrak, môžu vidieť všetko ako Arjuna.

V Bhagavad-gīte je popis vesmírnej podoby, ktorú pred Arjunom ešte nikto nikdy neuzrel. Skúsme si teraz predstaviť, ako asi viśva-rūpa vyzerala. Tí, ktorí majú vskutku božské vlastnosti môžu Kṛṣṇovu vesmírnu podobu uzrieť. Nikto však nemôže mať božské vlastnosti ak nie je čistým oddaným Kṛṣṇu. Napriek tomu oddaní s božskou povahou a božským zrakom nemajú veľký záujem o zhliadnutie Kṛṣṇovej vesmírnej podoby. V predchádzajúcom verši sa píše, že Arjuna túžil, aby sa Kṛṣṇa zjavil vo Svojej štvorrukej podobe ako Viṣṇu, a že z vesmírnej podoby mal v skutočnosti strach.

V tomto verši je niekoľko dôležitých slov, ako napríklad veda- yajñādhyayanaiḥ, poukazujúcich na štúdium Ved a obetné pravidlá. Pod slovom veda sa rozumie akákoľvek vedska literatúra — štyri Vedy (Ṛg, Yajur, Sāma a Atharva), osemnásť Purāṇ, Upaniṣady a Vedānta-sūtra. Všetky môžeme študovať, buď doma alebo kadekoľvek inde. Podobne sú sūtry — Kalpa-sūtry a Mīmāṁsa-sūtry — určené na štúdium obetných metód. Slovo dānaiḥ znamená „dary, ktoré sú darované vhodným osobám“, napríklad brāhmaṇom a vaiṣṇavom zapojeným do oddanej služby Pánovi. Zbožné činnosti poukazujú na obeť agni-hotra a na predpísané povinnosti pre rôzne kasty. A dobrovolné prijatie telesného pokánia sa nazýva tapasya. Niekto dokáže robiť všetko — činiť pokánie, dávať milodary, študovať Vedy atď. — no, pokiaľ nie je oddaný ako Arjuna, nie je preňho možné uzrieť túto vesmírnu podobu. Impersonalisti sa tiež domnievajú že vidia vesmírnu podobu, no z Bhagavad-gīty jasne plynie, že nie su oddaný a preto nemôžu uzrieť vesmírnu podobu Pána.

Mnohí ľudia sa snažia vymýšľať nové inkarnácie. Niekedy mylne považujú obyčajného človeka za inkarnáciu, ale to je holý nezmysel. Musíme nasledovať pokyny Bhagavad-gīty, aby sme mali možnosť dosiahnuť dokonalé duchovné poznanie. Aj keď je Bhagavad-gītā považovaná za prípravné štúdium vedy o Bohu, je dokonalá a prostredníctvom nej môžeme rozlíšiť, čo je čo. Stúpenci nejakej pseudoinkarnácie sa môžu domnievať, že videli transcendentálnu inkarnáciu Boha alebo vesmírnu podobu, no to je neprijateľné, lebo v tomto verši sa jasne hovorí, že nikto nemôže uzrieť vesmírnu podobu Boha, ak nie je oddaným Kṛṣṇu. Najprv sa teda človek musí stať čistým oddaným Kṛṣṇu; až potom môže tvrdiť, že to čo videl, bola vesmírna podoba. Kṛṣṇov oddaný neprijíma falošné inkarnácie, ani ich stúpencov.

Na začiatku Bhagavad-gīty sa Arjuna obával, že bude musieť zabiť svojho úctyhodného praotca Bhīṣmu a učiteľa Droṇu. No Kṛṣṇa mu riekol, že sa nemusí báť zabiť svojho starého otca. Keď sa Dhṛtarāṣṭrovi synovia pokúsili obnažiť Draupadī na zhromaždení Kuruovcov, Bhīṣma ani Droṇa voči tomu nič nenamietali a za také zanedbanie povinnosti by mali byť zabití. Kṛṣṇa ukázal Arjunovi Svoju vesmírnu podobu len preto, aby ho uistil, že títo ľudia boli za svoje nezákonné konanie už dávno zabití. Ukázal mu túto scénu i z toho dôvodu, že oddaní sú vždy mierumilovní a nemôžu konať takým ohavným spôsobom. Keď teda vyšiel najavo zmysel prejavenia vesmírnej podoby, Arjuna si želal uzrieť štvorrukú podobu Pána a Kṛṣṇa mu vyhovel. Oddaný však nejaví nijaký zvláštny záujem o vesmírnu podobu, pretože na tejto úrovni nejestvuje láskyplná výmena citov. Oddaný si praje buď pokorne vzdávať úctu alebo túži uzrieť Kṛṣṇovu dvojrukú podobu, aby mohol s láskou slúžiť Najvyššej Božskej Osobnosti.

Keď sa Kṛṣṇa zjavil ako syn Vasudevu a Devakī, zjavil sa najskôr ako štvorruký Nārāyaṇa. Na prosbu svojich rodičov sa neskôr premenil na obyčajné dieťa. Vedel, že Arjuna nijak obzvlášť netúži po uzretí Jeho štvorrukej podoby, no keďže ho o to žiadal, Kṛṣṇa mu ukázal aj túto Svoju podobu. Potom sa opäť zjavil vo Svojej dvojrukej podobe. Slová saumya-vapuḥ (veľmi krásna podoba) sú veľmi dôležité a myslí sa nimi najkrajšia zo všetkým podôb. Keď bol Kṛṣṇa prítomný tu na Zemi, všetci boli uchvátení Jeho prekrásnou podobou, a pretože Kṛṣṇa je vládca vesmíru, zahnal jednoducho strach Svojho oddaného, Arjunu, a ukázal sa mu znovu vo Svojej krásnej podobe Kṛṣṇu. V Brahma-saṁhite (5.38) sa uvádza: premāñjana-cchurita-bhakti- vilocanena. Iba tí, ktorých oči sú potreté balzámom lásky, môžu uzrieť krásnu podobu Śrī Kṛṣṇu.

Zo slov mānuṣaṁ rūpam je zrejmé, že Najvyššia Božská Osobnosť má pôvodne dve ruky. Ľudia, ktorí Kṛṣṇu hania tým, že Ho považujú za obyčajného človeka, si nie sú vedomí Jeho Božskej podstaty. Keby bol Kṛṣṇa obyčajný človek, ako by mohol ukázať Svoju vesmírnu podobu a hneď nato sa zjaviť v štvorrukej podobe Nārāyaṇa? V Bhagavad-gīte sa jasne hovorí, že ten, kto považuje Kṛṣṇu za obyčajného človeka a klame čitateľov tvrdením, že z Kṛṣṇu prehovára neosobný Brahman, sa dopúšťa najťažšieho zločinu. Kṛṣṇa neukázal iba Svoju vesmírnu podobu, ale aj štvorrukú podobu Viṣṇua. Ako Ho teda môže niekto považovať za obyčajného človeka? Čistý oddaný sa však nedá oklamať falošnými komentármi k Bhagavad-gīte, vie totiž ako sa veci majú. Pôvodné verše Bhagavad-gīty sú nad Slnko jasné a nepotrebujú výklady hlúpych komentátorov.

V štyridsiatom ôsmom verši tejto kapitoly hovorí Kṛṣṇa Arjunovi, že uzrieť Jeho vesmírnu podobu nie je možné dokonca ani po vykonaní mnohých zbožných skutkov, obetí atď. Použitím slov su-durdarśam sa v tomto verši naznačuje, že Kṛṣṇova dvojruká podoba je veľmi dôverná. Človek by snáď mohol uzrieť vesmírnu podobu, keby ku všetkým aktivitám ako je pokánie, štúdium Ved a filozofické špekulovanie pridal trochu oddanej služby. Snáď by to bolo možné, no ako sme už povedali, ani túto podobu nemôže človek uzrieť bez bhakti. Nad vesmírnou podobou však jestvuje Kṛṣṇova dvojruká podoba, ktorú uzrieť je ešte ťažšie, a to aj pre polobohov ako je Brahmā a Śiva, ktorí túžia práve po tejto Kṛṣṇove podobe. V Śrīmad-Bhagavatame sa hovorí, že keď sa o Kṛṣṇovi predpokladalo, že je v lone Devakī, zostúpili z neba všetci polobohovia, aby uzreli zázračného Kṛṣṇu a predniesli Mu krásne modlitby, hoci Ho v tom čase ešte nevideli. Čakali na chvíľu, kedy Ho budú môcť uzrieť. Hlupáci môžu zosmiešňovať Kṛṣṇu a považovať Ho za obyčajného človeka alebo vzdávať úctu niečomu „neosobnému v Kṛṣṇovi“ a nie Jemu samotnému, taký postoj je nezmyselný. Polobohovia ako Brahmā a Śiva v skutočnosti túžia po uzretí Kṛṣṇovej dvojrukej podoby.

V Bhagavad-gīte (9.11) sa ďalej píše: avajānanti māṁ mūḍhā mānuṣīṁ tanum āśritaḥ. Kṛṣṇu nemôžu vidieť hlupáci, ktorí Ho hania. Kṛṣṇovo telo je dokonale duchovné, plné večnosti a blaženosti. To je potvrdené v Brahma-saṁhite, a v Bhagavad-gīte to potvrdzuje samotný Kṛṣṇa. Jeho telo sa nikdy neponáša na hmotné telo. Preto tí, ktorí chcú poznať Kṛṣṇu štúdiom Bhagavad-gīty, alebo inej vedskej literatúry, narazia na problém. Ak používajú hmotnú metódu na to, aby pochopili Kṛṣṇu, považujú Ho za mocnú historickú osobnosť alebo veľmi učeného filozofa — za obyčajného človeka, ktorý bol nútený prijať hmotné telo navzdory Svojej nezvyčajnej moci. Absolútnu Pravdu považujú definitívne za neosobnú, a to zvádza k názoru, že z neosobného aspektu sa prejavil osobný, ktorý je pútaný k hmotnej prírode. To je materialistické poňatie Najvyššieho Pána. Ďalšie poňatie nie je o nič menej špekulatívne. Tí, ktorí chcú spoznať Kṛṣṇu, špekulujú a myslia si, že je menej dôležitý ako Jeho vesmírna podoba. Tým pádom tvrdia, že vesmírna podoba, ktorú zjavil Kṛṣṇa Arjunovi, je dôležitejšia než Jeho osobná podoba. Podľa nich je osobná podoba Najvyššieho výplodom predstavivosti. Veria, že Absolútna Pravda je neosobná.

Transcendentálny proces, ako pochopiť Kṛṣṇu, je opísaný v štvrtej kapitole Bhagavad-gīty, načúvať o Kṛṣṇovi od autorít. To je skutočná vedska metóda, a v tých, ktorí sa riadi vedskymi tradíciami a načúvajú príbehom o Kṛṣṇovi od autorít, sa neustálym načúvaním takýchto príbehov prebudí láska ku Kṛṣṇovi. Ako sme už niekoľkokrát spomenuli, Kṛṣṇa je zahalený Svojou energiou, zvanou yoga-māyā. Nezjavuje sa komukoľvek. Môžu Ho uzrieť iba tí, ktorým sa zjavil. To je potvrdené vo Vedach: iba plne odovzdaná duša môže pochopiť Absolútnu Pravdu. Transcendentalistovi sa môžu otvoriť duchovné oči neustálim vedomím Kṛṣṇu a neustálou oddanou láskyplnou službou, a Kṛṣṇa sa mu môže zjaviť. Takéto zjavenie nie je možné dokonca ani pre polobohov, preto nemôžu pochopiť Kṛṣṇu. Poprední polobohovia neustále dúfajú, že uzrú Kṛṣṇovu dvojrukú podobu. Z toho vyplýva, že je veľmi ťažké uzrieť Kṛṣṇovu vesmírnu podobu a že táto možnosť neplatí pre všetkých rovnako. Ešte ťažšie je však pochopiť Jeho osobnú podobu Śyāmasundaru.

Kṛṣṇa sa najprv zjavil Svojím rodičom Vasudevovi a Devakī v štvorrukej podobe a potom sa premenil na batoľa s dvoma rukami. Tento zázrak veľmi ťažko pochopia ateisti alebo tí, ktorí nenasledujú zásady oddanej služby. Učenci, ktorí preštudovali Vedy, nemôžu poznať Kṛṣṇu na základe svojich lingvistických vedomostí alebo akademických kvalifikácií. Práve tak Ho nemôžu poznať ľudia, ktorí sa občas chodia pomodliť do kostola, mešity alebo chrámu. Títo ľudia síce navštevujú chrámy, no v skutočnosti nemôžu pochopiť Kṛṣṇu takého, aký je. Kṛṣṇa môže byť poznaný jedine prostredníctvom oddanej služby, čo bude vysvetlené Ním samotným v nasledujúcom verši.

Kṛṣṇu môžeme pochopiť jedine čistou oddanou službou a nijak inak. V tomto verši Kṛṣṇa dôrazne varuje, aby si neoprávnený komentátori, ktorí sa snažia porozumieť Bhagavad-gīte špekulatívnou metódou, uvedomili, že zbytočne maria čas. Nik nemôže pochopiť Kṛṣṇu, alebo to, ako sa zjavil Svojím rodičom v štvorrukej podobe a ako sa v zápätí premenil na batoľa s dvoma rukami. Týmto veciam je veľmi ťažké porozumieť štúdiom Ved alebo filozofickou špekuláciou. Preto sa v tomto verši jasne hovorí, že nikto Ho nemôže uzrieť alebo porozumieť týmto záležitostiam. Naopak, tí, ktorí veľmi pozorne preštudovali Vedy, sa z týchto písiem môžu naučiť chápať Kṛṣṇu v Jeho mnohorakých aspektoch. Jestvuje toľko pravidiel a pokynov, a ak chce niekto poznať Kṛṣṇu, musí dodržiavať zásady popísané v autoritatívnych písmach. Jednou z týchto zásad je napríklad konať určité pokánie. Dodržiavanie pôstu na Janmāṣtamī, deň Kṛṣṇových narodenín a Ekādaśī (jedenásty deň po splne a nove) je súčasťou takéhoto odriekania. Čo sa týka dobročinnosti, je zrejmé, že má byť venovaná Kṛṣṇovým oddaným, ktorý sú zapojení do oddanej služby, aby šírili filozofiu o Kṛṣṇovi po celom svete, to je skutočný dar ľudstvu. Ak niekto daruje časť svojho zárobku ľuďom, ktorí sa snažia rozširovať vedu o Kṛṣṇovi, potom je taký dar najväčším dobrodením na svete. Rūpa Gosvāmī velebil Śrī Caitanyu Mahāprabhua ako najštedrejšiu osobnosť, pretože slobodne rozdával lásku ku Kṛṣṇovi, ktorú získať nie je vôbec ľahké. Človek sa môže stať úspešným, ak nasleduje zásady určené pre bohoslužby v chrámoch (v indických chrámoch môžeme nájsť vždy nejaké Božstvo Viṣṇua alebo Kṛṣṇu). Je to možnosť ako dosiahnuť pokrok jednoducho tým, že sa klaniame Najvyššiemu Pánovi. Pre začiatočníkov v oddanej službe je uctievanie v chrámoch veľmi dôležité. To je potvrdené vo vedskych písmach (Śvetāśvatara Upaniṣad 6.23):

Tomu, kto je plne odovzdaný Najvyššiemu Pánovi a vedený duchovným učiteľom, sa Najvyššia Božská Osobnosť čoskoro zjaví. Nik nemôže poznať Kṛṣṇu mentálnou špekuláciou. Človek, ktorý nie je osobne vedený a zdokonaľovaný pravým duchovným učiteľom, nemôže ani len začať chápať, kto je Kṛṣṇa. Slovo tu slúži špeciálne na zdôraznenie toho, že nijaká iná metóda nemôže byť odporúčaná, použiteľná alebo mať úspech vo vedomí Kṛṣṇu.

Kṛṣṇove osobné podoby s dvoma alebo štyrmi rukami sa zjavne líšia od dočasnej vesmírnej podoby, ktorú zjavil Arjunovi. Podoba Kṛṣṇu s dvoma rukami a štvorruká podoba Nārāyaṇa sú večné a transcendentálne, zatiaľ čo vesmírna podoba, ktorú vidiel Arjuna, je dočasná. Slová su-durdarśam (ťažko viditeľný) poukazujú na to, že doposiaľ nebol dôvod túto podobu oddanému zjavovať. Kṛṣṇa ju manifestoval pred Arjunom na jeho vlastné prianie a preto v prípade potreby, keby sa v budúcnosti niekto vydával za inkarnáciu Boha, ľudia môžu takého človeka požiadať o to, aby ukázal svoju vesmírnu podobu.

Opätovné použitie slova na v predchádzajúcom verši naznačuje, že nik by sa nemal pyšniť svojím akademickým vzdelaním. Musí začať oddane slúžiť Kṛṣṇovi. Až potom sa môže pokúsiť napísať komentár k Bhagavad-gīte.

Kṛṣṇa sa premenil z vesmírnej podoby do štvorrukej podoby Nārāyaṇa a nakoniec do Svojej pôvodnej dvojrukej podoby. To znamená, že ako štvorruká podoba, tak aj ostatné, o ktorých pojednáva vedska literatúra, pochádzajú z pôvodného dvojrukého Kṛṣṇu. On je pôvodcom všetkých emanácií. Štvorruké podoby sú Kṛṣṇovi najviac podobné, no napriek tomu sa od nich líši, nehovoriac už o Jeho neosobnom aspekte. Čo sa týka štvorrukých podôb Kṛṣṇu, jasne sa hovorí, že aj Kṛṣṇova štvorruká podoba, známa ako Mahā-Viṣṇu (ktorý leží v kozmickom oceáne, a vydychuje nespočetné vesmíry), je expanziou Najvyššieho Pána. V Brahma-saṁhite (5.48) sa píše:

„Mahā-Viṣṇu, do ktorého vstupujú a z ktorého opäť emanujú všetky nekonečné vesmíry, jednoducho len skrze Jeho dych, je úplnou expanziou Kṛṣṇu. Preto uctievam Govindu, Kṛṣṇu, príčinu všetkých príčin.“ Mali by sme teda uctievať iba Kṛṣṇovu osobnú podobu — Najvyššiu Božskú Osobnosť, ktorá je večná, plná poznania a blaženosti. Kṛṣṇa je zdrojom všetkých foriem Viṣṇua a všetkých inkarnácií a je prvotnou Najvyššou Osobou, čo je potvrdené aj v Bhagavad-gīte.

Vo vedskej literatúre (Gopāla-tāpanī Upaniṣad 1.1) môžeme nájsť nasledovný verš:

„Úctivo sa klaniam Kṛṣṇovi, ktorý má transcendentálnu podobu plnú poznania, večnosti a blaženosti. Vzdávam Mu svoju úctu, pretože poznať Kṛṣṇu znamená poznať Vedy. Preto Je najvyšším duchovným učiteľom. Ďalej sa hovorí: kṛṣṇo vai paramaṁ daivatam: „Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť.“ (Gopāla-tāpanī 1.3) Eko vaśī sarva-gaḥ kṛṣṇa īḍyaḥ: „Táto podoba, Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť a preto je hodný úcty.“ Eko`pi san bahudhā yo ̀vabhāti: „Existuje iba jeden Kṛṣṇa, no prejavuje sa v nekonečne mnohých podobách a inkarnáciách.“ (Gopāla-tāpanī 1.21)

V Brahma-saṁhite (5.1) sa hovorí:

„Najvyššia Božská Osobnosť je Kṛṣṇa, Govinda. Jeho telo je plné večnosti, poznania a blaženosti. Nemá počiatok, pretože On je počiatkom všetkého. Je príčinou všetkých príčin.“

Na inom mieste sa zas hovorí: yatrāvatīrṇaṁ kṛṣṇākhyaṁ paraṁ brahma narākṛti: „Najvyššia Absolútna Pravda je osoba, nazýva sa Kṛṣṇa a niekedy zostupuje na Zem.“ V Śrīmad-Bhāgavatame takisto nájdeme popis rôznych inkarnácií Boha, medzi nimi nájdeme aj meno Kṛṣṇa. O kúsok ďalej sa však hovorí, že Kṛṣṇa nie je inkarnácia, ale pôvodná Najvyššia Božská Osobnosť (ete cāṁśa-kalāḥ puṁsaḥ kṛṣṇas tu bhagavān svayam).

V Bhagavad-gīte (7.7) Śrī Kṛṣṇa hovorí: mattaḥ parataraṁ nānyat: „Nie je nič vyššie než Moja podoba Kṛṣṇu, Najvyššej Božskej Osobnosti.“ Na inom mieste v Bhagavad-gīte sa hovorí: aham ādir hi devānām: „Som prapríčinou všetkých polobohov.“ Akonáhle Arjuna pochopil Bhagavad-gītu, potvrdil Kṛṣṇove slová výrokom: paraṁ brahma paraṁ dhāma pavitraṁ paramaṁ bhavān: „Teraz som plne pochopil, že si Najvyššia Božská Osobnosť, Absolútna Pravda a najvyššie útočisko.“ Vesmírna podoba, ktorú Kṛṣṇa ukázal Arjunovi, nie je pôvodnou podobou Boha. Pôvodnou podobou je podoba Kṛṣṇu. Vesmírna podoba s tisícimi hlavami a rukami má upútať pozornosť tých, ktorí necítia nijakú lásku k Bohu. Nie je to Jeho pôvodná podoba.

Čistých oddaných vesmírna podoba neláka, svoju lásku k Bohu prejavujú v rôznych transcendentálnych vzťahoch. Najvyšší Boh opláca transcendentálnu lásku láskou vo Svojej pôvodnej podobe Kṛṣṇu. Arjunu, ktorý mal ku Kṛṣṇovi veľmi dôverný, priateľský vzťah, vesmírna podoba nepriťahovala, skôr v ňom vzbudzovala bázeň. Arjuna, Kṛṣṇov večný spoločník, musel mať transcendentálny zrak, nebol to obyčajný človek. Neokúzľovala ho vesmírna podoba, ktorá nesporne udivuje tých, ktorý sa chcú povýšiť prostredníctvom plodonosných činností, pretože ľuďom zapojeným do oddanej služby je zo všetkého najdrahšia Kṛṣṇova dvojruká podoba.

Ten, kto chce dospieť do duchovného sveta, k Najvyššej zo všetkých Božských Osobností, ku Kṛṣṇovi, na Jeho planétu Kṛṣṇaloku a byť s Ním v dôvernom styku, musí sa riadiť týmto veršom, tak ako ho predložil samotný Najvyšší Pán. Tento verš sa pokladá za jadro Bhagavad-gīty. Bhagavad-gītā je kniha obracajúca sa na podmienené duše, ktoré sa snažia ovládnuť prírodu, bez toho, aby poznali povahu pravého duchovného života. Zmyslom Bhagavad-gīty je ukázať, ako môže človek porozumieť duchovnej podstate, svojmu večnému vzťahu k Najvyššej Duchovnej Osobnosti a vrátiť sa domov, späť k Bohu. Tento verš jasne popisuje spôsob, ktorým môžeme pokročiť v duchovnom živote. Touto metódou je oddaná služba.

To znamená, že všetku svoju energiu by sme mali vynaložiť na činnosti s mysľou upretou na Kṛṣṇu a pre Jeho potešenie. To je potvrdené v Bhakti-rasāmṛta-sindhu (2.255):

Nikto by nemal vykonávať činnosť, ktorá nemá nijakú spojitosť s Kṛṣṇom. Tomu sa hovorí kṛṣṇa-karma. Človek sa môže venovať rôznym činnostiam, no nemal by byť pútaný k ich výsledkom. Obchodník musí napríklad obchodovať, ale aby svoje zamestnanie premenil na duchovný život, v strede ktorého je Kṛṣṇa, musí obchodovať pre Kṛṣṇu. Ak je Kṛṣṇa majiteľom obchodu, potom Mu patrí aj celý zisk. Obchodník môže mať veľa peňazí, no všetky by ich mal dať Kṛṣṇovi. Tomu sa hovorí pracovať pre Kṛṣṇu. Namiesto veľkého paláca pre svoj vlastný zmyslový pôžitok by mal postaviť krásny chrám pre Kṛṣṇu, v ktorom umiestni Božstvo Kṛṣṇu a postará sa o Jeho uctievanie, tak ako to predpisujú autorizované písma pojednávajúce o oddanej službe. To všetko je kṛṣṇa-karma. Nemali by sme byť teda pripútaní k výsledkom svojej práce, tie by mali byť venované Kṛṣṇovi a človek by mal prijímať iba zbytky po obeti — prasādam. Ak niekto postaví veľkú budovu pre Kṛṣṇu, v ktorej umiestni Božstvo Kṛṣṇu, neznamená to, že v nej nemôže bývať. Musíme si však uvedomiť, že majiteľom budovy je Kṛṣṇa — to sa nazýva vedomie Kṛṣṇu. Ak nemôžeme Kṛṣṇovi postaviť chrám, môžeme sa zamestnať čistením Jeho svätyne, to je tiež kṛṣṇa-karma. Alebo sa môžeme starať o záhradu. Každý vlastník pôdy — v Indii vlastnia malý kúsok zeme aj chudobní ľudia — môže pestovať kvety, ktoré by mal obetovať Kṛṣṇovi. Môže pestovať kríčky tulasī, pretože lístky tulasī sú pri uctievaní veľmi dôležité. Kṛṣṇa o tom hovorí v Bhagavad-gīte (9.26): Patraṁ puṣpaṁ phalaṁ toyam. Kṛṣṇa si praje, aby sme Mu obetovali list, kvet, ovocie alebo trošku vody, pretože taká obeť Ho poteší. Listom sa myslí najmä lístok tulasī. Človek môže pestovať tulasī, zalievať ju a starať sa o ňu. Aj tí najchudobnejší ľudia teda môžu slúžiť Kṛṣṇovi. To je niekoľko príkladov, ako môžeme slúžiť Kṛṣṇovi.

Slová mat-paramaḥ poukazujú na toho, kto považuje vzťah s Kṛṣṇom v Jeho zvrchovanom sídle za životnú dokonalosť. Taký človek si nepraje byť povýšený na vyššie planéty, ako je Mesiac, Slnko a iné nebeské planéty, ani na Brahmaloku, najvyššiu planétu tohoto vesmíru. Nič také ho neláka. Jeho jediným prianím je dostať sa do duchovného sveta, a dokonca ani v duchovnom nebi netúži po splynutí s brahmajyoti, praje si vstúpiť na najvyššiu duchovnú planétu Kṛṣṇaloku, Goloku Vṛndāvan. O tejto planéte má dokonalé poznanie a preto ho iné planéty nalákajú. Slová mad-bhaktaḥ naznačujú, že taký človek je plne pohrúžený do oddanej služby, ktorá pozostáva z deviatich základných činností: načúvania, ospevovania, spomínania, uctievania, slúženia lotosovým nohám Kṛṣṇu, modlení sa, plnenia Kṛṣṇových pokynov, priatelenia sa s Kṛṣṇom a odovzdania všetkého Kṛṣṇovi. Človek môže vykonávať všetkých deväť, osem, sedem či dokonca len jednu z týchto metód oddanosti, a tým sa z neho stane dokonalý človek. O tom niet pochýb.

Výraz saṇga-varjitaḥ je v tomto verši veľmi dôležitý. Človek by sa nemal stýkať s ľuďmi nevraživými voči Kṛṣṇovi. Nie sú to iba ateisti, ktorí k Nemu chovajú nenávisť, no aj tí, ktorí lipnú na plodonosných činnostiach a mentálnom špekulovaní. Čistá podoba oddanej služby je popísaná v Bhakti-rasāmṛta-sindhu (1.1.11) slovami:

Śrīla Rūpa Gosvāmī v tomto verši jasne hovorí, že ak chce človek vykonávať oddanú službu, musí byť zbavený všetkých hmotných nečistôt. Nesmie sa stýkať s ľuďmi, ktorý lipnú na plodonosných činnostiach a mentálnej špekulácii. Ak je človek nepoškvrnený hmotnou žiadostivosťou, zbavený nežiadúcej spoločnosti a ak úspešne rozvíja vedomie Kṛṣṇu, hovorí sa, že vykonáva oddanú službu. Ānu-kūlasya saṇkalpaḥ prātikūlasya varjanam (Hari-bhakti-vilāsa 11.676). Človek musí myslieť na Kṛṣṇu v pozitívnom zmysle, nie v zlom. Kaṁsa bol Kṛṣṇov nepriateľ. Od samého začiatku Kṛṣṇovho života plánoval, ako Ho zabiť, a pretože sa mu to nikdy nepodarilo, neustále na Neho myslel. Myslel na Neho pri práci, pri jedle, počas spánku...No také vedomie Kṛṣṇu nebolo pozitívne, a preto si získal povesť démona. Nakoniec Ho Kṛṣṇa zabil, hoci Kaṁsa na Neho myslel dvadsaťštyri hodín denne. Ten, koho Kṛṣṇa zabije, je pochopiteľne ihneď oslobodený, ale to zaiste nie je cieľom čistých oddaných. Čistý oddaný netúži po spáse, ani po odchode na najvyššiu planétu, Goloku Vṛndāvan. Jeho jediným cieľom je slúžiť Kṛṣṇovi — kdekoľvek a kedykoľvek.

Kṛṣṇov oddaný je priateľský ku všetkým. Preto sa hovorí, že nemá nepriateľov (nirvairaḥ). Ako je to možné? Oddaný, vedomý si Kṛṣṇu, vie, že iba oddaná služba Kṛṣṇovi môže človeka zbaviť všetkých životných problémov. Pozná to z vlastnej skúsenosti a preto chce tento proces vedomia Kṛṣṇu zaviesť do ľudskej spoločnosti. Zo svetových dejín poznáme veľa príkladov, kedy oddaní obetovali svoje životy šíreniu vedomia Boha a boli neznabohmi ukrižovaní ako je to vidieť napríklad na živote Ježiša Krista. Bolo by samozrejme nesprávne veriť, že naozaj zomreli. Z Indie poznáme veľa podobných príkladov, ako napríklad Haridāsa Ṭhākura a Prahlāda Maharāja. Prečo vlastne niekto takto riskuje? Pretože chce šíriť vedomie Kṛṣṇu a to nie je vôbec ľahké. Človek vedomý si Kṛṣṇu vie, že ľudia sa trápia len preto, že zabudli na svoj večný vzťah ku Kṛṣṇovi. Preto najväčším dobrodením, ktoré môžme preukázať ľudskej spoločnosti, je zbaviť ľudí všetkých hmotných problémov. Preto sa čistý oddaný zapája do služby Pánovi. Len si predstavme, aký milostivý je Kṛṣṇa k tým, ktorí Mu slúžia a sú ochotní pre Neho riskovať. Takí ľudia po opustení tela zaručene dospejú na najvyššiu planétu.

Záverom môžme povedať, že Kṛṣṇa vyjavil Svoju vesmírnu podobu, ktorá je iba dočasným prejavom, všepohlcujúci čas a dokonca sa zjavil v podobe štvorrukého Viṣṇua. Kṛṣṇa je teda zdrojom týchto manifestácií. Nesmieme si myslieť, že pôvodom Kṛṣṇu je viśva-rūpa, alebo Viṣṇu. Kṛṣṇa je pôvodným zdrojom všetkých týchto podôb. Jestvujú státisíce Viṣṇuov, no pre oddaného nie je nijaká z Viṣṇuových podôb taká vzácna ako Jeho dvojruká podoba Śyāmasundaru. V Brahma-saṁhite sa píše, že tí, ktorí sú s láskou a oddanosťou pripútaní k Śyāmasundarovi, Kṛṣṇovi, môžu vo svojich srdciach neustále vidieť iba Jeho. Preto by sme si mali uvedomiť, zmysel tejto jedenástej kapitoly, ktorým bolo ukázať, že podoba Kṛṣṇu je pôvodná a najvyššia.