Skip to main content

VERŠ 9

TEXT 9

Verš

Texto

sañjaya uvāca
evam uktvā hṛṣīkeśaṁ
guḍākeśaḥ paran-tapaḥ
na yotsya iti govindam
uktvā tūṣṇīṁ babhūva ha
sañjaya uvāca
evam uktvā hṛṣīkeśaṁ
guḍākeśaḥ paran-tapaḥ
na yotsya iti govindam
uktvā tūṣṇīṁ babhūva ha

Synonyma

Palabra por palabra

sañjayaḥ uvāca — Sañjaya riekol; evam — takto; uktvā — prehovoriac; hṛṣīkeśam — Kṛṣṇovi, Pánovi všetkých zmyslov; guḍākeśaḥ — Arjuna, majster, ktorý vie krotiť nevedomosť; parantapaḥ — hubiteľ nepriateľov; na yotsye — nebudem bojovať; iti — takto; govindam — Kṛṣṇovi, zdroju potešenia zmyslov; uktvā — povedal; tūṣṇīm — tichý; babhūva — stal sa; ha — istotne.

sañjayaḥ uvāca — Sañjaya dijo; evam — así pues; uktvā — hablando; hṛṣīkeśam — a Kṛṣṇa, el amo de los sentidos; guḍākeśaḥ — Arjuna, el maestro en suprimir la ignorancia; param-tapaḥ — el castigador de los enemigos; na yotsye — no pelearé; iti — así pues; govindam — a Kṛṣṇa, el que les da placer a los sentidos; uktvā — diciendo; tūṣṇīm — callado; babhūva — se volvió; ha — indudablemente.

Překlad

Traducción

Sañjaya riekol: „Po týchto slovách, povedal Arjuna, hubiteľ nepriateľov, Kṛṣṇovi:`Nebudem bojovať, ó, Govinda.' a zmĺkol.

Sañjaya dijo: Habiendo hablado así, Arjuna, el castigador de los enemigos, le dijo a Kṛṣṇa «Govinda, no pelearé», y enmudeció.

Význam

Significado

Dhṛtarāṣṭru muselo veľmi potešiť, keď počul, že Arjuna nemá v úmysle bojovať a chce opustiť bojisko, aby sa živil žobraním. Sañjaya ho však sklamal zmienkou o Arjunovej schopnosti hubiť nepriateľov (parantapaḥ). Aj keď Arjunu kvôli láskyplnému vzťahu k rodine na okamih premohol falošný zármutok, odovzdal sa Kṛṣṇovi, najvyššiemu duchovnému učiteľovi, ako žiak. Toto jeho rozhodnutie naznačuje, že sa zanedlho oslobodí od falošného zármutku, ktorý má svoj pôvod v náklonnosti k rodine, a že bude osvietený dokonalým poznaním o Bohu, čiže stane sa vedomým si Kṛṣṇu. Dhṛtarāṣṭrove nádeje budú takto zmarené a Arjuna osvietený Kṛṣṇom bude bojovať až do konca.

Dhṛtarāṣṭra debió haberse sentido muy contento al enterarse de que Arjuna no iba a pelear, y que, por el contrario, iba a abandonar el campo de batalla para dedicarse a la mendicidad. Pero Sañjaya lo desilusionó una vez más, al decirle que Arjuna estaba en capacidad de matar a sus enemigos (paran-tapaḥ). Aunque Arjuna se hallaba dominado momentáneamente por una falsa aflicción causada por el afecto familiar, no obstante se entregó a Kṛṣṇa, el maestro espiritual supremo, en calidad de discípulo. Esto indica que pronto se liberaría de la falsa lamentación provocada por el afecto familiar, y sería iluminado con el conocimiento perfecto de la autorrealización, o el estado de conciencia de Kṛṣṇa, y entonces, con toda certeza, pelearía. Así pues, el júbilo de Dhṛtarāṣṭra se vería frustrado, pues Kṛṣṇa iluminaría a Arjuna, y este pelearía hasta el final.