Skip to main content

TEXT 31

VERŠ 31

Verš

Verš

yadā bhūta-pṛthag-bhāvam
eka-stham anupaśyati
tata eva ca vistāraṁ
brahma sampadyate tadā
yadā bhūta-pṛthag-bhāvam
eka-stham anupaśyati
tata eva ca vistāraṁ
brahma sampadyate tadā

Synonyma

Synonyma

yadā — když; bhūta — živých bytostí; pṛthak-bhāvam — různou totožnost; eka-stham — spočívající v jedné; anupaśyati — snaží se vidět prostřednictvím autority; tataḥ eva — pak; ca — také; vistāram — expanze; brahma — Absolutního; sampadyate — dosahuje; tadā — tehdy.

yadā — keď; bhūta — živá bytosť; pṛthak-bhāvam — oddelené identity; eka-stham — umiestnené v jedinom; anupaśyati — snažia sa vidieť veci očami autority; tataḥ eva — potom; ca — tiež; vistāram — expanzie; brahma — absolútno; sampadyate — dosiahne; tadā — v tom okamihu.

Překlad

Překlad

Když rozumný člověk přestane vidět různou totožnost na základě různých hmotných těl a uvidí, že bytosti jsou přítomny všude, pozná Brahman.

Ak rozumný človek prestane hľadieť na rôznorodé bytosti podľa ich hmotných tiel a zbadá, ako sa bytosti rozpínajú všade, dosiahne úroveň Brahmanu.

Význam

Význam

Vidí-li osoba, že různá těla živých bytostí pocházejí z různých tužeb individuálních duší a nepatří k duši samotné, pak skutečně vidí. Máme-li hmotné pojetí života, považujeme někoho za poloboha, někoho za lidskou bytost, psa, kočku a tak dále. To je hmotný, nikoliv pravý pohled a takové hmotné rozlišování je důsledkem hmotného pojetí života. Po zániku hmotného těla jsou si všechny duše rovny. Kvůli styku s hmotnou přírodou dostávají duše různé druhy těl. Když je někdo schopen tuto skutečnost vidět, získává duchovní zrak. Jakmile je takto oproštěn od rozlišování na člověka a zvíře, velké a malé a podobně, jeho vědomí se očistí a bude schopen rozvinout vědomí Kṛṣṇy ve své pravé duchovní totožnosti. Jaký bude potom jeho pohled, je vysvětleno v následujícím verši.

Keď človek pochopí, že rôzne telá živých bytostí majú svoju pôvod v rôznych túžbach duše a že v skutočnosti samotnej duši nepatria, znamená to, že vpravde vidí. V hmotnom poňatí života niekoho považujeme za poloboha, za človeka, mačku alebo psa. Tento materialistický pohľad na vec nie je správny. Materialistické rozlišovanie pochádza z hmotného poňatia života. Duša si zachováva svoju identitu aj po zániku hmotného tela, no v styku s hmotnou prírodou dostáva rôzne telá. Ten, kto takto vidí, má duchovný pohľad. To znamená, že nerobí rozdiely medzi človekom, zvieraťom, vysokým, nízkym atď., ale očistí svoje vedomie a vyvinie vedomie Kṛṣṇu vo svojej duchovnej totožnosti. V nasledujúcom verši bude vysvetlené, ako sa na to pozerá.