Skip to main content

OSEMNÁSTA KAPITOLA

Dokonalosť odriekania

Devanagari

अर्जुन उवाच ।
संन्यासस्य महाबाहो तत्त्वमिच्छामि वेदितुम्
त्यागस्य च हृषीकेश पृथक्केशिनिषूदन ॥ १८.१ ॥

Verš

arjuna uvāca
sannyāsasya mahā-bāho
tattvam icchāmi veditum
tyāgasya ca hṛṣīkeśa
pṛthak keśi-niṣūdana

Synonyma

arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; sannyāsasya — odriekanie; mahā-bāho — ó, bojovník mocných paží; tattvam — pravda; icchāmi — želám si; veditum — porozumieť; tyāgasya — odriekanie; ca — tiež; hṛṣīkeśa — ó, vládca zmyslov; pṛthak — inak; keśi-niṣūdana — ó, hubiteľ démona Keśī.

Překlad

Arjuna riekol: „Ó, bojovník mocných paží, chcel by som vedieť, čo je zmyslom odriekania (tyāga) a čo znamená životné štádium odriekania (sannyāsa), ó, hubiteľ démona Keśī, ó, Pane zmyslov.“

Význam

Bhagavad-gītā vlastne končí sedemnástou kapitolou. Osemnásta kapitola je doplnkovým zhrnutím vyššie prebratých tém. Vo všetkých kapitolách Bhagavad-gīty Pán Kṛṣṇa zdôrazňuje, že najvyšším životným cieľom je oddaná služba Najvyššej Božskej Osobnosti. To isté je zhrnuté v osemnástej kapitole ako najdôvernejšia cesta poznania. V prvých šiestich kapitolách sa zdôrazňuje oddaná služba: yoginām api sarveṣām... „Zo všetkých yogīnov a transcendentalistov je najlepší ten, kto neustále myslí na Mňa.“ (Bg.6.47). Nasledujúcich šesť kapitol pojednáva o čistej oddanej službe, jej podstate a činnostiach. V posledných šiestich kapitolách sa popisuje poznanie, odriekanie, činnosti hmotnej a transcendentálnej povahy a oddaná služba. Z toho sa ďalej vyvodzuje, že všetky skutky majú byť konané v spojení s Najvyšším Pánom, čo bolo zhrnuté slovami oṁ tat sat, poukazujúcimi na Viṣṇua, Najvyššiu Osobu. V tretej časti Bhagavad-gīty bola oddaná služba definovaná ako najvyšší životný cieľ, s odkazmi na predchádzajúcich ācaryov a Brahma-sūtru, Vedānta-sūtru. Podaktorí stúpenci neosobnej filozofie sa nazdávajú, že vlastnia monopol na poznanie Vedānta-sūtry, no zmyslom Vedānta-sūtry je dospieť k pochopeniu oddanej služby, pretože Vedānta-sūtru zostavil samotný Pán a je jej znalcom. To je opísané v pätnástej kapitole. Vo všetkých písmach, všetkých Vedach je cieľom oddaná služba. To je vysvetlené v Bhagavad-gīte.

V druhej kapitole sa nachádza prehľad obsahu Bhagavad-gīty a v osemnástej kapitole súhrn všetkých pokynov. Zmyslom života sa rozumie odriekanie a dosiahnutie transcendentálneho stavu, ktorý je nad tromi kvalitami hmotnej prírody. Arjuna si prial, aby Kṛṣṇa vysvetlil tieto dva odlišné odborné výrazy, ktoré majú v Bhagavad-gīte veľký význam, totiž tyāga (odriekanie) a sannyāsa (životné štádium odriekania). Preto sa pýtal na význam týchto slov.

Mená Hṛṣīkeśa a Keśi-niṣūdana, ktoré boli v tomto verši použité na oslovenie Najvyššieho Pána, sú rovnako významné. Hṛṣīkeśa je Kṛṣṇa, pán všetkých zmyslov, ktorý nám vždy môže pomôcť dosiahnuť vyrovnanosť mysle. Arjuna Ho prosil o také zhrnutie Bhagavad-gīty, pomocou ktorého si bude môcť zachovať duševnú rovnováhu. Napriek tomu ho trápia pochybnosti, a pochybnosti sa vždy prirovnávajú k démonom. Preto oslovil Kṛṣṇu Keśi-niṣūdana. Keśī bol hrozný démon, ktorého Pán zabil. Teraz Arjuna očakáva, že Kṛṣṇa zabije aj jeho démona pochybnosti.

Devanagari

श्रीभगवानुवाच ।
काम्यानां कर्मणां न्यासं संन्यासं कवयो विदुः
सर्वकर्मफलत्यागं प्राहुस्त्यागं विचक्षणाः ॥ १८.२ ॥

Verš

śrī-bhagavān uvāca
kāmyānāṁ karmaṇāṁ nyāsaṁ
sannyāsaṁ kavayo viduḥ
sarva-karma-phala-tyāgaṁ
prāhus tyāgaṁ vicakṣaṇāḥ

Synonyma

śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; kāmyānām — so žiadosťou; karmaṇām — činnosti; nyāsam — odriekanie; sannyāsam — životné štádium odriekania; kavayaḥ — učenie; viduḥ — vedia; sarva — všetko; karma — činy; phala — plodov; tyāgam — odriekanie; prāhuḥ — nazývajú; tyāgam — odriekanie; vicakṣaṇāḥ — skúsení.

Překlad

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Zanechanie činností, ktoré sa zakladajú na hmotných túžbach, nazývajú veľkí učenci životným štádiom odriekania (sannyāsa). A zrieknutie sa plodov všetkých činností sa podľa múdrych nazýva odriekanie (tyāga).

Význam

Človek musí skoncovať s činnosťami vykonávanými pre ich plody. To je pokyn Bhagavad-gīty. Nesmie sa však zriekať činností, ktoré vedú k pokroku v duchovnom poznaní. To bude jasne vysvetlené v nasledujúcom verši. Vo vedskej literatúre sú popísané mnohé metódy, určené na vykonávanie obetí, pomocou ktorých možno získať dobrého syna, alebo sa povzniesť na vyššie planéty, avšak obetné činy, ktoré sú hmotne motivované by sme mali zavrhnúť. Nesmieme však zanechať tie obetné činy, ktoré očisťujú srdce alebo vedú k pokroku v duchovnej vede.

Devanagari

त्याज्यं दोषवदित्येके कर्म प्राहुर्मनीषिणः ।
यज्ञदानतपःकर्म न त्याज्यमिति चापरे ॥ १८.३ ॥

Verš

tyājyaṁ doṣa-vad ity eke
karma prāhur manīṣiṇaḥ
yajña-dāna-tapaḥ-karma
na tyājyam iti cāpare

Synonyma

tyājyam — musí sa zriecť; doṣa-vat — ako zla; iti — takto; eke — niektorí; karma — činnosť; prāhuḥ — hovoria; manīṣiṇaḥ — veľkí myslitelia; yajña — obete; dāna — štedrosť; tapaḥ — pokánia; karma — činnosť; na — nikdy; tyājyam — zrieknuť sa; iti — tak; ca — a; apare — iní.

Překlad

Niektorí učenci hlásajú, že človek by sa mal zrieknuť všetkých plodonosných činností ako zla, zatiaľ čo iní tvrdia, že obetí, pokání a dobročinností by sa nikto zriekať nemal.

Význam

Vedska literatúra popisuje mnohé činnosti, ktoré sú predmetom sporu. Píše sa tam napríklad, že zviera môže byť zabité pri obeti. Niektorí mudrci tvrdia, že zabíjanie zvierat je odporné v akejkoľvek podobe. Vo Vedach však stojí, že ak človek zabije zviera pri obetnom obrade, nepovažuje sa to za zabíjanie, pretože zviera získa nový život. Niekedy dostane nové zvieracie telo, a inokedy je ihneď povýšené do ľudskej podoby. Medzi mudrcmi však v tomto ohľade panujú rôzne názory. Jedni vravia, že je vždy nevyhnutné vyhnúť sa zabíjaniu zvierat a iní zas tvrdia, že pre zvláštne obete je to žiadúce. Śrī Kṛṣṇa teraz objasní tieto názory na obetné činy.

Devanagari

निश्चयं शृणु मे तत्र त्यागे भरतसत्तम ।
त्यागो हि पुरुषव्याघ्र त्रिविधः संप्रकीर्तितः ॥ १८.४ ॥

Verš

niścayaṁ śṛṇu me tatra
tyāge bharata-sattama
tyāgo hi puruṣa-vyāghra
tri-vidhaḥ samprakīrtitaḥ

Synonyma

niścayam — istotne; śṛṇu — počuj; me — odo Mňa; tatra — čo sa týka; tyāge — ohľadom odriekania; bharata-sat-tama — ó, najlepší z Bharatovcov; tyāgaḥ — odriekanie; hi — istotne; puruṣa-vyāghra — ó, tiger medzi mužmi; tri-vidhaḥ — trojaké; samprakīrtitaḥ — je ustanovené.

Překlad

Ó, najlepší z Bharatovcov, vypočuj si teraz Moje rozhodnutie ohľadom odriekania. Ó, tiger medzi mužmi, v písmach sa rozlišuje trojaké odriekanie.

Význam

Hoci sa názory na odriekanie veľmi líšia, za konečné stanovisko musíme prijať to, ktoré nám predkladá Najvyššia Božská Osobnosť, Śrī Kṛṣṇa. Vedy sú koniec koncov zákony dané Pánom. Na tomto mieste je Kṛṣṇa osobne prítomný a Jeho slová by sa mali považovať za konečné. Pán hovorí, že povaha odriekania sa musí posudzovať podľa toho, v akej z hmotných kvalít sa nachádza.

Devanagari

यज्ञदानतपःकर्म न त्याज्यं कार्यमेव तत् ।
यज्ञो दानं तपश्चैव पावनानि मनीषिणाम् ॥ १८.५ ॥

Verš

yajña-dāna-tapaḥ-karma
na tyājyaṁ kāryam eva tat
yajño dānaṁ tapaś caiva
pāvanāni manīṣiṇām

Synonyma

yajña — obete; dāna — milodary; tapaḥ — pokánie; karma — skutkov; na — nikdy; tyājyam — vzdávať sa; kāryam — musí konať; eva — istotne; tat — to; yajñaḥ — obeť; dānam — štedrosť; tapaḥ — pokánie; ca — aj; eva — istotne; pāvanāni — očistné; manīṣiṇām — pre veľké duše.

Překlad

Obetných činov, dobročinnosti a pokánia sa človek nemá nikdy zriekať. Musí ich vykonávať. Obeť, dobročinnosť a pokánie sú vskutku očistné aj pre veľké duše.

Význam

Yogīni majú vykonávať činnosti, ktoré sú priaznivé pre pokrok ľudskej spoločnosti. Existuje mnoho očistných procesov, ktoré človeka povyšujú na duchovnú úroveň. Svadobný obrad sa nazýva vivāha-yajña a je považovaný za jednu z takýchto obetí. Mal by však sannyāsī, človek v životnom štádiu odriekania, ktorý pretrhal všetky rodinné putá, podporovať svadobné obrady? Śrī Kṛṣṇa hovorí, že by sme sa nikdy nemali zriekať obetí prospešných ľudstvu. Cieľom svadobného obradu vivāha-yajña je usmerniť myseľ človeka tak, aby našiel pokoj a mohol pokročiť v duchovnom živote. Vo väčšine prípadov by vivāha-yajñu mali podporovať aj osoby v životnom štádiu odriekania. Sannyāsī by sa nikdy nemal stýkať so ženami, ale to neznamená, že by sa mladý muž v nižšom životnom štádiu nesmel oženiť. Cieľom všetkých predpísaných obetných úkonov je dosiahnuť Najvyššieho Pána. Ak sa človek nachádza v nižšom životnom štádiu, nemal by sa týchto obetí zriekať. Dobročinnosť je tiež určená na očistu srdca. Ako bolo povedané — ak človek dáva milodary vhodným osobám, napreduje v duchovnom živote.

Devanagari

एतान्यपि तु कर्माणि सङ्गं त्यक्त्वा फलानि च ।
कर्तव्यानीति मे पार्थ निश्चितं मतमुत्तमम् ॥ १८.६ ॥

Verš

etāny api tu karmāṇi
saṅgaṁ tyaktvā phalāni ca
kartavyānīti me pārtha
niścitaṁ matam uttamam

Synonyma

etāni — všetky tieto; api — istotne; tu — ale; karmāṇi — činy; saṅgam — styk; tyaktvā — zrieknuť sa; phalāni — plodov; ca — tiež; kartavyāni — mali by byť konané z povinnosti; iti — tak; me — Môj; pārtha — ó, syn Pṛthy; niścitam — konečný; matam — názor; uttamam — najlepší.

Překlad

Všetky tieto činy má človek konať bez lipnutia a bez očakávania odmeny. Mal by ich konať z povinnosti, ó, syn Pṛthy. To je Môj konečný názor.

Význam

Aj keď sú všetky obete očistné, nemali by sme za ne očakávať odmenu. Inými slovami, človek by sa mal zriecť obetných úkonov, cieľom ktorých je hmotný pokrok, zatiaľ čo obetí, ktoré očisťujú existenciu a vedú k povýšeniu sa na duchovnú úroveň, by sa nikdy nemal zriekať. Všetko, čo vedie k vedomiu Kṛṣṇu, treba podporovať. V Śrīmad-Bhāgavatame sa takisto píše, že všetky činy vedúce k oddanej službe Bohu by mali byť vítané. To je najvyššie merítko náboženstva. Oddaný by mal prijať akýkoľvek druh činnosti, obete alebo dobročinnosti, ktorá mu pomôže vo vykonávaní oddanej služby Pánovi.

Devanagari

नियतस्य तु संन्यासः कर्मणो नोपपद्यते ।
मोहात्तस्य परित्यागस्तामसः परिकीर्तितः ॥ १८.७ ॥

Verš

niyatasya tu sannyāsaḥ
karmaṇo nopapadyate
mohāt tasya parityāgas
tāmasaḥ parikīrtitaḥ

Synonyma

niyatasya — predpísané; tu — ale; sannyāsaḥ — odriekanie; karmaṇaḥ — činy; na — nikdy; upapadyate — zaslúžia si; mohāt — z ilúzie; tasya — z ktorých; parityāgaḥ — odriekanie; tāmasaḥ — v kvalite nevedomosti; parikīrtitaḥ — pripisuje sa.

Překlad

Predpísaných povinností by sa nikto nemal zriekať. Ak sa niekto pod vplyvom nevedomosti odchýli od svojich predpísaných povinností, pripisuje sa také odriekanie kvalite nevedomosti.

Význam

Človek sa musí zriecť činností, cieľom ktorých je hmotné uspokojenie. Namiesto toho sa mu odporúčajú činnosti, ktoré ho povýšia k duchovným aktivitám, ako napríklad príprava a obetovanie jedla Kṛṣṇovi a nakoniec prijímanie takéhoto jedla. Hovorí sa, že človek v životnom štádiu odriekania si nemá pripravovať jedlo sám pre seba. Varenie jedla pre vlastný pôžitok je zakázané, ale nie je zakázané pripravovať jedlo pre Pána. Podobne môže sannyāsī vykonať svadobný obrad, aby pomohol svojmu žiakovi v pokroku vo vedomí Kṛṣṇu. Ak sa niekto zrieka takých činností, mal by vedieť, že koná v kvalite nevedomosti.

Devanagari

दुःखमित्येव यत्कर्म कायक्लेशभयात्त्यजेत् ।
स कृत्वा राजसं त्यागं नैव त्यागफलं लभेत् ॥ १८.८ ॥

Verš

duḥkham ity eva yat karma
kāya-kleśa-bhayāt tyajet
sa kṛtvā rājasaṁ tyāgaṁ
naiva tyāga-phalaṁ labhet

Synonyma

duḥkham — nešťastný; iti — tak; eva — iste; yat — to, čo; karma — čin; kāya — pre telo; kleśa — nepríjemné; bhayāt — zo strachu; tyajet — opustiť; saḥ — on; kṛtvā — po vykonaní; rājasam — v kvalite vášne; tyāgam — odriekanie; na — nie; eva — zaiste; tyāga — odriekanie; phalam — výsledky; labhet — získa.

Překlad

Ak sa niekto zrieka svojich povinností, pretože sa mu zdajú byť nepríjemné, alebo zo strachu pred telesným nepohodlím, hovorí sa, že jeho odriekanie je v kvalite vášne. Také skutky nikdy nevedú k rozvoju odriekania.

Význam

Človek vedomý si Kṛṣṇu by sa nemal zriekať zárobkovej činnosti zo strachu, že koná plodonosné činy. Ak môže za svoju prácu získať peniaze a potom ich použiť vo vedomí Kṛṣṇu, alebo môže skorým vstávaním pokročiť v transcendentálnom vedomí Kṛṣṇu, nemal by sa takýchto činností zriekať zo strachu, alebo preto, že sa mu zdajú byť ťažké. Také odriekanie je v kvalite vášne. Výsledky vášnivého konania prinášajú vždy bolesť. Ak človek zanechá prácu v tomto duchu, jeho odriekanie neprinesie žiadne ovocie.

Devanagari

कार्यमित्येव यत्कर्म नियतं क्रियतेऽर्जुन ।
सङ्गं त्यक्त्वा फलं चैव स त्यागः सात्त्विको मतः ॥ १८.९ ॥

Verš

kāryam ity eva yat karma
niyataṁ kriyate ’rjuna
saṅgaṁ tyaktvā phalaṁ caiva
sa tyāgaḥ sāttviko mataḥ

Synonyma

kāryam — musia byť vykonané; iti — tak; eva — vskutku; yat — ktoré; karma — čin; niyatam — predpísaný; kriyate — vykonaný; arjuna — ó, Arjuna; saṅgam — spoločnosť; tyaktvā — zrieknuť sa; phalam — výsledok; ca — tiež; eva — iste; saḥ — to; tyāgaḥ — zrieknuť sa; sāttvikaḥ — v kvalite dobra; mataḥ — Môj názor.

Překlad

No ak niekto koná svoje predpísané povinnosti len preto, že majú byť vykonané, ak sa zrieka každej hmotnej spoločnosti a pripútanosti k plodom svojich činov, ó, Arjuna, o takom odriekaní sa hovorí, že náleží do kvality dobra.

Význam

Predpísané povinnosti sa musia vykonávať v tomto duchu. Človek má konať bez pripútanosti k plodom svojej práce a nemá sa s prácou stotožňovať. Ak človek vedomí si Kṛṣṇu pracuje v továrni, nestotožňuje sa ani s továrňou, ani s jej zamestnancami. Pracuje iba pre Kṛṣṇu, a keď svoje výsledky odovzdá Kṛṣṇovi, koná transcendentálne.

Devanagari

न द्वेष्ट्यकुशलं कर्म कुशले नानुषज्जते ।
त्यागी सत्त्वसमाविष्टो मेधावी छिन्नसंशयः ॥ १८.१० ॥

Verš

na dveṣṭy akuśalaṁ karma
kuśale nānuṣajjate
tyāgī sattva-samāviṣṭo
medhāvī chinna-saṁśayaḥ

Synonyma

na — nikdy; dveṣṭi — nenávidí; akuśalam — neblahý; karma — čin; kuśale — blahodárny; na — ani; anuṣajjate — pútaný; tyāgī — ten, kto sa zrieka; sattva — v kvalite dobra; samāviṣṭaḥ — nachádza sa; medhāvī — múdry; chinna — preťal; saṁśayaḥ — všetky pochybnosti.

Překlad

Inteligentný odriekavý človek, umiestnený v kvalite dobra, ktorý necíti odpor ani k činu neblahému, ani pripútanosť k činu blahodárnemu, rozptýlil svoje pochybnosti ohľadom činu.

Význam

Človek vedomý si Kṛṣṇu, alebo ten, kto sa nachádza v kvalite dobra, nikdy nechová nenávisť k niekomu alebo k niečomu, čo spôsobuje ťažkosti jeho telu. Koná činy na správnom mieste a v pravý čas a neobáva sa ťažkostí, ktoré by mohli so sebou priniesť. Taká osoba umiestnená na transcendentálnej úrovni by mala byť prijatá za najinteligentnejšiu — neomylnú vo svojom konaní.

Devanagari

न हि देहभृता शक्यं त्यक्तुं कर्माण्यशेषतः ।
यस्तु कर्मफलत्यागी स त्यागीत्यभिधीयते ॥ १८.११ ॥

Verš

na hi deha-bhṛtā śakyaṁ
tyaktuṁ karmāṇy aśeṣataḥ
yas tu karma-phala-tyāgī
sa tyāgīty abhidhīyate

Synonyma

na — nikdy; hi — určite; deha-bhṛtā — pre vteleného; śakyam — snáď; tyaktum — zrieknuť sa; karmāṇi — činy; aśeṣataḥ — celkom; yaḥ — ten, kto; tu — ale; karma — činov; phala — plodov; tyāgī — ten, kto sa zrieka; saḥ — on; tyāgī — ten, kto si odrieka; iti — tak; abhidhīyate — hovorí sa.

Překlad

Pre vtelenú bytosť je skutočne nemožné nadobro sa zrieknuť všetkých činností. O tom, kto sa zrieka plodov svojich činov, sa hovorí, že si vskutku odrieka.

Význam

V Bhagavad-gīte sa hovorí, že človek nikdy nemôže prestať konať. Preto ten, kto pracuje pre Kṛṣṇu a všetko Kṛṣṇovi obetuje, netúži po pôžitku v podobe plodov svojej práce a je skutočne tým, kto si odrieka. Mnoho členov Medzinárodnej spoločnosti pre vedomie Kṛṣṇu pracuje v kanceláriách, v továrňach a na iných miestach, a všetko, čo získajú, venujú tejto spoločnosti. Také vznešené duše sú v skutočnosti sannyāsīni, to znamená, že sa radia na úroveň životného štádia odriekania. Tu sa jasne uvádza, ako si má človek odriekať plody svojej práce a kvôli čomu sa má týchto plodov zriecť.

Devanagari

अनिष्टमिष्टं मिश्रं च त्रिविधं कर्मणः फलम् ।
भवत्यत्यागिनां प्रेत्य न तु संन्यासिनां क्वचित् ॥ १८.१२ ॥

Verš

aniṣṭam iṣṭaṁ miśraṁ ca
tri-vidhaṁ karmaṇaḥ phalam
bhavaty atyāgināṁ pretya
na tu sannyāsināṁ kvacit

Synonyma

aniṣṭam — vedúce do pekla; iṣṭam — vedúce do neba; miśram — zmiešané; ca — a; tri-vidham — trojaké; karmaṇaḥ — činov; phalam — výsledok; bhavati — stane sa; atyāginām — ktorí sa nezriekli; pretya — po smrti; na — nie; tu — ale; sannyāsinām — pre životné štádium odriekania; kvacit — kedykoľvek.

Překlad

Plody činov, ktoré po smrti dostanú tí, ktorí si neodriekajú, sú trojaké — vytúžené, nežiadúce a zmiešané. No tí, ktorí sú v životnom štádiu odriekania, nemajú plody, ktorých následkom by trpeli, alebo sa radovali.

Význam

Osoba vedomá si Kṛṣṇu, ktorá koná s vedomím skutočného vzťahu ku Kṛṣṇovi, je vždy slobodná. Preto sa po smrti nemusí ani radovať, ani trpieť kvôli plodom svojich činov.

Devanagari

पञ्चैतानि महाबाहो कारणानि निबोध मे ।
सांख्ये कृतान्ते प्रोक्तानि सिद्धये सर्वकर्मणाम् ॥ १८.१३ ॥

Verš

pañcaitāni mahā-bāho
kāraṇāni nibodha me
sāṅkhye kṛtānte proktāni
siddhaye sarva-karmaṇām

Synonyma

pañca — päť; etāni — tieto; mahā-bāho — ó, bojovník mocných paží; kāraṇāni — spôsobené; nibodha — pouč sa; me — odo Mňa; sāṅkhye — podľa Vedānty; kṛta-ante — záver; proktāni — povedané; siddhaye — pre dokonalosť; sarva — všetkých; karmaṇām — činností.

Překlad

Ó, Arjuna, bojovník mocných paží, pouč sa teraz odo Mňa o piatich príčinách prispievajúcich k zavŕšeniu všetkých činov, tak ako ich popisuje Vedānta.

Význam

Keďže všetky vykonané skutky so sebou prinášajú svoje reakcie, môže vyvstať otázka, ako je možné, že človek vedomý si Kṛṣṇu netrpí za následky svojich činov a ani v nich nehľadá pôžitok. Śrī Kṛṣṇa preto cituje vedāntskú filozofiu, aby ukázal, ako je to možné. Hovorí, že každý človek by mal poznať päť príčin nutných k úspešnému zavŕšeniu akejkoľvek činnosti. Sāṅkhya znamená stred poznania a vedānta znamená konečné poznanie, prijímané všetkými hlavnými ācāryami. Aj Śaṅkara prijal Vedānta-sūtru v tomto duchu. Preto sa človek musí poradiť s príslušnou autoritou.

Zvrchovanú vládu nad všetkými má Nadduša. V Bhagavad-gīte sa píše: sarvasya cāhaṁ hṛdi sanniviṣṭaḥ. Každého zamestnáva v určitých činnostiach tým, že mu pripomína jeho minulé skutky. Ale činnosti vo vedomí Kṛṣṇu, vykonávané pod priamym vedením Pána sídliaceho v srdci, nenesú nijaké následky ani v tomto, ani v budúcom živote.

Devanagari

अधिष्ठानं तथा कर्ता करणं च पृथग्विधम् ।
विविधाश्च पृथक्चेष्टा दैवं चैवात्र पञ्चमम् ॥ १८.१४ ॥

Verš

adhiṣṭhānaṁ tathā kartā
karaṇaṁ ca pṛthag-vidham
vividhāś ca pṛthak ceṣṭā
daivaṁ caivātra pañcamam

Synonyma

adhiṣṭhānam — miesto; tathā — tiež; kartā — konateľ; karaṇam — nástroje; ca — a; pṛthak-vidham — rôzne druhy; vividhāḥ — rozmanitosť; ca — a; pṛthak — oddelené; ceṣṭāḥ — úsilie; daivam — Najvyšší; ca — tiež; eva — iste; atra — tu; pañcamam — piaty.

Překlad

Miesto činu (telo), konateľ, rôzne zmysly, rôzne druhy úsilia a napokon Nadduša — to je päť faktorov všetkých činov.

Význam

Slovom adhiṣṭhānam sa myslí telo. Duša v tele koná tak, aby svojím konaním priniesla výsledky, a preto je označovaná ako kartā, „konateľ.“ V śruti sa uvádza, že duša je znalcom a konateľom. Eṣa hi draṣṭā sraṣṭā (Praśna Upaniṣad 4.9). To je potvrdené aj vo Vedānta-sūtre, vo veršoch jño`ta eva (2.3.18) a kartā śāstrārthavattvāt (2.3.33). Zmysly sú nástrojmi činov, prostredníctvom ktorých duša koná. Každý čin vyžaduje isté úsilie, avšak všetky činy závisia od vôle Najvyššieho Pána, ktorý sídli v srdci všetkých tvorov ako ich priateľ. Najvyšší Pán je teda zvrchovanou príčinou. Za takých okolností nie je ten, kto oddane a láskyplne slúži Kṛṣṇovi pod vedením Nadduše umiestnenej v srdci, pútaný nijakými činmi. Tí, ktorí sú si plne vedomí Kṛṣṇu, nenesú s konečnou platnosťou zodpovednosť za svoje činy. Všetko závisí od najvyššej vôle, Nadduše, Najvyššej Božskej Osobnosti.

Devanagari

शरीरवाङ्‌मनोभिर्यत्कर्म प्रारभते नरः ।
न्याय्यं वा विपरीतं वा पञ्चैते तस्य हेतवः ॥ १८.१५ ॥

Verš

śarīra-vāṅ-manobhir yat
karma prārabhate naraḥ
nyāyyaṁ vā viparītaṁ vā
pañcaite tasya hetavaḥ

Synonyma

śarīra — telom; vāk — rečou; manobhiḥ — a mysľou; yat — ktoré; karma — čin; prārabhate — začína; naraḥ — človek; nyāyyam — správne; — alebo; viparītam — naopak; — alebo; pañca — päť; ete — tieto všetky; tasya — ich; hetavaḥ — príčiny.

Překlad

Týchto päť faktorov je príčinou každého činu — správneho či nesprávneho — ktorý človek koná telom, mysľou alebo rečou.

Význam

Slová „správny“ a „nesprávny“ sú v tomto verši veľmi dôležité. Správny čin je ten, ktorý je vykonaný podľa príkazov písiem, zatiaľ čo nesprávny čin sa príkazom písiem prieči. Úplné zavŕšenie všetkých činov však vždy závisí od týchto piatich faktorov.

Devanagari

तत्रैवं सति कर्तारमात्मानं केवलं तु यः ।
पश्यत्यकृतबुद्धित्वान्न स पश्यति दुर्मतिः ॥ १८.१६ ॥

Verš

tatraivaṁ sati kartāram
ātmānaṁ kevalaṁ tu yaḥ
paśyaty akṛta-buddhitvān
na sa paśyati durmatiḥ

Synonyma

tatra — tam; evam — takto; sati — jestvujúci; kartāram — konateľa; ātmānam — seba; kevalam — jediného; tu — však; yaḥ — kto; paśyati — vidí; akṛta-buddhitvāt — vďaka nedostatočnej inteligencii; na — nikdy; saḥ — on; paśyati — vidí; durmatiḥ — hlúpy.

Překlad

Preto ten, kto sa považuje za jediného konateľa, nezohľadňujúc oných päť príčin, iste neoplýva veľkou inteligenciou a nie je schopný vidieť veci také, aké sú.

Význam

Hlupák nemôže pochopiť, že v ňom prebýva Nadduša ako jeho priateľ a riadi všetky jeho činy. Aj keď hmotnými príčinami sú miesto, konateľ, zmysly a úsilie, konečnou príčinou je Najvyššia Božská Osobnosť. Preto nesmieme vidieť iba hmotné príčiny, ale aj najvyššiu príčinu. Človek, ktorý opomína Najvyššieho, považuje sám seba za konateľa.

Devanagari

यस्य नाहंकृतो भावो बुद्धिर्यस्य न लिप्यते ।
हत्वापि स इमाँल्लोकान्न हन्ति न निबध्यते ॥ १८.१७ ॥

Verš

yasya nāhaṅkṛto bhāvo
buddhir yasya na lipyate
hatvāpi sa imāḻ lokān
na hanti na nibadhyate

Synonyma

yasya — ten, kto; na — nikdy; ahaṅkṛtaḥ — falošným egom; bhāvaḥ — prirodzenosť; buddhiḥ — inteligencia; yasya — ten, kto; na — nikdy; lipyate — pútaný; hatvā — zabíjajúci; api — aj; saḥ — on; imān — tento; lokān — svet; na — nikdy; hanti — zabíja; na — nikdy; nibadhyate — zapletie sa.

Překlad

Kto nie je motivovaný falošným egom a nemá pomýlený intelekt, nezabíja, aj keby na tomto svete usmrtil človeka, a ani nie je pútaný svojimi činmi.

Význam

Śrī Kṛṣṇa v tomto verši Arjunovi vysvetľuje, že jeho želanie nebojovať pochádza z falošného ega. Arjuna sa považoval za konateľa činov, nezohľadňujúc súhlas Najvyššieho vonku aj vo vnútri. Prečo by mal človek, ktorý opomína súhlas Najvyššieho, vôbec konať? Kto pozná všetky faktory nevyhnutné na vykonanie činu, seba ako konateľa a Najvyššieho Pána ako toho, kto dáva konečný súhlas, ten je vo svojom konaní dokonalý, nech už robí čokoľvek. Taký človek nikdy nepodľahne ilúzii. Svojvoľné konanie, obnášajúce osobnú zodpovednosť, pochádza z falošného ega a bezbožnosti, alebo inými slovami, z nedostatku vedomia Kṛṣṇu. Človek vedomý si Kṛṣṇu, ktorý koná pod vedením Nadduše, alebo Najvyššej Božskej Osobnosti, nezabíja, aj keď sa to tak môže javiť. Jeho konanie nenesie nijaké následky. Ak vojak zabije na rozkaz veliteľa, nie je za svoj čin zodpovedný. Ak však zabije z vlastnej iniciatívy, je postavený pred súd.

Devanagari

ज्ञानं ज्ञेयं परिज्ञाता त्रिविधा कर्मचोदना ।
करणं कर्म कर्तेति त्रिविधः कर्मसंग्रहः ॥ १८.१८ ॥

Verš

jñānaṁ jñeyaṁ parijñātā
tri-vidhā karma-codanā
karaṇaṁ karma karteti
tri-vidhaḥ karma-saṅgrahaḥ

Synonyma

jñānam — poznanie; jñeyam — predmet poznania; parijñātā — poznávajúci; tri-vidhā — trojaký; karma — čin; codanā — pohnútka; karaṇam — zmysly; karma — čin; kartā — konateľ; iti — tak; tri-vidhaḥ — trojaký; karma — čin; saṅgrahaḥ — súčasti.

Překlad

Poznanie, poznávaný predmet a poznávajúci sú tri faktory, ktoré dávajú podnet k činnosti. Zmysly, činnosť a konateľ sú tri súčasti činu.

Význam

Poznanie, predmet poznania a poznávajúci sú tri druhy pohnútok našich každodenných činností. Nástroje činu, čin samotný a konateľ sú zložkami činu. Každá ľudská práca pozostáva z týchto faktorov. Pohnútka, ktorá dáva podnet k činu, sa nazýva inšpirácia. Pred každým úkonom si v mysli vypracujeme model činnosti, ktorý je jemnou formou vedúcou k samotnému vykonaniu činu. Každá činnosť musí prejsť najprv psychickým procesom pozostávajúcim z myslenia, cítenia a nakoniec rozhodnutia konať, a to sa nazýva podnet. Inšpirácia k činnosti je rovnaká, ak vychádza z písiem alebo od duchovného učiteľa. Keď je prítomný konateľ i inšpirácia, dôjde k samotnému činu prostredníctvom zmyslových orgánov vrátane mysle, ktorá je stredobodom všetkých zmyslov. Súhrn všetkých týchto zložiek činnosti sa nazýva všeobecná činnosť.

Devanagari

ज्ञानं कर्म च कर्ता च त्रिधैव गुणभेदतः ।
प्रोच्यते गुणसंख्याने यथावच्छृणु तान्यपि ॥ १८.१९ ॥

Verš

jñānaṁ karma ca kartā ca
tridhaiva guṇa-bhedataḥ
procyate guṇa-saṅkhyāne
yathāvac chṛṇu tāny api

Synonyma

jñānam — poznanie; karma — čin; ca — tiež; kartā — konateľ; ca — tiež; tridhā — trojaký; eva — iste; guṇa-bhedataḥ — podľa kvalít hmotnej prírody; procyate — hovorí sa; guṇa-saṅkhyāne — podľa jednotlivých kvalít; yathā-vat — ako sú; śṛṇu — počuj; tāni — o všetkých; api — aj.

Překlad

Podľa troch kvalít hmotnej prírody jestvujú tri druhy poznania, činov a konateľov. Počuj teraz, ako ti ich opíšem.

Význam

V štrnástej kapitole boli podrobne opísané tri kvality hmotnej prírody. Kvalita dobra bola opísaná ako žiarivá, kvalita vášne ako materialistická a o kvalite nevedomosti bolo povedané, že vedie k lenivosti a ľahostajnosti. Všetky hmotné kvality nás pútajú k hmotnému svetu a ani jedna nevedie k oslobodeniu. Aj človek v kvalite dobra je podmienený. V sedemnástej kapitole boli opísané rôzne druhy uctievania ľuďmi podmienenými rôznymi kvalitami hmotnej prírody. Teraz chce Kṛṣṇa objasniť všetky druhy poznania, činov a konateľov podľa troch hmotných kvalít.

Devanagari

सर्वभूतेषु येनैकं भावमव्ययमीक्षते ।
अविभक्तं विभक्तेषु तज्ज्ञानं विद्धि सात्त्विकम् ॥ १८.२० ॥

Verš

sarva-bhūteṣu yenaikaṁ
bhāvam avyayam īkṣate
avibhaktaṁ vibhakteṣu
taj jñānaṁ viddhi sāttvikam

Synonyma

sarva-bhūteṣu — vo všetkých živých tvoroch; yena — ktorými; ekam — jediná; bhāvam — podstata; avyayam — nepominuteľné; īkṣate — vidí; avibhaktam — nedeliteľné; vibhakteṣu — nespočetne rozdelené; tat — to; jñānam — poznanie; viddhi — vedz; sāttvikam — v kvalite dobra.

Překlad

Vedz, že poznanie, vďaka ktorému človek vidí jedinú, nedeliteľnú duchovnú podstatu vo všetkých živých bytostiach, a predsa rozdelenú do nekonečných foriem, náleží do kvality dobra.

Význam

Človek, ktorý vidí jedinú dušu vo všetkých živých tvoroch — či už v polobohoch, ľuďoch, zvieratách, vtákoch, šelmách, rybách alebo rastlinách — má poznanie v kvalite dobra. Jediná duša prebýva vo všetkých živých tvoroch, hoci tie majú rôzne telá vzhľadom na svoje minulé činy. V siedmej kapitole bolo vysvetlené, že za prejavom živej sily v tele každého je treba vidieť vyššiu energiu Najvyššieho Pána. Ak človek vidí túto vyššiu podstatu, živú silu vo všetkých telách, potom má poznanie v kvalite dobra. Životná sila je nezničiteľná, aj keď telo je dočasné. Rozdiely jestvujú na telesnej úrovni. Keďže v podmienenom živote jestvuje toľko rozmanitých životných foriem, životná sila sa zdá byť rozdelená. Také neosobné poňatie je časťou sebarealizácie.

Devanagari

पृथक्त्वेन तु यज्ज्ञानं नानाभावान्पृथग्विधान् ।
वेत्ति सर्वेषु भूतेषु तज्ज्ञानं विद्धि राजसम् ॥ १८.२१ ॥

Verš

pṛthaktvena tu yaj jñānaṁ
nānā-bhāvān pṛthag-vidhān
vetti sarveṣu bhūteṣu
taj jñānaṁ viddhi rājasam

Synonyma

pṛthaktvena — kvôli rozdeleniu; tu — ale; yat — ktoré; jñānam — poznanie; nānā-bhāvān — rôzne umiestnenia; pṛthak-vidhān — rôzne; vetti — ten, kto vie; sarveṣu — vo všetkých; bhūteṣu — živých bytostiach; tat — to; jñānam — poznanie; viddhi — vedz; rājasam — v kvalite vášne.

Překlad

Poznanie, pomocou ktorého vidí človek rôzne druhy živých bytostí v rôznych druhoch tiel, je poznaním v kvalite vášne.

Význam

Predstava, že živá bytosť je s telom totožná a že vedomie zaniká súčasne so zánikom tela, patrí do kvality vášne. Podľa tohoto poznania by rozmanitosť tiel spočívala v tom, že každé vyvinulo iný druh vedomia, pričom duša, ktorá manifestuje vedomie, sama osebe nejestvuje. Telo je totožné s dušou a mimo tela nijakej duše niet. Podľa tohoto poznania je vedomie dočasné. Podľa inej teórie nejestvujú individuálne duše, ale iba jedna všeprenikajúca duša, ktorá je plná poznania, zatiaľ čo telo je iba dočasným prejavom nevedomosti. Alebo, že mimo tohoto tela nejestvuje ani individuálna duša, ani Nadduša. Všetky tieto poňatia sa považujú za výplody kvality vášne.

Devanagari

यत्तु कृत्स्नवदेकस्मिन्कार्ये सक्तमहैतुकम् ।
अतत्त्वार्थवदल्पं च तत्तामसमुदाहृतम् ॥ १८.२२ ॥

Verš

yat tu kṛtsna-vad ekasmin
kārye saktam ahaitukam
atattvārtha-vad alpaṁ ca
tat tāmasam udāhṛtam

Synonyma

yat — ktoré; tu — ale; kṛtsna-vat — ako všetko; ekasmin — v jednom; kārye — činnosť; saktam — lipnúť; ahaitukam — bez príčiny; atattva-artha-vat — bez poznania skutočnosti; alpam — úplne ničotné; ca — a; tat — to; tāmasam — v kvalite temnoty; udāhṛtam — hovorí sa.

Překlad

A poznanie, ktoré človeka púta k jedinému druhu činnosti, akoby bolo všetkým, ktoré je ničotné a bez poznania pravdy, také poznanie náleží do kvality temnoty.

Význam

„Poznanie“ bežného človeka je vždy v kvalite temnoty alebo nevedomosti, pretože každá živá bytosť sa v tejto kvalite nevedomosti rodí. Ten, kto nerozvíja poznanie od autorít alebo zjavených písiem, zostane v poznaní obmedzený na svoje telo. Pre takých ľudí sú peniaze Bohom a poznanie znamená uspokojenie telesných potrieb. Ich poznanie nemá vonkoncom nič spoločné s Absolútnou Pravdou a je viac-menej na úrovni obyčajných zvierat: vedieť „ako sa najesť, vyspať, brániť sa a mať sex“. Tento verš ho radí do kvality temnoty. Inými slovami, poznanie o duši existujúcej mimo tela je v kvalite dobra, poznanie podnecujúce rôzne teórie a doktríny založené na svetskej logike a mentálnej špekulácii je výplodom kvality vášne, a napokon poznanie, ktoré sa zaoberá iba telesným pohodlím, náleží do kvality nevedomosti.

Devanagari

नियतं सङ्गरहितमरागद्वेषतः कृतम् ।
अफलप्रेप्सुना कर्म यत्तत्सात्त्विकमुच्यते ॥ १८.२३ ॥

Verš

niyataṁ saṅga-rahitam
arāga-dveṣataḥ kṛtam
aphala-prepsunā karma
yat tat sāttvikam ucyate

Synonyma

niyatam — podľa predpisov; saṅga-rahitam — bez lipnutia; arāga-dveṣataḥ — bez lásky a nenávisti; kṛtam — konaný; aphala-prepsunā — bez túžby po plodoch; karma — čin; yat — ktorý; tat — to; sāttvikam — v kvalite dobra; ucyate — hovorí sa.

Překlad

O čine konanom podľa pokynov, bez lipnutia, lásky alebo nenávisti a bez túžby po plodoch sa hovorí, že náleží do kvality dobra.

Význam

Predpísané povinnosti, ktoré sú vykonávané podľa zásad písiem určených pre spoločenské triedy a rôzne životné štádiá, ktoré sú vykonávané bez pripútanosti a vlastníckych nárokov, bez lásky a nenávisti, s vedomím Kṛṣṇu, pre potešenie Najvyššieho Pána a bez túžby po sebauspokojení, také činnosti patria do kvality dobra.

Devanagari

यत्तु कामेप्सुना कर्म साहंकारेण वा पुनः ।
क्रियते बहुलायासं तद्राजसमुदाहृतम् ॥ १८.२४ ॥

Verš

yat tu kāmepsunā karma
sāhaṅkāreṇa vā punaḥ
kriyate bahulāyāsaṁ
tad rājasam udāhṛtam

Synonyma

yat — ktorý; tu — ale; kāma-īpsunā — s túžbou po plodoch; karma — čin; sa-ahaṅkāreṇa — s egom; — alebo; punaḥ — znovu; kriyate — konaný; bahula-āyāsam — s veľkým úsilím; tat — ten; rājasam — v kvalite vášne; udāhṛtam — hovorí sa.

Překlad

No čin, ktorý s veľkým úsilím koná človek túžiaci po uspokojení svojich túžob a ktorý je motivovaný falošným egom, taký čin náleží do kvality vášne.

Devanagari

अनुबन्धं क्षयं हिंसामनवेक्ष्य च पौरुषम् ।
मोहादारभ्यते कर्म यत्तत्तामसमुच्यते ॥ १८.२५ ॥

Verš

anubandhaṁ kṣayaṁ hiṁsām
anapekṣya ca pauruṣam
mohād ārabhyate karma
yat tat tāmasam ucyate

Synonyma

anubandham — budúca pripútanosť; kṣayam — zničenie; hiṁsām — a ubližovanie druhým; anapekṣya — bez ohľadu na následky; ca — tiež; pauruṣam — samoľúby; mohāt — z ilúzie; ārabhyate — začal; karma — čin; yat — ktorý; tat — ten; tāmasam — v kvalite nevedomosti; ucyate — vraví sa.

Překlad

A čin konaný z poblúznenia, bez ohľadu na pokyny písiem, na následky či budúcu pripútanosť a spôsobujúci ujmu druhým, sa považuje za čin v kvalite nevedomosti.

Význam

Človek sa za všetky svoje skutky zodpovedá splnomocneným vyslancom Najvyššieho Pána, Yamadūtom. Nezodpovedná činnosť je deštruktívna, lebo odporuje predpísaným zásadám písiem. Taká činnosť sa často vyznačuje násilím a spôsobuje ujmu iným živým bytostiam. Pohnútkou k takému nezodpovednému činu je osobná skúsenosť. Tomu sa hovorí ilúzia. A každá taká iluzórna činnosť je výplodom kvality nevedomosti.

Devanagari

मुक्तसङ्गोऽनहंवादी धृत्युत्साहसमन्वितः ।
सिद्ध्यसिद्ध्योर्निर्विकारः कर्ता सात्त्विक उच्यते ॥ १८.२६ ॥

Verš

mukta-saṅgo ’nahaṁ-vādī
dhṛty-utsāha-samanvitaḥ
siddhy-asiddhyor nirvikāraḥ
kartā sāttvika ucyate

Synonyma

mukta-saṅgaḥ — oslobodený od styku s každou hmotnou spoločnosťou; anaham-vādī — bez falošného ega; dhṛti — s veľkým odhodlaním; utsāha — a s veľkým nadšením; samanvitaḥ — spôsobilý; siddhi — v dokonalosti; asiddhyoḥ — neúspech; nirvikāraḥ — bez zmeny; kartā — konateľ; sāttvikaḥ — v kvalite dobra; ucyate — vraví sa.

Překlad

Ten, kto si koná svoju povinnosť oslobodený od kvalít hmotnej prírody, kto koná bez falošného ega, s nadšením a rozhodnosťou a koho sa nedotkne ani úspech, ani neúspech, taký človek koná v kvalite dobra.

Význam

Človek vedomý si Kṛṣṇu je vždy transcendentálny kvalitám hmotnej prírody. Neočakáva výsledky za činnosti, ktorými bol poverený, pretože koná bez falošného ega a pýchy. Napriek tomu je neustále zamestnaný prácou až do jej zavŕšenia. Prípadné ťažkosti ho nemôžu znepokojiť; je vždy plný entuziazmu. Nedotkne sa ho úspech ani neúspech a je rovnaký v šťastí i v nešťastí. Taký konateľ sa nachádza v kvalite dobra.

Devanagari

रागी कर्मफलप्रेप्सुर्लुब्धो हिंसात्मकोऽशुचिः ।
हर्षशोकान्वितः कर्ता राजसः परिकीर्तितः ॥ १८.२७ ॥

Verš

rāgī karma-phala-prepsur
lubdho hiṁsātmako ’śuciḥ
harṣa-śokānvitaḥ kartā
rājasaḥ parikīrtitaḥ

Synonyma

rāgī — veľmi pripútaný; karma-phala — k plodom činov; prepsuḥ — túžiaci; lubdhaḥ — lačný; hiṁsā-ātmakaḥ — vždy závistlivý; aśuciḥ — nečistý; harṣa-śoka-anvitaḥ — podliehajúci radosti a žiaľu; kartā — taký konateľ; rājasaḥ — v kvalite vášne; parikīrtitaḥ — hovorí sa.

Překlad

O konateľovi, ktorý je pripútaný k plodom svojich činov a túži po ich užívaní, ktorý je chamtivý, závistlivý, nečistý a podlieha radosti a smútku, sa hovorí, že sa nachádza v kvalite vášne.

Význam

Človek priveľmi lipne na určitej práci alebo na jej plodoch, pretože je veľmi materialistický, alebo ho silne púta domáci krb, žena a deti. Taký človek netúži po zdokonalení svojho života. Jediné, čo ho zaujíma, je, ako si zadovážiť čo najviac hmotného pohodlia. Obyčajne býva veľmi chamtivý a je presvedčený, že všetko, čo dosiahol, je trvalé a nikdy o to nemôže prísť. Taký človek je závistlivý a pre zmyslový pôžitok je schopný všetkého. Preto je nečistý a neláme si hlavu nad tým, či prichádza k peniazom čestným alebo nečestným spôsobom. Ak jeho práca slávi úspech, je šťastný, a ak mu niečo nevyjde, je sklamaný. Taký človek sa nachádza v kvalite vášne.

Devanagari

अयुक्तः प्राकृतः स्तब्धः शठो नैष्कृतिकोऽलसः ।
विषादी दीर्घसूत्री च कर्ता तामस उच्यते ॥ १८.२८ ॥

Verš

ayuktaḥ prākṛtaḥ stabdhaḥ
śaṭho naiṣkṛtiko ’lasaḥ
viṣādī dīrgha-sūtrī ca
kartā tāmasa ucyate

Synonyma

ayuktaḥ — nehľadiac na pokyny písiem; prākṛtaḥ — materialistický; stabdhaḥ — zanovitý; śaṭhaḥ — podvodnícky; naiṣkṛtikaḥ — uráža druhých; alasaḥ — lenivý; viṣādī — mrzutý; dīrgha-sūtrī — zaháľčivý; ca — tiež; kartā — konateľ; tāmasaḥ — v kvalite nevedomosti; ucyate — hovorí sa.

Překlad

A o tom, kto vždy koná proti príkazom písiem, kto je materialistický, tvrdohlavý, podvodnícky, lenivý, kto je majstrom v urážaní druhých, vždy mrzutý a záhaľčivý, sa hovorí, že sa nachádza v kvalite nevedomosti.

Význam

V písmach nájdeme pokyny o tom, aké činy sa majú vykonávať a aké nie. Kto sa týmito zásadami neriadi, robí, čo nemá, a taký človek je obyčajne materialistický. Koná podľa kvalít prírody, a nie podľa pokynov písiem. Takí konatelia nie sú práve najslušnejší a obyčajne bývajú veľmi úskoční a šikovní v urážaní druhých. Sú veľmi leniví a svoju povinnosť si nikdy nekonajú riadne; radšej si ju odložia na inokedy. Preto sú veľmi mrzutí. Všetko im trvá dlho — čo sa dá urobiť za hodinu, robia celé roky. Takí ľudia sa nachádzajú v kvalite nevedomosti.

Devanagari

बुद्धेर्भेदं धृतेश्चैव गुणतस्त्रिविधं शृणु ।
प्रोच्यमानमशेषेण पृथक्त्वेन धनंजय ॥ १८.२९ ॥

Verš

buddher bhedaṁ dhṛteś caiva
guṇatas tri-vidhaṁ śṛṇu
procyamānam aśeṣeṇa
pṛthaktvena dhanañ-jaya

Synonyma

buddheḥ — inteligencia; bhedam — rozdiely; dhṛteḥ — odhodlanie; ca — aj; eva — iste; guṇataḥ — z kvalít hmotnej prírody; tri-vidham — tri druhy; śṛṇu — počuj; procyamānam — ako ich vysvetlím; aśeṣeṇa — podrobne; pṛthaktvena — rôzne; dhanañjaya — ó, dobyvateľ bohatstva.

Překlad

Ó, dobyvateľ bohatstva, vypočuj si teraz, prosím, ako ti podrobne vysvetlím tri druhy pochopenia a odhodlanosti vo vzťahu k trom kvalitám hmotnej prírody.

Význam

Po výklade poznania, poznávaného a poznávajúceho a ich rozdelenia do troch rôznych tried podľa kvalít hmotnej prírody, Pán rovnako vysvetľuje inteligenciu a odhodlanosť.

Devanagari

प्रवृत्तिं च निवृत्तिं च कार्याकार्ये भयाभये ।
बन्धं मोक्षं च या वेत्ति बुद्धिः सा पार्थ सात्त्विकी ॥ १८.३० ॥

Verš

pravṛttiṁ ca nivṛttiṁ ca
kāryākārye bhayābhaye
bandhaṁ mokṣaṁ ca yā vetti
buddhiḥ sā pārtha sāttvikī

Synonyma

pravṛttim — koná; ca — aj; nivṛttim — nekoná; ca — a; kārya — čo sa má robiť; akārye — čo sa nemá robiť; bhaya — strach; abhaye — nebojácnosť; bandham — puto; mokṣam — vyslobodenie; ca — a; — ktorá; vetti — pozná; buddhiḥ — pochopenie; — to; pārtha — ó, syn Pṛthy; sāttvikī — v kvalite dobra.

Překlad

Ó, syn Pṛthy, porozumenie, pomocou ktorého človek vie, čo sa smie a čo sa nesmie, čoho sa má báť a čoho nie, čo zväzuje a čo oslobodzuje, také pochopenie je v kvalite dobra.

Význam

Ten, kto nepozná pokyny písiem, zaplieta sa do následkov svojich činov. Činy vykonané podľa pokynov písiem, sa nazývajú pravṛtti alebo tie, ktoré majú byť vykonané. Opakom sú činy, ktoré by nemali byť vykonané, pretože nie sú schválené písmami. Pochopenie, ktoré rozlišuje pomocou inteligencie, sa nachádza v kvalite dobra.

Devanagari

यया धर्ममधर्मं च कार्यं चाकार्यमेव च ।
अयथावत्प्रजानाति बुद्धिः सा पार्थ राजसी ॥ १८.३१ ॥

Verš

yayā dharmam adharmaṁ ca
kāryaṁ cākāryam eva ca
ayathāvat prajānāti
buddhiḥ sā pārtha rājasī

Synonyma

yayā — ktorá; dharmam — náboženské zásady; adharmam — bezbožnosť; ca — a; kāryam — čo by malo byť vykonané; ca — aj; akāryam — čo by nemalo byť vykonané; eva — istotne; ca — aj; ayathā-vat — nedokonale; prajānāti — pozná; buddhiḥ — inteligencia; — tá; pārtha — ó, syn Pṛthy; rājasī — v kvalite vášne.

Překlad

Ó, syn Pṛthy, porozumenie nerozlišujúce medzi zbožným a bezbožným, medzi tým, čo sa má a čo sa nesmie, sa nachádza v kvalite vášne.

Devanagari

अधर्मं धर्ममिति या मन्यते तमसावृता ।
सर्वार्थान्विपरीतांश्च बुद्धिः सा पार्थ तामसी ॥ १८.३२ ॥

Verš

adharmaṁ dharmam iti yā
manyate tamasāvṛtā
sarvārthān viparītāṁś ca
buddhiḥ sā pārtha tāmasī

Synonyma

adharmam — bezbožnosť; dharmam — náboženstvo; iti — tak; — ktorá; manyate — myslí si; tamasā — z ilúzie; āvṛtā — zahalená; sarva-arthān — všetky veci; viparītān — nesprávny smer; ca — tiež; buddhiḥ — inteligencia; — tá; pārtha — ó, syn Pṛthy; tāmasī — v kvalite nevedomosti.

Překlad

Porozumenie zahalené ilúziou a temnotou, pokladajúce bezbožnosť za náboženstvo a náboženstvo za bezbožnosť a vždy smerujúce opačným smerom, ó, Pārtha, je porozumením v kvalite nevedomosti.

Význam

Inteligencia v kvalite nevedomosti si počína vždy naopak, než by mala. Zavrhuje pravé náboženstvo a namiesto toho prijíma to, čo náboženstvom vlastne nie je. Človek v kvalite nevedomosti považuje veľké duše za obyčajných ľudí a obyčajného človeka prijíma ako veľkú dušu. Pravdu vidí ako nepravdu a nepravdu ako pravdu. Vo všetkých svojich činnostiach sa uberá nesprávnym smerom; preto je jeho inteligencia v kvalite nevedomosti.

Devanagari

धृत्या यया धारयते मनःप्राणेन्द्रियक्रियाः ।
योगेनाव्यभिचारिण्या धृतिः सा पार्थ सात्त्विकी ॥ १८.३३ ॥

Verš

dhṛtyā yayā dhārayate
manaḥ-prāṇendriya-kriyāḥ
yogenāvyabhicāriṇyā
dhṛtiḥ sā pārtha sāttvikī

Synonyma

dhṛtyā — odhodlanie; yayā — ktorá; dhārayate — udržovaná; manaḥ — mysle; prāṇa — život; indriya — zmysly; kriyāḥ — činnosti; yogena — yogou; avyabhicāriṇyā — nepretržite; dhṛtiḥ — odhodlanie; — tá; pārtha — ó, syn Pṛthy; sāttvikī — v kvalite dobra.

Překlad

Ó, syn Pṛthy, nezlomné odhodlanie, ktoré je udržiavané neochvejným vykonávaním yogy a ktorým človek ovláda činnosti mysle, života a zmyslov, je odhodlaním v kvalite dobra.

Význam

Yoga je prostriedkom k pochopeniu Najvyššej Duše. Ten, kto je s pevnou odhodlanosťou pohrúžený do myšlienok na Najvyššiu Dušu, kto upriamuje myseľ, zmysly a život na Najvyššieho, je zapojený vo vedomí Kṛṣṇu. Takéto odhodlanie náleží do kvality dobra. Slovo avyabhicāriṇyā je veľmi dôležité, pretože poukazuje na osoby, ktoré sa neustále zapájajú do vedomia Kṛṣṇu a nikdy sa neuchýlia k iným činnostiam.

Devanagari

यया तु धर्मकामार्थान्धृत्या धारयतेऽर्जुन ।
प्रसङ्गेन फलाकाङ्क्षी धृतिः सा पार्थ राजसी ॥ १८.३४ ॥

Verš

yayā tu dharma-kāmārthān
dhṛtyā dhārayate ’rjuna
prasaṅgena phalākāṅkṣī
dhṛtiḥ sā pārtha rājasī

Synonyma

yayā — ktorú; tu — ale; dharma — náboženstvo; kāma — zmyslového pôžitku; arthān — ekonomického rozvoja; dhṛtyā — s odhodlaním; dhārayate — držať sa; arjuna — ó, Arjuna; prasaṅgena — pretože lipne; phala-ākāṅkṣī — túžiac po plodoch; dhṛtiḥ — odhodlanie; — to; pārtha — ó. syn Pṛthy; rājasī — v kvalite vášne.

Překlad

No odhodlanie, s ktorým sa človek usilovne pridržiava plodov náboženstva, ekonomického rozvoja a zmyslového pôžitku, ó, Arjuna, je v kvalite vášne.

Význam

Človek, ktorý neustále túži po plodoch ekonomického a náboženského rozvoja, ktorého jedinou túžbou je zmyslový pôžitok a ktorého myseľ, život a zmysly sa týmito vecami neustále zapodievajú, sa nachádza v kvalite vášne.

Devanagari

यया स्वप्नं भयं शोकं विषादं मदमेव च ।
न विमुञ्चति दुर्मेधा धृतिः सा पार्थ तामसी ॥ १८.३५ ॥

Verš

yayā svapnaṁ bhayaṁ śokaṁ
viṣādaṁ madam eva ca
na vimuñcati durmedhā
dhṛtiḥ sā pārtha tāmasī

Synonyma

yayā — ktorá; svapnam — snenie; bhayam — bázne; śokam — náreku; viṣādam — mrzutosti; madam — ilúzie; eva — iste; ca — aj; na — nikdy; vimuñcati — nezbavuje; durmedhā — neinteligentný; dhṛtiḥ — odhodlanie; — to pārtha — ó, syn Pṛthy; tāmasī — v kvalite nevedomosti.

Překlad

A odhodlanie, ktoré nepresahuje rámec snenia, bázne, žiaľu, mrzutosti a ilúzie, také naivné odhodlanie, ó, syn Pṛthy, náleží do kvality nevedomosti.

Význam

Nemali by sme si teraz myslieť, že človek v kvalite dobra nesníva. „Snivosť“ v tomto verši znamená príliš dlhý spánok. Snívanie je prirodzený stav, či sa už nachádza v kvalite dobra, vášne alebo v kvalite nevedomosti. No ten, kto spí viac, ako je nutné, a nič proti tomu nerobí, kto sa nemôže zbaviť hmotnej pýchy a pôžitku zo zmyslových predmetov, kto nemôže prestať snívať o panovaní nad týmto hmotným svetom a kto celý svoj život, svoju myseľ a svoje zmysly zamestnáva v tomto duchu, toho odhodlanosť je v kvalite nevedomosti.

Devanagari

सुखं त्विदानीं त्रिविधं शृणु मे भरतर्षभ ।
अभ्यासाद्रमते यत्र दुःखान्तं च निगच्छति ॥ १८.३६ ॥

Verš

sukhaṁ tv idānīṁ tri-vidhaṁ
śṛṇu me bharatarṣabha
abhyāsād ramate yatra
duḥkhāntaṁ ca nigacchati

Synonyma

sukham — šťastie; tu — ale; idānīm — teraz; tri-vidham — trojaké; śṛṇu — vypočuj si; me — odo Mňa; bharata-ṛṣabha — ó, najlepší z Bharatovcov; abhyāsāt — cvikom; ramate — teší sa; yatra — tam; duḥkha — starosti; antam — koniec; ca — aj; nigacchati — získava.

Překlad

Ó, najlepší z Bharatovcov, vypočuj si teraz odo Mňa o trojakom šťastí, v ktorom podmienená duša nachádza svoje potešenie a ktoré niekedy ukončuje všetky jej strasti.

Význam

Podmienená duša neustále vyhľadáva hmotné šťastie. To sa obrazne nazýva „prežúvanie prežúvaného“. Niekedy sa však vďaka spoločnosti veľkej duše z tohoto hmotného väzenia oslobodí. Inými slovami, podmienená duša sa neustále zamestnáva nejakým druhom zmyslového pôžitku, no len čo milosťou dobrej spoločnosti pochopí, že sa snaží stále o to isté a zároveň znovu prebudí svoje skutočné vedomie Kṛṣṇu, môže sa oslobodiť z tohoto večne sa opakujúceho takzvaného šťastia.

Devanagari

यत्तदग्रे विषमिव परिणामेऽमृतोपमम् ।
तत्सुखं सात्त्विकं प्रोक्तमात्मबुद्धिप्रसादजम् ॥ १८.३७ ॥

Verš

yat tad agre viṣam iva
pariṇāme ’mṛtopamam
tat sukhaṁ sāttvikaṁ proktam
ātma-buddhi-prasāda-jam

Synonyma

yat — ktoré; tat — to; agre — spočiatku; viṣam iva — ako jed; pariṇāme — na konci; amṛta — nektár; upamam — v porovnaní; tat — to; sukham — šťastie; sāttvikam — v kvalite dobra; proktam — hovorí sa; ātma — svoje ja; buddhi — inteligenciou; prasāda-jam — uspokojujúce.

Překlad

O šťastí, ktoré je spočiatku ako jed a na konci ako nektár a ktoré motivuje k sebarealizácii, sa hovorí, že náleží do kvality dobra.

Význam

Ak sa usilujeme o sebarealizáciu, musíme sa riadiť mnohými zásadami a príkazmi, aby sme sa naučili ovládať myseľ a zmysly a aby sme svoju myseľ dokázali uprieť na vlastné ja. To je veľmi ťažké, trpké ako jed, no ak človek uspeje nasledovaním týchto pravidiel a dosiahne tak transcendentálnu úroveň, ochutná skutočný nektár a začne sa tešiť z pravej radosti života.

Devanagari

विषयेन्द्रियसंयोगाद्यत्तदग्रेऽमृतोपमम् ।
परिणामे विषमिव तत्सुखं राजसं स्मृतम् ॥ १८.३८ ॥

Verš

viṣayendriya-saṁyogād
yat tad agre ’mṛtopamam
pariṇāme viṣam iva
tat sukhaṁ rājasaṁ smṛtam

Synonyma

viṣaya — zmyslových predmetov; indriya — a zmyslov; saṁyogāt — zo spojenia; yat — ktoré; tat — to; agre — spočiatku; amṛta-upamam — ako nektár; pariṇāme — na konci; viṣam iva — ako jed; tat — to; sukham — šťastie; rājasam — v kvalite vášne; smṛtam — považuje sa.

Překlad

Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne.

Význam

Keď sa mladý muž stretne s mladou ženou, zmysly ho začnú nútiť, aby sa na ženu díval, aby sa jej dotýkal a mal s ňou pohlavný styk. Zmysly na to môžu spočiatku reagovať veľmi príjemne a uspokojivo, no skôr či neskôr bude celá situácia pôsobiť ako jed. Rozídu sa alebo rozvedú a namiesto šťastia sa dostaví sklamanie. Také šťastie je vždy v kvalite vášne. Radosť pochádzajúca zo spojenia zmyslov a zmyslových predmetov je vždy príčinou bolesti a mali by sme sa jej za každú cenu vyvarovať.

Devanagari

यदग्रे चानुबन्धे च सुखं मोहनमात्मनः ।
निद्रालस्यप्रमादोत्थं तत्तामसमुदाहृतम् ॥ १८.३९ ॥

Verš

yad agre cānubandhe ca
sukhaṁ mohanam ātmanaḥ
nidrālasya-pramādotthaṁ
tat tāmasam udāhṛtam

Synonyma

yat — to, ktoré; agre — spočiatku; ca — aj; anubandhe — na konci; ca — aj; sukham — šťastie; mohanam — iluzórne; ātmanaḥ — vlastné ja; nidrā — spánok; ālasya — lenivosť; pramāda — a ilúzia; uttham — povstávajúce z; tat — to; tāmasam — v kvalite nevedomosti; udāhṛtam — hovorí sa.

Překlad

A o šťastí, ktoré je slepé voči sebarealizácii, ktoré je od začiatku do konca klamom a pochádza zo spánku, lenivosti a ilúzie, sa hovorí, že náleží do kvality nevedomosti.

Význam

Ten, kto nachádza potešenie v lenivosti a spánku, sa iste nachádza v kvalite temnoty, nevedomosti. To isté platí o človeku, ktorý nikdy nevie, ako má a ako nemá konať. Pre tých, čo sa nachádzajú v tejto kvalite, je všetko ilúziou. Niet pre nich šťastia ani na začiatku, ani na konci. Človek v kvalite vášne môže spočiatku prežívať istý druh šťastia, z ktorého sa nakoniec vykľuje utrpenie, no človek v kvalite nevedomosti zažíva útrapy od začiatku do konca.

Devanagari

न तदस्ति पृथिव्यां वा दिवि देवेषु वा पुनः ।
सत्त्वं प्रकृतिजैर्मुक्तं यदेभिः स्यात्त्रिभिर्गुणैः ॥ १८.४० ॥

Verš

na tad asti pṛthivyāṁ vā
divi deveṣu vā punaḥ
sattvaṁ prakṛti-jair muktaṁ
yad ebhiḥ syāt tribhir guṇaiḥ

Synonyma

bona — nie; tat — ten; asti — je; pṛthivyām — na Zemi; — alebo; divi — na vyšších planetárnych sústavách; deveṣu — medzi polobohmi; — alebo; punaḥ — znovu; sattvam — existencia; prakṛti-jaiḥ — zrodený z materiálnej prírody; muktam — oslobodený; yat — ktorý; ebhiḥ — od vplyvu týchto; syāt — je; tribhiḥ — troch; guṇaiḥ — kvalít hmotnej prírody.

Překlad

Tu, ani medzi polobohmi na vyšších planetárnych sústavách niet bytosti oslobodenej od vplyvu troch kvalít hmotnej prírody.

Význam

V tomto verši Pán zhŕňa vplyv troch kvalít hmotnej prírody, pôsobiacich v celom vesmíre.

Devanagari

ब्राह्मणक्षत्रियविशां शूद्राणां च परन्तप ।
कर्माणि प्रविभक्तानि स्वभावप्रभवैर्गुणैः ॥ १८.४१ ॥

Verš

brāhmaṇa-kṣatriya-viśāṁ
śūdrāṇāṁ ca paran-tapa
karmāṇi pravibhaktāni
svabhāva-prabhavair guṇaiḥ

Synonyma

brāhmaṇabrāhmaṇi; kṣatriyakṣatriyovia; viśāmvaiśyovia; śūdrāṇāmśūdrovia; ca — a; parantapa — ó, podmaniteľ nepriateľov; karmāṇi — činy; pravibhaktāni — rozdeľujú sa; svabhāva — vlastnej prirodzenosti; prabhavaiḥ — zrodené; guṇaiḥ — z kvalít hmotnej prírody.

Překlad

Brāhmaṇi, kṣatriyovia, vaiśyovia a śūdrovia sa navzájom odlišujú podľa vrodených vlastností, ktoré zodpovedajú rôznym hmotným kvalitám, ó, podmaniteľ nepriateľov.

Devanagari

शमो दमस्तपः शौचं क्षान्तिरार्जवमेव च ।
ज्ञानं विज्ञानमास्तिक्यं ब्रह्मकर्म स्वभावजम् ॥ १८.४२ ॥

Verš

śamo damas tapaḥ śaucaṁ
kṣāntir ārjavam eva ca
jñānaṁ vijñānam āstikyaṁ
brahma-karma svabhāva-jam

Synonyma

śamaḥ — mierumilovnosť; damaḥ — sebaovládanie; tapaḥ — odriekanie; śaucam — čistota; kṣāntiḥ — znášanlivosť; ārjavam — poctivosť; eva — celkom iste; ca — a; jñānam — poznanie; vijñānam — múdrosť; āstikyam — zbožnosť; brahmabrāhmaṇov; karma — povinnosť; svabhāva-jam — zrodené z ich vlastnej povahy.

Překlad

Mierumilovnosť, sebaovládanie, odriekanie, čistota, znášanlivosť, poctivosť, poznanie, múdrosť a zbožnosť sú prirodzené vlastnosti, ktorými sa vyznačujú brāhmaṇi.

Devanagari

शौर्यं तेजो धृतिर्दाक्ष्यं युद्धे चाप्यपलायनम् ।
दानमीश्वरभावश्च क्षात्रं कर्म स्वभावजम् ॥ १८.४३ ॥

Verš

śauryaṁ tejo dhṛtir dākṣyaṁ
yuddhe cāpy apalāyanam
dānam īśvara-bhāvaś ca
kṣātraṁ karma svabhāva-jam

Synonyma

śauryam — statočnosť; tejaḥ — sila; dhṛtiḥ — odhodlanosť; dākṣyam — duchaprítomnosť; yuddhe — v boji; ca — a; api — aj; apalāyanam — nezlomnosť; dānam — veľkorysosť; īśvara — schopnosť viesť druhých; bhāvaḥ — prirodzenosť; ca — a; kṣātramkṣatriyov; karma — povinnosť; svabhāva-jam — zrodené z ich vlastnej povahy.

Překlad

Statočnosť, sila, odhodlanosť, duchaprítomnosť, nezlomnosť v boji, veľkorysosť a schopnosť viesť druhých sú prirodzené vlastnosti kṣatriyov.

Devanagari

कृषिगौरक्ष्यवाणिज्यं वैश्यकर्म स्वभावजम् ।
परिचर्यात्मकं कर्म शूद्रस्यापि स्वभावजम् ॥ १८.४४ ॥

Verš

kṛṣi-go-rakṣya-vāṇijyaṁ
vaiśya-karma svabhāva-jam
paricaryātmakaṁ karma
śūdrasyāpi svabhāva-jam

Synonyma

kṛṣi — orba; go — kráv; rakṣya — ochrana; vāṇijyam — obchod; vaiśyavaiśyov; karma — povinnosť; svabhāva-jam — zrodené z ich vlastnej povahy; paricaryā — služba; ātmakam — povaha; karma — povinnosť; śūdrasyaśūdrov; api — tiež; svabhāva-jam — zrodené z ich vlastnej povahy.

Překlad

Poľnohospodárstvo, ochrana kráv a obchod sú prirodzené povinnosti vaiśyov, a povinnosťou śūdrov je slúžiť ostatným.

Devanagari

स्वे स्वे कर्मण्यभिरतः संसिद्धिं लभते नरः ।
स्वकर्मनिरतः सिद्धिं यथा विन्दति तच्छृणु ॥ १८.४५ ॥

Verš

sve sve karmaṇy abhirataḥ
saṁsiddhiṁ labhate naraḥ
sva-karma-nirataḥ siddhiṁ
yathā vindati tac chṛṇu

Synonyma

sve sve — každý svoje vlastné; karmaṇi — konaním; abhirataḥ — nasledovanie; saṁsiddhim — dokonalosť; labhate — dosiahne; naraḥ — človek; sva-karma — svoje vlastné povinnosti; nirataḥ — zamestnaný; siddhim — dokonalosť; yathā — akú; vindati — získa; tat — ten; śṛṇu — počuj.

Překlad

Vykonávaním svojich povinností môže každý dosiahnuť dokonalosť. Vypočuj si teraz odo Mňa, ako je to možné.

Devanagari

यतः प्रवृत्तिर्भूतानां येन सर्वमिदं ततम् ।
स्वकर्मणा तमभ्यर्च्य सिद्धिं विन्दति मानवः ॥ १८.४६ ॥

Verš

yataḥ pravṛttir bhūtānāṁ
yena sarvam idaṁ tatam
sva-karmaṇā tam abhyarcya
siddhiṁ vindati mānavaḥ

Synonyma

yataḥ — z ktorej; pravṛttiḥ — emanácie; bhūtānām — všetkých živých bytostí; yena — ktorý; sarvam — všetko; idam — toto; tatam — preniká; sva-karmaṇā — vlastné povinnosti; tam — Jeho; abhyarcya — uctievaním; siddhim — dokonalosť; vindati — dosiahne; mānavaḥ — človek.

Překlad

Uctievaním Pána, ktorý je príčinou všetkých tvorov a ktorý je všeprenikajúci, môže človek dosiahnuť dokonalosť, ak si plní svoje vlastné povinnosti.

Význam

Ako už bolo povedané v pätnástej kapitole, všetky živé bytosti sú malými čiastočkami Najvyššieho Pána a Najvyšší Pán je ich príčinou. To je potvrdené aj vo Vedānta-sūtre: janmādy asya yataḥ. Najvyšší Pán je teda počiatkom života všetkých živých bytostí. A v siedmej kapitole Bhagavad-gīty sa píše, že prostredníctvom Svojich dvoch energií, vonkajšej a vnútornej, preniká všetkým jestvujúcim. Najvyššieho Pána preto musíme uctievať spolu s Jeho energiami. Vaiṣṇavovia obyčajne uctievajú Najvyššieho Pána spolu s Jeho vnútornou energiou. Vonkajšia energia je pervertovaným odrazom vnútornej energie. Vonkajšia energia je pozadie, Najvyšší Pán vo Svojej podobe Paramātmy je všeprenikajúci. Je Naddušou všetkých polobohov, ľudí i zvierat — všetkého. Musíme si preto uvedomiť, že ako čiastočky Najvyššieho Pána sme Mu povinní slúžiť. Všetci by sme sa mali zapojiť do oddanej služby Pánovi a byť si plne vedomí Kṛṣṇu. To je odkaz tohoto verša.

Každý by si mal myslieť, že ho Hṛṣīkeśa, Pán zmyslov, poveril určitým zamestnaním a plody tejto práce by mal použiť v uctievaní Najvyššej Božskej Osobnosti, Śrī Kṛṣṇu. Ak takto človek neustále zmýšľa a ak si je plne vedomý Kṛṣṇu, začne si Kṛṣṇovou milosťou všetko uvedomovať. To je dokonalosť života. Pán v Bhagavad-gīte (12.7) hovorí: teṣām ahaṁ samuddhartā. „Najvyšší Pán sa osobne postará o ochranu takého oddaného.“ To je najvyššia dokonalosť života. Nech je už naše zamestnanie akékoľvek, ak slúžime Najvyššiemu Pánovi, dosiahneme najvyššiu dokonalosť.

Devanagari

श्रेयान्स्वधर्मो विगुणः परधर्मात्स्वनुष्ठितात् ।
स्वभावनियतं कर्म कुर्वन्नाप्नोति किल्बिषम् ॥ १८.४७ ॥

Verš

śreyān sva-dharmo viguṇaḥ
para-dharmāt sv-anuṣṭhitāt
svabhāva-niyataṁ karma
kurvan nāpnoti kilbiṣam

Synonyma

śreyān — lepšie; sva-dharmaḥ — vlastnú povinnosť; viguṇaḥ — konanú nedokonale; para-dharmāt — povinnosť druhého; su-anuṣṭhitāt — konanú dokonale; svabhāva-niyatam — predpísané povinnosti podľa vlastnej povahy; karma — čin; kurvan — koná; na — nikdy; āpnoti — získa; kilbiṣam — hriešne následky.

Překlad

Je lepšie konať si svoju vlastnú povinnosť, aj keď nedokonale, než povinnosť druhého, a dokonale. Kto nasleduje svoje predpísané povinnosti v súlade s vlastnou prirodzenosťou, toho nikdy nepostihnú následky za hriešne činy.

Význam

V Bhagavad-gīte sú opísané predpísané povinnosti každého. V predchádzajúcich veršoch bolo povedané, že povinnosti brāhmaṇov, kṣatriyov, vaiśyov a śūdrov sú určené tromi kvalitami hmotnej prírody. Vykonávať povinnosti druhých sa však neodporúča. Človek, pre ktorého je prirodzené vykonávať prácu śūdru, sa nemá vydávať za brāhmaṇa, aj keby sa narodil v brāhmaṇskej rodine. Mali by sme konať podľa vlastnej prirodzenosti; nijaká práca nie je opovrhnutiahodná, ak sa vykonáva v duchu oddanej služby Najvyššiemu Pánovi. Povinnosti brāhmaṇov sa iste nachádzajú v kvalite dobra, a ak niekto nie je v kvalite dobra, nemal by napodobňovať brāhmaṇské činnosti. Kṣatriya, vládca, má mnoho nepríjemných povinností; niekedy musí používať násilie, zabíjať nepriateľov a niekedy sa musí z diplomatických dôvodov uchýliť ku klamstvu. Násilie a hra na dve strany patria k politike; kṣatriya sa však nesmie zriekať svojho postavenia a snažiť sa vykonávať povinnosti brāhmaṇov.

Človek musí konať tak, aby uspokojil Najvyššieho Pána. Arjuna bol kṣatriya, a predsa váhal, keď mal bojovať proti nepriateľovi. Ak je však taký boj vedený pre Kṛṣṇu, Najvyššiu Božskú Osobnosť, potom sa človek nemusí obávať nijakého poklesku. Vo svete biznisu sa zavše prihodí, že obchodník musí zaklamať, aby mal vôbec nejaký zisk. Ak tak neurobí, nič nezíska. Obchodník niekedy hovorí: „Drahý zákazník, pre vás sa zrieknem všetkého“, ale každý vie, že bez zisku by nemohol existovať. Ak obchodník hovorí, že nemá nijaký zisk, je jasné, že klame. Obchodník však nesmie opustiť svoje zamestnanie a prijať povinnosti brāhmaṇa len preto, že je vo svojom zamestnaní nútený klamať. To sa rozhodne neodporúča. Ak človek svojou prácou slúži Najvyššej Božskej Osobnosti, nie je dôležité, či je kṣatriya, vaiśya alebo śūdra. Aj brāhmaṇi, ktorí vykonávajú rôzne obete, musia niekedy zabiť zviera, pretože pri obetiach sa niekedy zabíjajú zvieratá. To však nie je hriech. Ak kṣatriya v boji zabije nepriateľa, ani to nie je hriech, pretože si koná svoju povinnosť. To už bolo podrobne vysvetlené v tretej kapitole. Všetci by sme mali pracovať pre Yajñu alebo Viṣṇua, Najvyššiu Božskú Osobnosť, pretože všetko, čo človek robí pre vlastné uspokojenie, zapríčiňuje jeho otroctvo. Na záver môžeme povedať, že každý má konať podľa toho, v akej hmotnej kvalite sa nachádza, a že má každopádne pracovať tak, aby jednoducho slúžil zvrchovanému záujmu Najvyššieho Pána.

Devanagari

सहजं कर्म कौन्तेय सदोषमपि न त्यजेत् ।
सर्वारम्भा हि दोषेण धूमेनाग्निरिवावृताः ॥ १८.४८ ॥

Verš

saha-jaṁ karma kaunteya
sa-doṣam api na tyajet
sarvārambhā hi doṣeṇa
dhūmenāgnir ivāvṛtāḥ

Synonyma

saha-jam — súčasne zrodený; karma — čin; kaunteya — ó, syn Kuntī; sa-doṣam — s chybou; api — aj keď; na — nikdy; tyajet — nemal by zanechať; sarva-ārambhāḥ — každý pokus; hi — iste; doṣeṇa — s chybou; dhūmena — dymom; agniḥ — oheň; iva — ako; āvṛtāḥ — zahalený.

Překlad

Každý čin, ó, syn Kuntī, je zahalený nejakou vadou, tak ako je oheň zahalený dymom. Preto by človek nemal zanechať činnosť, ktorá prináleží jeho povahe, aj keby nebola bez chýb.

Význam

V podmienenom stave sú všetky činnosti znečistené hmotnými kvalitami. Aj brāhmaṇa musí vykonávať obete, pri ktorých sa zabíjajú zvieratá. Podobne kṣatriya, nech je akokoľvek zbožný, musí bojovať so svojím nepriateľom. Nemôže sa tomu vyhnúť. Veľmi zbožný obchodník musí niekedy zatajiť svoj zisk, aby mohol pokračovať v obchodovaní, a niekedy je dokonca nútený obchodovať na čiernom trhu. Je to nevyhnutné. To isté platí o śūdrovi, ktorý je sluhom zlého pána. Musí vykonávať jeho pokyny, hoci by po pravde nemali byť vykonané. Napriek týmto nedostatkom musí človek pokračovať v nasledovaní svojich predpísaných povinností, pretože sa rodí s určitou povahou.

V tomto verši je na ilustráciu použitý veľmi dobrý príklad. Aj keď je oheň čistý, je v ňom prítomný aj dym. Oheň sa však dymom neznečistí. Obsahuje ho, a predsa je považovaný za najčistejšiu látku. Ak sa chce kṣatriya zrieknuť svojich vojenských povinností a radšej prijať povinnosti brāhmaṇa, kto mu zaručí, že brāhmaṇské povinnosti so sebou neprinesú nijaké nepríjemnosti. Z toho plynie záver, že nikto v hmotnom svete nie je nadobro zbavený hmotného znečistenia. Vráťme sa k príkladu s dymom a ohňom, ktorý je v tejto súvislosti veľmi výstižný. Keď niekto v zimnom období kvôli využitiu tepla vezme kameň z ohňa, môže sa stať, že sa mu dostane dym do očí a začne slziť. Tak či onak, aj napriek týmto nepríjemným okolnostiam sa musí oheň kvôli teplu používať. Podobne sa nemá človek zriekať svojich prirodzených povinností kvôli nejakým nemilým okolnostiam. Naopak, prostredníctvom svojich predpísaných povinností má s vedomím Kṛṣṇu odhodlane slúžiť Najvyššiemu Pánovi, Śrī Kṛṣṇovi. To je jeho dokonalosť. Ak človek pracuje pre potešenie Najvyššieho Pána, jeho činy sa očistia od všetkých nedostatkov. Keď sú plody jeho práce očistené vykonávaním oddanej služby, môže dokonale uzrieť svoje vlastné ja, a to sa nazýva sebarealizácia.

Devanagari

असक्तबुद्धिः सर्वत्र जितात्मा विगतस्पृहः ।
नैष्कर्म्यसिद्धिं परमां संन्यासेनाधिगच्छति ॥ १८.४९ ॥

Verš

asakta-buddhiḥ sarvatra
jitātmā vigata-spṛhaḥ
naiṣkarmya-siddhiṁ paramāṁ
sannyāsenādhigacchati

Synonyma

asakta-buddhiḥ — s nepripútanou inteligenciou; sarvatra — všade; jita-ātmā — s ovládnutou mysľou; vigata-spṛhaḥ — bez hmotných túžob; naiṣkarmya-siddhim — dokonalosť zbavená reakcií; paramām — najvyšší; sannyāsena — životným štádiom odriekania; adhigacchati — dosiahne.

Překlad

Kto na ničom nelipne, kto sa ovláda a je ľahostajný k všetkým hmotným pôžitkom, môže pomocou odriekania dosiahnuť najvyššiu dokonalosť v oslobodení sa od všetkých následkov.

Význam

Skutočné odriekanie znamená, že človek na seba hľadí ako na čiastočku Najvyššieho Pána a uvedomuje si, že nemá právo užívať si plody svojej práce. Ako čiastočky Najvyššieho Pána musíme obetovať výsledky našich činov pre uspokojenie Jeho zmyslov. To je skutočné vedomie Kṛṣṇu. Osoba konajúca vo vedomí Kṛṣṇu je pravý sannyāsī, človek v životnom štádiu odriekania. Človek s takýmto vedomím sa cíti byť spokojný, pretože všetko robí pre Najvyššieho Pána. Nie je pútaný k ničomu hmotnému. Naučí sa nevyhľadávať radosť v ničom inom, než v transcendentálnom šťastí, ktoré zažíva v službe Pánovi. Sannyāsī je človek oslobodený od následkov svojich minulých činov, avšak ten, kto koná vo vedomí Kṛṣṇu, dosiahne automaticky tieto vlastnosti a nemusí vstupovať do stavu odriekania. Tento stav sa nazýva yogārūḍha alebo najvyššie štádium yogy. To je potvrdené v tretej kapitole: yas tv ātma-ratir eva syāt. Kto je spokojný sám v sebe, sa nemusí obávať následkov svojich minulých činov.

Devanagari

सिद्धिं प्राप्तो यथा ब्रह्म तथाप्नोति निबोध मे ।
समासेनैव कौन्तेय निष्ठा ज्ञानस्य या परा ॥ १८.५० ॥

Verš

siddhiṁ prāpto yathā brahma
tathāpnoti nibodha me
samāsenaiva kaunteya
niṣṭhā jñānasya yā parā

Synonyma

siddhim — dokonalosť; prāptaḥ — dosiahne; yathā — ako; brahma — Najvyšší; tathā — tak; āpnoti — dosiahne; nibodha — snaž sa pochopiť; me — odo Mňa; samāsena — stručne; eva — iste; kaunteya — ó, syn Kuntī; niṣṭhā — štádium; jñānasya — poznanie; — ktoré; parā — transcendentálne.

Překlad

Ó, syn Kuntī, vypočuj si odo Mňa, ako ten, kto dosiahol túto dokonalosť, môže dospieť k najvyššiemu dokonalému stavu, ktorý je najvyšším poznaním — k Brahmanu, konaním, ktoré ti v krátkosti opíšem.

Význam

Śrī Kṛṣṇa vysvetľuje Arjunovi, ako dosiahnuť najvyššie dokonalé štádium jednoducho tým, že človek vykonáva svoje povinnosti pre Najvyššiu Božskú Osobnosť. Najvyššie štádium Brahmanu môžeme dosiahnuť tak, že sa zriekneme plodov svojich činov pre potešenie Najvyššieho Pána. To je cesta sebarealizácie. Skutočná dokonalosť poznania spočíva v dosiahnutí čistého vedomia Kṛṣṇu. To bude vysvetlené v nasledujúcich veršoch.

Devanagari

बुद्ध्या विशुद्ध्या युक्तो धृत्यात्मानं नियम्य च ।
शब्दादीन्विषयांस्त्यक्त्वा रागद्वेषौ व्युदस्य च ॥ १८.५१ ॥
विविक्तसेवी लघ्वाशी यतवाक्कायमानसः ।
ध्यानयोगपरो नित्यं वैराग्यं समुपाश्रितः ॥ १८.५२ ॥
अहंकारं बलं दर्पं कामं क्रोधं परिग्रहम् ।
विमुच्य निर्ममः शान्तो ब्रह्मभूयाय कल्पते ॥ १८.५३ ॥

Verš

buddhyā viśuddhayā yukto
dhṛtyātmānaṁ niyamya ca
śabdādīn viṣayāṁs tyaktvā
rāga-dveṣau vyudasya ca
vivikta-sevī laghv-āśī
yata-vāk-kāya-mānasaḥ
dhyāna-yoga-paro nityaṁ
vairāgyaṁ samupāśritaḥ
ahaṅkāraṁ balaṁ darpaṁ
kāmaṁ krodhaṁ parigraham
vimucya nirmamaḥ śānto
brahma-bhūyāya kalpate

Synonyma

buddhyā — inteligenciou; viśuddhayā — plne očistený; yuktaḥ — zamestnáva; dhṛtyā — s odhodlanosťou; ātmānam — sám; niyamya — usmernený; ca — tiež; śabda-ādīn — ako zvuk; viṣayān — zmyslové predmety; tyaktvā — zrieknuť sa; rāga — pripútanosť; dveṣau — nenávisť; vyudasya — zavrhnúť; ca — tiež; vivikta-sevī — žijúci v ústraní; laghu-āśī — málo je; yata — ovláda; vāk — reč; kāya — telo; mānasaḥ — a myseľ; dhyāna-yoga-paraḥ — v stave vnútorného vytrženia; nityam — dvadsaťštyri hodín denne; vairāgyam — odpútanosť; samupāśritaḥ — uchýliť sa; ahaṅkāram — falošné ego; balam — falošná moc; darpam — falošná pýcha; kāmam — žiadostivosť; krodham — hnev; parigraham — prijímanie hmotných vecí; vimucya — vyslobodený z; nirmamaḥ — bez vlastníckeho pocitu; śāntaḥ — mierumilovný; brahma-bhūyāya — pre sebarealizáciu; kalpate — je vhodný.

Překlad

Kto sa očistil pomocou svojej inteligencie a vytrvalo ovláda myseľ, kto sa zriekol predmetov zmyslového pôžitku a zbavil pripútanosti i odporu, kto zotrváva v ústraní, málo je, ovláda reč, telo aj myseľ a je neustále v stave vnútorného vytrženia, kto je odpútaný, zbavený falošného ega, vlastníckeho pocitu, ilúzie moci, falošnej pýchy, žiadostivosti a hnevu, kto neprijíma hmotné veci a je mierumilovný, ten je určite hodný sebarealizácie.

Význam

Človek, ktorý sa očistil pomocou inteligencie, zotrváva v kvalite dobra. Takto získava kontrolu nad svojou mysľou a je neustále v tranze. Nelipne na predmetoch zmyslového pôžitku a koná bez náklonnosti a odporu. Dáva prednosť životu na osamelom mieste, neje viac, než potrebuje a ovláda činnosti tela a mysle. Nemá falošné ego, pretože sa nestotožňuje s telom. Netúži po telesnej kráse a sile a falošná pýcha je mu cudzia, pretože nemá falošné poňatie života. Je spokojný so všetkým, čo dostáva milosťou Pána a nehnevá sa, keď si nemôže užívať. Netúži po získaní zmyslových predmetov. Taký človek je úplne ľahostajný k hmotným veciam, pretože sa zbavil falošného ega. Tento stav sa nazýva brahma-bhūta čiže realizácia Brahmanu. Len čo človek zavrhne telesné poňatie života, stane sa mierumilovným a nikdy ho nič nerozruší. To je opísané v Bhagavad-gīte (2.70):

āpūryamāṇam acala-pratiṣṭhaṁ
samudram āpaḥ praviśanti yadvat
tadvat kāmā yaṁ praviśanti sarve
sa śāntim āpnoti na kāma-kāmī

„K mieru môže dospieť iba ten, kto sa nenechá rozrušovať nepretržitými žiadosťami, ktoré sa ako rieky vlievajú do oceánu — vo svojom základe vždy nehybného — a nie ten, kto sa snaží uspokojovať svoje žiadosti.“

Devanagari

ब्रह्मभूतः प्रसन्नात्मा न शोचति न काङ्क्षति ।
समः सर्वेषु भूतेषु मद्भक्तिं लभते पराम् ॥ १८.५४ ॥

Verš

brahma-bhūtaḥ prasannātmā
na śocati na kāṅkṣati
samaḥ sarveṣu bhūteṣu
mad-bhaktiṁ labhate parām

Synonyma

brahma-bhūtaḥ — zjednotený s Absolútnym; prasanna-ātmā — dokonale šťastný; na — nikdy; śocati — narieka; na — nikdy; kāṅkṣati — túži; samaḥ — rovnaký; sarveṣu — všetky; bhūteṣu — živé bytosti; mat-bhaktim — oddaná služba Mne; labhate — dosiahne; parām — transcendentálny.

Překlad

Kto zaujal toto transcendentálne postavenie, realizuje Najvyšší Brahman a je naplnený radosťou. Nikdy sa netrápi, ani po ničom netúži a k všetkým bytostiam je rovnaký. Za tohoto stavu dosiahne čistej oddanej služby Mne.

Význam

Pre impersonalistov je konečným cieľom štádium brahma-bhūta alebo dosiahnutie jednoty s Absolútnym. Aby sa však niekto stal personalistom, čistým oddaným, musí pokročiť ďalej a zapojiť sa do čistej oddanej služby. To znamená, že ten, kto slúži Najvyššiemu Pánovi s čistou oddanosťou, sa už oslobodil a dosiahol jednoty s Absolútnym, zvanej brahma-bhūta. Nik nemôže slúžiť Najvyššiemu, ak sa s Ním nezjednotil. Na absolútnej úrovni nejestvuje rozdiel medzi tým, kto slúži, a tým, kto je obsluhovaný, no z hľadiska vyššieho duchovného poňatia tu rozdiel je.

Utrpenie jestvuje v hmotnom poňatí života, keď človek pracuje pre zmyslový pôžitok, no ak je zapojený do čistej oddanej služby v absolútnom svete, nijaké utrpenie nezažíva. Oddaný, vedomý si Kṛṣṇu, sa nemá prečo trápiť a ani nemá nič, po čom by túžil. Keďže Boh je dokonalý, osoba, ktorá Mu oddane a láskyplne slúži, sa stane takisto dokonalou. Bude ako rieka, ktorá sa zbavila všetkej mútnej vody. Keďže oddaný nemyslí na nič iné ako na Kṛṣṇu, je vždy prirodzene veselý. Nad hmotnou stratou alebo ziskom nenarieka, ani nejasá, pretože je úplne spokojný so svojou službou Pánovi. Vie, že každý tvor je malou čiastočkou Najvyššieho Pána, a teda Jeho služobníkom, a preto netúži po hmotnom pôžitku. V hmotnom svete nevidí nikoho vyššie alebo nižšie, pretože také rozlíšenie je iba dočasné a oddaný nemá nič spoločné s dočasnými javmi. Kameň a zlato majú pre neho rovnakú hodnotu. To je štádium brahma-bhūta a oddaný ho môže ľahko dosiahnuť. Pomyslenie na splynutie s Najvyšším Brahmanom mu pripadá diabolské, pretože znamená zánik individuality. Podobne predstava života v nebeskom kráľovstve je pre neho obyčajnou fantazmagóriou. Zmysly sú preňho ako polámané zuby hada — tak, ako sa človek nemusí báť hada s polámanými zubami, tak sa nemusí báť ani ovládnutých zmyslov. Pre človeka nakazeného hmotou je život v hmotnom svete utrpením, no pre oddaného je celý svet Vaikuṇṭha, duchovné nebo. Najvyššia osobnosť tohoto hmotného vesmíru nemá pre oddaného väčší význam než obyčajný mravec. Na túto úroveň môže človek dospieť milosťou Śrī Caitanyu, ktorý v tomto veku kázal čistú oddanú službu.

Devanagari

भक्त्या मामभिजानाति यावान्यश्चास्मि तत्त्वतः ।
ततो मां तत्त्वतो ज्ञात्वा विशते तदनन्तरम् ॥ १८.५५ ॥

Verš

bhaktyā mām abhijānāti
yāvān yaś cāsmi tattvataḥ
tato māṁ tattvato jñātvā
viśate tad-anantaram

Synonyma

bhaktyā — čistou oddanou službou; mām — Mňa; abhijānāti — môže spoznať; yāvān — takého; yaḥ ca asmi — aký som; tattvataḥ — vpravde; tataḥ — potom; mām — Mňa; tattvataḥ — pravdivo; jñātvā — poznajúc; viśate — vstúpi; tat-anantaram — potom.

Překlad

Jedine oddanou službou môžem byť pochopený taký, aký som, ako Najvyššia Božská Osobnosť. A keď si Ma niekto plne uvedomí na základe takej oddanosti, môže vstúpiť do Božieho kráľovstva.

Význam

Najvyššiu Božskú Osobnosť, Kṛṣṇu, a Jeho úplné časti nemožno pochopiť intelektuálnym žonglérstvom alebo neoddanými. Ak chce niekto pochopiť Najvyššiu Božskú Osobnosť, musí začať vykonávať oddanú službu pod vedením čistého oddaného. Inak zostane pravda o Najvyššej Božskej Osobnosti skrytá. V Bhagavad-gīte (7.25) sa hovorí: nāhaṁ prakāśaḥ sarvasya. Śrī Kṛṣṇa sa nezjavuje všetkým. Nikto nemôže pochopiť Boha akademickými štúdiami alebo intelektuálnym hĺbaním. Jedine ten, kto si je vedomý Kṛṣṇu a oddane Mu slúži, môže pochopiť, kto je Kṛṣṇa. Akademické vzdelanie nám nepomôže.

Ten, kto plne realizuje vedu o Kṛṣṇovi, je kvalifikovaný na vstup do duchovného kráľovstva, Kṛṣṇovho sídla. Splynúť s Brahmanom neznamená stratiť svoju totožnosť. Oddaná služba je večná, a tam, kde je oddaná služba, tam je aj Pán a Jeho oddaní. Táto skutočnosť sa nikdy nezmení, ani po oslobodení. Vyslobodenie znamená zbaviť sa hmotného poňatia života. V duchovnom živote existuje rovnaké rozlíšenie, rovnaká individualita, ibaže s rýdzim vedomím Kṛṣṇu. Človek si nesmie mylne vykladať slovo viśate, “prídu ku Mne“, a myslieť si, že slovo viśate potvrdzuje teóriu impersonalistov o splynutí s neosobným Brahmanom. Naopak, slovo viśate znamená, že človek môže vojsť ako jednotlivec do kráľovstva Najvyššieho Pána a v Jeho spoločnosti Mu oddane slúžiť. Na bližšiu ilustráciu môžeme uviesť príklad so zeleným vtákom, ktorý vletí do zeleného lesa nie preto, aby s ním splynul, ale aby sa tešil z plodov stromov. Impersonalisti zvyčajne používajú príklad s riekou, ktorá splynie s morom. Možno im toto splynutie prinesie šťastie, no personalista si ponecháva svoju individualitu, podobne ako vodný živočích v mori. V morských hlbinách žije nespočetné množstvo rozmanitých tvorov. Keď chceme spoznať more, nestačí sa pozerať iba na hladinu; musíme mať dokonalé poznanie o morskej faune, skrývajúcej sa v hlbinách.

Oddaný môže vďaka čistej oddanej službe vpravde pochopiť transcendentálne vlastnosti a atribúty Najvyššieho Pána. V jedenástej kapitole sa tiež hovorí, že iba oddanou službou môže človek pochopiť Kṛṣṇu. To je potvrdené aj v tomto verši; iba prostredníctvom oddanej služby môžeme pochopiť Najvyššiu Božskú Osobnosť, Kṛṣṇu, a vstúpiť do Jeho kráľovstva.

Po dosiahnutí štádia brahma-bhūta alebo po opustení hmotných predstáv začne človek oddane slúžiť formou načúvania o Pánovi. Keď človek načúva o Najvyššom Pánovi, automaticky sa povýši do štádia brahma-bhūta a všetko hmotné znečistenie, ako žiadostivosť a chamtivosť, sa nadobro stratí. Len čo zmyselnosť a žiadostivosť zmiznú zo srdca oddaného, upevní sa jeho túžba slúžiť Pánovi, a tým sa postupne zbaví všetkej hmotnej nečistoty. V tomto štádiu potom môže spoznať Najvyššieho Pána. To je potvrdené i v Śrīmad-Bhāgavatame. Transcendentálna služba Kṛṣṇovi alebo bhakti pokračuje aj po oslobodení. Vo Vedānta-sūtre (4.9.12) je to potvrdené slovami: ā-prāyaṇāt tatrāpi hi dṛṣṭam. To znamená, že oddaná služba pokračuje i po oslobodení. V Śrīmad-Bhāgavatame sa skutočné oslobodenie definuje ako znovuobnovenie vlastnej identity živej bytosti, jej prirodzeného postavenia. Čo toto prirodzené postavenie znamená, sme už vysvetlili — živé bytosti sú malé čiastočky Najvyššieho Pána. Prirodzené postavenie živej bytosti teda spočíva v službe. Táto služba nekončí vyslobodením. Skutočné vyslobodenie znamená zbaviť sa falošného poňatia života.

Devanagari

सर्वकर्माण्यपि सदा कुर्वाणो मद्व्यपाश्रयः ।
मत्प्रसादादवाप्नोति शाश्वतं पदमव्ययम् ॥ १८.५६ ॥

Verš

sarva-karmāṇy api sadā
kurvāṇo mad-vyapāśrayaḥ
mat-prasādād avāpnoti
śāśvataṁ padam avyayam

Synonyma

sarva — všetky; karmāṇi — činy; api — byť; sadā — vždy; kurvāṇaḥ — konať; mat-vyapāśrayaḥ — pod Mojou záštitou; mat-prasādāt — Mojou milosťou; avāpnoti — dosiahne; śāśvatam — večné; padam — sídlo; avyayam — nepominuteľné.

Překlad

Môj čistý oddaný dosiahne pod Mojou ochranou a Mojou milosťou večné a nepominuteľné sídlo, hoci koná najrôznejšie činy.

Význam

Slová mad-vyapāśrayaḥ znamenajú “byť pod ochranou Najvyššieho Pána.“ Čistý oddaný koná pod vedením Najvyššieho Pána alebo Jeho zástupcu, duchovného učiteľa, s cieľom zbaviť sa hmotného znečistenia. Pre čistého oddaného nejestvuje časové obmedzenie; pod vedením Najvyššieho Pána je stopercentne zamestnaný v oddanej službe dvadsaťštyri hodín denne. K takému oddanému je Śrī Kṛṣṇa veľmi milostivý a napriek všetkým ťažkostiam dosiahne nakoniec Jeho transcendentálne sídlo, Kṛṣṇaloku. Vstup na Kṛṣṇaloku má zaručený. V tomto najvyššom príbytku nedochádza k žiadnym zmenám; všetko je večné, nepominuteľné a plné poznania.

Devanagari

चेतसा सर्वकर्माणि मयि संन्यस्य मत्परः ।
बुद्धियोगमुपाश्रित्य मच्चित्तः सततं भव ॥ १८.५७ ॥

Verš

cetasā sarva-karmāṇi
mayi sannyasya mat-paraḥ
buddhi-yogam upāśritya
mac-cittaḥ satataṁ bhava

Synonyma

cetasā — s inteligenciou; sarva-karmāṇi — všetky druhy činností; mayi — Mne; sannyasya — odriekanie; mat-paraḥ — pod Mojou záštitou; buddhi-yogam — činy konané s oddanosťou; upāśritya — vyhľadávať útočisko; mat-cittaḥ — vedomý si Mňa; satatam — dvadsaťštyri hodín denne; bhava — buď.

Překlad

V každej činnosti buď závislý na Mne a konaj pod Mojou ochranou. Pri konaní takej oddanej služby si Ma buď plne vedomý.

Význam

Ak si je človek vedomý Kṛṣṇu, nechová sa ako vládca sveta. Mal by sa podriadiť Pánovmu vedeniu ako obyčajný služobník, ktorý nemá nijakú osobnú nezávislosť a vykonáva iba príkazy svojho pána. Ten, kto slúži Najvyššiemu Pánovi, nie je ovplyvnený ani ziskom, ani stratou. Verne si vykonáva svoje povinnosti podľa Pánových pokynov. Mohli by sme namietnuť, že Arjuna konal priamo pod Kṛṣṇovým vedením; no ak Kṛṣṇa prítomný nie je, ako máme konať? Ak budeme nasledovať Kṛṣṇove pokyny v tejto knihe, alebo pokyny Kṛṣṇovho predstaviteľa, výsledok bude ten istý. Slová mat-paraḥ majú v tomto verši veľký význam. Znamená to, že človek nemá mať iný životný cieľ, než oddane slúžiť Kṛṣṇovi pre Jeho potešenie. A pri takej práci má myslieť iba na Kṛṣṇu... „Kṛṣṇa chce, aby som urobil to a to...“ Ak človek takto koná, stane sa myslenie na Kṛṣṇu úplne prirodzené. To sa nazýva dokonalé vedomie Kṛṣṇu. Musíme však vedieť, že nie je prípustné obetovať Kṛṣṇovi výsledky práce, vykonanej z rozmaru, lebo taká práca nie je oddaná služba Kṛṣṇovi. Ak chceme dosiahnuť dokonalosť, musíme nasledovať Kṛṣṇove pokyny. To je veľmi dôležité. Kṛṣṇove pokyny prichádzajú prostredníctvom postupnosti pravých duchovných učiteľov. Vykonávanie pokynov, ktorými nás poveril duchovný učiteľ, musíme preto považovať za najvyššiu povinnosť. Ak sa nám pošťastí získať milosť duchovného učiteľa a ak konáme pod jeho vedením, dokonalý život vo vedomí Kṛṣṇu máme zaručený.

Devanagari

मच्चित्तः सर्वदुर्गाणि मत्प्रसादात्तरिष्यसि ।
अथ चेत्त्वमहंकारान्न श्रोष्यसि विनङ्क्ष्यसि ॥ १८.५८ ॥

Verš

mac-cittaḥ sarva-durgāṇi
mat-prasādāt tariṣyasi
atha cet tvam ahaṅkārān
na śroṣyasi vinaṅkṣyasi

Synonyma

mat — Mňa; cittaḥ — vedomý; sarva — všetky; durgāṇi — prekážky; mat-prasādāt — Mojou milosťou; tariṣyasi — zdoláš; atha — ale; cet — ak; tvam — ty; ahaṅkārāt — falošným egom; na śroṣyasi — nepočúvneš; vinaṅkṣyasi — budeš stratený.

Překlad

Ak si Ma budeš vedomý, prekonáš Mojou milosťou všetky prekážky podmieneného života. No ak nebudeš konať s týmto vedomím, ale na základe falošného ega a neposlúchneš Ma, budeš stratený.

Význam

Človek, ktorý si dokonale uvedomuje Kṛṣṇu, sa nijak obzvlášť nesnaží pracovať pre udržanie svojej existencie. Hlupáci nemôžu pochopiť, čo zbavenie úzkosti znamená. Ak sa človek chová tak, aby potešil Kṛṣṇu, Kṛṣṇa sa stane jeho najdôvernejším priateľom. Kṛṣṇa sa vždy postará o to, aby sa mal Jeho oddaný dobre a sám sa odovzdá takému priateľovi, ktorý vo dne v noci pracuje pre Jeho uspokojenie. Nikto by sa preto nemal nechať oklamať telesným poňatím života, založeným na falošnom egu. Nemali by sme sa mylne považovať za nezávislých na zákonoch hmotnej prírody. No ak človek koná vo vedomí Kṛṣṇu, je oslobodený z hmotného zapletenia. Obzvlášť si musíme všimnúť, že ten, kto nekoná s vedomím Kṛṣṇu, tápe v hmotnom oceáne rodenia sa a smrti. Nijaká podmienená živá bytosť v skutočnosti nevie, ako má a ako nemá konať, zatiaľ čo osoba vedomá si Kṛṣṇu má voľnosť v konaní, pretože zvnútra je vedená Kṛṣṇom a zvonka duchovným učiteľom.

Devanagari

यदहंकारमाश्रित्य न योत्स्य इति मन्यसे ।
मिथ्यैष व्यवसायस्ते प्रकृतिस्त्वां नियोक्ष्यति ॥ १८.५९ ॥

Verš

yad ahaṅkāram āśritya
na yotsya iti manyase
mithyaiṣa vyavasāyas te
prakṛtis tvāṁ niyokṣyati

Synonyma

yat — ak; ahaṅkāram — falošné ego; āśritya — vyhľadávať útočište; na yotsye — nebudem bojovať; iti — takto; manyase — zmýšľaš; mithyā eṣaḥ — to všetko je márne; vyavasāyaḥ — odhodlanie; te — tvoje; prakṛtiḥ — hmotná príroda; tvām — teba; niyokṣyati — prinúti.

Překlad

Ak nebudeš konať podľa Mojich pokynov a vzdáš sa boja, staneš sa obeťou falošného ega. Tvoja povaha ťa však nakoniec prinúti bojovať.

Význam

Arjuna bol kṣatriya; to znamená, že mal od narodenia povahu bojovníka. Bojovať bolo teda preňho prirodzenou povinnosťou. Pod vplyvom falošného ega sa však obával, že by sa dopustil hriechu, keby zabil svojho učiteľa, praotca a priateľov. V skutočnosti sa považoval za pána svojich skutkov, akoby to bol on, kto rozhoduje o dobrých a zlých následkoch činov. Arjuna zabudol na prítomnosť Najvyššieho Pána, ktorý mu prikázal bojovať. Táto zábudlivosť je príznačná pre podmienenú dušu. Najvyšší Pán nám radí, čo je dobré a čo zlé, a nám stačí konať podľa Jeho pokynov, aby sme dosiahli životnú dokonalosť. Nikto z nás nedokáže určiť svoj osud, tak ako to môže Najvyšší Pán, a preto je najlepšie konať pod Jeho vedením. Nikto by nemal zanedbávať pokyny Najvyššieho Pána a to isté platí o pokynoch duchovného učiteľa, ktorý je Jeho zástupcom. Mali by sme nasledovať Pánove pokyny bez váhania; tomu sa hovorí istota za všetkých okolností.

Devanagari

स्वभावजेन कौन्तेय निबद्धः स्वेन कर्मणा ।
कर्तुं नेच्छसि यन्मोहात्करिष्यस्यवशोऽपि तत् ॥ १८.६० ॥

Verš

svabhāva-jena kaunteya
nibaddhaḥ svena karmaṇā
kartuṁ necchasi yan mohāt
kariṣyasy avaśo ’pi tat

Synonyma

svabhāva-jena — zrodené z vlastnej povahy; kaunteya — ó, syn Kuntī; nibaddhaḥ — podmienený; svena — vlastná; karmaṇā — činy; kartum — konať; na — nie; icchasi — ako chceš; yat — to, čo; mohāt — z ilúzie; kariṣyasi — budeš konať; avaśaḥ — proti vôli; api — aj keď; tat — to.

Překlad

Pod vplyvom ilúzie odmietaš konať podľa Mojich pokynov, no tvoja vlastná povaha, ó, syn Kuntī, ťa k tomu istému prinúti.

Význam

Ak človek odmieta konať podľa pokynov Najvyššieho Pána, je nútený konať podľa kvalít hmotnej prírody, v ktorých sa nachádza. Každý je v zajatí určitej kombinácie hmotných kvalít a podľa toho aj koná. No ten, kto sa dobrovoľne nechá viesť Najvyšším Pánom, sa preslávi.

Devanagari

ईश्वरः सर्वभूतानां हृद्देशेऽर्जुन तिष्ठति ।
भ्रामयन्सर्वभूतानि यन्त्रारूढानि मायया ॥ १८.६१ ॥

Verš

īśvaraḥ sarva-bhūtānāṁ
hṛd-deśe ’rjuna tiṣṭhati
bhrāmayan sarva-bhūtāni
yantrārūḍhāni māyayā

Synonyma

īśvaraḥ — Najvyšší Pán; sarva-bhūtānām — všetkých živých bytostí; hṛt-deśe — v srdci; arjuna — ó, Arjuna; tiṣṭhati — spočíva; bhrāmayan — príčina pohybu; sarva-bhūtāni — všetky živé bytosti; yantra — do stroja; ārūḍhani — vsadené; māyayā — pod vplyvom hmotnej energie.

Překlad

Najvyšší Pán sídli v srdci každého, ó, Arjuna, a riadi putovanie všetkých živých bytostí, ktoré sú akoby vsadené do stroja zhotoveného z hmotnej energie.

Význam

Arjuna nie je vševedúci a jeho predsavzatie nebojovať bolo obmedzené vlastným úsudkom. Pán Śrī Kṛṣṇa hovorí, že nie jednotlivec, ale Najvyššia Božská Osobnosť je alfou a omegou všetkého. On sám sa v podobe lokalizovanej Nadduše nachádza v srdci každého, odkiaľ riadi všetky živé bytosti. Vo chvíli, keď živá bytosť získa nové telo, zabudne na svoje minulé činy, ale Nadduša, ktorá pozná minulosť, prítomnosť i budúcnosť, je svedkom všetkých jej činov. Takto vedie Nadduša všetky bytosti. Živá bytosť dostane, čo si zaslúži, a pod vedením Nadduše vstúpi do tela zhotoveného z hmotnej energie. Akonáhle živá bytosť dostane určité telo, je nútená konať v súlade s týmto telom. Človek v pretekárskom aute môže ísť rýchlejšie než človek v obyčajnom aute, aj keď vodiči, živé bytosti, sú si rovní. Podobne vytvára hmotná príroda na pokyn Nadduše rôzne telá, aby mohli rôzne bytosti konať podľa svojich osobitných túžob. Živá bytosť nie je nezávislá. Kto môže povedať, že je nezávislý na Najvyššom Pánovi? Všetci sme neustále pod Jeho dohľadom. Preto je povinnosťou každého človeka odovzdať sa Pánovi, k čomu nás osobne nabáda v nasledujúcom verši.

Devanagari

तमेव शरणं गच्छ सर्वभावेन भारत ।
तत्प्रसादात्परां शान्तिं स्थानं प्राप्स्यसि शाश्वतम् ॥ १८.६२ ॥

Verš

tam eva śaraṇaṁ gaccha
sarva-bhāvena bhārata
tat-prasādāt parāṁ śāntiṁ
sthānaṁ prāpsyasi śāśvatam

Synonyma

tam — Jemu; eva — iste; śaraṇam gaccha — odovzdať sa; sarva-bhāvena — v každom ohľade; bhārata — ó, potomok Bharatov; tat-prasādāt — Jeho milosťou; parām — transcendentálny; śāntim — mier; sthānam — sídlo; prāpsyasi — dosiahneš; śāśvatam — večné.

Překlad

Odovzdaj sa Mu úplne, ó, potomok Bharatov. Jeho milosťou dosiahneš transcendentálneho mieru a najvyššieho večného príbytku.

Význam

Živá bytosť by sa mala odovzdať Najvyššej Božskej Osobnosti sídliacej v srdci všetkých tvorov. Tak sa oslobodí od všetkých strastí hmotného bytia. Ak sa človek odovzdá úplne, nielenže sa oslobodí od všetkých útrap, ale nakoniec dospeje aj k Najvyššiemu Pánovi. Vo Vedach je transcendentálny svet opísaný ako tad viṣṇoḥ paramaṁ padam (Ṛg Veda 1.22.20). A keďže celé stvorenie je Božím kráľovstvom, všetko hmotné je v skutočnosti duchovné. Paramaṁ padam však poukazuje špeciálne na Pánove večné sídlo, zvané Vaikuṇṭha alebo duchovný svet.

V pätnástej kapitole Bhagavad-gīty sa píše: sarvasya cāhaṁ hṛdi sanniviṣṭaḥ. „Pán sídli v srdciach všetkých.“ Keď sa teda odporúča odovzdať sa Nadduši v srdci, znamená to odovzdať sa Najvyššej Božskej Osobnosti, Kṛṣṇovi. V desiatej kapitole prijal Arjuna Kṛṣṇu ako Najvyššieho: paraṁ brahma paraṁ dhāma. Prijal Kṛṣṇu ako Najvyššiu Božskú Osobnosť a ako útočisko celého tvorstva nielen z pozície vlastnej skúsenosti, ale aj na základe takých veľkých autorít, ako Nārada, Asita, Devala a Vyāsa.

Devanagari

इति ते ज्ञानमाख्यातं गुह्याद्‌गुह्यतरं मया ।
विमृश्यैतदशेषेण यथेच्छसि तथा कुरु ॥ १८.६३ ॥

Verš

iti te jñānam ākhyātaṁ
guhyād guhya-taraṁ mayā
vimṛśyaitad aśeṣeṇa
yathecchasi tathā kuru

Synonyma

iti — tak; te — tebe; jñānam — poznanie; ākhyātam — vyjavil; guhyāt — dôverné; guhya-taram — ešte dôvernejšie; mayā — Mnou; vimṛśya — premysli si; etat — takto; aśeṣeṇa — dôkladne; yathā — ako; icchasi — želáš si; tathā — tak; kuru — konaj.

Překlad

Vyjavil som ti tu ešte dôvernejšie poznanie. Dôkladne si ho premysli a potom konaj, ako uznáš za vhodné.

Význam

Śrī Kṛṣṇa už vysvetlil Arjunovi poznanie brahma-bhūta. Každý, kto je na úrovni brahma-bhūta, je veselý, nikdy nenarieka a po ničom netúži. To všetko vďaka dôvernému poznaniu. Kṛṣṇa ďalej vysvetlil poznanie o Nadduši. To je tiež poznanie Brahmanu, ale toto poznanie je vyššie.

Slová yathecchasi tathā kuru, čiže „konaj, ako sa ti žiada“, naznačujú, že Kṛṣṇa neintervenuje do malej nezávislosti živej bytosti. V Bhagavad-gīte Kṛṣṇa jasne vysvetľuje, ako sa má človek povzniesť na vyššiu životnú úroveň. Najlepšia rada, ktorú Arjuna dostal, bola, aby sa odovzdal Nadduši v srdci. Správne rozlišovanie sa vyznačuje tým, že človek koná podľa pokynov Nadduše. To mu pomôže v ustálení sa vo vedomí Kṛṣṇu, ktoré je najvyššou dokonalosťou ľudského života. Arjuna dostal príkaz bojovať priamo od Najvyššej Božskej Osobnosti. Odovzdať sa Najvyššiemu Pánovi je v najvyššom záujme živej bytosti, nie v záujme Najvyššieho. Skôr, ako sa odovzdáme, máme všetci možnosť slobodne sa rozhodnúť a všetko dôkladne uvážiť v medziach našej inteligencie. To je najlepší spôsob, ako prijímať pokyny Najvyššej Božskej Osobnosti. Také inštrukcie môžeme získať aj od Kṛṣṇovho zástupcu, duchovného učiteľa.

Devanagari

सर्वगुह्यतमं भूयः शृणु मे परमं वचः ।
इष्टोऽसि मे दृढमिति ततो वक्ष्यामि ते हितम् ॥ १८.६४ ॥

Verš

sarva-guhyatamaṁ bhūyaḥ
śṛṇu me paramaṁ vacaḥ
iṣṭo ’si me dṛḍham iti
tato vakṣyāmi te hitam

Synonyma

sarva-guhya-tamam — najdôvernejší zo všetkých; bhūyaḥ — opäť; śṛṇu — vypočuj si; me — odo Mňa; paramam — najvyšší; vacaḥ — pokyn; iṣṭaḥ asi — si drahý; me — Mne; dṛḍham — veľmi; iti — tak; tataḥ — preto; vakṣyāmi — hovorím to; te — pre tvoj; hitam — prospech.

Překlad

Pretože si Môj veľmi drahý priateľ, vyjavím ti najvyšší pokyn, najdôvernejšie poznanie zo všetkých. Vypočuj si ho odo Mňa, pretože ti je na tvoj vlastný prospech.

Význam

Śrī Kṛṣṇa vyjavil Arjunovi dôverné poznanie o neosobnom Brahmane, ešte dôvernejšie poznanie o Nadduši sídliacej v srdciach všetkých tvorov a teraz mu vyjaví najdôvernejšiu časť poznania — odovzdanie sa Najvyššej Božskej Osobnosti. Na konci deviatej kapitoly Kṛṣṇa hovorí: man-manāḥ, „neustále na Mňa mysli.“ Rovnaká výzva sa opakuje aj tu, aby sa zdôraznilo jadro učenia Bhagavad-gīty. Toto učenie nemôžu pochopiť obyčajní ľudia. Človek musí byť najprv Kṛṣṇovi veľmi drahý, musí byť Jeho čistým oddaným. To je najdôležitejší odkaz celej vedskej literatúry. To, čo tu Kṛṣṇa hovorí, tvorí najpodstatnejšiu časť poznania, a všetky živé bytosti, nielen Arjuna, by sa tým mali riadiť.

Devanagari

मन्मना भव मद्भक्तो मद्याजी मां नमस्कुरु ।
मामेवैष्यसि सत्यं ते प्रतिजाने प्रियोऽसि मे ॥ १८.६५ ॥

Verš

man-manā bhava mad-bhakto
mad-yājī māṁ namaskuru
mām evaiṣyasi satyaṁ te
pratijāne priyo ’si me

Synonyma

mat-manāḥ — mysli na Mňa; bhava — staň sa; mat-bhaktaḥ — Mojím oddaným; mat-yājī — Mojím uctievateľom; mām — Mne; namaskuru — preukazuj úctu; mām — ku Mne; eva — iste; eṣyasi — prídeš; satyam — naozaj; te — tebe; pratijāne — sľubujem; priyaḥ — drahý; asi — si; me — Mne.

Překlad

Vždy na Mňa mysli a staň sa Mojím oddaným, uctievaj Ma a vzdávaj Mi svoje poklony. Takto určite ku Mne prídeš. Sľubujem ti to, pretože si Môj veľmi drahý priateľ.

Význam

Najdôvernejšou časťou poznania je, že človek sa má stať čistým Kṛṣṇovým oddaným, neustále na Neho myslieť a pre Neho konať. Byť nejakým moderným meditátorom nemá nijaký význam. Každý by si mal zariadiť život tak, aby mohol na Kṛṣṇu neustále myslieť a aby všetky jeho činy súviseli s Kṛṣṇom. Každodenný život by sme si mali zariadiť tak, aby sme celých dvadsaťštyri hodín mohli myslieť iba na Kṛṣṇu. A Pán sľubuje, že človek s takýmto čistým vedomím Kṛṣṇu, sa navráti do Jeho sídla a bude sa môcť stýkať s Kṛṣṇom tvárou v tvár. Kṛṣṇa túto najdôvernejšiu časť poznania vyjavuje Arjunovi, pretože Arjuna je Jeho veľmi dobrý priateľ. Tí, ktorí budú nasledovať Arjunov príklad, sa tiež môžu stať Kṛṣṇovými priateľmi a dosiahnuť rovnakej dokonalosti ako Arjuna.

Je dôležité, aby sme sústredili svoju myseľ na dvojrukú podobu Kṛṣṇu, na chlapca modrej pleti s nádhernou tvárou a pávím perom vo vlasoch, hrajúceho na Svoju flautu. Kṛṣṇov popis môžeme nájsť v Brahma-saṁhite a iných písmach. Mali by sme uprieť svoju myseľ na pôvodnú podobu Boha, Kṛṣṇu, a nesústreďovať sa na iné Pánove podoby. Pán má mnoho podôb, ako napríklad Viṣṇu, Nārāyaṇa, Rāma a Vāraha, no oddaný by mal sústrediť svoju myseľ na tú podobu, ktorá stála pred Arjunom. Sústredenie mysle na Kṛṣṇovu podobu predstavuje najdôvernejšiu časť poznania a táto časť bola vyjavená Arjunovi, pretože bol Kṛṣṇovým najdrahším priateľom.

Devanagari

सर्वधर्मान्परित्यज्य मामेकं शरणं व्रज ।
अहं त्वां सर्वपापेभ्यो मोक्षयिष्यामि मा शुचः ॥ १८.६६ ॥

Verš

sarva-dharmān parityajya
mām ekaṁ śaraṇaṁ vraja
ahaṁ tvāṁ sarva-pāpebhyo
mokṣayiṣyāmi mā śucaḥ

Synonyma

sarva-dharmān — všetky druhy náboženstiev; parityajya — zanechaj; mām — Mne; ekam — iba; śaraṇam — odovzdaj sa; vraja — ísť k; aham — Ja; tvām — teba; sarva — všetky; pāpebhyaḥ — od všetkých následkov za hriešne činnosti; mokṣayiṣyāmi — oslobodím; — nie; śucaḥ — boj sa.

Překlad

Zanechaj všetky druhy náboženstiev a iba sa Mi odovzdaj. Ja ťa oslobodím od všetkých následkov za hriešne činnosti. Neboj sa.

Význam

Śrī Kṛṣṇa opísal najrôznejšie druhy poznania, zahŕňajúce náboženstvo, poznanie o Najvyššom Brahmane, poznanie o Nadduši, o rôznych spoločenských triedach a životných štádiách, o životnom štádiu odriekania, poznaní a odpútanosti, o tom, ako ovládať myseľ a zmysly, o meditácii atď. Ďalej opísal rôzne druhy náboženstiev. Teraz, v závere Bhagavad-gīty, radí Arjunovi, aby zanechal všetky metódy, ktoré mu opísal, a odovzdal sa iba Jemu, pretože to ho ochráni pred všetkými následkami za hriešne činnosti, a tiež mu sľúbil osobnú ochranu.

V siedmej kapitole bolo povedané, že iba ten, kto sa zbavil všetkých následkov za hriešne činnosti, môže začať uctievať Kṛṣṇu. To by mohlo znamenať, že nikto nemôže začať uctievať Kṛṣṇu, ak sa pred tým nezbavil všetkých následkov za hriešne činnosti. Na margo takých pochybností tu Kṛṣṇa hovorí, že aj človek, ktorý sa úplne nezbavil následkov za minulé hriechy, sa ich automaticky zbaví, len čo sa Mu odovzdá. Na to, aby sme sa oslobodili od následkov hriešnych činností, nemusíme vynaložiť nijaké zvláštne úsilie. Musíme však bez váhania prijať Kṛṣṇu ako najvyššieho záchrancu všetkých živých bytostí a s vierou a láskou sa Mu odovzdať.

Spôsob odovzdania sa Kṛṣṇovi je opísaný v Hari-bhakti-vilāse (11.676):

ānukūlyasya saṅkalpaḥ
prātikūlyasya varjanam
rakṣiṣyatīti viśvāso
goptṛtve varaṇaṁ tathā
ātma-nikṣepa-kārpaṇye
ṣaḍ-vidhā śaraṇāgatiḥ

Podľa procesu oddanej služby by sme mali jednoducho prijať také náboženské zásady, ktoré nás nakoniec dovedú k oddanej službe Pánovi. Človek môže vykonávať svoje povinnosti podľa svojho sociálneho postavenia, no tieto činnosti sú zbytočné, ak ho nevedú k vedomiu Kṛṣṇu. Všetkému, čo nevedie k tomuto dokonalému vzťahu, sa musíme vyhýbať. Mali by sme byť presvedčení o tom, že nás Kṛṣṇa chráni pred všetkými ťažkosťami a za každých okolností. Nemusíme dumať nad tým, ako udržať telo a dušu pohromade. O to sa postará Kṛṣṇa. Mali by sme sa vždy považovať za bezmocných a na Kṛṣṇu hľadieť ako na základ svojho životného úspechu. Nečistôt hmotného sveta sa zbavíme, iba ak si plne uvedomíme Kṛṣṇu a s láskou a oddanosťou Mu začneme slúžiť. Existuje mnoho náboženstiev a mnoho očistných procesov, ako napríklad cesta kultivácie poznania, meditácia v mystickom yogovom systéme atď. Kto sa však odovzdá Kṛṣṇovi, nemusí vykonávať tieto očistné úkony. Prosté odovzdanie sa Kṛṣṇovi nás ušetrí zbytočnej straty času. Môžeme tak naraz urobiť pokrok a zbaviť sa všetkých následkov za hriešne činnosti.

Mali by sme byť pripútaní k prekrásnej podobe Kṛṣṇu. Kṛṣṇa znamená najpríťažlivejší. Človek, ktorého priťahuje krásna, vševedúca a všemocná podoba Kṛṣṇu, sa môže považovať za šťastného. Existuje mnoho druhov transcendentalistov. Jedných priťahuje neosobný Brahman, iných Nadduša, no ten, koho priťahuje osobná podoba Najvyššej Božskej Osobnosti, a predovšetkým podoba Kṛṣṇu, je najdokonalejší spomedzi všetkých transcendentalistov. Inými slovami, oddaná služba s plným vedomím Kṛṣṇu je najdôvernejšou časťou poznania a tiež podstatou celej Bhagavad-gīty. Karma-yogīni, empirickí filozofi, mystici a oddaní — tí všetci sú označovaní ako transcendentalisti, no čistí oddaní z nich stoja najvyššie. Veľmi dôležité slová, ktoré boli použité v tomto verši, sú mā śucaḥ alebo „neboj sa, neváhaj, nemaj strach“. Človek by sa azda mohol cítiť zmätený z toho, že sa má zrieknuť všetkých druhov náboženstiev a jednoducho sa odovzdať Kṛṣṇovi, no také obavy sú celkom zbytočné.

Devanagari

इदं ते नातपस्काय नाभक्ताय कदाचन ।
न चाशुश्रूषवे वाच्यं न च मां योऽभ्यसूयति ॥ १८.६७ ॥

Verš

idaṁ te nātapaskāya
nābhaktāya kadācana
na cāśuśrūṣave vācyaṁ
na ca māṁ yo ’bhyasūyati

Synonyma

idam — toto; te — ty; na — nikdy; atapaskāya — kto sa nepodrobuje pokániu; na — nikdy; abhaktāya — neoddaný; kadācana — za žiadnych čias; na — nikdy; ca — tiež; aśuśrūṣave — tomu, kto oddane neslúži; vācyam — povedať; na — nikdy; ca — tiež; mām — Mi; yaḥ — kto; abhyasūyati — závidí.

Překlad

Toto dôverné poznanie by nikdy nemalo byť vyjavené tým, ktorí si neodriekajú, ktorí nie sú oddaní alebo nie sú zapojení do oddanej služby, a ani tým, ktorí Mi závidia.

Význam

Ľuďom, ktorí nepodstupujú zbožné pokánia, ktorí sa nikdy nepokúsili oddane slúžiť Kṛṣṇovi, ktorí sa nikdy nesnažili potešiť čistého oddaného, a obzvlášť tým, ktorí považujú Kṛṣṇu iba za významnú historickú osobnosť alebo Mu závidia Jeho slávu, by táto najdôvernejšia časť poznania nikdy nemala byť vyjavená. Niekedy sa stane, že démonskí ľudia, ktorí Kṛṣṇovi závidia, uctievajú Pána rôznymi spôsobmi a vykladajú Bhagavad-gītu, aby si zarobili na živobytie. Kto sa však skutočne snaží pochopiť Kṛṣṇu, ten sa musí takým výkladom Bhagavad-gīty vyhýbať. Bhagavad-gītu nemôžu pochopiť materialisti. Dokonca ani človek, ktorý netúži po zmyslovom pôžitku a prísne dodržiava zásady predpísané vo Vedach, nemôže pochopiť Kṛṣṇu, ak nie je Kṛṣṇov oddaný. Ani ten, kto sa za oddaného vydáva, nepochopí Kṛṣṇu, ak sa nevenuje činnostiam určeným pre potešenie Kṛṣṇu. Je mnoho tých, ktorí Kṛṣṇovi závidia, pretože v Bhagavad-gīte hovorí, že je Najvyšší Pán, že sa Mu nikto nevyrovná a že nik nie je väčší než On. Takým závistlivým ľuďom by sme nemali vysvetľovať Bhagavad-gītu, pretože ju beztak nedokážu pochopiť. Neveriaci nemôžu porozumieť Bhagavad-gīte a Kṛṣṇovi. Nikto by sa nemal snažiť komentovať Bhagavad-gītu, ak neporozumel Kṛṣṇovi prostredníctvom autority čistého oddaného.

Devanagari

य इमं परमं गुह्यं मद्भक्तेष्वभिधास्यति ।
भक्तिं मयि परां कृत्वा मामेवैष्यत्यसंशयः ॥ १८.६८ ॥

Verš

ya idaṁ paramaṁ guhyaṁ
mad-bhakteṣv abhidhāsyati
bhaktiṁ mayi parāṁ kṛtvā
mām evaiṣyaty asaṁśayaḥ

Synonyma

yaḥ — každý, kto; idam — toto; paramam — nanajvýš; guhyam — dôverné tajomstvo; mat — Moje; bhakteṣu — medzi oddanými; abhidhāsyati — vysvetľuje; bhaktim — oddaná služba; mayi — Mne; parām — transcendentálny; kṛtvā — urobiť; mām — Mne; eva — iste; eṣyati — príde; asaṁśayaḥ — nepochybne.

Překlad

Tomu, kto toto najvyššie tajomstvo vysvetľuje oddaným, je zaručená čistá oddaná služba a nakoniec nepochybne dospeje ku Mne.

Význam

Všeobecne sa prijíma názor, aby sa učenie Bhagavad-gīty preberalo len medzi oddanými, pretože neoddaní nepochopia ani Kṛṣṇu, ani Bhagavad-gītu. Ten, kto neprijíma Kṛṣṇu takého, aký je, a kto neprijíma Bhagavad-gītu takú, aká je, by sa nemal pokúšať o výklad Bhagavad-gīty podľa vlastných rozmarov a dopúšťať sa tak priestupku. Bhagavad-gītā sa má vysvetľovať tým, ktorí sú ochotní prijať Kṛṣṇu ako Najvyššiu Božskú Osobnosť. Je určená pre oddaných, a nie pre mentálnych špekulantov. No ten, kto sa úprimne snaží predložiť Bhagavad-gītu takú, aká je, pokročí v oddanej službe a dospeje do štádia čistej oddanosti. Vďaka takej čistej oddanosti sa nepochybne vráti späť domov, späť k Bohu.

Devanagari

न च तस्मान्मनुष्येषु कश्चिन्मे प्रियकृत्तमः ।
भविता न च मे तस्मादन्यः प्रियतरो भुवि ॥ १८.६९ ॥

Verš

na ca tasmān manuṣyeṣu
kaścin me priya-kṛttamaḥ
bhavitā na ca me tasmād
anyaḥ priya-taro bhuvi

Synonyma

na — nikdy; ca — a; tasmāt — než on; manuṣyeṣu — medzi ľuďmi; kaścit — nikto; me — Mne; priya-kṛt-tamaḥ — drahší; bhavitā — bude; na — nie; ca — a; me — Mne; tasmāt — než on; anyaḥ — iný; priya-taraḥ — drahší; bhuvi — na tomto svete.

Překlad

Na tomto svete niet služobníka, ktorý by Mi bol drahší než on, a ani Mi nikto nikdy drahší nebude.

Devanagari

अध्येष्यते च य इमं धर्म्यं संवादमावयोः ।
ज्ञानयज्ञेन तेनाहमिष्टः स्यामिति मे मतिः ॥ १८.७० ॥

Verš

adhyeṣyate ca ya imaṁ
dharmyaṁ saṁvādam āvayoḥ
jñāna-yajñena tenāham
iṣṭaḥ syām iti me matiḥ

Synonyma

adhyeṣyate — bude študovať; ca — aj; yaḥ — on; imam — tento; dharmyam — posvätný; saṁvādam — rozhovor; āvayoḥ — náš; jñāna — poznanie; yajñena — obete; tena — ním; aham — Ja; iṣṭaḥ — uctievaný; syām — budem; iti — tak; me — Môj; matiḥ — názor.

Překlad

A vyhlasujem, že ten, kto študuje tento náš posvätný rozhovor, Ma uctieva inteligenciou.

Devanagari

श्रद्धावाननसूयश्च शृणुयादपि यो नरः ।
सोऽपि मुक्तः शुभाँल्लोकान्प्राप्नुयात्पुण्यकर्मणाम् ॥ १८.७१ ॥

Verš

śraddhāvān anasūyaś ca
śṛṇuyād api yo naraḥ
so ’pi muktaḥ śubhāḻ lokān
prāpnuyāt puṇya-karmaṇām

Synonyma

śraddhā-vān — veriaci; anasūyaḥ — nezávistlivo; ca — a; śṛṇuyāt — načúva; api — iste; yaḥ — ktokoľvek; naraḥ — človek; saḥ — on; api — tiež; muktaḥ — bude oslobodený; śubhān — priaznivé; lokān — planéty; prāpnuyāt — dosiahne; puṇya-karmaṇām — zbožných.

Překlad

A ten, kto mu načúva s vierou a bez závisti, bude oslobodený od hriešnych následkov a dosiahne vyšších planét, kde sídlia zbožní.

Význam

V šesťdesiatom siedmom verši tejto kapitoly Kṛṣṇa výslovne zakázal vykladať Bhagavad-gītu tým, ktorí k Nemu chovajú nenávisť. Inými slovami, Bhagavad-gītā je určená len pre oddaných. Zavše sa stane, že oddaný prednáša na verejnosti, a bolo by naivné myslieť si, že všetci poslucháči sú oddanými. Prečo teda Kṛṣṇov oddaný súhlasí s takými prednáškami? Tu je vysvetlené, že aj keď všetci nie sú oddanými, je mnoho tých, ktorí Kṛṣṇovi nezávidia. Veria v Neho ako v Najvyššiu Božskú Osobnosť. Ak potom takí ľudia počujú rozprávať čistého oddaného o Kṛṣṇovi, ihneď sa oslobodia od všetkých následkov hriešnych činností a neskôr sa povýšia na planéty zbožných. Preto aj človek, ktorý sa nesnaží stať čistým oddaným, môže získať výsledky zbožných činov prostým načúvaním Bhagavad-gīte. Tak čistí oddaní umožňujú všetkým oslobodiť sa od hriešnych reakcií a stať sa Pánovými oddanými.

Ľudia, ktorí sa oslobodili od následkov hriešnych činností a sú spravodliví a čestní, sa obyčajne ľahko zapoja do vedomia Kṛṣṇu. V tejto súvislosti sú obzvlášť významné slová puṇya-karmāṇam. Poukazujú na vykonávanie veľkých obetí, ako napríklad aśvamedha-yajña, o ktorých sa zmieňuje vedska literatúra. Tí, ktorí vykonávajú oddanú službu poctivo, ale nie sú celkom očistení, môžu dospieť na Polárku alebo Dhruvaloku, kde vládne Pánov veľký oddaný, Dhruva Mahārāja.

Devanagari

कच्चिदेतच्छ्रुतं पार्थ त्वयैकाग्रेण चेतसा ।
कच्चिदज्ञानसंमोहः प्रनष्टस्ते धनंजय ॥ १८.७२ ॥

Verš

kaccid etac chrutaṁ pārtha
tvayaikāgreṇa cetasā
kaccid ajñāna-sammohaḥ
praṇaṣṭas te dhanañ-jaya

Synonyma

kaccit — či; etat — to; śrutam — vypočul; pārtha — ó, syn Pṛthy; tvayā — ty; eka-agreṇa — sústredenou; cetasā — mysľou; kaccit — či; ajñāna — nevedomosť; sammohaḥ — ilúzia; praṇaṣṭaḥ — rozptýlená; te — tvoja; dhanañjaya — ó, dobyvateľ bohatstva (Arjuna).

Překlad

Ó, syn Pṛthy, dobyvateľ bohatstva, vypočul si si všetko so sústredenou mysľou? Rozptýlila sa už tvoja nevedomosť a ilúzia?“

Význam

Śrī Kṛṣṇa vystupoval ako Arjunov duchovný učiteľ, a preto bolo Jeho povinnosťou spýtať sa Arjunu, či pochopil celú Bhagavad-gītu zo správnej perspektívy. Keby ju nepochopil, Kṛṣṇa bol ochotný znovu vyložiť akúkoľvek jej časť, alebo v prípade potreby celú Bhagavad-gītu aj zopakovať. V skutočnosti ten, kto načúva Bhagavad-gīte z úst pravého duchovného učiteľa, ako je Kṛṣṇa, alebo Jeho predstaviteľa, zistí, že celá jeho nevedomosť sa rozptýlila. Bhagavad-gītā nie je obyčajná kniha napísaná básnikom či mysticky naladeným spisovateľom; bola prednesená Najvyššou Božskou Osobnosťou. Každý, komu sa pošťastí vypočuť si toto učenie od Kṛṣṇu alebo od Jeho pravého duchovného zástupcu, si môže byť istý, že dosiahne vyslobodenie a vymaní sa z temnoty nevedomosti.

Devanagari

अर्जुन उवाच ।
नष्टो मोहः स्मृतिर्लब्धा त्वत्प्रसादान्मयाच्युत
स्थितोऽस्मि गतसन्देहः करिष्ये वचनं तव ॥ १८.७३ ॥

Verš

arjuna uvāca
naṣṭo mohaḥ smṛtir labdhā
tvat-prasādān mayācyuta
sthito ’smi gata-sandehaḥ
kariṣye vacanaṁ tava

Synonyma

arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; naṣṭaḥ — rozptýlená; mohaḥ — ilúzia; smṛtiḥ — pamäť; labdhā — získal; tvat-prasādāt — Tvojou milosťou; mayā — moja; acyuta — ó, neomylný Kṛṣṇa; sthitaḥ — stojaci; asmi — som; gata — odstránená; sandehaḥ — všetky pochybnosti; kariṣye — budem konať; vacanam — pokyny; tava — Tvoje.

Překlad

Arjuna riekol: „Môj milý Kṛṣṇa, Tvojou milosťou sa teraz rozptýlila moja ilúzia a opäť som sa spamätal. Ó, Neomylný, zbavil si ma všetkých pochybností a teraz tu stojím pripravený konať podľa Tvojich pokynov.“

Význam

Prirodzeným postavením živej bytosti, ktorú tu predstavuje Arjuna, je konať podľa pokynov Najvyššieho Pána. Živá bytosť je stvorená pre výcvik v odriekaní. Śrī Caitanya Mahāprabhu povedal, že skutočným postavením živej bytosti je večne slúžiť Najvyššiemu Pánovi. Keď na to živá bytosť zabudne, stane sa závislou na hmotnej prírode, ale ak začne opäť slúžiť Najvyššiemu Pánovi, stane sa oslobodeným služobníkom Boha. Prirodzeným postavením živej bytosti je teda slúžiť; buď slúži hmotnej, iluzórnej māyi alebo slúži Najvyššiemu Pánovi. Za normálnych okolností slúži Najvyššiemu Pánovi, no ak sa rozhodne pre službu vonkajšej iluzórnej energii, je ňou spútaná. V tomto hmotnom svete slúžime pod vplyvom ilúzie. Sme spútaní žiadostivosťou a túžbou, a napriek tomu sa považujeme za pánov sveta. Tomu sa hovorí ilúzia. Keď sa človek oslobodí a zbaví sa ilúzie, dobrovoľne sa odovzdá Najvyššiemu, aby mohol konať podľa Jeho želaní. Poslednou ilúziou, poslednou pascou māyi je predstava, že živá bytosť je Boh. Myslí si, že už nie je podmienená, že je Boh. Vo svojej hlúposti nemôže pochopiť, že keby bola Bohom, nemala by dôvod pochybovať. Nad tým sa nezamyslí. To je posledná nástraha iluzórnej energie. Dostať sa spod vplyvu iluzórnej energie v skutočnosti znamená pochopiť, kto je Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, a riadiť sa podľa Jeho pokynov.

V tomto verši je veľmi dôležité slovo moha, ktoré sa vzťahuje na niečo, čo je opakom poznania. Pravé poznanie v skutočnosti znamená, že človek chápe, že každá živá bytosť je večným služobníkom Pána. No namiesto toho, aby sa považovala za Pánovho služobníka, myslí si, že je pánom sveta, pretože túži vládnuť hmotnej prírode. To je jej ilúzia. Túto ilúziu môže prekonať milosťou Pána alebo Jeho čistého oddaného. Len čo sa táto ilúzia rozplynie, človek získa túžbu s oddanosťou slúžiť Najvyššiemu Pánovi.

Vedomie Kṛṣṇu znamená riadiť sa podľa Kṛṣṇových pokynov. Podmienená duša, poblúznená vonkajšou energiou alebo hmotou, nevie, že Śrī Kṛṣṇa je pánom poznania a vlastníkom všetkého. Svojím oddaným môže dať všetko, čo len chce. Je priateľom všetkých živých tvorov a je obzvlášť naklonený Svojím oddaným. Je vládcom tejto hmotnej prírody a celého tvorstva. Ovláda aj nevyčerpateľný čas a je vlastníkom všetkých nesmiernych síl a vznešených atribútov. Môže sa dokonca odovzdať Svojmu oddanému. Ten, kto Ho nepozná, je pod vplyvom ilúzie. Nestane sa z neho služobník Boha, ale služobník māyi. Len čo si Arjuna vypočul Bhagavad-gītu z úst Najvyššej Božskej Osobnosti, oslobodil sa od všetkých ilúzií. Pochopil, že Kṛṣṇa nie je iba jeho priateľ, ale je zároveň Najvyššia Božská Osobnosť. Spoznal Ho takého, aký Je. Študovať Bhagavad-gītu teda znamená pochopiť Kṛṣṇu takého, aký je. Ak má človek dokonalé poznanie, potom sa prirodzene odovzdá Kṛṣṇovi. Keď Arjuna pochopil, že Kṛṣṇa má v úmysle znížiť nadbytok nežiadúceho obyvateľstva, prijal Jeho pokyny a bojoval podľa Jeho želaní. Znovu pozdvihol svoje zbrane — luk a šípy — pripravený bojovať na povel Najvyššej Božskej Osobnosti.

Devanagari

संजय उवाच ।
इत्यहं वासुदेवस्य पार्थस्य च महात्मनः
संवादमिममश्रौषमद्भुतं रोमहर्षणम् ॥ १८.७४ ॥

Verš

sañjaya uvāca
ity ahaṁ vāsudevasya
pārthasya ca mahātmanaḥ
saṁvādam imam aśrauṣam
adbhutaṁ roma-harṣaṇam

Synonyma

sañjayaḥ uvāca — Sañjaya riekol; iti — takto; aham — ja; vāsudevasya — Kṛṣṇu; pārthasya — Arjunu; ca — tiež; mahā-ātmanaḥ — dvoch veľkých duší; saṁvādam — rozhovor; imam — tento; aśrauṣam — vypočul som si; adbhutam — obdivuhodný; roma-harṣaṇam — vstávajú vlasy na hlave.

Překlad

Sañjaya riekol: „Takto som si vypočul rozhovor dvoch veľkých duší, Kṛṣṇu a Arjunu. A toto posolstvo je také úžasné, že mi z toho vstávajú vlasy na hlave.

Význam

Na začiatku Bhagavad-gīty sa Dhṛtarāṣṭra spýtal svojho tajomníka Sañjayu: „Čo sa stalo na bojisku Kuruovcov?“ Celý rozhovor medzi Kṛṣṇom a Arjunom sa preniesol do Sañjayovho srdca milosťou jeho duchovného učiteľa Vyāsu. Sañjaya potom opísal celú situáciu na bojisku. Rozhovor bol úžasný, pretože nikdy predtým nedošlo a už ani nedôjde k takému významnému rozhovoru medzi dvoma veľkými dušami. Bolo to úžasné, pretože Najvyšší Pán rozprával o Sebe a o Svojich energiách živej bytosti, Arjunovi, veľkému oddanému. Ak budeme kráčať v Arjunových šľapajách, pochopíme, kto je Kṛṣṇa, a náš život bude šťastný a úspešný. Sañjaya si to uvedomil, a preto začal tento rozhovor tlmočiť Dhṛtarāṣṭrovi. Na záver dodá, že víťazstvo je tam, kde je Kṛṣṇa a Arjuna.

Devanagari

व्यासप्रसादाच्छ्रुतवानेतद्गुह्यमहं परम् ।
योगं योगेश्वरात्कृष्णात्साक्षात्कथयतः स्वयम् ॥ १८.७५ ॥

Verš

vyāsa-prasādāc chrutavān
etad guhyam ahaṁ param
yogaṁ yogeśvarāt kṛṣṇāt
sākṣāt kathayataḥ svayam

Synonyma

vyāsa-prasādāt — Vyāsovou milosťou; śrutavān — vypočul som si; etat — toto; guhyam — dôverné; aham — ja; param — najvyšší; yogam — o mystike; yoga-īśvarāt — od pána mystiky; kṛṣṇāt — Kṛṣṇu; sākṣāt — priamo; kathayataḥ — hovoriť; svayam — osobne.

Překlad

Vyāsovou milosťou som si vypočul tento najdôvernejší rozhovor priamo od pána mystiky, Kṛṣṇu, keď osobne prehováral k Arjunovi.

Význam

Vyāsa bol Sañjayov duchovný učiteľ a Sañjaya sám priznáva, že obdržal poznanie o Najvyššej Božskej Osobnosti Vyāsovou milosťou. To znamená, že Kṛṣṇu nemôžeme pochopiť priamo, ale prostredníctvom duchovného učiteľa. Duchovný učiteľ je sprostredkovateľ, no zážitok zostáva priamy. To je tajomstvo postupnosti duchovných učiteľov. Ak je duchovný učiteľ pravý, môžeme Bhagavad-gītu prijať priamo ako Arjuna. Na celom svete je veľa mystikov a yogīnov, no Kṛṣṇa je pánom všetkých yogových systémov. Jeho pokyn je priamo stanovený v Bhagavad-gīte: „Odovzdaj sa Mi!“ Kto tak urobí, je najvyšším yogīnom. To je potvrdené v poslednom verši šiestej kapitoly. Yoginām api sarveṣām.

Vyāsadeva je Nāradovým žiakom a Nārada je priamy žiak Kṛṣṇu. Preto je Vyāsadeva práve taký oddaný ako Arjuna a náleží do postupnosti duchovných učiteľov. Ako priamy Vyāsov žiak mohol Sañjaya vidieť a počuť Kṛṣṇu priamo, pretože jeho zmysly boli Vyāsovou milosťou očistené. Kto počuje Kṛṣṇu priamo, môže pochopiť toto dôverné poznanie. Ten, kto nie je spojený s postupnosťou duchovných učiteľov, nemôže počuť Kṛṣṇu priamo, a preto je jeho poznanie vždy nedokonalé, aspoň čo sa týka pochopenia Bhagavad-gīty.

V Bhagavad-gīte sú vysvetlené všetky yogové systémy: karma-yoga, jñāna-yoga a bhakti-yoga. Kṛṣṇa je pánom všetkých týchto procesov. Arjuna mal to šťastie, že mohol počuť Kṛṣṇu priamo, a podobne Sañjaya mohol počuť Kṛṣṇu priamo, a to vďaka Vyāsovej milosti. V skutočnosti nie je rozdiel medzi priamym počúvaním Kṛṣṇu a počúvaním Kṛṣṇu prostredníctvom duchovného učiteľa, ako je Vyāsadeva. Duchovný učiteľ je tiež Vyāsadevovým predstaviteľom, a preto podľa vedskeho zvyku pripravujú žiaci na učiteľove narodeniny oslavu zvanú Vyāsa-pūja.

Devanagari

राजन्संस्मृत्य संस्मृत्य संवादमिममद्भुतम् ।
केशवार्जुनयोः पुण्यं हृष्यामि च मुहुर्मुहुः ॥ १८.७६ ॥

Verš

rājan saṁsmṛtya saṁsmṛtya
saṁvādam imam adbhutam
keśavārjunayoḥ puṇyaṁ
hṛṣyāmi ca muhur muhuḥ

Synonyma

rājan — ó, kráľ; saṁsmṛtya — spomínam si; saṁsmṛtya — spomínam si; saṁvādam — na rozhovor; imam — tento; adbhutam — úžasný; keśava — Śrī Kṛṣṇu; arjunayoḥ — a Arjunu; puṇyam — posvätný; hṛṣyāmi — radujem sa; ca — tiež; muhuḥ muhuḥ — znovu a znovu.

Překlad

Ó, kráľ, vždy keď si spomeniem na tento úžasný a posvätný rozhovor medzi Kṛṣṇom a Arjunom, neustále sa znovu a znovu zachvievam radosťou.

Význam

Poznanie Bhagavad-gīty je také transcendentálne, že každý, kto sa oboznámi s predmetom Kṛṣṇovho a Arjunovho rozhovoru, sa stane spravodlivý a na ich rozhovor nikdy nezabudne. Taká je transcendentálna povaha duchovného života. Inými slovami, kto si vypočuje Bhagavad-gītu z pravého zdroja, priamo od Kṛṣṇu, stane sa plne vedomým si Kṛṣṇu. Výsledkom takého vedomia je, že sa stane osvietený a s nadšením sa teší zo života, a to nielen občas, ale v každom okamihu.

Devanagari

तच्च संस्मृत्य संस्मृत्य रूपमत्यद्भुतं हरेः ।
विस्मयो मे महान् राजन्हृष्यामि च पुनः पुनः ॥ १८.७७ ॥

Verš

tac ca saṁsmṛtya saṁsmṛtya
rūpam aty-adbhutaṁ hareḥ
vismayo me mahān rājan
hṛṣyāmi ca punaḥ punaḥ

Synonyma

tat — onú; ca — tiež; saṁsmṛtya — spomeniem si; saṁsmṛtya — spomeniem si; rūpam — podobu; ati — veľmi; adbhutam — úžasnú; hareḥ — Śrī Kṛṣṇu; vismayaḥ — úžas; me — môj; mahān — veľký; rājan — ó, kráľ; hṛṣyāmi — radujem sa; ca — tiež; punaḥ punaḥ — znovu a znovu.

Překlad

Ó, kráľ, kedykoľvek si spomeniem na úžasnú podobu Śrī Kṛṣṇu, zmocní sa ma ešte väčší úžas a znovu a znovu sa radujem.

Význam

Zdá sa, že Sañjaya mohol Vyāsovou milosťou uzrieť aj vesmírnu podobu, ktorú Kṛṣṇa vyjavil Arjunovi. Ako už bolo povedané, Kṛṣṇa nikdy predtým takúto podobu nezjavil. Mohol ju vidieť iba Arjuna, a napriek tomu ju mohlo uzrieť ešte niekoľko veľkých oddaných. Vyāsa bol jedným z nich. Je jedným z najväčších Kṛṣṇových oddaných a je uznávanou splnomocnenou inkarnáciou Kṛṣṇu. Umožnil túto podobu uzrieť svojmu žiakovi Sañjayovi, ktorý si ju teraz vybavuje vo svojej mysli a zažíva opätovnú radosť.

Devanagari

यत्र योगेश्वरः कृष्णो यत्र पार्थो धनुर्धरः ।
तत्र श्रीर्विजयो भूतिर्ध्रुवा नीतिर्मतिर्मम ॥ १८.७८ ॥

Verš

yatra yogeśvaraḥ kṛṣṇo
yatra pārtho dhanur-dharaḥ
tatra śrīr vijayo bhūtir
dhruvā nītir matir mama

Synonyma

yatra — kde; yoga-īśvaraḥ — pán mystiky; kṛṣṇaḥ — Kṛṣṇa; yatra — kde; pārthaḥ — syn Pṛthy; dhanuḥ-dharaḥ — lukostrelec; tatra — tam; śrīḥ — bohatstvo; vijayaḥ — víťazstvo; bhūtiḥ — neobyčajná moc; dhruvā — iste; nītiḥ — mravnosť; matiḥ mama — môj názor.

Překlad

Kde je Kṛṣṇa, pán mystiky, a kde je vznešený lukostrelec Arjuna, tam je zaiste aj bohatstvo, víťazstvo, neobyčajná moc a mravnosť. To je môj názor.“

Význam

Bhagavad-gītā začína Dhṛtarāṣṭrovými otázkami. Dhṛtarāṣṭra veril vo víťazstvo svojich synov, ktorí bojovali po boku takých mocných bojovníkov ako Bhīṣma, Droṇa a Karṇa. Veril, že šťastie bude stáť na ich strane. No po opísaní úvodnej scény na bojisku sa Sañjaya prihovoril kráľovi so slovami: „Veríš vo víťazstvo, no ja si myslím, že víťazstvo je všade tam, kde je Kṛṣṇa a Arjuna.“ Týmto spôsobom mu nepriamo naznačil, že by nemal očakávať víťazstvo svojich ľudí. To bolo jasne na strane Arjunovej, pretože s ním bol Kṛṣṇa. Śrī Kṛṣṇa vlastní všetky vznešené atribúty a jedným z nich je, že si dokáže najviac odriekať. Kṛṣṇa ho manifestoval tým, že prijal postavenie Arjunovho vozataja. Je mnoho príkladov, keď Kṛṣṇa predviedol Svoju schopnosť odriekať si, pretože je pánom odriekania.

Boj sa v skutočnosti odohrával medzi Duryodhanom a Yudhiṣṭhirom. Arjuna bojoval na strane svojho staršieho brata Yudhiṣṭhiru, a pretože Yudhiṣṭhira bojoval po boku Arjunu a Kṛṣṇu, víťazstvo mal zaručené. V boji sa malo rozhodnúť, kto bude vládnuť svetu, a Sañjaya predpovedal, že vládu získa Yudhiṣṭhira. Predpovedal tiež, že Yudhiṣṭhirovo kráľovstvo bude po víťazstve v tomto boji prekvitať stále viac a viac, pretože Yudhiṣṭhira nebol iba zbožný a spravodlivý, ale aj človek prísnych mravov. Po celý život nevyriekol jedinú lož.

Mnoho neinteligentných osôb považuje Bhagavad-gītu za bežný rozhovor dvoch priateľov, ktorí na bojisku diskutujú o najrôznejších veciach. Taká kniha by však nemohla byť svätým písmom. Iní zas namietajú, že Kṛṣṇa nabádal Arjunu k boju, čo považujú za nemorálne. Skutočný význam je však nad slnko jasný: Bhagavad-gītā je najvyššou náukou o mravnosti. V tridsiatom štvrtom verši deviatej kapitoly je vyslovený najvyšší mravný princíp: man-manā bhava mad-bhaktaḥ. Človek sa musí stať čistým Kṛṣṇovým oddaným. Podstatou všetkých náboženských učení je odovzdať sa Kṛṣṇovi (sarva-dharmān parityajya mām ekaṁ śaraṇaṁ vraja). Pokyny Bhagavad-gīty konštituujú najvyšší princíp náboženstva a morality. Všetky ostatné metódy môžu byť očistné alebo viesť k rovnakému princípu, no posledný pokyn Bhagavad-gīty je posledným slovom o morálke a náboženstve: „Odovzdaj sa Kṛṣṇovi.“ To je konečný záver osemnástej kapitoly.

Z Bhagavad-gīty môžeme vyrozumieť, že meditácia a filozofické hĺbanie sú cestami vedúcimi k sebarealizácii, no najvyššia dokonalosť života spočíva v odovzdaní sa Kṛṣṇovi. To je jadro učenia Bhagavad-gīty. Usmerňujúce zásady pre príslušné obdobia života a náboženské činnosti sú nepochybne dôvernou cestou k poznaniu, no aj keď sú náboženské rituály dôverné, meditácia a rozvíjanie poznania sú dôvernejšie. Najdôležitejší pokyn je ten, ktorý nás nabáda odovzdať sa Kṛṣṇovi a oddane Mu slúžiť s plným vedomím Kṛṣṇu. To je esencia osemnástej kapitoly.

Ďalším dôležitým bodom Bhagavad-gīty je, že Najvyššia Absolútna Pravda je Najvyššia Božská Osobnosť, Śrī Kṛṣṇa. Absolútnu Pravdu možno realizovať v troch aspektoch: ako neosobný Brahman, lokalizovanú Paramātmu a Najvyššiu Božskú Osobnosť, Kṛṣṇu. Dokonalé poznanie Absolútnej Pravdy znamená dokonalé poznanie Śrī Kṛṣṇu, ktoré zahŕňa všetky ostatné aspekty poznania. Kṛṣṇa je transcendentálny, pretože sa vždy nachádza vo Svojej vnútornej energii. Živé bytosti sa prejavujú prostredníctvom Jeho energií a delia sa na dve skupiny: večne podmienené a večne oslobodené. Je ich nespočetné množstvo a označujú sa ako základné čiastočky Kṛṣṇu. Hmotná energia sa prejavuje v dvadsiatich štyroch elementoch. Stvorenie je ovplyvňované večným časom a je prejavené a zničené pôsobením vonkajšej energie. Hmotný svet prechádza sústavne obdobiami, v ktorých je raz prejavený a raz neprejavený.

V Bhagavad-gīte sa hovorí o piatich základných subjektoch: o Najvyššej Božskej Osobnosti, hmotnej prírode, živých bytostiach, večnom čase a rôznych druhoch činností. Všetko závisí od Najvyššej Božskej Osobnosti, Kṛṣṇu. Ak človek pochopil Kṛṣṇu, potom jeho poznanie zahŕňa aj poznanie o neosobnom Brahmane, lokalizovanej Paramātme a všetkých ostatných transcendentálnych aspektoch Absolútnej Pravdy. Na prvý pohľad sa môže zdať, že Najvyššia Božská Osobnosť, živé bytosti, hmotná príroda a čas sa od seba líšia, no v skutočnosti sa od Najvyššieho nič nelíši. A predsa sa Najvyšší Pán odlišuje od všetkého ostatného. To je filozofia Śrī Caitanyu Mahāprabhua o nepochopiteľnej súčasnej jednote a odlišnosti. Tento filozofický systém zakladá dokonalé poznanie Absolútnej Pravdy.

Živá bytosť je vo svojom pôvodnom postavení čistá duša, nepatrná čiastočka Najvyššej Duše. Kṛṣṇu možno prirovnať k Slnku a živé bytosti k slnečným lúčom. Keďže živé bytosti patria do okrajovej energie Pána, môžu sa spojiť buď s hmotnou alebo s duchovnou energiou. Inými slovami, živá bytosť je umiestnená medzi dvoma Pánovými energiami, a keďže náleží do Pánovej vyššej energie, má čiastočnú nezávislosť. Ak využije svoju nezávislosť správne, dostane sa pod priame vedenie Kṛṣṇu, a tak dosiahne svojho prirodzeného postavenia v energii prinášajúcej radosť.

Takto končia Bhaktivedantove výklady k osemnástej kapitole Śrīmad Bhagavad-gīty, nazvanej „Dokonalosť odriekania.“