Parāśara Muni vysvetľuje slovo Bhagavān takto: „Kto má všetky vznešené vlastnosti — kto je najsilnejší, najslávnejší, najbohatší, najučenejší, najkrajší a dokáže si najviac odriekať, je Bhagavān, Najvyššia Božská Osobnosť. Keď bol Kṛṣṇa na Zemi, vyjavil všetkých týchto šesť vlastností. Preto všetci mudrci, ako napríklad Parāśara Muni, prijali Kṛṣṇu za Najvyššiu Božskú Osobnosť. A teraz zvestuje Kṛṣṇa Arjunovi dôverné poznanie o Svojej vznešenosti a o Svojich činnostiach. Na začiatku siedmej kapitoly Kṛṣṇa vysvetlil Svoje rozmanité energie a ich vplyv. V tejto kapitole poúča Arjunu o Svojich vznešených atribútoch. V predchádzajúcej kapitole jasne vysvetlil Svoje rozmanité energie, aby dal základ k oddanosti s pevným presvedčením. V tejto kapitole znovu objasní Svoje rôzne podoby a vlastnosti.

Čím viac človek načúva o Najvyššom Bohu, tým viac je odhodlaný oddane Mu slúžiť. Mali by sme o Ňom načúvať iba v spoločnosti oddaných, pretože tým sa obohatí naša oddaná služba. Iba tí, ktorý sa skutočne usilujú o vedomie Kṛṣṇu, sa môžu zúčastniť prednášok a rozhovorov v spoločnosti oddaných. Ostatní sa týchto prednášok zúčastniť nemôžu. Kṛṣṇa Arjunovi jasne hovorí, že má prístup k tomuto učeniu, pretože je Jeho milý priateľ, a že toto učenie mu bude veľmi osožné.

V Brahma-saṁhite sa jasne hovorí, že Kṛṣṇa je Najvyšší Pán. Nikto Ho neprevýši a je príčinou všetkých príčin. Kṛṣṇa tu osobne tvrdí, že je pôvodcom polobohov a mudrcov. Ani polobohovia, ba ani mudrci nemôžu pochopiť Kṛṣṇu, Jeho meno alebo Jeho osobnosť, čo by sme teda za takýchto okolností mohli očakávať od takzvaných učencov tejto úbohej planéty? Nikto nemôže pochopiť, prečo Najvyšší Boh zostupuje na Zem ako obyčajná ľudská bytosť a koná neobyčajné a úžasné skutky. Preto si musíme uvedomiť, že akademické vzdelanie nie je kvalifikáciou nutnou na pochopenie Kṛṣṇu. Dokonca aj polobohovia a mudrci sa pokúsili pochopiť Kṛṣṇu mentálnou špekuláciou, no neuspeli. V Śrīmad-Bhāgavatame sa jasne hovorí, že ani veľkí polobohovia nemôžu pochopiť Najvyššiu Božskú Osobnosť. Môžu špekulovať tak veľmi, ako im ich nedokonalé zmysly dovolia, ale dôjdu iba k mylnému záveru, že Boh je niečo neosobné, niečo, čo je prejavené troma kvalitami hmotnej prírody. Môžu dospieť aj k iným nesprávnym záverom, no v žiadnom prípade nemôžu pochopiť Kṛṣṇu mentálnou špekuláciou.

Tým, ktorí chcú poznať Absolútnu Pravdu, Śrī Kṛṣṇa nepriamo radí: „Som tu prítomný ako Najvyššia Božská Osobnosť. Ja som Najvyšší.“ To by mal vedieť každý. To, že nemôžeme porozumieť bytiu nepochopiteľného Boha, nemení nič na skutočnosti, že naozaj jestvuje. Môžeme však pochopiť Kṛṣṇu, ktorý je večný, plný blaženosti a poznania, jednoducho štúdiom Jeho slov z Bhagavad-gīty a Śrīmad-Bhāgavatamu. Ľudia, ktorí sa nachádzajú v nižšej energii Pána, môžu dospieť k názoru, že Boh je nejaká vládnuca sila alebo neosobný Brahman, no Najvyššiu Božskú Osobnosť nemôžeme vnímať dovtedy, kým sa nenachádzame na transcendentálnej úrovni.

Keďže väčšina ľudí nemôže pochopiť, kto Kṛṣṇa v skutočnosti je, Kṛṣṇa zostupuje zo Svojej bezpríčinnej milosti, aby preukázal láskavosť špekulantom, ktorí si napriek všetkým Jeho úžasným činnostiam myslia, že neosobný Brahman je Najvyšší, čím iba dokazujú, že sú znečistení hmotnou energiou. Iba oddaní, ktorí sa Najvyššiemu Pánovi úplne odovzdali, môžu vďaka Jeho milosti pochopiť, že Najvyšší je Kṛṣṇa. Oddaní Pána sa nezaujímajú o neosobný Brahman. Vďaka svojej viere a oddanosti sa ihneď odovzdajú Kṛṣṇovi a vďaka Jeho milosti Mu porozumejú. Nikto iný Ho pochopiť nemôže. Veľkí mudrci sa teda zhodujú v tom, že je rozdiel medzi dušou a Najvyšším a že ľudia by mali uctievať iba Najvyššieho.

Ako sa uvádza v treťom verši siedmej kapitoly, manuṣyāṇāṁ sahasreṣu kaścid yatati siddhaye: osoby, ktoré sa snažia povýšiť na úroveň duchovnej realizácie, nie sú obyčajnými ľuďmi. Stoja nad miliónmi a miliónmi bežných ľudí, ktorí nemajú ani potuchy o duchovnej realizácii. Z tých, ktorí sa skutočne snažia poznať svoju duchovnú identitu, je duchovne vyspelý ten, kto vie, že Kṛṣṇa je vlastníkom všetkého a že je nezrodená Najvyššia Božská Osobnosť. Iba na tejto úrovni, keď človek dokonale poznal Kṛṣṇov majestát, môže byť úplne oslobodený od všetkých následkov za hriešne činnosti.

Kṛṣṅa je tu označený slovom aja, čo znamená nezrodený. V druhej kapitole boli slovom aja označené aj živé bytosti, no medzi nimi a Kṛṣṇom je rozdiel. Kṛṣṇa sa líši od živých bytostí, ktoré sa rodia a umierajú vzhľadom na svoje hmotné putá. Podmienené duše menia svoje telá, no Kṛṣṇovo telo sa nemení. Aj keď sa Kṛṣṇa zjaví v tomto svete, nenarodí sa, a preto sa v štvrtej kapitole hovorí, že vďaka Svojej vnútornej energii nepodlieha nadvláde nižšej hmotnej energie, ale zostáva vždy vo vyššej energii.

Slová vetti loka maheśvaram v tomto verši naznačujú, že Kṛṣṇa je najvyšší majiteľ hviezdnych sústav vo vesmíre. Existoval pred stvorením a od Svojho stvorenia sa líši. Všetci polobohovia v tomto svete boli stvorení, ale čo sa týka Kṛṣṇu, hovorí sa, že stvorený nebol. Preto je rozdiel medzi Kṛṣṇom a takými veľkými polobohmi, ako je Brahmā alebo Śiva. Keďže Kṛṣṇa je stvoriteľom dokonca i Brahmu a Śivu a všetkých ostatných polobohov, je Najvyššou Osobou všetkých planét.

Śrī Kṛṣṇa sa teda líši od toho, čo bolo stvorené, a kto ho takto pozná, bude ihneď oslobodený od všetkých následkov za hriešne činnosti. Človek musí zanechať hriešnych činností, aby mohol pochopiť Najvyššieho Pána, ktorý nemôže byť pochopený nijakým iným spôsobom, než oddanou službou, čo potvrdzuje aj Bhagavad-gītā.

Nesmieme považovať Kṛṣṇu za obyčajného človeka. Už sme hovorili o tom, že iba hlupáci Ho považujú za človeka. Tá istá vec je tu vysvetlená iným spôsobom. Človek, ktorý nestratil rozum a je natoľko inteligentný, aby pochopil pravú podstatu Boha, je vždy zbavený následkov za hriešne činnosti.

Ak je Devakī Kṛṣṇova matka, ako je potom možné, že Kṛṣṇa je nezrodený? To je vysvetlené v Śrīmad-Bhāgavatame. Keď sa Kṛṣṇa zjavil pred Devakī a Vasudevom, nenarodil sa ako obyčajné dieťa. Zjavil sa vo Svojej pôvodnej podobe a potom sa premenil na obyčajné batoľa.

Všetko, čo sa deje pod Kṛṣṇovým vedením, je transcendentálne a nemôže byť znečistené hmotnými reakciami, ktoré môžu byť buď dobré, alebo zlé. Myslieť si, že v hmotnom svete jestvujú dobré a zlé veci, je viac-menej výmysel, pretože v hmotnom svete nejestvuje nič dobré, všetko je nepriaznivé, pretože samotná povaha hmotného sveta je nepriaznivá. Iba len si predstavujeme, že jestvuje niečo priaznivé. Skutočné šťastie spočíva výlučne v činnostiach pre potešenie Kṛṣṇu v duchu služby s plnou oddanosťou.

Ak chceme byť šťastní, musíme konať pod vedením Najvyššieho Pána, ktoré môžeme nájsť v autoritatívnych písmach, ako je Śrīmad-Bhāgavatam a Bhagavad-gītā, alebo ho môžme získať od pravého duchovného učiteľa. Nakoľko duchovný učiteľ je predstaviteľom Najvyššieho Pána, jeho pokyny sa nelíšia od pokynov Najvyššieho Pána. Duchovný učiteľ, svätci a písma hlásajú tú istú cestu a nikdy si neprotirečia. Na rozdiel od dobrých a zlých skutkov hmotného sveta nemajú skutky pod takým vedením nijaké hmotné následky. Transcendentálny postoj oddaného je skutočným odriekaním a to sa nazýva sannyāsa. V prvom verši šiestej kapitoly Bhagavad-gīty bolo povedané, že ten, kto jedná z povinnosti na príkaz Najvyššieho Pána, a kto nevyhľadáva plody svojej práce (anāśritaḥ karma-phalam), si skutočne odrieka. Kto vykonáva skutky pod vedením Najvyššieho Pána, je skutočný sannyāsīn a yogīn, a nie ten, kto sa za sannyāsīna a yogīna iba vydáva.

Všetky dobré i zlé vlastnosti živých bytostí, ktoré sú tu vymenované, pochádzajú od Kṛṣṇu.

Buddhi — inteligencia je schopnosť analyzovať veci zo správneho hľadiska.

Jñānam — poznanie znamená pochopiť, čo je duchovné a čo je hmotné. Bežné vedomosti, ktoré môžeme získať na vysokej škole, sa týkajú hmoty, no také vedomosti tu nie sú nazývané poznaním. Poznanie znamená vedieť, aký je rozdiel medzi duchovnom a hmotou. V modernom vzdelaní, ktoré sa zaujíma čisto o hmotné predmety a telesné potreby, nijaké poznanie o duchovných skutočnostiach nejestvuje. Preto je akademické vzdelanie neúplné.

Asammoha — pochybnosti a ilúzie sa môžeme zbaviť, ak sa skutočne pokúsime pochopiť transcendentálnu filozofiu. Pomaly, ale iste sa človek zbaví zmätenosti. Nič však nesmieme prijímať slepo, ale opatrne a pozorne.

Kṣamā — schopnosť odpúšťať sa musí rozvíjať. Musíme sa vždy snažiť byť znášanliví a ospravedlniť malé priestupky druhých.

Satyaṁ — pravdivosť znamená, že fakty sa majú predkladať také, aké sú — teda bez prekrúcania, aby prospeli ostatným. Obecne je zvykom hovoriť pravdu len vtedy, keď to druhého poteší. To však nie je pravdovravnosť. Pravda sa musí povedať priamo a jasne, aby druhí pochopili, ako sa veci majú. Ak je niekto zlodej a ak sú pred ním ľudia varovaní, je to pravda, a hoci je občas trpká, nesmieme ju zamlčovať. Pravdivosť vyžaduje, aby sa predkladali skutočné fakty, ktoré sú druhým k ich vlastnému prospechu. Taká je definícia pravdivosti.

Damaḥ — sebaovládanie znamená, že zmysly nemajú slúžiť na zbytočné sebauspokojovanie. Nie je zakázané uspokojiť nutné zmyslové potreby, no zbytočný zmyslový pôžitok škodí duchovnému pokroku. Preto by sme nemali zmysly používať zbytočne. Práve tak sa myseľ nemá oddávať zbytočným myšlienkam. Toto štádium sa nazýva śama. Nikto by nemal tráviť svoj čas premýšľaním, ako zarábať peniaze. To je zneužívanie schopnosti myslieť. Myseľ by sme mali používať na to, aby sme porozumeli hlavnej potrebe ľudskej bytosti, a toto by malo byť podané autoritatívne. Schopnosť myslieť sa má rozvíjať v spoločnosti osôb znalých písiem, svätcov, duchovných učiteľov a osôb s vyspelým myslením.

Sukham — radosť alebo šťastie, sa má hľadať vo veciach, ktoré prospievajú rozvoju duchovného vedomia a tešia Kṛṣṇu. Čo neprospieva rozvoju vedomia Kṛṣṇu, je to, čo spôsobuje biedu alebo bolesť (duḥkham). Čokoľvek prospieva vedomiu Kṛṣṇu by sme mali prijať, a to čo neprospieva musíme zamietnuť.

Bhava — zrodenie sa vzťahuje na telo. Pre dušu nejestvuje zrodenie ani smrť, o čom sa pojednáva na začiatku Bhagavad-gīty. Zrodenie a smrť sa vzťahujú na naše vtelenie v hmotnom svete.

Bhayam — strach povstáva zo starosti o budúcnosť. No ten, kto si je vedomý Kṛṣṇu, nemá strach, pretože si svojimi činmi zaisťuje návrat do duchovného sveta — späť domov, späť k Bohu. Preto je jeho budúcnosť veľmi jasná. Ostatní však nevedia, čo ich čaká, nevedia, aký bude ich budúci život, a preto sú neustále znepokojení. Pre toho, kto sa chce zbaviť úzkosti, je najlepším východiskom poznať Kṛṣṇu a umiestniť sa vo vedomí Kṛṣṇu. Tak sa zbavíme všetkých starostí. V Śrīmad-Bhāgavatame (11.2.37) sa uvádza bhayaṁ dvitīyābhini-veśataḥ syāt: príčinou strachu je naše pohrúženie v iluzórnej energii. No tí, ktorí sa z iluzórnej energie vyslobodili a sú presvedčení, že nie sú hmotné telá, ale duchovné čiastočky Najvyššieho Pána, a preto Mu oddane slúžia, sa nemajú čoho báť. Ich budúcnosť je veľmi jasná. Strach sa vyskytuje u ľudí, ktorí si nie sú vedomí Kṛṣṇu. Nebojácni (abhayam) sú iba tí, ktorí sú si vedomí Kṛṣṇu.

Ahiṁsā — nenásilie znamená, že človek nemá konať nič, čo by spôsobilo druhým ťažkosti, nepríjemnosti alebo zmätok. Hmotné plány, ktoré rozvíjajú mnohí politici, sociológovia, filantropi a iní, neprinášajú nijaké dobré výsledky, pretože títo ľudia nemajú transcendentálnu prezieravosť. Nevedia, čo spoločnosti skutočne prospieva. Nenásilie znamená, že ľudia majú byť vychovávaní takým spôsobom, aby plne využili ľudské telo. Ľudské telo je určené na duchovnú realizáciu a každé hnutie alebo spolok, ktoré nepodporuje tento cieľ, sa dopúšťa násilia na ľudskom tele. To, čo napomáha budúcemu duchovnému šťastiu, sa nazýva nenásilie.

Samatā — vyrovnanosť poukazuje na stav, keď sa človek zbaví pripútanosti a odporu. Mať niečo príliš rád, alebo cítiť k niečomu veľký odpor nie je dobré. Hmotný svet musíme prijímať bez lásky a odporu. Všetko, čo prospieva vedomiu Kṛṣṇu, sa má prijať, a všetko čo neprospieva, treba zavrhnúť. To sa nazýva vyrovnanosť (samatā). Človek vedomý si Kṛṣṇu nemá, čo by zavrhol alebo prijal, pokiaľ sa to netýka oddanej služby Kṛṣṇovi.

Tuṣṭi — uspokojenie znamená, že človek by nemal zhromažďovať hmotné statky zbytočnou prácou. Mal by byť spokojný s tým, čoho sa mu dostane Božou milosťou. Tomu sa hovorí spokojnosť.

Tapas — znamená pokánie alebo sebakázeň. Vo Vedach je mnoho pravidiel a zásad týkajúcich sa sebakázne. Píše sa tam, že človek má vstávať skoro ráno a vykúpať sa. Niekedy je veľmi ťažké vstať skoro ráno, no každá nepríjemnosť, ktorej sa človek podrobí, sa nazýva pokánie. Existujú tiež príkazy týkajúce sa pôstu v určitých dňoch v mesiaci. Niekedy sa nám nechce držať pôst, ale ak sme odhodlaní robiť pokroky v duchovnej vede, vo vedomí Kṛṣṇu, musíme sa podrobiť odporúčaným telesným ťažkostiam. Na druhej strane by sme sa ale nemali postiť zbytočne alebo v rozpore s vedskymi predpismi. Nikto by nemal držať pôst z nejakých politických dôvodov, pretože také konanie patrí podľa Bhagavad-gīty do kvality nevedomosti a činnosti konané v kvalite nevedomosti alebo vášne nevedú k duchovnému rozvoju. Práca vykonávaná v kvalite dobra prospieva pokroku a pôst podľa vedskych predpisov obohacuje človeka o duchovné poznanie.

Čo sa týka dobročinnosti (dānam), každý by mal venovať polovicu svojho príjmu na dobrý účel. A čo je dobrý účel? Dobrý účel je čokoľvek, čo je spojené s vedomím Kṛṣṇu. Také činnosti však nie sú iba dobré, sú najlepšie. Śrī Kṛṣṇa je dobrý a činnosti určené pre Jeho potešenie sú takisto dobré. Preto by mala byť každá dobročinnosť určená ľudom, ktorí oddane slúžia Kṛṣṇovi. Vo vedskej literatúre sa hovorí, že dary sa majú dávať brāhmaṇom. Tento vedsky zvyk sa do istej miery dodržiava dodnes. Pravidlom teda je, že milodary sa majú dávať brāhmaṇom. Prečo? Pretože zasvätili svoj život kultivácii duchovného poznania. O brāhmaṇovi sa predpokladá, že venuje celý svoj čas tomu, aby poznal Brahman. Brahma jānātīti brāhmaṇaḥ: Ten, kto pozná Brahman, sa nazýva brāhmaṇa. Brāhmaṇov treba obdarovávať, pretože sa venujú výlučne vyššej duchovnej službe a nemajú čas zarábať si na živobytie. Vo vedskej literatúre sa ďalej píše, že almužny sa majú dávať sannyāsīnom t.j. tým, ktorí sa zriekli svetského života. Sannyāsīn nechodí žobrať z domu do domu kvôli peniazom, ale za misijnými účelmi. Hospodári sú zamestnaný v rodinných záležitostiach a zabúdajú, že zmyslom života je slúžiť Kṛṣṇovi. Preto ich sannyāsīn navštevuje pod rúškou žobráka a prebúdza k duchovnému životu. Vo vedskych písmach sa píše, že človek sa musí zobudiť a snažiť sa dosiahnuť najvyššie duchovné ciele v ľudskej podobe. Sannyāsīni rozširujú toto poznanie, a preto sú dary určené im a brāhmaṇom, a nie na nejaké vrtošivé účely.

Yaśas — znamená slávu. Podľa Śrī Caitanyu Mahāprabhua je slávny ten, kto je známy ako Pánov veľký oddaný. To je pravá sláva. Ak sa niekto preslávil ako Kṛṣṇov veľký oddaný, potom je skutočne slávny. Ten, kto nie je slávny ako oddaný, v skutočnosti slávny nie je.

Všetky tieto vlastnosti sa vyskytujú v celom vesmíre, ako v ľudskej spoločnosti, tak aj v spoločnosti polobohov. Život v ľudskej podobe jestvuje i na iných planétach a tieto vlastnosti môžeme nájsť i tam. Kṛṣṇa stvoril všetky dobré vlastnosti pre tých, ktorí chcú rozvíjať svoje duchovné vedomie, vedomie Kṛṣṇu. Záleží však na nás, či ich vo svojom vnútri rozvinieme. Najvyšší Pán zariadi, aby človek, ktorý je zapojený do Jeho oddanej služby, získal všetky dobré vlastnosti.

Od Kṛṣṇu pochádza všetko dobré i zlé. V hmotnom svete sa nemôže objaviť nič, čo nie je v Kṛṣṇovi. To je skutočné poznanie. Hoci vieme, že veci majú rôzne hodnoty a funkcie, musíme si uvedomiť, že všetky pochádzajú z Kṛṣṇu.

Śrī Kṛṣṇa na tomto mieste podáva genealogický prehľad zaľudnenia vesmíru. Brahmā je prapôvodnou bytosťou a narodil sa z energie Najvyššieho Pána, známeho ako Hiraṇyagarbha. Z Brahmu pochádzajú štyria svätci zvaní Sanaka, Sananda, Sanātana a Sanat-kumāra, sedem veľkých mudrcov a štrnásť Manuov. Títo veľkí svätci sú známi ako praotcovia všetkých živých bytostí v celom vesmíre. Existuje nespočetné množstvo vesmírov a v každom z nich je nespočetne mnoho planét. Na každej planéte existujú rôzne živočíšne druhy, ktoré sú zrodené z týchto dvadsiatich piatich patriarchov. Brahmā činil pokánie tisíc nebeských rokov predtým, než vďaka Kṛṣṇovej milosti pochopil, ako tvoriť. Potom z Brahmu vzišiel Sanaka, Sanandana, Sanātana a Sanat-kumāra, potom Rudra a sedem mudrcov. Tak boli všetci brāhmani a kṣatriyovia stvorení energiou Najvyššej Božskej Osobnosti. Brahmā je známy ako praotec pitāmaha a Kṛṣṇa je v jedenástej kapitole Bhagavad-gīty oslovený ako prapitāmaha, otec praotca.

Vrcholom duchovnej dokonalosti je poznať Najvyššiu Božskú Osobnosť. Ak nie je človek pevne presvedčený o vznešenosti Najvyššieho Pána, nemôže sa zapojiť do oddanej služby. Ľudia väčšinou vedia, že Boh je veľký, no nevedia, aký veľký v skutočnosti je. Tu je to vysvetlené. Ak človek skutočne pozná majestát Boha, ihneď sa Mu odovzdá a zapojí sa do Jeho oddanej služby. Tomu, kto pozná krásu Najvyššieho Pána, nezostáva nič iné, ako sa Mu odovzdať. Toto pravé poznanie môžeme získať zo stránok Śrīmad-Bhāgavatamu, Bhagavad-gīty a podobnej literatúry.

V správe tohoto vesmíru je mnoho polobohov rozmiestnených na rôznych planetárnych sústavách a najvyššími z nich sú Brahmā, Śiva, štyria Kumārovia a ďalší patriarchovia. Všetkých praotcov celého vesmíru stvoril Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť. Śrī Kṛṣṇa je pôvodným praotcom všetkých praotcov.

To je niekoľko vznešených atribútov Najvyššieho Pána. Ak je o nich človek pevne presvedčený, prijme Kṛṣṇu s vierou a bez pochybností sa zapojí do oddanej služby. Všetky tieto poznatky sú nutné na zvýšenie nášho záujmu s láskou a oddanosťou slúžiť Bohu. Nemali by sme opomínať poznanie Kṛṣṇovho majestátu, pretože dokonalé poznanie Jeho slávy nám pomôže ustáliť sa v úprimnej oddanej službe.

Učenec, ktorý dokonale preštudoval Vedy, ktorý získal poznanie od autorít, ako je Śrī Caitanya Mahāprabhu, a vie, ako toto učenie uplatniť v praxi, môže pochopiť, že Kṛṣṇa je pôvodcom všetkého v duchovnom i hmotnom svete. Keďže má dokonalé poznanie, odhodlane s láskou a oddanosťou slúži Najvyššiemu Pánovi. Nijakí hlupáci ani bláznivé komentáre ho nemôžu prinútiť, aby sa zo svojho postavenia odchýlil. Všetky vedske písma, sa zhodujú v tom, že Kṛṣṇa je pôvodcom Brahmu, Śivu i ostatných polobohov. V Atharva Vede (Gopāla-tāpanī Upaniṣade 1.24.) sa píše: yo brahmānaṁ vidadhāti pūrvaṁ yo vai vedāṁś ca gāpayati sma kṛṣṇaḥ: „Bol to Kṛṣṇa, kto na počiatku učil Brahmu vedskemu poznaniu, a bol to On, kto za pradávnych čias toto učenie rozšíril ďalej.“ V Nārāyaṇa Upaniṣade (1) je podobný verš: atha puruṣo ha vai nārāyaṇo`kāmayata prajāḥ sṛjeyeti: „Nārāyaṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, si potom želal stvoriť živé bytosti.“ Upaniṣada ďalej pokračuje, nārāyaṇād brahmā jāyate, nārāyaṇād prajāpatiḥ prajāyate, nārāyaṇād indro jāyate, nārāyaṇād aṣṭau vasavo jāyante, nārāyaṇād ekādaśa rudrā jāyante, nārāyaṇād dvādaśādityāḥ: „Z Nārāyaṇa sa zrodil Brahma a z Nārāyaṇa sa zrodili i patriarchovia. Z Nārāyaṇa sa zrodil Indra a z Nārāyaṇa sa zrodilo sedem Vasuov. Z Nārāyaṇa sa zrodilo jedenásť Rudrov a z Nārāyaṇa sa zrodilo i dvanásť Ādityov.“ Nārāyaṇa je Kṛṣṇovou expanziou.

V Nārāyaṇa Upaniṣade se ďalej píše: brahmaṇyo devakī-putraḥ: „Devakin syn Kṛṣṇa je Najvyššia Osobnosť.“ V Mahā-Upaniṣade(1) sa ďalej hovorí: eko vai nārāyaṇa āsīn na brahmā na īśāno nāpo nāgni-samau neme dyāv-āpṛthivī na nakṣatrāṇi na sūryaḥ: „Na počiatku stvorenia existoval iba Nārāyaṇa, Najvyššia Osobnosť. Brahmā, Śiva, oheň ani Mesiac, hviezdy na nebi ani Slnko nejestvovali.“ V Mahā Upaniṣade sa ďalej hovorí, že Śiva sa zrodil z čela Najvyššieho Pána. Vedske písma teda potvrdzujú uctievanie Najvyššieho Pána, stvoriteľa Brahmu a Śivu.

V Mokṣa-dharme Kṛṣṇa hovorí:

„Stvoril som Śivu, praotcov i ostatných, no keďže sú zmätení Mojou iluzórnou energiou, nevedia, že som ich stvoril.“

„Nārāyaṇa je Najvyššia Božská Osobnosť, z Neho sa narodil Brahmā, z ktorého sa zrodil Śiva.“

Kṛṣṇa je pôvodcom všetkých pokolení a býva nazývaný najpôvodnejšou príčinou všetkého jestvujúceho. Śrī Kṛṣṇa hovorí: „Keďže som všetko stvoril, som najpôvodnejším zdrojom všetkého. Všetko je Mi podriadené a nikto nie je vyšší ako Ja.“ Okrem Kṛṣṇu niet iného zvrchovaného vládcu. Kto od pravého duchovného učiteľa, ktorý sa odvoláva na vedsku literatúru, takto Kṛṣṇu pochopí, použije všetku svoju energiu vo vedomí Kṛṣṇu a stane sa veľkým mudrcom. V porovnaní s ním sú ľudia, ktorí nevedia, kto je Kṛṣṇa, úplnými hlupákmi. Iba blázon môže považovať Kṛṣṇu za obyčajného človeka. Kṛṣṇov oddaný by sa nemal nechať obalamutiť hlupákmi a mal by sa vyhýbať všetkým neautorizovaným komentárom a interpretáciam Bhagavad-gīty. S takou stálosťou a odhodlaním môže pokračovať vo vedomí Kṛṣṇu.

Čistí oddaní, vlastnosti ktorých tu boli naznačené, sa úplne oddávajú transcendentálnej láskyplnej službe Pánovi. Ich myseľ sa nemôže odpútať od Kṛṣṇových lotosových nôh. Ich rozhovory sa týkajú výlučne transcendentálnych námetov. V tomto verši sú pekne popísané povahové rysy čistých oddaných. Oddaní Najvyššieho Pána velebia Jeho vlastnosti a zábavy dvadsaťštyri hodín denne. Ich srdcia a duše sú neustále pohrúžené v Kṛṣṇovi a veľmi radi o Ňom hovoria s ostatnými oddanými.

Oddaní sa v počiatočnom štádiu oddanej služby tešia z transcendentálnej blaženosti samotnej služby a v pokročilom štádiu sú umiestnení v láske k Bohu. Akonáhle dosiahnu túto transcendentálnu úroveň, môžu požívať najvyššiu dokonalosť, ktorú Śrī Kṛṣṇa zjavuje vo Svojom sídle. Śrī Caitanya Mahāprabhu prirovnáva transcendentálnu oddanú službu k zasadeniu semienka v srdci živej bytosti. Vo vesmíre jestvuje nespočetné množstvo živých bytostí, ktoré cestujú z planéty na planétu, a len máloktorej z nich sa pošťastí stretnúť sa s čistým oddaným a dostať tak možnosť pochopiť, čo je oddaná služba. Oddaná služba je ako semienko, a ak je zasadená do srdca živej bytosti, ktorá potom načúva a spieva Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare, semienko vyklíči práve tak, ako vyklíči semeno stromu, ak sa pravidelne zalieva. Duchovná rastlinka oddanej služby neustále rastie, až nakoniec prerazí obaly hmotného vesmíru a vnikne do neosobnej žiary brahmajyoti v duchovnom nebi. Tu táto rastlinka ďalej rastie a rastie, až dospeje k najvyššej planéte, zvanej Goloka Vṛndāvana, k najvyššej Kṛṣṇovej planéte. Nakoniec sa uchýli k lotosovým nohám Kṛṣṇu a tam zostane. Práve tak ako obyčajné rastliny nesú plody, prináša plody aj rastlinka oddanej služby, ak ju zalievame spievaním a počúvaním Hare Kṛṣṇa mahā-mantry. Táto rastlinka oddanej služby je dokonale popísaná v Caitanya-caritāmṛte (Madhya-līlā kap.19). Píše sa tam, že akonáhle sa celá rastlinka uchýli ku Kṛṣṇovým lotosovým nohám, oddaný sa pohrúži do lásky k Bohu. Potom je nemožné žiť čo len na okamih bez styku s Najvyšším Pánom, tak ako ryba nemôže žiť bez vody. V tomto stave získava oddaný transcendentálne vlastnosti v spoločnosti Najvyššieho Pána.

Śrīmad-Bhāgavatam je plný príbehov o vzťahu medzi Najvyšším Pánom a Jeho oddanými, a preto je Śrīmad Bhāgavatam oddaným veľmi drahý, ako to potvrdzuje i dielo samotné: Śrīmad-bhāgavataṁ purāṇam amalaṁ yad vaiṣṇavānāṁ priyam (Śrīmad-Bhāgavatam 12.13.18). Príbehy zo Śrīmad Bhāgavatamu nepojednávajú o hmotných činnostiach, ekonomickom rozvoji, zmyslových pôžitkoch či spáse. Je to jediné písmo, v ktorom je dokonale popísaná transcendentálna povaha Najvyššieho Pána a Jeho oddaných. Realizovaná duša sa neustále teší z načúvania takejto transcendentálnej literatúry, práve tak, ako sa mladý chlapec teší zo spoločnosti mladého dievčaťa.

Slová buddhi-yogam majú v tomto verši veľký význam. Možno si spomenieme, ako v druhej kapitole poučoval Kṛṣṇa Arjunu o rôznych veciach a povedal mu, že by ho chcel poučiť o buddhi-yoge. Čo je buddhi-yoga, je vysvetlené v tomto verši. Samotná buddhi-yoga je činnosť konaná vo vedomí Kṛṣṇu; to je najvyššia inteligencia. Budhi znamená inteligencia a yoga mystické činy alebo mystické povýšenie. Keď sa človek snaží vrátiť domov, späť k Bohu, prostredníctvom vedomia Kṛṣṇu a oddanej služby, potom sa jeho konanie nazýva buddhi-yoga. Je to, inými slovami, spôsob, pomocou ktorého sa človek vymaní z pút hmotného sveta. Najvyšším cieľom pokroku je Kṛṣṇa. Ľudia to nevedia, a preto je dôležité, aby sa stýkali s oddanými a s pravým duchovným učiteľom. Človek môže poznať, že Kṛṣṇa je cieľ, a keď si tento cieľ stanoví, jeho cesta k Nemu bude pomaly ale iste zavŕšená a dosiahne Absolútny cieľ.

O človeku, ktorý pozná zmysel života, ale je pripútaný k výsledkom svojej práce, sa hovorí, že vykonáva karma-yogu. Keď vie, že cieľom je Kṛṣṇa, no pritom nachádza potešenie v špekulovaní, pomocou ktorého chce pochopiť Kṛṣṇu, vykonáva jñāna-yogu. Keď pozná cieľ a hľadá Kṛṣṇu pomocou oddanej služby, je zamestnaný v bhakti-yoge alebo buddhi-yoge, tzn. v dokonalej yoge a v najvyššom a najdokonalejšom životnom štádiu.

Niekto môže mať pravého duchovného učiteľa a môže byť členom duchovného hnutia. Ak však nie je dostatočne inteligentný na to, aby robil pokroky, Kṛṣṇa ho zvnútra osobne poučí, aby k Nemu mohol nakoniec dospieť. Je však potrebné, aby na Kṛṣṇu neustále myslel a s láskou a oddanosťou Mu všemožne slúžil. Každý by mal vykonávať nejakú prácu pre Kṛṣṇu, a mal by ju vykonávať s láskou. Ak oddaný nie je dostatočne inteligentný na to, aby robil pokroky na ceste k sebarealizácii, ale je úprimný a vykonáva svoju službu s láskou a oddanosťou, Pán mu dá príležitosť, aby urobil pokrok a nakoniec sa k Nemu vrátil.

Keď bol Śrī Caitanya Mahāprabhu v Benarese, aby propagoval spievanie Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare, nasledovali Ho tisíce ľudí. Veľký a vplyvný učenec Benáresu Prakāśānanda Sarasvatī hanobil Caitanyu a nazval Ho sentimentalistom. Istí filozofi niekedy kritizujú oddaných, domnievajúc sa, že oddaní sú v temnote nevedomosti, že sú filozoficky naivní a sentimentálni. V skutočnosti to však nie je pravda. Jestvuje veľa známych učencov, ktorí predložili filozofiu oddanosti, no i v prípade, že oddaný nevyužije ich literatúry alebo svojho duchovného učiteľa, Kṛṣṇa mu osobne pomôže zvnútra, ak vykonáva úprimne oddanú službu. Úprimný oddaný, láskyplne slúžiaci Kṛṣṇovi, sa teda nikdy nemusí sťažovať na nedostatok poznania. Jeho jedinou kvalifikáciou je oddaná služba vo vedomí Kṛṣṇu.

Moderní filozofi sa domnievajú, že nikto nemôže dospieť k poznaniu bez dôvtipnej analýzy. Z tohto verša však vyplýva, že Najvyšší Pán pomôže tým, ktorí Mu oddane a láskyplne slúžia, aj keď nemajú dostatočné vzdelanie alebo nepoznajú vedske zásady.

Śrī Kṛṣṇa hovorí Arjunovi, že je prakticky nemožné pochopiť Najvyššiu Absolútnu Pravdu, Najvyššiu Božskú Osobnosť, suchým špekulovaním, pretože Najvyššia Pravda je taká veľká, že nemôže byť pochopená alebo dosiahnutá nijakým intelektuálnym úsilím. Človek môže špekulovať milióny rokov, no ak nie je oddaný a nemiluje Najvyššiu Pravdu, nikdy Kṛṣṇu, Najvyššiu Pravdu, nepochopí. Jedine oddaná služba uspokojí Najvyššiu Pravdu, Kṛṣṇu, ktorý sa vďaka Svojej nepochopiteľnej energii, môže zjaviť v srdci čistého oddaného. Čistý oddaný nosí Kṛṣṇu neustále vo svojom srdci a Jeho prítomnosť sa podobá Slnku, ktoré rozptyľuje temnotu nevedomosti. To je milosť, ktorou Kṛṣṇa obdarúva Svojich oddaných.

Vzhľadom na to, že sme boli znečistení stykom s hmotou po mnoho miliónov životov, naše srdcia pokrýva prach materializmu, no ak sme zamestnaní v oddanej službe a neustále spievame Hare Kṛṣṇa, prach veľmi rýchlo zmizne a my sa dostaneme na úroveň čistého poznania. Iba takým spievaním a oddanou službou môžeme dospieť k najvyššiemu cieľu, Viṣṇuovi, a nie neustálym špekulovaním a analýzami. Čistý oddaný sa nemusí starať o svoje životné potreby, pretože akonáhle odstráni nevedomosť zo svojho srdca, Najvyšší Pán, spokojný s jeho oddanou, láskyplnou službou, mu dá všetko, čo potrebuje. To je jadro učenia Bhagavad-gīty. Štúdiom Bhagavad-gīty sa môže stať každý dušou oddanou Najvyššiemu Pánovi a zapojiť sa do čistej oddanej služby. Človek sa automaticky zbaví všetkých materialistických snáh, len čo si ho Najvyšší Pán vezme pod ochranu.

V týchto dvoch veršoch dáva Najvyšší Pán šancu moderným filozofom — môžu v nich jasne vidieť, že Najvyšší sa líši od individuálnej duše. Po tom, čo si Arjuna v tejto kapitole vypočul štyri najdôležitejšie verše Bhagavad-gīty, zbavil sa všetkých pochybností a prijal Kṛṣṇu za Najvyššiu Božskú Osobnosť. Smele vyhlásil: „Ty si paraṁ brahma, Najvyššia Božská Osobnosť.“ Kṛṣṇa už vysvetlil, že je pôvodcom všetkého a všetkých. Všetci polobohovia a všetci ľudia sú od Neho závislí. Pod vplyvom nevedomosti si však myslia, že sú absolútni a že nezávisia od Najvyššej Božskej Osobnosti. Táto nevedomosť pominie vykonávaním oddanej služby. Kṛṣṇa to vysvetlil v predchádzajúcom verši. Vďaka Jeho milosti a v súlade s vedskymi pokynmi Ho teraz Arjuna prijíma ako Najvyššiu Pravdu. Nesmieme si však myslieť, že Arjuna chcel Kṛṣṇovi zalichotiť ako dôvernému priateľovi, keď Ho nazval Najvyššou Božskou Osobou, Absolútnou Pravdou. Všetko, čo Arjuna v týchto dvoch veršoch hovorí, je pravda, ktorá je v súlade s autoritou Ved. Vedske písma potvrdzujú, že Najvyššieho Pána môže pochopiť iba ten, kto Mu oddane slúži. Každé slovo, ktoré Arjuna v tomto verši vyslovil, je podložené Vedami.

V Kena Upaniṣade sa píše, že Najvyšší Brahman je miestom spočinutia všetkého jestvujúceho a Kṛṣṇa už vysvetlil, že všetko spočíva v Ňom. Muṇḍaka Upaniṣad potvrdzuje, že Najvyššieho Pána, v ktorom všetko spočíva, môžu poznať iba tí, ktorí na Neho neustále myslia. Toto neustále myslenie na Kṛṣṇu sa nazýva smaraṇam a je to jeden zo spôsobov oddanej služby. Jedine prostredníctvom oddanej služby Kṛṣṇovi môžeme pochopiť svoju situáciu a zbaviť sa hmotného tela.

Vo Vedach je Najvyšší Pán považovaný za najčistejšieho z najčistejších. Kto chápe, že Kṛṣṇa je najčistejší, môže byť sám očistený od všetkých hriešnych činností. Nikto nemôže zanechať hriešnych činností, ak sa neodovzdal Najvyššiemu Pánovi. Arjunovo uznanie Kṛṣṇu ako najčistejšieho súhlasí s vedskou literatúrou a je potvrdené i vedskymi osobnosťami, z ktorých najhlavnejšou je Nārada.

Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť a my by sme mali o Ňom neustále rozjímať a tešiť sa zo svojho transcendentálneho vzťahu k Nemu. On je najvyššie bytie. Je zbavený všetkých telesných potrieb narodenia sa a smrti. Potvrdzuje to nielen Arjuna, ale aj celá vedska literatúra, Purāṇy a historické záznamy. Takto je Kṛṣṇa popísaný vo všetkých Vedach a v štvrtej kapitole Bhagavad-gīty to tvrdí sám o Sebe: „Hoci som nezrodený, zjavujem sa na Zemi, aby som ustanovil náboženské zásady.“ Je zvrchovaným zdrojom, príčinou všetkých príčin a všetko emanuje z Neho. Toto dokonalé poznanie môžeme získať iba milosťou Najvyššieho Pána.

Na tomto mieste sa Arjuna vyjadril vďaka Kṛṣṇovej milosti. Ak chceme porozumieť Bhagavad-gīte, musíme prijať výroky uložené v týchto dvoch veršoch. Tomuto systému sa hovorí paramparā alebo prijatie postupnosti duchovných učiteľov. Ak nie je človek v tejto postupnosti, nemôže porozumieť Bhagavad-gīte. Nepomôže mu ani takzvané akademické vzdelanie. Napriek všetkým dôkazom, uvedeným vo vedskej literatúre, budú tí, ktorí sa honosia svojím akademickým vzdelaním zanovito tvrdiť, že Kṛṣṇa je obyčajný človek.

V tomto verši Arjuna potvrdzuje, že bezbožní a démonskí ľudia nemôžu pochopiť Kṛṣṇu. Keď Ho nemôžu poznať ani polobohovia, ako by Ho mohli poznať takzvaní učenci moderného sveta. Milosťou Najvyššieho Pána Arjuna pochopil, že Najvyššia Pravda je Kṛṣṇa, a že je sám v Sebe dokonalý. Mali by sme teda nasledovať Arjunov príklad, pretože on je uznávanou autoritou na Bhagavad-gītu. Ako bolo uvedené v štvrtej kapitole, paramparā — duchovná postupnosť poznania Bhagavad-gīty, bola prerušená, a preto Kṛṣṇa opäť založil učenícku postupnosť, začínajúcu Arjunom, pretože Arjuna bol Jeho blízky priateľ a veľký oddaný. Bhagavad-gītu teda môžeme pochopiť iba prostredníctvom postupnosti duchovných učiteľov; o tom sme hovorili už v úvode. Keď paramparā zanikla, bolo Arjunovou úlohou obnoviť ju. Prijal všetko, čo Kṛṣṇa povedal a z Jeho postoja by sme si mali vziať príklad, pretože to je jediný spôsob, ako preniknúť do tajomstva Bhagavad-gīty. Len tak pochopíme, že Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť.

Tí, ktorí prostredníctvom oddanej služby vyvinuli vzťah ku Kṛṣṇovi, ako napríklad Arjuna a jeho následovníci, môžu Kṛṣṇu poznať, zatiaľ čo démoni a bezbožní ľudia Ho nikdy poznať nemôžu. Mentálne špekulovanie, ktoré odvádza od Najvyššieho Pána, je ťažký hriech a bez poznania Kṛṣṇu by sme sa nemali pokúšať vykladať Bhagavad-gītu. Bhagavad-gītā sú Kṛṣṇove slová, a pretože je to veda predložená Kṛṣṇom, mali by sme sa ju naučiť od Neho, tak ako to urobil Arjuna. Nemali by sme počúvať ateistické výklady.

V Śrīmad Bhāgavatame (1.2.11.) sa hovorí:

Najvyššiu Pravdu môžno realizovať v troch aspektoch: ako neosobný Brahman, lokalizovanú Paramātmu a Najvyššiu Božskú Osobnosť. Obyčajný alebo aj oslobodený človek, ktorý poznal neosobný Brahman alebo lokalizovanú Paramātmu, nemusí ešte rozumieť osobnosti Boha. Takí ľudia sa preto môžu snažiť porozumieť Najvyššej Osobe z veršov Bhagavad-gīty, zo slov samotnej Najvyššej Osobnosti, Kṛṣṇu. Impersonalisti niekedy prijímajú Kṛṣṇu ako Bhagavāna a uznávajú Jeho autoritu. Napriek tomu však mnohé oslobodené duše nemôžu pochopiť Kṛṣṇu ako Puruṣottamu, Najvyššiu Osobu. Preto Ho Arjuna oslovil „Puruṣottama“. Niekto však napriek tomu nemusí chápať, že Kṛṣṇa je tiež otcom všetkých živých tvorov. Preto Ho Arjuna oslovuje „Bhūta-bhāvana“. Aj keď človek poznal Kṛṣṇu ako otca všetkých živých bytostí, nie je isté, či Ho považuje aj za najvyššieho vládcu. Preto je oslovený slovom „Bhūteśa“, najvyšší vládca všetkých. A aj keď si je vedomý toho, že Kṛṣṇa je najvyšší vládca všetkých živých tvorov, nie je ešte stále isté, či si je vedomý Kṛṣṇu ako pôvodcu všetkých polobohov. Preto je tu nazvaný menom „Devadeva“, Boh hodný úcty polobohov. Môžeme Ho poznať ako Boha bohov a pritom nevedieť, že je najvyšším vlastníkom všetkého. Preto je tu oslovený menom „Jagatpati“. Tento verš teda predkladá základ pravdy o Kṛṣṇovi tak, ako ju poznal Arjuna, a my by sme mali kráčať v jeho šľapajách, aby sme pochopili Kṛṣṇu takého, aký je.

Z tohoto verša vyplýva, že Arjuna pochopil postavenie Kṛṣṇu, Najvyššej Božskej Osobnosti. Vďaka Kṛṣṇovej milosti získal osobné skúsenosti, inteligenciu, poznanie a všetko, čo môže človek prostredníctvom týchto vlastností získať. Pochopil tiež, že Śrī Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť. Nemal nijaké pochybnosti, no napriek tomu poprosil Kṛṣṇu, aby mu vysvetlil Svoju všeprenikajúcu povahu. Obyčajní ľudia všeobecne a impersonalisti najmä, sa väčšinou zaujímajú o všeprenikajúci aspekt Najvyššieho; preto chcel Arjuna poznať Kṛṣṇovu všeprestupujúcu podobu. Musíme si uvedomiť, že Arjuna sa pýtal preto, aby sa mohli poučiť i obyčajní ľudia.

V predchádzajúcej kapitole bolo povedané, že Najvyšší Pán je zahalený Svojou vnútornou energiou, zvanou yoga-māyā. Iba odovzdané duše a oddaní Ho môžu vidieť. Arjuna je už presvedčený, že Jeho priateľ Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť, no rád by poznal spôsob, akým by mohli obyčajní ľudia pochopiť povahu všadeprítomného Pána. Obyčajní ľudia, vrátane ateistov a démonov, nemôžu poznať Kṛṣṇu, pretože je zahalený yoga-māyou. A len kvôli nim kladie Arjuna takéto otázky. Vysoko pokročilý oddaný nemyslí iba na svoj vlastný pokrok, ale tiež na zdokonalenie sa celého ľudského pokolenia. Arjuna je vaiṣṇava, oddaný, a svojím milosrdným postojom umožňuje obyčajným ľuďom pochopiť Pánovu všeprestupujúcu podobu. Arjuna oslovil Kṛṣṇu slovom yogin, pretože Kṛṣṇa je Pánom vnútornej energie, ktorá Ho niekedy odhaľuje a inokedy, pred zrakom nezasvätených, zahaľuje. Bežní ľudia, ktorí Kṛṣṇu nemilujú, naňho nemôžu neustále myslieť. Preto musia myslieť na niečo materiálne. Arjuna bral ohľad na spôsob myslenia materialistických ľudí dnešného sveta. Slová keṣu keṣu ca bhāvaṣu poukazujú na hmotnú povahu (slovo bhāva znamená „hmotné veci“). Keďže materialisti nemôžu pochopiť Kṛṣṇu v duchovnom zmysle, odporúča sa im sústrediť myseľ na fyzický objekt a snažiť sa porozumieť, ako sa Kṛṣṇa prejavuje v hmotnom zastúpení.

Podobné slová predniesli ṛṣiovia v Naimiṣāraṇyi, vedení Śaunakou, keď Sūtovi Gosvāmīmu riekli:

„Nikdy sa nikomu nemôže zunovať načúvanie transcendentálnych príbehov o Kṛṣṇových zábavách. Tí, ktorí vstúpili do transcendentálneho vzťahu s Kṛṣṇom, velebeným prekrásnymi modlitbami, sa neustále tešia z každého rozprávania o zábavách Pána.“ (Śrīmad-Bhāgavatam 1.1.19.). Preto má Arjuna záujem načúvať o Kṛṣṇovi a obzvlášť o tom, ako zostáva všadeprítomným Najvyšším Pánom.

Čo sa týka slova amṛtam (nektár), každé rozprávanie, každý príbeh o Kṛṣṇovi, je ako nektár. Tento nektár môžeme ochutnať praktickou realizáciou. Moderné príbehy, romány a poviedky sa od Kṛṣṇových transcendentálnych zábav líšia tým, že svetské romány sa človeku zunujú, zatiaľ čo príbehy o Kṛṣṇovi ho nikdy neunavia. Je tomu tak preto, že dejiny vesmíru sú plné zábav Božích inkarnácií. Tieto opisy zábav Božích inkarnácií, popísaných v Purānach — historických záznamoch, zostávajú navždy svieže, napriek ich opakovanému čítaniu.

Nie je možné postihnúť Kṛṣṇovu veľkosť a vznešenosť. Zmysly individuálnej duše sú obmedzené a nedovolia jej, aby dokonale pochopila Kṛṣṇove činy. Napriek tomu sa oddaní pokúšajú pochopiť Kṛṣṇu — nie však s vedomím, že Ho jedného dňa pochopia úplne, ale skôr preto, že samotné rozprávanie o Kṛṣṇovi je také pútavé, že ho vychutnávajú ako nektár. Oddaní v ňom nachádzajú potešenie. Počas rozhovorov o Kṛṣṇovej vznešenosti alebo Jeho rozmanitých energiách prežívajú čistí oddaní transcendentálnu blaženosť. Preto im túžia načúvať a rozprávať sa o nich. Kṛṣṇa vie, že živé bytosti nechápu rozsah Jeho vznešenosti a preto súhlasí s tým, že im povie o Svojich najdôležitejších prejavených podobách. Slovo prādhānyataḥ (významné) je veľmi dôležité, nakoľko sme schopní pochopiť len niekoľko podstatných detailov z nekonečných vlastností Najvyššieho Pána. Nemôžeme pochopiť všetky. Slovo vibhūti, použité v tomto verši, poukazuje na moc, ktorou Kṛṣṇa ovláda celé vesmírne stvorenie. V slovníku zvanom Amara-kośa sa píše, že vibhūti značí neobyčajnú moc alebo schopnosť.

Impersonalisti a panteisti nemôžu pochopiť výnimočnú vznešenosť Najvyššieho Pána, ani prejavenie Jeho božských energií. Ako v hmotnom, tak i v duchovnom svete sú Jeho energie rozšírené v každej časti stvorenia.Teraz Kṛṣṇa popíše určitú časť Svojich rozmanitých energií, vnímateľných i okom obyčajného človeka.

V tomto verši je Arjuna oslovený slovom „Guḍākeśa“, čo znamená „ten, kto zvíťazil nad temnotou spánku.“ Tí, ktorí spia v temnote nevedomosti, nemôžu pochopiť, ako sa Najvyššia Božská Osobnosť rôznymi spôsobmi prejavuje v hmotných i duchovných svetoch. Preto má toto oslovenie Arjunu veľký význam, a pretože Arjuna je povznesený nad temnotu nevedomosti, Śrī Kṛṣṇa súhlasí a opíše Svoje rôzne bohatstvá.

Najprv Arjunovi povie, že prostredníctvom Svojej prvotnej expanzie je Dušou celého vesmírneho stvorenia. Pred hmotným stvorením má všetko svoj počiatok v Najvyššom Pánovi, ktorý sa prejavuje najskôr v podobe puruṣa-avatārov. On je ātmā, duša mahat-tattvy, alebo duša vesmírnych prvkov. Príčinou stvorenia nie je totálna hmotná energia; do mahat-tattvy, úplnej hmotnej energie, v skutočnosti vstupuje Mahā-Viṣṇu. On je dušou. Keď Mahā-Viṣṇu vstúpi do prejavených vesmírov, opäť sa manifestuje ako Nadduša všetkých živých tvorov. Zo skúsenosti vieme, že telo je živé len vtedy, ak je v ňom prítomná duchovná iskra. Bez nej by sa nemohlo rozvíjať. Podobne by sa nemohlo rozvíjať ani hmotné prejavenie, keby do neho nevstúpila Najvyššia Duša, Kṛṣṇa. V Subala Upaniṣade je to potvrdené slovami: prakṛty-ādi-sarva-bhūtāntar-yāmī sarva-śeṣī ca nārāyaṇaḥ: „Najvyššia Božská Osobnosť jestvuje ako Nadduša vo všetkých prejavených vesmíroch.“

Troch puruṣa-avatārov opisuje nielen Śrīmad-Bhāgavatam, no aj Sātvata-tantra: viṣṇos tu trīni rūpāṇi puruṣākhyāny atho viduḥ: „Najvyššia Božská Osobnosť sa v tomto hmotnom stvorení manifestuje v troch podobách: ako Kāraṇodakaśāyī Viṣṇu, Garbhodakaśāyī Viṣṇu a Kṣīrodakaśāyī Viṣṇu.“ Mahā-Viṣṇa alebo Kāraṇodakāśāyī Viṣṇa opisuje Brahma-saṁhitā (5.47): yaḥ kāraṇārṇava-jale bhajati sma yoga-nidrām: „Najvyšší Pán, Kṛṣṇa, príčina všetkých príčin, leží v kozmickom oceáne ako Mahā-Viṣṇu.“ Najvyššia Božská Osobnosť je teda počiatkom vesmíru, udržovateľom vesmírného stvorenia a koncom všetkých energií.

Kṛṣṇa je najvýznamnejší z dvanástich Ādityov. Zo svetelných zdrojov žiariacich na oblohe je najdôležitejšie Slnko a v Brahma-saṁhite sa píše, že Slnko je oko Najvyššieho Pána. Vo vesmíre veje päťdesiat rôznych druhov vetra, ktorým vládne Kṛṣṇov predstaviteľ, poloboh Marīci.

Mesiac je spomedzi hviezd najjasnejší, a preto predstavuje Kṛṣṇu. Z tohoto verša vyplýva, že aj Mesiac je hviezda. Hviezdy, ktoré sa ligocú na oblohe, odrážajú svetlo Slnka. Slnko je len jedno a Mesiac a ostatné planéty svietia odrazeným svetlom Slnka. Vzhľadom na to, že sa v tomto verši Bhagavad-gīty naznačuje, že Mesiac je jednou z hviezd, ligotajúce sa hviezdy nie sú slnká, ale sú podobné Mesiacu.

Rozdiel medzi hmotou a duchom spočíva v tom, že hmota nemá a rozdiel od živých bytostí vedomie. Vedomie je teda nadradené a večné a nemôže vzniknúť kombináciou hmoty.

Z jedenástich Rudrov je Śaṇkara, Śiva, najvýznamnejší. Je inkarnáciou Kṛṣṇu a má na starosti kvalitu nevedomosti. Vodcom Yakṣov a Rākṣasov je Kuvera, ktorý vládne nebeským pokladom a reprezentuje Najvyššieho Pána. Hora Meru je povestná svojím veľkým prírodným bohatstvom.

Indra je najvyšší poloboh na nebeských planétach a je známy ako kráľ nebies. Planéta, na ktorej vládne, sa nazýva Indraloka. Bṛhaspati je Indrov kňaz, a keďže Indra je najväčší z kráľov, Bṛhaspati je najväčší z kňazov. Tak, ako je Indra najväčší z kráľov, tak je Skanda alebo Kārtikeja, syn Pārvatī a Śivu, najväčší spomedzi vojvodcov. Oceán je najväčší zo všetkých vodných nádrží. Tieto Kṛṣṇove reprezentácie sú iba náznakom Jeho majestátu.

Brahmā, prvá živá bytosť vo vesmíre, splodil mnoho synov, aby pomohli zvýšiť počet živočíšnych druhov. Najznámejší z nich je Bhṛgu. Zo všetkých transcendentálnych vibrácií reprezentuje oṁ (oṁkāra) Kṛṣṇu. Zo všetkých obetí je spievanie Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa/ Hare Hare, Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare najčistejším zastúpením Kṛṣṇu. Niekedy sa odporúčajú zvieracie obete, ale pri tejto obeti, spievaní Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, nedochádza k nijakému násiliu. Je to najjednoduchšia a najčistejšia obeť. Všetko vznešené a veľkolepé predstavuje Kṛṣṇu. Preto Ho predstavujú i Himālaye, najväčšie a najvyššie hory na svete. V predchádzajúcom verši sa hovorilo o hore Meru, ktorá sa niekedy môže pohybovať, no Himālaye sú nehybné a sú teda mohutnejšie než hora Meru.

Banyanovník (aśvattha) patrí k najkrajším a najvyšším stromom a často ho mnohí Indovia denne uctievajú ako súčasť ranného obradu. Z polobohov uctievajú i Nāradu, ktorý je považovaný za najväčšieho oddaného vo vesmíre a ktorý ako oddaný zastupuje Kṛṣṇu. Na planéte Gandharva žijú bytosti, ktoré vedia prekrásne spievať a najlepšou z nich je Citraratha. Z dokonalých živých bytostí je Devahūtin syn, Kapila, pokladaný za inkarnáciu Kṛṣṇu. O Jeho filozofii sa píše v Śrīmad-Bhāgavatame. Neskôr sa preslávil iný Kapila, no jeho filozofia bola ateistická. Medzi nimi je teda veľký rozdiel.

Oddaní polobohovia a démoni (asurovia) raz stĺkali oceán, aby získali nápoj nesmrteľnosti. Okrem nektáru vznikol stĺkaním i jed, ktorý vypil Śiva. Z oceánu vzišlo veľa iných bytostí, a medzi nimi aj kôň zvaný Uccaiḥśravā a slon Airāvata. Obe tieto zvieratá majú zvláštny význam, pretože boli zrodené z nektáru a obe predstavujú Kṛṣṇu.

V ľudskej spoločnosti je kráľ predstaviteľom Kṛṣṇu. Králi, ktorých dosadzujú na trón pre ich božské vlastnosti, sú udržovateľmi kráľovstva, podobne ako je Kṛṣṇa udržiavateľom vesmíru. Králi ako Mahārāja Yudhiṣṭhira, Mahārāja Parīkṣit a Śrī Rāmacandra boli veľmi spravodlivými panovníkmi, ktorí mysleli iba na blaho svojich občanov. Vedy považujú kráľa za predstaviteľa Boha. V dnešnej dobe však so zánikom náboženských zásad upadá i kráľovské zriadenie a schyľuje sa k jeho zániku. Mali by sme si však uvedomiť, že kedysi boli ľudia pod vedením spravodlivých kráľov oveľa šťastnejší.

Blesk je zaiste mocná zbraň a reprezentuje Kṛṣṇovu moc. Na Kṛṣṇaloke v duchovnom svete žijú kravy, ktoré možno dojiť neustále, lebo oplývajú bezmedznou hojnosťou mlieka. Také kravy samozrejme nejestvujú v hmotnom svete, no je opísané, že žijú na Kṛṣṇaloke. Śrī Kṛṣṇa má veľa takých kráv, ktorým sa hovorí surabhi a ktoré osobne vodí na pašu. Kandarpa je pohlavná túžba, nutná na plodenie dobrých synov, a preto reprezentuje Kṛṣṇu. Niekedy sa pohlavný styk využíva len za účelom zmyslového pôžitku, no taký pohlavný život nezastupuje Kṛṣṇu. Pohlavný styk za účelom plodenia dobrých detí sa nazýva Kandarpa a zastupuje Kṛṣṇu.

Ananta je najväčší spomedzi mnohohlavých hadov, ktorí sa nazývajú Nāgovia. Poloboh Varuṇa je najdôležitejším z vodných tvorov. Obaja predstavujú Kṛṣṇu. Na jednej planéte žijú predkovia a na nej vládne Aryamā, ktorý takisto reprezentuje Kṛṣṇu. Je mnoho živých bytostí, ktoré udeľujú tresty zlým ľuďom a spomedzi nich je najvyšší Yama. Yama sídli na planéte, ktorá sa nachádza blízko Zeme. Po smrti sa tam dostanú veľkí hriešnici a Yama každému udelí príslušný trest.

Aditi a Diti sú dve sestry a ich synovia sa nazývajú Ādityovia a Daityovia. Všetci Ādityovia sú oddanými Pána a všetci Daityovia sú ateisti. Hoci sa Prahlāda narodil v rodine Daityov, bol už od narodenia veľkým oddaným. Pre svoju oddanú službu a zbožnú povahu je považovaný za Kṛṣṇovho predstaviteľa.

Jestvuje mnoho druhov koristníctva, no nikto a nič sa nemôže v hmotnom svete ubrániť vplyvu času. Čas preto reprezentuje Kṛṣṇu. Lev je najsilnejšie a najdivokejšie zo všetkých zvierat a z milióna druhov vtákov je Garuḍa, dopravný prostriedok Viṣṇuov, najväčší.

Zo všetkých vodných tvorov je žralok jedným z najväčších a pre človeka je rozhodne veľmi nebezpečný. Preto predstavuje Kṛṣṇu.

Stvorením všetkých hmotných prvkov začína stvorenie celej existencie. Ako už bolo vysvetlené — Mahāviṣṇu, Garbhodakaśāyī Viṣṇu a Kṣīrodakaśāyī Viṣṇu tvoria a udržiavajú vesmír, ktorý nakoniec Śiva zničí. Brahmā je druhotný stvoriteľ. Všetky tieto osobnosti, ktoré sa zúčastňujú na stvorení, udržiavaní a zničení, sú inkarnáciami Najvyššieho Pána, ktorý je preto počiatkom, stredom i koncom všetkých stvorení.

Štyri Vedy a ich šesť doplnkov, Vedānta-sūtra, knihy o logike, knihy o náboženstve a Purāṇy tvoria dovedna štrnásť druhov učebníc určených k vyššiemu vzdelaniu. Z týchto kníh pojednáva predovšetkým Vedānta-sūtra o duchovnom poznaní (adhyātma-vidyā), a preto predstavuje Kṛṣṇu.

Logici používajú rôzne druhy argumentov. Odôvodniť svoje stanovisko argumentom, ktorý podporuje i protivníkovu stranu, sa nazýva jalpa. Snažiť sa vyvrátiť dôkazy druhej strany sa nazýva vitaṇḍā. No konečný záver sa nazýva vāda. Táto konečná pravda reprezentuje Kṛṣṇu.

A-kāra, prvé písmeno sanskṛtskej abecedy, je počiatkom vedskej literatúry, bez ktorého nie je možné nič vysloviť, a je teda počiatkom zvuku. V sanskṛte je mnoho zloženín, z ktorých párové slová, ako napríklad rāma-kṛṣṇa, sa nazývajú dvandva. Slová rāma a kṛṣṇa majú rovnakú formu, a preto sa táto kompozícia nazýva párová.

Spomedzi všetkých ničiacich síl je čas najväčší, pretože zničí všetko. Čas reprezentuje Kṛṣṇu, pretože postupne bude všetko zničené veľkým ohňom času.

Spomedzi živých bytostí, ktoré dokážu tvoriť, je štvorhlavý Brahmā najmocnejší, a preto zastupuje Najvyššieho Pána, Kṛṣṇu.

Len čo sa človek narodí, začína neodvratne umierať. Smrť pohlcuje živú bytosť v každom okamihu, hoci samotnou smrťou nazývame väčšinou až posledný výdych. Smrť reprezentuje Kṛṣṇu. Čo sa týka budúcnosti, bytosti prechádzajú šiestimi základnými premenami: rodia sa, rastú, zotrvávajú, množia sa, chradnú a zanikajú. Prvou z týchto zmien je narodenie sa z matkinho lona, a tým je Kṛṣṇa. Prvá generácia dáva základ budúcim činnostiam.

Sláva, šťastena, spanilá reč, inteligencia, vytrvalosť a trpezlivosť sú ženského rodu. Ak má niekto všetky alebo niektoré z týchto vlastností, stane sa slávnym. Ak má niekto povesť spravodlivého človeka, preslávi sa. Sanskṛt je dokonalý jazyk, a preto je veľmi slávny. Ak si človek dokáže zapamätať obsah svojich štúdií, je obdarený dobrou pamäťou (smṛti). Schopnosť čítať veľa kníh, pojednávajúcich o rôznych námetoch ako aj rozumieť im a vedieť ich použiť, keď je treba, je ďalšou vznešenou vlastnosťou — inteligenciou (medhā). Schopnosť prekonať labilitu sa nazýva vytrvalosť alebo stálosť (dhṛti). Človek, ktorý je vysoko kvalifikovaný, a napriek tomu zostáva skromný a jemný a dokáže zachovať pokoj ako v zármutku, tak i v radosti, má vlastnosť, ktorá sa nazýva trpezlivosť (kṣamā).

Kṛṣṇa už spomenul, že zo všetkých Ved je práve Sāma-Vedou. Sāma-Veda je bohatá na krásne nápevy, ospevované rôznymi polobohmi. Jednou z týchto piesní je Bṛhat-sāma, ktorá má neobyčajne krásnu melódiu a spieva sa o polnoci.

V sanskṛte sa rým a rytmus riadi určitými pravidlami na rozdiel od náhodných pravidiel modernej poézie. Gāyatrī mantra, denne odriekavaná každým kvalifikovaným brāhmaṇom, je z takejto poézie najvýznamnejšia a spomína sa aj v Śrīmad-Bhāgavatame. Keďže Gāyatrī mantra má človeku pomôcť práve v poznaní Boha, reprezentuje Najvyššieho Pána. Táto mantra je určená duchovne pokročilým ľudom, a akonáhle sa človek zdokonalí v jej spievaní, môže vstúpiť do Pánovho transcendentálneho sveta. Aby sme mohli spievať Gāyatrī mantru, musíme sa nachádzať v kvalite dobra. Vo vedskej civilizácii je Gāyatrī mantra veľmi dôležitá a je považovaná za zvukovú inkarnáciu Brahmanu. Brahmā bol prvý, kto ju obdržal, a od neho bola ďalej predávaná postupnosťou duchovných učiteľov.

Mesiace november a december sú považované za najlepšie, pretože v Indii sú to mesiace zberu úrody a ľudia sú veľmi šťastní. Jar je pochopiteľne obdobím veľmi obľúbeným, pretože nie je ani príliš teplo, ani príliš zima a kvitnú kvety. Okrem toho sa na jar konajú rôzne slávnosti oslavujúce Kṛṣṇu a Jeho zábavy. Jar sa preto považuje za najveselšiu a preto reprezentuje Najvyššieho Pána, Kṛṣṇu.

V celom vesmíre je mnoho rôznych druhov podvodníkov. Zo všetkých podvodov sa hazardná hra radí na prvé miesto, a preto reprezentuje Kṛṣṇu. Keďže Kṛṣṇa je Najvyšší, dokáže podvádzať lepšie ako hociktorý človek. Ak chce niekoho podviesť, nikto sa Mu v prefíkanosti nevyrovná. Jeho veľkoleposť nie je jednostranná, ale všestranná.

Pre víťaza je Kṛṣṇa víťazstvom. Je nádherou v nádhere. Medzi podnikajúcimi a pracovitými je najpodnikavejší. Medzi silnými je najsilnejší. Keď bol Kṛṣṇa na Zemi, nikto sa Mu v sile nemohol vyrovnať. Vo svojom detstve zdvihol kopec Govardhana. Nik Ho nemôže prekonať v podvádzaní či v kráse, nik nad Ním nemôže zvíťaziť a nik nie je podnikavejší alebo silnejší ako Kṛṣṇa.

Śrī Kṛṣṇa je pôvodná Najvyššia Božská Osobnosť a Baladeva (Balarāma) je Kṛṣṇova priama expanzia. Kṛṣṇa i Baladeva sa narodili ako Vasudevovi synovia a preto sa obaja volajú Vāsudeva. Keďže Kṛṣṇa nikdy neopúšťa Vṛṇdāvan, všetky podoby, ktoré sa objavia na inom mieste, sú Jeho bezprostrednými expanziami. Vāsudeva je Kṛṣṇova expanzia a od Kṛṣṇu sa nelíši. Mali by sme však vedieť, že Vāsudeva, o ktorom je reč v tomto verši Bhagavad-gīty, je Baladeva, alebo Balarāma, pretože On je pôvodným zdrojom všetkých inkarnácií a jediným zdrojom Vāsudevu. Priame expanzie Pána sa nazývajú osobné expanzie (svāṁśa) a ostatné expanzie sa nazývajú oddelené expanzie (vibhinnāṁśa).

Medzi Pāṇḍuovými synmi sa Arjuna preslávil ako Dhanañjaya. Je najlepším mužom, a preto reprezentuje Kṛṣṇu. Medzi učencami (muni) znalými vedskych písiem je najvýznamnejší Vyāsa, pretože vysvetlil vedsku múdrosť mnohorakými spôsobmi, aby jej mohli porozumieť i obyčajní ľudia v tomto veku Kali. Vyāsa je tiež známy ako Kṛṣṇova inkarnácia, preto reprezentuje Kṛṣṇu. Kavi je ten, kto sa dokáže pozorne zamyslieť nad akoukoľvek otázkou. Uśanā, Śukrācārya patril k takým mysliteľom a bol duchovným učiteľom démonov. Bol neobyčajne inteligentný a politicky prezieravý. Preto je Śukrācārya ďalším predstaviteľom Kṛṣṇovej vznešenosti.

Jestvuje mnoho spôsobov, ako potlačiť nezákonnosť, no najdôležitejšie sú tie, ktoré skrotia previnilcov. Pre tých, ktorí chcú uspieť v určitej činnosti, je najdôležitejšie mravné chovanie. Pri načúvaní, premýšľaní a meditovaní o dôverných veciach je mlčanie najdôležitejšie, pretože vďaka nemu môže človek rýchlo dosiahnuť úspech. Múdry je ten, kto dokáže odlíšiť hmotu od duchovna, vyššiu povahu Boha od nižšej. Také poznanie je samotný Kṛṣṇa.

Všetko má svoju príčinu a táto príčina či semeno všetkej existencie je Kṛṣṇa. Nič nemôže existovať bez Kṛṣṇovej energie, a preto sa nazýva „všemocný“. Bez Jeho sily nemôže jestvovať nič pohyblivé ani nehybné. Bytie, ktoré sa nezakladá na Kṛṣṇovej energii sa nazýva māyā, to, čo nie je.

Vo Vedach sa píše, že hoci vlastnosti a energie Najvyššieho Pána možno pochopiť rôznymi spôsobmi, Jeho vznešené atribúty nemajú konca, a preto ich nemožno všetky vysvetliť. Śrī Kṛṣṇa predložil iba niekoľko príkladov, aby uspokojil Arjunovu zvedavosť.

Celá nádhera alebo krása, či už v duchovnom alebo v hmotnom svete, nie je ničím iným, než čiastočnou ukážkou Kṛṣṇovej vznešenosti. Ak je niečo mimoriadne krásne, malo by nám to pripomínať Kṛṣṇov majestát.

Najvyšší Pán je v celom hmotnom stvorení zastúpený prostredníctvom všeprenikajúcej Nadduše. Śrī Kṛṣṇa hovorí Arjunovi, že netreba vedieť, ako veci existujú vo svojich oddelených mohutnostiach a krásach. Mal by skôr vedieť, že všetky veci jestvujú len preto, že do nich On vstúpil ako Nadduša. Všetci — od najvyššej stvorenej bytosti Brahmu, až po najmenšieho mravca — existujú len preto, že do nich vstúpil Pán a udržiava ich.

Istá skupina ľudí tvrdí, že uctievanie akéhokoľvek poloboha pomáha v ceste k najvyššiemu cieľu, Najvyššej Božskej Osobnosti. No uctievanie polobohov je tu definitívne odmietnuté, pretože aj najvyšší polobohovia, ako Brahmā a Śiva, predstavujú iba malú čiastočku majestátu Najvyššieho Pána. On je pôvodcom všetkých živých tvorov a nik Ho neprevýši. Najvyšší Pán je asamaurdhva, čo znamená, že nie je nikomu podriadený a nik sa Mu nevyrovná. V Padma Purāṇe sa píše, že ten, kto radí Najvyššieho Pána Kṛṣṇu do tej istej kategórie ako polobohov — aj keby sa konalo o Brahmu alebo Śivu — je vlastne ateista. Ak však študujeme rôzne popisy Kṛṣṇovho majestátu a aspekty Jeho energií, môžeme bez problémov porozumieť Jeho postaveniu a bez pochybností Ho uctievať s mysľou naňho upretou. Pán je všeprestupujúci vo Svojej čiastočnej podobe Nadduše, ktorá vstupuje do celej existencie. Čistí oddaní sústreďujú svoju myseľ výlučne na oddanú službu Kṛṣṇovi, a preto sa vždy nachádzajú na transcendentálnej úrovni. V tejto kapitole sú oddaná služba a uctievanie Kṛṣṇu veľmi jasne popísané vo veršoch osem až jedenásť. To je čistá oddaná služba. V tejto kapitole je teda podrobne vysvetlené, ako môžeme dospieť k najvyššej dokonalosti v oddanosti alebo v styku s Najvyššou Božskou Osobnosťou. Śrīla Baladeva Vidyābhūśaṇa, veľký ācārya z postupnosti duchovných učiteľov pochádzajúcej od Kṛṣṇu, uzatvára svoj výklad tejto kapitoly slovami:

„Dokonca aj mocné Slnko získava svoju energiu od Kṛṣṇu, ktorého čiastočnou expanziou je udržiavaný celý svet. Preto je Najvyšší Pán, Śrī Kṛṣṇa, hodný uctievania.