VERŠ 14
TEXT 14
Verš
Texte
karaṇaṁ ca pṛthag-vidham
vividhāś ca pṛthak ceṣṭā
daivaṁ caivātra pañcamam
karaṇaṁ ca pṛthag-vidham
vividhāś ca pṛthak ceṣṭā
daivaṁ caivātra pañcamam
Synonyma
Synonyms
adhiṣṭhānam — miesto; tathā — tiež; kartā — konateľ; karaṇam — nástroje; ca — a; pṛthak-vidham — rôzne druhy; vividhāḥ — rozmanitosť; ca — a; pṛthak — oddelené; ceṣṭāḥ — úsilie; daivam — Najvyšší; ca — tiež; eva — iste; atra — tu; pañcamam — piaty.
adhiṣṭhānam: le lieu; tathā: aussi; kartā: l’auteur de l’action; karaṇam: les instruments; ca: et; pṛthak-vidham: de différentes sortes; vividhāḥ: variés; ca: et; pṛthak: séparés; ceṣṭāḥ: les efforts; daivam: le Suprême; ca: aussi; eva: certes; atra: ici; pañcamam: le cinquième.
Překlad
Translation
Miesto činu (telo), konateľ, rôzne zmysly, rôzne druhy úsilia a napokon Nadduša — to je päť faktorov všetkých činov.
Les cinq facteurs de l’action sont le lieu [le corps], l’auteur, les différents sens, l’effort sous ses divers aspects et finalement l’Âme Suprême.
Význam
Purport
Slovom adhiṣṭhānam sa myslí telo. Duša v tele koná tak, aby svojím konaním priniesla výsledky, a preto je označovaná ako kartā, „konateľ.“ V śruti sa uvádza, že duša je znalcom a konateľom. Eṣa hi draṣṭā sraṣṭā (Praśna Upaniṣad 4.9). To je potvrdené aj vo Vedānta-sūtre, vo veršoch jño`ta eva (2.3.18) a kartā śāstrārthavattvāt (2.3.33). Zmysly sú nástrojmi činov, prostredníctvom ktorých duša koná. Každý čin vyžaduje isté úsilie, avšak všetky činy závisia od vôle Najvyššieho Pána, ktorý sídli v srdci všetkých tvorov ako ich priateľ. Najvyšší Pán je teda zvrchovanou príčinou. Za takých okolností nie je ten, kto oddane a láskyplne slúži Kṛṣṇovi pod vedením Nadduše umiestnenej v srdci, pútaný nijakými činmi. Tí, ktorí sú si plne vedomí Kṛṣṇu, nenesú s konečnou platnosťou zodpovednosť za svoje činy. Všetko závisí od najvyššej vôle, Nadduše, Najvyššej Božskej Osobnosti.
Le mot adhiṣṭhānam renvoie au corps. On appelle kartā (celui qui agit) l’âme présente dans le corps, car elle agit pour générer les fruits de l’acte. La śruti (Praśna Upaniṣad 4.9) explique que l’âme est à la fois le connaissant et l’agissant: eṣa hi draṣṭā sraṣṭā. Ce que corrobore le Vedānta-sūtra par les versets suivants: jño ’ta eva (2.3.18) et kartā śāstrārthavattvāt (2.3.33).
Les instruments de l’acte sont les sens. À travers eux, l’âme agit de diverses manières, et pour chaque acte, elle fournit un effort particulier. Mais en dernier lieu, tous ses actes dépendent de la volonté de l’Âme Suprême sise dans le cœur de chacun en tant que son ami. Le Seigneur est donc, dans l’acte, la cause suprême. Voilà pourquoi celui qui agit dans la conscience de Kṛṣṇa sous la direction de l’Âme Suprême sise en son cœur n’est lié par aucun de ses actes. L’homme fixé dans la conscience de Kṛṣṇa ne détient pas, en dernière analyse, la responsabilité de ses actes; tout ce qu’il fait est subordonné à la Volonté Suprême, Dieu, la Personne Suprême.