VERŠ 14

TEXT 14

Verš

Tekst

adhiṣṭhānaṁ tathā kartā
karaṇaṁ ca pṛthag-vidham
vividhāś ca pṛthak ceṣṭā
daivaṁ caivātra pañcamam

Synonyma

Synonyms

adhiṣṭhānam — miesto; tathā — tiež; kartā — konateľ; karaṇam — nástroje; ca — a; pṛthak-vidham — rôzne druhy; vividhāḥ — rozmanitosť; ca — a; pṛthak — oddelené; ceṣṭāḥ — úsilie; daivam — Najvyšší; ca — tiež; eva — iste; atra — tu; pañcamam — piaty.

adhiṣṭhānam — stedet; tathā — også; kartā — aktøren; karaṇam — instrumenter; ca — og; pṛthak-vidham — de forskellige slags; vividhāḥ — de forskellige; ca — og; pṛthak — adskilte; ceṣṭāḥ — bestræbelser; daivam — den Højeste; ca — også; eva — afgjort; atra — her; pañcamam — den femte.

Překlad

Translation

Miesto činu (telo), konateľ, rôzne zmysly, rôzne druhy úsilia a napokon Nadduša — to je päť faktorov všetkých činov.

De fem faktorer, der bestemmer enhver handling, er handlingsstedet [kroppen], aktøren, de forskellige sanser, de mange forskellige former for bestræbelse og yderst set Oversjælen.

Význam

Purport

Slovom adhiṣṭhānam sa myslí telo. Duša v tele koná tak, aby svojím konaním priniesla výsledky, a preto je označovaná ako kartā, „konateľ.“ V śruti sa uvádza, že duša je znalcom a konateľom. Eṣa hi draṣṭā sraṣṭā (Praśna Upaniṣad 4.9). To je potvrdené aj vo Vedānta-sūtre, vo veršoch jño`ta eva (2.3.18) a kartā śāstrārthavattvāt (2.3.33). Zmysly sú nástrojmi činov, prostredníctvom ktorých duša koná. Každý čin vyžaduje isté úsilie, avšak všetky činy závisia od vôle Najvyššieho Pána, ktorý sídli v srdci všetkých tvorov ako ich priateľ. Najvyšší Pán je teda zvrchovanou príčinou. Za takých okolností nie je ten, kto oddane a láskyplne slúži Kṛṣṇovi pod vedením Nadduše umiestnenej v srdci, pútaný nijakými činmi. Tí, ktorí sú si plne vedomí Kṛṣṇu, nenesú s konečnou platnosťou zodpovednosť za svoje činy. Všetko závisí od najvyššej vôle, Nadduše, Najvyššej Božskej Osobnosti.

FORKLARING: Ordet adhiṣṭhānam refererer til kroppen. Sjælen inde i kroppen handler for at skabe resultaterne af sine handlinger, og derfor kaldes han kartā, “aktøren”. At sjælen både er kenderen og den, der handler, står der i śruti: eṣa hi draṣṭā sraṣṭā (Praśna Upaniṣad 4.9). Det bekræftes også i Vedānta-sūtra med aforismerne jño ’ta eva (2.3.18) og kartā śāstrārthavattvāt (2.3.33). Sanserne er handlingsinstrumenter, og sjælen handler på forskellige måder gennem sanserne. Til enhver handling hører der en bestemt bestræbelse. Men Oversjælen, der sidder som en ven inden i hjertet, er i sidste ende den, hvis vilje alle ens handlinger afhænger af. Den Højeste Herre er således den endelige årsag. På denne måde bliver den, der handler i Kṛṣṇa-bevidsthed under vejledning af Oversjælen i hjertet, helt naturligt ikke bundet af nogen handling. De, der er helt Kṛṣṇa-bevidste, er yderst set ikke ansvarlige for deres handlinger. Alt afhænger af den højeste vilje, Oversjælen, Guddommens Højeste Personlighed.