VERŠ 43
TEXT 43
Verš
Text
labhate paurva-dehikam
yatate ca tato bhūyaḥ
saṁsiddhau kuru-nandana
labhate paurva-dehikam
yatate ca tato bhūyaḥ
saṁsiddhau kuru-nandana
Synonyma
Synonyms
tatra — potom; tam — to; buddhi-saṁyogam — takto znovuoživené vedomie; labhate — získa; paurva-dehikam — z predchádzajúceho vtelenia; yatate — snaží sa; ca — aj; tataḥ — potom; bhūyaḥ — znovu; saṁsiddhau — o zdokonalenie; kuru-nandana — ó, syn Kuruovcov.
Překlad
Translation
Po takomto narodení opäť nadobudne božské vedomie zo svojho predchádzajúceho života, a potom sa znovu usiluje o ďalšie zdokonalenie, ó, potomok Kuruovcov.
On taking such a birth, he revives the divine consciousness of his previous life, and he again tries to make further progress in order to achieve complete success, O son of Kuru.
Význam
Purport
Kráľ Bharata je výborným príkladom človeka, ktorý odpadol z duchovnej cesty a potom sa v jednom z nasledujúcich životov narodil v dobrej brāhmaṇskej rodine, aby mohol opäť získať transcendentálne vedomie. Kráľ Bharata vládol celému svetu a od doby jeho panovania volajú polobohovia túto planétu, ktorá sa kedysi volala Ilāvṛta-varṣa, Bhārata-varṣa. Ako mládenec sa zriekol kráľovstva, opustil palác a svoju rodinu, aby hľadal duchovnú dokonalosť, no nedosiahol ju. Vo svojom treťom živote sa narodil v dobrej brāhmaṇskej rodine, známy ako Jaḍa Bharata, lebo sa vždy vyhýbal ľuďom a nikdy sa s nikým nerozprával. Neskôr v ňom kráľ Rahūgaṇa spoznal veľkého transcendentalistu. Z tohto príkladu sa dá pochopiť, že duchovné vedomie, ktoré človek dosiahol pomocou yogy, nikdy nevýjde nazmar. Božou milosťou dostane transcendentalista veľa príležitostí, aby dosiahol úplnú duchovnú dokonalosť vo vedomí Kṛṣṇu.
King Bharata, who took his third birth in the family of a good brāhmaṇa, is an example of good birth for the revival of previous transcendental consciousness. King Bharata was the emperor of the world, and since his time this planet has been known among the demigods as Bhārata-varṣa. Formerly it was known as Ilāvṛta-varṣa. The emperor, at an early age, retired for spiritual perfection but failed to achieve success. In his next life he took birth in the family of a good brāhmaṇa and was known as Jaḍa Bharata because he always remained secluded and did not talk to anyone. And later on he was discovered as the greatest transcendentalist by King Rahūgaṇa. From his life it is understood that transcendental endeavors, or the practice of yoga, never go in vain. By the grace of the Lord the transcendentalist gets repeated opportunities for complete perfection in Kṛṣṇa consciousness.