VERŠ 27
TEXT 27
Verš
Texte
viddhi mām amṛtodbhavam
airāvataṁ gajendrāṇāṁ
narāṇāṁ ca narādhipam
viddhi mām amṛtodbhavam
airāvataṁ gajendrāṇāṁ
narāṇāṁ ca narādhipam
Synonyma
Synonyms
uccaiḥśravasam — Uccaiḥśravā; aśvānām — spomedzi koní; viddhi — vedz; mām — som; amṛta-udbhavam — stvorený pri stĺkaní oceánu; airāvatam — Airāvata; gaja-indrāṇām — medzi ušľachtilými slonmi; narāṇām — medzi ľuďmi; ca — a; nara-adhipam — kráľ.
uccaiḥśravasam: Uccaiḥśravā; aśvānām: parmi les chevaux; viddhi: sache; mām: Moi; amṛta-udbhavam: issu du barattage de l’océan; airāvatam: Airāvata; gaja-indrāṇām: des nobles éléphants; narāṇām: parmi les humains; ca: et; nara-adhipam: le roi.
Překlad
Translation
Vedz, že spomedzi koní som Uccaiḥśravā, ktorý povstal pri stĺkaní oceánu. Z ušľachtilých slonov som Airāvata a z ľudí som kráľ.
Apprends que des chevaux, Je suis Uccaiḥśravā, né du barattage de l’océan de nectar. D’entre les nobles éléphants, Je suis Airāvata, et parmi les hommes, le monarque.
Význam
Purport
Oddaní polobohovia a démoni (asurovia) raz stĺkali oceán, aby získali nápoj nesmrteľnosti. Okrem nektáru vznikol stĺkaním i jed, ktorý vypil Śiva. Z oceánu vzišlo veľa iných bytostí, a medzi nimi aj kôň zvaný Uccaiḥśravā a slon Airāvata. Obe tieto zvieratá majú zvláštny význam, pretože boli zrodené z nektáru a obe predstavujú Kṛṣṇu.
Les devas (dévots du Seigneur) et les asuras (êtres démoniaques) entreprirent un jour de baratter la mer. Ils obtinrent et du nectar et du poison. Après que Śiva eut bu le poison, du nectar sortirent de merveilleuses créatures dont le cheval Uccaiḥśravā et l’éléphant Airāvata. Parce qu’ils sont nés du nectar, ces deux animaux ont une importance particulière et représentent Kṛṣṇa.
V ľudskej spoločnosti je kráľ predstaviteľom Kṛṣṇu. Králi, ktorých dosadzujú na trón pre ich božské vlastnosti, sú udržovateľmi kráľovstva, podobne ako je Kṛṣṇa udržiavateľom vesmíru. Králi ako Mahārāja Yudhiṣṭhira, Mahārāja Parīkṣit a Śrī Rāmacandra boli veľmi spravodlivými panovníkmi, ktorí mysleli iba na blaho svojich občanov. Vedy považujú kráľa za predstaviteľa Boha. V dnešnej dobe však so zánikom náboženských zásad upadá i kráľovské zriadenie a schyľuje sa k jeho zániku. Mali by sme si však uvedomiť, že kedysi boli ľudia pod vedením spravodlivých kráľov oveľa šťastnejší.
Parce qu’il est choisi pour ses saintes qualités, qu’il soutient son royaume comme Kṛṣṇa soutient l’univers, le monarque est, parmi les hommes, le représentant de Dieu, à l’exemple de Mahārāja Yudhiṣṭhira, de Mahārāja Parīkṣit et du Seigneur Rāmacandra qui furent tous trois des rois de la plus haute vertu, toujours soucieux du bien-être de leurs sujets. Les Textes védiques dépeignent le roi comme le représentant de Dieu. En cet âge, cependant, la monarchie s’est dégradée pour n’avoir su préserver les principes religieux, jusqu’à être finalement abolie. Les Écritures nous montrent toutefois que, jadis, les gens vivaient plus heureux, sous la tutelle de rois justes et vertueux.