ŚB 1.7.53-54

श्रीभगवानुवाच
ब्रह्मबन्धुर्न हन्तव्य आततायी वधार्हण: ।
मयैवोभयमाम्नातं परिपाह्यनुशासनम् ॥ ५३ ॥
कुरु प्रतिश्रुतं सत्यं यत्तत्सान्‍त्वयता प्रियाम् ।
प्रियं च भीमसेनस्य पाञ्चाल्या मह्यमेव च ॥ ५४ ॥
śrī-bhagavān uvāca
brahma-bandhur na hantavya
ātatāyī vadhārhaṇaḥ
mayaivobhayam āmnātaṁ
paripāhy anuśāsanam
kuru pratiśrutaṁ satyaṁ
yat tat sāntvayatā priyām
priyaṁ ca bhīmasenasya
pāñcālyā mahyam eva ca

Synonyma

śrī-bhagavānOsobnost Božství, Śrī Kṛṣṇa; uvācařekl; brahma-bandhuḥpříbuzný brāhmaṇy; nane; hantavyaḥbýt zabit; ātatāyīagresor; vadha-arhaṇaḥmá být zabit; mayāMnou; evajistě; ubhayamoba; āmnātampopsané podle pravidel autorit; paripāhivykonej; anuśāsanampravidel; kuruposlušný; pratiśrutampodle daného slibu; satyampravda; yat tatto, co je; sāntvayatākdyž uklidňoval; priyāmdrahou manželku; priyamuspokojení; cataké; bhīmasenasyaŚrī Bhīmaseny; pāñcālyāḥDraupadī; mahyamMě také; evazajisté; caa.

Překlad

Osobnost Božství Śrī Kṛṣṇa řekl: Přítel brāhmaṇy se nemá zabíjet, ale je-li to agresor, pak musí být zabit. To vše jsou pravidla písem a ty musíš jednat podle nich. Musíš splnit slib, který jsi dal své ženě, a musíš jednat tak, aby jsi uspokojil Bhīmasenu a Mě.

Význam

Arjuna byl zmatený, jelikož Aśvatthāmā měl být podle citátů z různých písem od různých lidí zároveň zabit i ušetřen. Jako brahma-bandhu, nehodný syn brāhmaṇy, se Aśvatthāmā neměl zabít, ale současně to byl také agresor, a podle Manuových pravidel se agresor má vždy zabít, bez ohledu na to, zda je brāhmaṇou (natož pak nehodným synem brāhmaṇy). Droṇācārya byl jistě brāhmaṇou v pravém slova smyslu, ale byl zabit, jelikož se zúčastnil bitvy. Aśvatthāmā byl sice agresor, ale byl beze zbraní. Jedním z pravidel bylo, že agresora nelze zabít, nemá-li zbraně nebo vůz. To vše bylo velice spletité dilema. Arjuna měl navíc dodržet slib, kterým uklidňoval Draupadī, a uspokojit také Bhīmu i Kṛṣṇu, kteří mu radili Aśvatthāmu zabít. Nevěděl, jak se má rozhodnout, ale Kṛṣṇa vše vyřešil.