Skip to main content
Knižnica » Bhagavad-gītā — taká, aká je » KAPITOLA DRUHÁ

VERŠ 9

TEXT 9

Verš

Text

sañjaya uvāca
evam uktvā hṛṣīkeśaṁ
guḍākeśaḥ paran-tapaḥ
na yotsya iti govindam
uktvā tūṣṇīṁ babhūva ha
sañjaya uvāca
evam uktvā hṛṣīkeśaṁ
guḍākeśaḥ paran-tapaḥ
na yotsya iti govindam
uktvā tūṣṇīṁ babhūva ha

Synonyma

Synonyms

sañjayaḥ uvāca — Sañjaya riekol; evam — takto; uktvā — prehovoriac; hṛṣīkeśam — Kṛṣṇovi, Pánovi všetkých zmyslov; guḍākeśaḥ — Arjuna, majster, ktorý vie krotiť nevedomosť; parantapaḥ — hubiteľ nepriateľov; na yotsye — nebudem bojovať; iti — takto; govindam — Kṛṣṇovi, zdroju potešenia zmyslov; uktvā — povedal; tūṣṇīm — tichý; babhūva — stal sa; ha — istotne.

sañjayaḥ uvāca — Sañjaya said; evam — thus; uktvā — speaking; hṛṣīkeśam — unto Kṛṣṇa, the master of the senses; guḍākeśaḥ — Arjuna, the master of curbing ignorance; param-tapaḥ — the chastiser of the enemies; na yotsye — I shall not fight; iti — thus; govindam — unto Kṛṣṇa, the giver of pleasure to the senses; uktvā — saying; tūṣṇīm — silent; babhūva — became; ha — certainly.

Překlad

Translation

Sañjaya riekol: „Po týchto slovách, povedal Arjuna, hubiteľ nepriateľov, Kṛṣṇovi:`Nebudem bojovať, ó, Govinda.' a zmĺkol.

Sañjaya said: Having spoken thus, Arjuna, chastiser of enemies, told Kṛṣṇa, “Govinda, I shall not fight,” and fell silent.

Význam

Purport

Dhṛtarāṣṭru muselo veľmi potešiť, keď počul, že Arjuna nemá v úmysle bojovať a chce opustiť bojisko, aby sa živil žobraním. Sañjaya ho však sklamal zmienkou o Arjunovej schopnosti hubiť nepriateľov (parantapaḥ). Aj keď Arjunu kvôli láskyplnému vzťahu k rodine na okamih premohol falošný zármutok, odovzdal sa Kṛṣṇovi, najvyššiemu duchovnému učiteľovi, ako žiak. Toto jeho rozhodnutie naznačuje, že sa zanedlho oslobodí od falošného zármutku, ktorý má svoj pôvod v náklonnosti k rodine, a že bude osvietený dokonalým poznaním o Bohu, čiže stane sa vedomým si Kṛṣṇu. Dhṛtarāṣṭrove nádeje budú takto zmarené a Arjuna osvietený Kṛṣṇom bude bojovať až do konca.

Dhṛtarāṣṭra must have been very glad to understand that Arjuna was not going to fight and was instead leaving the battlefield for the begging profession. But Sañjaya disappointed him again in relating that Arjuna was competent to kill his enemies (paran-tapaḥ). Although Arjuna was, for the time being, overwhelmed with false grief due to family affection, he surrendered unto Kṛṣṇa, the supreme spiritual master, as a disciple. This indicated that he would soon be free from the false lamentation resulting from family affection and would be enlightened with perfect knowledge of self-realization, or Kṛṣṇa consciousness, and would then surely fight. Thus Dhṛtarāṣṭra’s joy would be frustrated, since Arjuna would be enlightened by Kṛṣṇa and would fight to the end.