Skip to main content

KAPITOLA ŠIESTA

Dhyāna-yoga

Devanagari

श्रीभगवानुवाच ।
अनाश्रितः कर्मफलं कार्यं कर्म करोति यः
स संन्यासी च योगी च न निरग्निर्न चाक्रियः ॥ ६.१ ॥

Verš

śrī-bhagavān uvāca
anāśritaḥ karma-phalaṁ
kāryaṁ karma karoti yaḥ
sa sannyāsī ca yogī ca
na niragnir na cākriyaḥ

Synonyma

śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; anāśritaḥ — nezávisí; karma-phalam — na plodoch svojej práce; kāryam — povinné; karma — činy; karoti — robí; yaḥ — kto; saḥ — on; sannyāsīsannyāsīn; ca — tiež; yogī — yogīn; ca — tiež; na — nie; niḥ — bez; agniḥ — oheň; na — ani; ca — tiež; akriyaḥ — nerobí.

Překlad

Vznešený riekol: „Pravý sannyāsīn a yogīn je ten, kto nelipne na plodoch svojho konania a robí to, čo treba vykonať, a nie ten, kto nezapáli oheň a je nečinný.

Význam

V tejto kapitole Śrī Kṛṣṇa vysvetľuje, že osemstupňová yoga je prostriedkom na ovládnutie mysle a zmyslov. Lenže pre obyčajných ľudí súčasného veku Kali je veľmi ťažké venovať sa tejto yoge. Napriek tomu, že táto kapitola osemstupňový systém yogy odporúča, Kṛṣṇa zdôrazňuje, že činnosti konané s mysľou uprenou naňho, karma-yoga, sú lepšie. Všetci na tomto svete pracujú, aby uživili rodinu a ochránili svoj majetok. Nik nepracuje bez sebeckej motivácie, či už osobnej alebo rozšírenej (v záujme ľudstva). Najvyššia dokonalosť znamená konať s mysľou uprenou na Kṛṣṇu, a nie kvôli pôžitku z plodov práce. Takto konať vo vedomí Kṛṣṇu je povinnosťou každej bytosti, lebo každá je čiastočkou Boha. Telesné orgány pracujú, aby uspokojili celé telo. Telesné údy nepracujú pre vlastné uspokojenie, ale pre uspokojenie tela ako celku. Podobne aj živá bytosť, ktorá koná pre uspokojenie najvyššieho celku, a nie pre osobné uspokojenie, je dokonalým sannyāsīnom, dokonalým yogīnom.

Niekedy si sannyāsīn môže myslieť, že sa oslobodil od všetkých hmotných povinností, a preto prestane vykonávať agnihotra-yajñu (obeť ohňom), ale v skutočnosti tak koná zo sebectva, lebo jeho cieľom je splynúť s neosobným Brahmanom. Také želanie je síce na vyššej úrovni než hmotné želanie, ale aj ono je motivované sebecky. Podobne aj yogīn, mystik, ktorý vykonáva aṣṭānga-yogu s privretými očami a ktorý zanechal všetky hmotné činnosti, túži po osobnom uspokojení. Naopak bhakti-yogīn má jediný cieľ: uspokojiť najvyšší celok bez akejkoľvek sebeckosti. Meradlom jeho úspechu je Kṛṣṇova spokojnosť, a preto je dokonalým sannyāsīnom alebo dokonalým yogīnom. Śrī Caitanya Mahāprabhu nám vo Svojich modlitbách dáva dokonalý príklad odriekania:

na dhanaṁ na janaṁ na sundarīṁ
kavitāṁ vā jagad-īśa kāmaye
mama janmani janmanīśvare
bhavatād bhaktir ahaitukī tvayi

„Ó, všemocný Pane, netúžim po bohatstve a prekrásnych ženách, nechcem mať ani žiadnych stúpencov. Túžim jedine po bezpríčinnej oddanej službe Tebe, zrodenie za zrodením.“

Devanagari

यं संन्यासमिति प्राहुर्योगं तं विद्धि पाण्डव ।
न ह्यसंन्यस्तसंकल्पो योगी भवति कश्चन ॥ ६.२ ॥

Verš

yaṁ sannyāsam iti prāhur
yogaṁ taṁ viddhi pāṇḍava
na hy asannyasta-saṅkalpo
yogī bhavati kaścana

Synonyma

yam — čo; sannyāsam — odriekanie; iti — tak; prāhuḥ — vravia; yogam — spojenie s Najvyšším; tam — to; viddhi — vedz; pāṇḍava — ó, Pāṇḍuovec; na — nie; hi — zaiste; asannyasta — bez odriekania; saṅkalpaḥ — túžba po osobnom pôžitku; yogī — transcendentalista; bhavati — stane sa; kaścana — nikto.

Překlad

Vedz, že to, čo sa nazýva odriekaním, je to isté čo yoga, čiže spojenie s Najvyšším, ó, Pāṇḍuovec, pretože nik sa nemôže stať yogīnom, kým sa nezriekne túžby po zmyslovom pôžitku.

Význam

Vykonávať sannyāsa-yogu alebo bhakti-yogu znamená poznať svoju pôvodnú podstatu, svoje večné postavenie ako živá bytosť a konať podľa toho. Individuálne bytosti patria do okrajovej energie Boha a nemajú nezávislú totožnosť. Keď sú v zajatí hmotnej energie, sú podmienené. Keď sa však stanú vedomými si Kṛṣṇu a duchovnej energie, dostanú sa do skutočného a prirodzeného životného postavenia. Až keď opäť nadobudnú úplné poznanie, zrieknu sa všetkých hmotných zmyslových pôžitkov a všetkých plodonosných činností. Takéto odriekanie podstupujú yogīni, ktorí odpútavajú svoje zmysly od zmyslových predmetov. Človek vedomý si Kṛṣṇu je však dokonalým sannyāsīnom i yogīnom, pretože nemá príležitosť zamestnať zmysly niečím iným, než tým, čo by potešilo Kṛṣṇu. Preto poznanie, ktoré možno dosiahnuť jñāna-yogou, a schopnosť ovládať zmysly, ktorú možno získať procesom yogy, automaticky dosiahneme vedomím Kṛṣṇu. Ak však človek nie je schopný vzdať sa sebeckých činov, potom vykonávanie jñāny alebo yogy nemá žiadny zmysel. Skutočným cieľom každej živej bytosti je vzdať sa všetkých egoistických záujmov a byť pripravený uspokojiť Najvyššieho Pána. Človek, ktorý si je vedomý Kṛṣṇu, netúži po osobnom pôžitku, ale vždy koná tak, aby potešil Najvyššieho Pána. Ten, kto o Ňom nič nevie, sa snaží o sebauspokojenie, lebo nikto nemôže zostať nečinný. Vedomie Kṛṣṇu teda spĺňa účel všetkých ostatných yog.

Devanagari

आरुरुक्षोर्मुनेर्योगं कर्म कारणमुच्यते ।
योगारूढस्य तस्यैव शमः कारणमुच्यते ॥ ६.३ ॥

Verš

ārurukṣor muner yogaṁ
karma kāraṇam ucyate
yogārūḍhasya tasyaiva
śamaḥ kāraṇam ucyate

Synonyma

ārurukṣoḥ — začiatočník v yoge; muneḥ — pre múdrych; yogam — osemstupňová yoga; karma — činy; kāraṇam — prostriedok; ucyate — hovorí sa; yoga — osemstupňovou yogou; ārūḍhasya — kto zavŕšil; tasya — jeho; eva — zaiste; śamaḥ — zastavenie všetkých hmotných činností; kāraṇam — prostriedkom; ucyate — hovorí sa.

Překlad

Hovorí sa, že činy sú prostriedkom pre začiatočníka v osemstupňovej yoge a zanechanie všetkých hmotných činností je prostriedkom pre toho, kto yogu zavŕšil.

Význam

Metóda, pomocou ktorej sa človek môže spojiť s Najvyšším Pánom sa nazýva yoga a dá sa prirovnať k rebríku, po ktorom môžeme dosiahnuť najvyššiu duchovnú realizáciu. Tento rebrík začína v najnižšom hmotnom stave živej bytosti a pokračuje k úplnej sebarealizácii čistého duchovného života. Priečky tohto rebríka predstavujú rôzne metódy yogy, ktoré možno rozdeliť na tri skupiny: jñāna-yogu, dhyāna-yogu a bhakti-yogu; spodná priečka sa nazýva yogārurukṣu a najvyššia yogārūḍha.

Ten, kto sa venuje aṣṭāṅga-yoge, sa musí spočiatku riadiť podľa istých predpísaných pravidiel a osvojiť si rôzne pozície (ide viac-menej o telesné cvičenia); až potom môže prejsť na meditáciu. Toto všetko vedie k dosiahnutiu dokonalej duševnej rovnováhy a k schopnosti ovládať zmysly. Keď urobí pokrok v meditácii, oslobodí sa od všetkých rušivých psychických činností. Tieto yogové cvičenia a zásady sú však viac-menej plodonosnými činnosťami na hmotnej úrovni.

Kṛṣṇov oddaný nemusí prejsť týmito úrovňami, pretože je pohrúžený v myšlienkach na Kṛṣṇu, takže už od samého začiatku je pohrúžený do meditácie. Keďže neprestajne slúži Kṛṣṇovi, je oslobodený od všetkých hmotných činností.

Devanagari

यदा हि नेन्द्रियार्थेषु न कर्मस्वनुषज्जते ।
सर्वसंकल्पसंन्यासी योगारूढस्तदोच्यते ॥ ६.४ ॥

Verš

yadā hi nendriyārtheṣu
na karmasv anuṣajjate
sarva-saṅkalpa-sannyāsī
yogārūḍhas tadocyate

Synonyma

yadā — keď; hi — určite; na — nie; indriya-artheṣu — v zmyslovom pôžitku; na — nikdy; karmasu — v plodonosných činnostiach; anuṣajjate — nemusí byť zamestnaný; sarva-saṅkalpa — všetky hmotné túžby; sannyāsī — kto sa vzdal; yoga-ārūḍhaḥ — pokročilý v yoge; tadā — vtedy; ucyate — hovorí sa.

Překlad

O človeku, ktorý sa vzdal všetkých hmotných túžob, ktorý nekoná pre zmyslový pôžitok a nezaoberá sa plodonosnými činnosťami, sa hovorí, že je pokročilý v yoge.

Význam

Ak je človek plne zamestnaný v transcendentálnej láskyplnej službe Pánovi, je spokojný sám v sebe a netúži už viacej po žiadnom zmyslovom pôžitku a plodonosných činnostiach. Kým sa človek celkom neodovzdá službe Pánovi, vyhľadáva zmyslové pôžitky, pretože nikto nemôže zostať nečinný. Bez vedomia Kṛṣṇu je človek vždy nútený správať sa sebecky a egoisticky. No oddaný robí všetko s úmyslom potešiť Kṛṣṇu a vďaka tomu sa úplne odpútava od hmotných pôžitkov. Kto nie je na tejto úrovni, musí sa oslobodiť od hmotných túžob najprv mechanickou cestou, ak sa chce povýšiť na najvyššiu priečku yogového rebríka.

Devanagari

उद्धरेदात्मनात्मानं नात्मानमवसादयेत् ।
आत्मैव ह्यात्मनो बन्धुरात्मैव रिपुरात्मनः ॥ ६.५ ॥

Verš

uddhared ātmanātmānaṁ
nātmānam avasādayet
ātmaiva hy ātmano bandhur
ātmaiva ripur ātmanaḥ

Synonyma

uddharet — človek sa snaží povzniesť; ātmanā — prostredníctvom mysle; ātmānam — podmienenú dušu; na — nikdy; ātmānam — podmienenú dušu; avasādayet — nechať poklesnúť; ātmā — myseľ; eva — zaiste; hi — naozaj; ātmanaḥ — podmienenej duše; bandhuḥ — priateľom; ātmā — myseľ; eva — určite; ripuḥ — nepriateľom; ātmanaḥ — podmienenej duše.

Překlad

Človek sa musí pomocou svojej mysle oslobodiť, nie degradovať. Myseľ je ako priateľom, tak aj nepriateľom podmienenej duše.

Význam

Podľa rozličných okolností označuje slovo ātmā telo, myseľ alebo dušu. V yoge majú myseľ a duša veľký význam. Keďže myseľ je pri praktikovaní yogy najdôležitejšia, znamená ātmā v tomto verši myseľ. Účelom yogy je ovládnuť myseľ a odviesť ju od pripútanosti k zmyslovým predmetom. Je tu zdôraznené, že myseľ sa musí cvičiť tak, aby mohla vyslobodiť podmienenú dušu z bahna nevedomosti. V hmotnom bytí je každý otrokom svojej mysle a svojich zmyslov. Myseľ chce pod vplyvom falošného ega ovládať svet, a v skutočnosti spôsobuje, že čistá duša je uväznená v hmotnom svete. Preto treba myseľ cvičiť tak, aby sa nenechala priťahovať leskom hmotnej prírody. Takto sa duša môže vyslobodiť zo svojej podmienenosti. Nikto by nemal dopustiť poklesnutie pochádzajúce z pripútanosti k zmyslovým predmetom. Čím viac nás priťahujú zmyslové predmety, tým viac sa zaplietame do hmotnej existencie. Najlepší spôsob, ako sa oslobodiť, je neustále zamestnávať svoju myseľ vo vedomí Kṛṣṇu. Na zdôraznenie tejto skutočnosti je tu použité slovo hi, čo znamená, že človek tak musí konať. Potvrdzuje to aj Amṛita-bindu Upaniṣad (2):

mana eva manuṣyāṇāṁ
kāraṇaṁ bandha-mokṣayoḥ
bandhāya viṣayāsaṅgo
muktyai nirviṣayaṁ manaḥ

„Pomocou mysle sa človek môže vyslobodiť, alebo zapliesť do hmotnej existencie. Keď myseľ priťahujú zmyslové predmety, vedie k otroctvu, a keď je od zmyslových predmetov odpútaná, vedie k vyslobodeniu.“ Preto myseľ, ktorá je stále pohrúžená v myšlienkach na Kṛṣṇu, vedie k najvyššiemu vyslobodeniu.

Devanagari

बन्धुरात्मात्मनस्तस्य येनात्मैवात्मना जितः ।
अनात्मनस्तु शत्रुत्वे वर्तेतात्मैव शत्रुवत् ॥ ६.६ ॥

Verš

bandhur ātmātmanas tasya
yenātmaivātmanā jitaḥ
anātmanas tu śatrutve
vartetātmaiva śatru-vat

Synonyma

bandhuḥ — priateľom; ātmā — myseľ; ātmanaḥ — živej bytosti; tasya — jeho; yena — ktorú; ātmā — myseľ; eva — určite; ātmanā — živú bytosť; jitaḥ — podmanená; anātmanaḥ — pre toho, kto neovládol myseľ; tu — ale; śatrutve — pre nepriateľstvo; varteta — ostáva; ātmā eva — samotná myseľ; śatru-vat — ako nepriateľ.

Překlad

Pre toho, kto si podmanil svoju myseľ, je táto najlepším priateľom, no pre toho, kto ju neovládol, je myseľ najväčším nepriateľom.

Význam

Účelom aṣṭāṅga-yogy je ovládnuť myseľ tak, aby sa stala priateľom, ktorý nám pomôže splniť poslanie ľudského života. Venovať sa yoge len tak pre zábavu, a nie kvôli ovládnutiu mysle je zbytočná strata času. Neovládnutá myseľ je najväčším nepriateľom človeka, lebo mu bráni doviesť jeho život k cieľu. Pre každú živú bytosť je prirodzené plniť príkazy niekoho nadriadeného. Dovtedy, kým naša myseľ zostane nepodmaneným nepriateľom, musíme slúžiť žiadostivosti, hnevu, lakomstvu, ilúzii atď. Len čo však svoju myseľ ovládneme, zatúžime sami slúžiť Najvyššej Božskej Osobnosti, nachádzajúcej sa v srdciach všetkých ako Paramātmā. Vykonávať pravú yogu znamená nájsť Paramātmu v srdci a konať pod Jej vedením. Avšak ten, kto vykonáva oddanú službu s mysľou uprenou na Kṛṣṇu, sa celkom prirodzene a bezvýhradne odovzdá vôli Najvyššieho Pána.

Devanagari

जितात्मनः प्रशान्तस्य परमात्मा समाहितः ।
शीतोष्णसुखदुःखेषु तथा मानापमानयोः ॥ ६.७ ॥

Verš

jitātmanaḥ praśāntasya
paramātmā samāhitaḥ
śītoṣṇa-sukha-duḥkheṣu
tathā mānāpamānayoḥ

Synonyma

jita-ātmanaḥ — kto ovládol svoju myseľ; praśāntasya — kto dosiahol pokoj ovládnutím mysle; parama-ātmā — Nadduša; samāhitaḥ — plne dosiahnutá; śīta — v chlade; uṣṇa — horúčave; sukha — radosti; duḥkheṣu — v trápení; tathā — ako aj; māna — v pocte; apamānayoḥ — a opovrhnutí.

Překlad

Človek, ktorý ovládol svoju myseľ a našiel tak pokoj, dosiahol už Naddušu a neovplyvňujú ho radosti ani trápenia, chlad ani horúčava, pocty ani opovrhnutie.

Význam

V skutočnosti sú všetky živé bytosti určené na to, aby sa podriadili pokynom Najvyššej Božskej Osobnosti, sídliacej v srdciach všetkých ako Paramātmā. Len čo vonkajšia iluzórna energia zvedie myseľ na scestie, zapletie sa človek do hmotných činností. Takže sa dá povedať, že keď človek pomocou niektorej z yog ovládne svoju myseľ, dosiahol už cieľ. Skutočnosťou je, že sa musíme podriadiť vyšším pokynom. Ak je naša myseľ upriamená na vyššiu duchovnú podstatu, nemáme inej možnosti, než riadiť sa podľa pokynov Paramātmy alebo Nadduše. Tento transcendentálny stav však okamžite dosiahne ten, kto má vedomie Kṛṣṇu, a preto oddaného Pána neovplyvňujú protiklady hmotnej existencie, ako sú šťastie a nešťastie, chlad a teplo atď. Tento stav je vlastne samādhi, úplné pohrúženie sa do myšlienok na Najvyššieho.

Devanagari

ज्ञानविज्ञानतृप्तात्मा कूटस्थो विजितेन्द्रियः ।
युक्त इत्युच्यते योगी समलोष्टाश्मकाञ्चनः ॥ ६.८ ॥

Verš

jñāna-vijñāna-tṛptātmā
kūṭa-stho vijitendriyaḥ
yukta ity ucyate yogī
sama-loṣṭrāśma-kāñcanaḥ

Synonyma

jñāna — získaným poznaním; vijñāna — uskutočneným poznaním; tṛpta — spokojný; ātmā — živá bytosť; kūṭa-sthaḥ — umiestnený na duchovnej úrovni; vijita-indriyaḥ — ovládajúci zmysly; yuktaḥ — spôsobilý pre duchovnú realizáciu; iti — potom; ucyate — hovorí sa; yogīyogīn; sama — rovnaký; loṣṭra — hrudu; aśma — kameň; kāñcanaḥ — zlato.

Překlad

Hovorí sa, že človek, ktorého plne uspokojuje získané a uskutočnené poznanie, sa nazýva yogīn (alebo mystik) a je sebarealizovanou dušou. Taký človek už dosiahol transcendentálnu úroveň a dospel k sebaovládaniu. Na všetko — na hrudu, kameň či zlato — hľadí rovnako.

Význam

Vedomosti získané z kníh sú bez realizácie Najvyššej Pravdy zbytočné. V Bhakti-rasāmṛta-sindhu (1.2.234) je to vyjadrené takto:

ataḥ śrī-kṛṣṇa-nāmādi
na bhaved grāhyam indriyaiḥ
sevonmukhe hi jihvādau
svayam eva sphuraty adaḥ

„Nikto nemôže pochopiť transcendentálnu povahu Kṛṣṇových mien, podôb, vlastností a zábav prostredníctvom svojich hmotne znečistených zmyslov. Jedine človeku duchovne naplnenému transcendentálnou službou Pánovi môžu byť vyjavené všetky tieto stránky Pánovej transcendentálnej povahy.“

Bhagavad-gītā je náuka o Bohu, o vedomí Kṛṣṇu, ktoré nemožno dosiahnuť pomocou svetského vzdelania. Človek musí mať veľké šťastie, aby sa stretol s osobou, ktorá má čisté vedomie. Človek vedomý si Kṛṣṇu môže realizovať poznanie vďaka Jeho milosti, pretože je uspokojený s čistou oddanou službou. Realizáciou poznania sa stáva dokonalým. Duchovné poznanie upevňuje naše presvedčenie, zatiaľ čo akademické znalosti nás nechávajú zmätenými nad zdanlivými protikladmi tohto sveta. Iba realizovaná duša, ktorá sa odovzdala Kṛṣṇovi, naozaj dospela k sebaovládaniu. Nachádza sa na transcendentálnej úrovni, keďže nemá nič spoločné so svetskou učenosťou. Hoci pre ostatných môže mať svetské poznanie a mentálna špekulácia cenu zlata, pre transcendentalistu nemá väčšiu hodnotu než hruda či kameň.

Devanagari

सुहृन्मित्रार्युदासीनमध्यस्थद्वेष्यबन्धुषु ।
साधुष्वपि च पापेषु समबुद्धिर्विशिष्यते ॥ ६.९ ॥

Verš

suhṛn-mitrāry-udāsīna-
madhyastha-dveṣya-bandhuṣu
sādhuṣv api ca pāpeṣu
sama-buddhir viśiṣyate

Synonyma

su-hṛt — priateľov; mitra — druhov; ari — nepriateľov; udāsīna — ľahostajných; madhya-stha — nestranných; dveṣya — závistlivca; bandhuṣu — príbuzných; sādhuṣu — zbožných; api — či; ca — a; pāpeṣu — hriešnikov; sama-buddhiḥ — s vyrovnanou inteligenciou; viśiṣyate — je ešte pokročilejší.

Překlad

Pokročilejší je ten, kto sa pozerá rovnako na priateľov, nepriateľov, druhov, na ľudí nestranných, závistlivcov, príbuzných, zbožných či hriešnikov.

Devanagari

योगी युञ्जीत सततमात्मानं रहसि स्थितः ।
एकाकी यतचित्तात्मा निराशीरपरिग्रहः ॥ ६.१० ॥

Verš

yogī yuñjīta satatam
ātmānaṁ rahasi sthitaḥ
ekākī yata-cittātmā
nirāśīr aparigrahaḥ

Synonyma

yogī — transcendentalista; yuñjīta — musí svoju myseľ sústrediť na Kṛṣṇu; satatam — neustále; ātmānam — on sám (telom, mysľou a vlastným „ja“); rahasi — v ústraní; sthitaḥ — zotrváva; ekākī — sám; yata-citta-ātmā — vždy pozorne ovláda svoju myseľ; nirāśīḥ — ničím nepriťahovaný; aparigrahaḥ — bez túžby vlastniť.

Překlad

Transcendentalista by mal neustále zamestnávať svoje telo, myseľ a svoje „ja“ vo vzťahu k Najvyššiemu, žiť osamote v ústraní a vždy pozorne ovládať svoju myseľ. Mal by sa zbaviť vlastníckych túžob a pocitov.

Význam

Sú rôzne stupne realizácie Kṛṣṇu, a to Brahman, Paramātmā a Najvyššia Božská Osobnosť. Stručne povedané, vedomie Kṛṣṇu znamená neprestajne slúžiť s láskou a oddanosťou Kṛṣṇovi. Tí, čo sú pripútaní k neosobnému Brahmanu, alebo tí, čo meditujú o Najvyššej Duši (Paramātme), sú si tiež čiastočne vedomí Kṛṣṇu, lebo neosobný Brahman je žiara vychádzajúca z Kṛṣṇovho tela a Paramātmā je Kṛṣṇova všeprenikajúca expanzia. Lenže človek vedomý si Kṛṣṇu vie, čo je Brahman a kto je Paramātmā, lebo pozná Absolútnu Pravdu dokonale. Je najvyšším transcendentalistom, zatiaľ čo impersonalista alebo yogīn si je vedomý Kṛṣṇu len nedokonale.

Všetkým transcendentalistom sa odporúča, aby sa vytrvalo pridŕžali svojej vytýčenej cesty, aby skôr či neskôr dosiahli najvyššiu dokonalosť. Prvou povinnosťou transcendentalistu je vždy upriamovať svoju myseľ na Kṛṣṇu. Človek by mal stále myslieť na Kṛṣṇu a nezabudnúť Naňho ani na okamih. Sústredenie mysle na Najvyššieho sa nazýva samādhi alebo vnútorné vytrženie. Aby sme mohli sústrediť svoju myseľ, mali by sme sa zdržiavať v ústraní a vyhýbať sa tak rušivému vplyvu vonkajších predmetov. Mali by sme si pozorne vyberať medzi prospešnými a neprospešnými podmienkami, ktoré môžu ovplyvniť našu duchovnú realizáciu. Musíme byť celkom rozhodní a netúžiť po zbytočných hmotných veciach, ktoré by v nás vzbudili túžbu po majetku.

Ak si je človek bezprostredne vedomý Kṛṣṇu, sú všetky predbežné kroky a získanie dokonalosti prirodzene zahrnuté vo vykonávaní bhakti-yogy, lebo vedomie Kṛṣṇu znamená úplné sebaodriekanie, ktoré takmer vylučuje možnosť túžby po hmotnom majetku. Śrīla Rūpa Gosvāmī charakterizuje vedomie Kṛṣṇu takto:

anāsaktasya viṣayān, yathārham upayuñjataḥ
nirbandhaḥ kṛṣṇa-sambandhe, yuktaṁ vairāgyam ucyate
prāpañcikatayā buddhyā
hari-sambandhi-vastunaḥ
mumukṣubhiḥ parityāgo
vairāgyaṁ phalgu kathyate

„Človek, ktorý na ničom nelipne a zároveň všetko používa v službe Kṛṣṇovi, sa v skutočnosti zbavil vlastníckeho pocitu. Na druhej strane ten, kto sa všetkého zrieka bez toho, že by vedel, aký to má vzťah ku Kṛṣṇovi, nie je vo svojom odriekaní taký dokonalý.“ (Bhakti-rasāmṛta-sindhu 2.255-256)

Človek vedomý si Kṛṣṇu dobre vie, že všetko patrí Kṛṣṇovi, a preto netúži po osobnom majetku a nechce nič vlastniť. Vie, ako prijímať všetko, čo je vhodné pre jeho pokrok vo vedomí Kṛṣṇu, a odmieta všetko, čo tomuto pokroku bráni. Keďže je stále na čistej duchovnej úrovni, transcenduje hmotu a žije vždy sám, pretože s ľuďmi, ktorí si nie sú vedomí Kṛṣṇu, nemá nič spoločné. Preto je Kṛṣṇu si vedomý človek dokonalým yogīnom.

Devanagari

शुचौ देशे प्रतिष्ठाप्य स्थिरमासनमात्मनः ।
नात्युच्छ्रितं नातिनीचं चैलाजिनकुशोत्तरम् ॥ ६.११ ॥
तत्रैकाग्रं मनः कृत्वा यतचित्तेन्द्रियक्रियः ।
उपविश्यासने युञ्ज्याद्योगमात्मविशुद्धये ॥ ६.१२ ॥

Verš

śucau deśe pratiṣṭhāpya
sthiram āsanam ātmanaḥ
nāty-ucchritaṁ nāti-nīcaṁ
cailājina-kuśottaram
tatraikāgraṁ manaḥ kṛtvā
yata-cittendriya-kriyaḥ
upaviśyāsane yuñjyād
yogam ātma-viśuddhaye

Synonyma

śucau — na posvätnom; deśe — mieste; pratiṣṭhāpya — umiestni; sthiram — pevné; āsanam — sedadlo; ātmanaḥ — sám; na — nie; ati — príliš; ucchritam — vysoké; na — ani; ati — príliš; nīcam — nízke; caila-ajina — z mäkkej látky a jelenej kože; kuśa — trávu kuša; uttaram — pokryje; tatra — na ňom; eka-agram — sústredí na jediný bod; manaḥ — myseľ; kṛtvā — robiť; yata-citta — ovládajúc myseľ; indriya — zmysly; kriyaḥ — činnosti; upaviśya — sediac; āsane — na sedadle; yuñjyāt — koná; yogamyogu; ātma — srdce; viśuddhaye — aby očistil.

Překlad

Kvôli yoge nech sa yogīn odoberie na osamelé miesto. Tam nech na zemi rozprestrie trávu kuśa a prikryje ju jeleňou kožou a mäkkým plátnom. Sedadlo nemá byť ani privysoké, ani príliš nízke a malo by sa nachádzať na posvätnom mieste. Yogīn má na ňom sedieť stabilne a cvičiť yogu ovládaním mysle, zmyslov a činností, sústredením mysle na jediný bod, aby očistil srdce.

Význam

„Posvätným miestom“ sa v tomto verši myslí pútne miesto. V Indii opúšťajú yogīni, oddaní a iní transcendentalisti svoje domovy a žijú na posvätných miestach ako Prayāg, Mathurā, Vṛndāvana, Hṛṣīkeś a Hardvar, kde na brehoch posvätných riek Yamuny a Gangy cvičia osamote yogu. To však nie je vždy možné, obzvlášť pre obyvateľov západného sveta. Skoro vo všetkých veľkomestách sú organizácie zaoberajúce sa takzvanou yogou, ktoré môžu byť úspešné, pokiaľ ide o získavanie peňazí, ale neumožňujú skutočné vykonávanie yogy. Človek, ktorý sa nedokáže ovládať a ktorého myseľ nie je pokojná, nemôže meditovať. Preto sa v Bṛhan-nāradīya Purāṇe píše, že v súčasnom veku, v Kali-yuge, keď ľudia robia duchovný pokrok pomaly, žijú veľmi krátko a neprestajne ich rozrušujú rozličné úzkosti, je najlepšou cestou k duchovnej realizácii ospevovanie svätých mien Boha.

harer nāma harer nāma
harer nāmaiva kevalam
kalau nāsty eva nāsty eva
nāsty eva gatir anyathā

„Spievajte sväté Božie mená, spievajte sväté Božie mená, spievajte sväté Božie mená, lebo v tomto veku hádok a pokrytectva niet na dosiahnutie oslobodenia inej cesty, niet inej cesty, niet inej cesty.“

Devanagari

समं कायशिरोग्रीवं धारयन्नचलं स्थिरः ।
सम्प्रेक्ष्य नासिकाग्रं स्वं दिशश्चानवलोकयन् ॥ ६.१३ ॥
प्रशान्तात्मा विगतभीर्ब्रह्मचारिव्रते स्थितः ।
मनः संयम्य मच्चित्तो युक्त आसीत मत्परः ॥ ६.१४ ॥

Verš

samaṁ kāya-śiro-grīvaṁ
dhārayann acalaṁ sthiraḥ
samprekṣya nāsikāgraṁ svaṁ
diśaś cānavalokayan
praśāntātmā vigata-bhīr
brahmacāri-vrate sthitaḥ
manaḥ saṁyamya mac-citto
yukta āsīta mat-paraḥ

Synonyma

samam — priamo; kāya — telo; śiraḥ — hlavu; grīvam — krk; dhārayan — drží; acalam — nehybne; sthiraḥ — pevne; samprekṣya — pozerá sa; nāsikā — nosa; agram — na špičku; svam — svojho; diśaḥ — okolo; ca — tiež; anavalokayan — nerozhliada sa; praśānta — nerušenou; ātmā — mysľou; vigata-bhīḥ — zbavený strachu; brahmacāri-vrate — pod prísahou celibátu; sthitaḥ — zotrvávajúci; manaḥ — myseľ; saṁyamya — celkom ovládnutou; mat — na Mňa (Kṛṣṇu); cittaḥ — uprie myseľ; yuktaḥ — pravý yogīn; āsīta — mal by; mat — Mňa; paraḥ — konečným cieľom.

Překlad

Nech drží telo, hlavu a krk vzpriamené a nehybne uprie pohľad na špičku nosa. S mysľou ovládnutou a nerušenou, zbavený strachu a zotrvávajúci v sľube celibátu nech takto uprie svoje myšlienky na Mňa vo svojom srdci a učiní Ma konečným životným cieľom.

Význam

Cieľom života je spoznať Kṛṣṇu, ktorý sídli v srdciach všetkých živých bytostí ako Paramātmā alebo štvorruký Viṣṇu. Zmyslom yogy nie je nič iné, než zrealizovať túto podobu Najvyššieho Pána, zvanú tiež viṣṇu-mūrti. Ľudia, ktorí sa venujú yoge za iným účelom, márnia čas. Kṛṣṇa je konečným životným cieľom a viṣṇu-mūrti umiestnené v srdci je cieľom yogy. Ak chceme zrealizovať Viṣṇuovu podobu v našom srdci, musíme sa úplne zriecť pohlavného života. Preto je nutné, aby človek opustil svoj domov, žil osamote na odľahlom mieste a meditoval v pozícii, ktorú opisuje tento verš. Nemožno sa oddávať sexuálnemu pôžitku, doma či inde, a o pár hodín sa na večernom kurze zmeniť na yogīna. Je nemysliteľné, aby sa yogīnom stal niekto, kto sa nesnaží ovládať svoju myseľ a nezrieka sa všetkých zmyslových pôžitkov, z ktorých pohlavné uspokojovanie je najhlavnejšie. Veľký učenec Yājñavalkya napísal o pravidlách celibátu:

karmaṇā manasā vācā
sarvāvasthāsu sarvadā
sarvatra maithuna-tyāgo
brahmacaryaṁ pracakṣate

„Sľub brahmacarya má za úlohu pomôcť každému celkom sa vzdať sexuality v činoch, slovách i myšlienkach — vždy, všade a za každých okolností.“ Kto sa oddáva sexuálnemu pôžitku, nemôže robiť skutočnú yogu. Zásady brahmacaryi sa preto človek učí už v detstve, kým nemá žiadne sexuálne skúsenosti. Deti sa posielajú v piatich rokoch do guru-kuly, na miesto, kde žije duchovný učiteľ, a pod jeho vedením sa mladí chlapci učia prísnej disciplíne brahmacārīnskeho života, pretože bez takého cvičenia nemôže nik pokročiť v žiadnej yoge, či už ide o dhyānu, jñānu alebo bhakti.

Kto sa však správa podľa vedskych zásad manželského života a stýka sa pohlavne iba so svojou ženou (a aj to podľa určitých pravidiel), nazýva sa tiež brahmacārīn. Takýto ženatý brahmacārīn môže byť prijatý do školy bhakti, ale nikdy nie do školy dhyāny a jñāny, lebo tie vyžadujú úplnú a nekompromisnú zdržanlivosť. Jedine bhakti dovoľuje ženatému brahmacārīnovi zdržanlivý pohlavný život, lebo človek naplnený vyššou duchovnou radosťou zo služby Kṛṣṇovi automaticky stráca zmyslovú žiadostivosť. V Bhagavad-gīte (2.59) sa uvádza:

viṣayā vinivartante
nirāhārasya dehinaḥ
rasa-varjaṁ raso ’py asya
paraṁ dṛṣṭvā nivartate

„Vtelená duša môže byť obmedzená v zmyslovom užívaní, hoci túžba po zmyslových predmetoch zostáva. Keď však zakúsi vyšší pôžitok, stratí chuť na zmyslové uspokojovanie a zotrváva v duchovnom vedomí.“ Zatiaľ čo iní transcendentalisti musia vynakladať nesmierne úsilie na to, aby sa dokázali zrieknuť hmotných pôžitkov, oddaný to robí automaticky, lebo zakúša vyšší pôžitok, o akom nik iný nemá ani potuchy.

Okrem celibátu sa tento verš zmieňuje aj o ďalšom pravidle, ktoré musí yogīn dodržať: zbaviť sa strachu (vigata-bhīḥ). Takýto stav nemôže dosiahnuť ten, kto nemá vedomie Kṛṣṇu. Podmienená duša sa bojí, pretože zabudla na svoj večný vzťah ku Kṛṣṇovi. Aj Śrīmad-Bhāgavatam (11.2.37) učí: bhayaṁ dvitīyābhiniveśataḥ syād iśād apetasya viparyayo 'smṛtiḥ. Strachu sa môžeme zbaviť len vtedy, ak máme vedomie Kṛṣṇu. Preto yogu vykonáva najdokonalejšie ten, kto si je vedomý Kṛṣṇu. Oddaný stojí v skutočnosti nad všetkými ostatnými yogīnmi, pretože už dosiahol najvyšší stupeň yogy a vidí Pána vo svojom srdci. Takže, ako môžeme vidieť, tieto zásady yogy sa odlišujú od módnych spôsobov takzvaných telovýchovných yogových spolkoch.

Devanagari

युञ्जन्नेवं सदात्मानं योगी नियतमानसः ।
शान्तिं निर्वाणपरमां मत्संस्थामधिगच्छति ॥ ६.१५ ॥

Verš

yuñjann evaṁ sadātmānaṁ
yogī niyata-mānasaḥ
śāntiṁ nirvāṇa-paramāṁ
mat-saṁsthām adhigacchati

Synonyma

yuñjan — ovládaním; evam — takto (ako bolo povedané vyššie); sadā — stálym; ātmānam — telo, myseľ a duša; yogī — transcendentalista; niyata-mānasaḥ — usmerňuje myseľ; śāntim — mier; nirvāṇa-paramām — prerušenie hmotnej existencie; mat-saṁsthām — duchovný svet (Božie kráľovstvo); adhigacchati — dosiahne.

Překlad

Takýmto stálym ovládaním tela, mysle a činov sa yogīn vyslobodí z hmotnej existencie a dosiahne Moje sídlo, Božie kráľovstvo.

Význam

Tu je jasne vysvetlený konečný cieľ yogy. Yogové cvičenia nie sú určené na získanie hmotných výhod, ale na to, aby sa človek mohol vyslobodiť z hmotného bytia. Kto sa venuje yoge, aby si zlepšil zdravie, alebo sa snaží o hmotnú dokonalosť, nie je podľa Bhagavad-gīty žiadnym yogīnom. Koniec hmotnej existencie nevedie ani k tomu, aby človek vstúpil do „prázdnoty“; to je obyčajný výmysel, lebo vzduchoprázdno sa nikde v Božom stvorení nevyskytuje. Človek však môže po ukončení svojej hmotnej existencie vstúpiť do duchovného neba, do Kṛṣṇovho sídla, ktoré Bhagavad-gītā opisuje ako miesto, kde nie je potrebný Mesiac, Slnko ani elektrina. Všetky planéty v duchovnom kráľovstve žiaria, podobne ako žiari Slnko v našom hmotnom nebi. Môžeme síce povedať, že Božie kráľovstvo je všade, ale duchovné nebo s nespočetnými planétami, o ktorom sa tu hovorí, sa nazýva paraṁ dhāma, najvyššie sídlo.

Sebarealizovaný yogīn, ktorý má dokonalé poznanie o Kṛṣṇovi, prežíva skutočný mier spôsobom, aký bol opísaný v týchto veršoch (mat-cittaḥ, mat-paraḥ, mat-sthānam), a nakoniec dosiahne najvyššie duchovné sídlo, Kṛṣṇaloku, ktorá je známa ako Goloka Vṛndāvan. V Brahma-saṁhite (5.37) sa jasne píše, že Śrī Kṛṣṇa je vďaka Svojím duchovným energiám všeprenikajúci Brahman a zároveň lokalizovaná Paramātmā, a to aj napriek tomu, že nikdy neopúšťa svoje sídlo — Goloku Vṛndāvan (goloka eva nivasaty akhilātma-bhūtaḥ). Nikto nemôže vkročiť do duchovného neba (Vaikuṇṭhy) alebo do Kṛṣṇovho večného sídla (Goloky Vṛndāvan), pokiaľ nemá náležité poznanie o Kṛṣṇovi a o Jeho úplnej emanácii — Viṣṇuovi. Preto je človek vedomý si Kṛṣṇu dokonalým yogīnom, lebo neprestajne myslí na Kṛṣṇove činnosti (sa vai manaḥ kṛṣṇa-padāravindayoḥ). Vedy to potvrdzujú nasledovne: tam eva viditvāti mṛtyum eti (Śvetāśvatara Upaniṣad 3.8). „Jediný spôsob, ako sa vymaniť z kolobehu rodenia a smrti, je pochopiť Najvyššiu Božskú Osobnosť, Śrī Kṛṣṇu.“ Yoga teda neznamená akési fakírstvo alebo akrobatické cviky na oklamanie nevinných ľudí. Jej účelom je pomôcť človeku vyslobodiť sa z hmotnej existencie.

Devanagari

नात्यश्नतस्तु योगोऽस्ति न चैकान्तमनश्नतः ।
न चाति स्वप्नशीलस्य जाग्रतो नैव चार्जुन ॥ ६.१६ ॥

Verš

nāty-aśnatas tu yogo ’sti
na caikāntam anaśnataḥ
na cāti-svapna-śīlasya
jāgrato naiva cārjuna

Synonyma

na — nikdy; ati — príliš; aśnataḥ — pre toho, kto je; tu — však; yogaḥ — spojenie s Najvyšším; asti — je; na — ani; ca — tiež; ekāntam — príliš; anaśnataḥ — pre toho, kto neje; na — ani; ca — aj; ati — priveľa; svapna-śīlasya — kto spí; jāgrataḥ — pre toho, kto priveľa bdie; na — nie; eva — vôbec; ca — a; arjuna — ó, Arjuna.

Překlad

Yogīnom sa nemôže stať ten, kto sa prejedá, ani ten, kto je príliš málo, kto spí viac, než je treba, alebo spí málo, ó, Arjuna.

Význam

Yogīnom sa tu odporúča, aby usmernili jedenie a spanie. Prejedať sa znamená jesť viac, než je nutné k udržaniu tela a duše pohromade. Človek nemusí jesť zvieratá, keď má hojnosť obilnín, strukovín, zeleniny, ovocia a mlieka. Podľa Bhagavad-gīty je takáto jednoduchá strava v kvalite dobra. Mäso zvierat je pre tých, u ktorých prevláda kvalita nevedomosti. Preto ľudia, ktorí pijú alkohol, fajčia a jedia mäso alebo jedlo, ktoré nebolo najprv obetované Kṛṣṇovi, budú vystavení hriešnym následkom, lebo požívajú samé nečisté veci. Každý, kto pripravuje jedlo bez toho, že by ho obetoval Kṛṣṇovi, alebo je len preto, aby uspokojil svoje zmysly, je iba hriech (bhuñjate te tv aghaṁ pāpā ye pacanty ātma-kāraṇāt; Bg. 3.13). Ten, kto je hriech, alebo je viac, než potrebuje jeho telo, sa nemôže riadne venovať yoge. Najlepšie je jesť iba jedlo obetované Kṛṣṇovi. Kṛṣṇov oddaný nikdy nezje nič, čo nebolo obetované Kṛṣṇovi. Preto môže dokonalosť v yoge dosiahnuť iba človek vedomý si Kṛṣṇu. Ani ten, kto sa umelo zrieka jedla a vytvára si vlastné pravidlá pre držanie pôstu, nerobí yogu. Oddaný Najvyššieho Pána zachováva pôst podľa príkazov písiem. Nepostí sa, ani neje viac než treba, a preto je spôsobilý robiť yogu. Tomu, kto je viac, než potrebuje, sa často sníva, a preto musí spať dlhšie, než je nutné. Nemali by sme spať dlhšie ako šesť hodín denne. Kto prespí viac než šesť z dvadsiatich štyroch hodín denne, je pod vplyvom nevedomosti. Taký človek, ktorý priveľa spí, je lenivý, a preto sa nemôže venovať yoge.

Devanagari

युक्ताहारविहारस्य युक्तचेष्टस्य कर्मसु ।
युक्तस्वप्नावबोधस्य योगो भवति दुःखहा ॥ ६.१७ ॥

Verš

yuktāhāra-vihārasya
yukta-ceṣṭasya karmasu
yukta-svapnāvabodhasya
yogo bhavati duḥkha-hā

Synonyma

yukta — striedmy; āhāra — v jedle; vihārasya — odpočinku; yukta — primeraný; ceṣṭasya — toho, kto koná pre sebazáchovu; karmasu — pri plnení povinností; yukta — striedmy; svapna-avabodhasya — v spánku i bdení; yogaḥ — vykonávanie yogy; bhavati — bude; duḥkha-hā — zahubí svoje trápenia.

Překlad

Iba ten, kto je striedmy v jedle, odpočinku, práci, spánku i v bdení, môže vykonávaním yogy zmierniť všetky svoje trápenia.

Význam

Výstrednosti v telesných potrebách, ako sú jedenie, spanie, bránenie sa a pohlavný styk, môžu prekážať úspešnému vykonávaniu yogy. Jedenie možno ovládnuť len vtedy, ak sa človek naučil jesť posvätené jedlo, prasādam. Podľa Bhagavad-gīty (9.26) sa Kṛṣṇovi obetuje ovocie, zelenina, obilniny, strukoviny, mlieko atď. Takto sa oddaný naučí jesť len to, čo je v kvalite dobra a je vhodné ako ľudská potrava. Pokiaľ ide o spánok, oddaný vedomý si Kṛṣṇu sa vždy snaží dôkladne si plniť svoje povinnosti, aby potešil Kṛṣṇu, a preto každú chvíľku premeškanú zbytočným spaním považuje za veľkú stratu času. Avyartha-kālatvam: oddaný nedokáže stráviť ani minútu svojho života bez toho, aby láskyplne neslúžil Kṛṣṇovi. Z tohto dôvodu obmedzuje spánok na minimum. Berie si v tom príklad od Śrīlu Rūpu Gosvāmīho, ktorý bol taký pohrúžený v službe Pánovi, že nikdy nespal viac než dve hodiny denne a niekedy aj menej. Haridās Ṭhākura nezjedol ani trošku prasādam a ani oči nezažmúril, kým nedokončil svoju dennú japu, kým na svojom ruženci nezopakoval Božie mená tristotisíckrát. Pokiaľ ide o činnosti, oddaný nerobí nič, čo by nebolo v Kṛṣṇovom záujme, a preto sú jeho činy vždy usmernené a nepoškvrnené túžbou po zmyslovom pôžitku. Keďže človek vedomý si Kṛṣṇu netúži po žiadnom svetskom pôžitku, nemá ani chvíľu času na uspokojovanie zmyslov. Vo všetkých činnostiach, v každej práci, v reči, spaní, i keď bdie a podobne, je usmernený, a preto preňho nejestvuje nijaké hmotné trápenie.

Devanagari

यदा विनियतं चित्तमात्मन्येवावतिष्ठते ।
निःस्पृहः सर्वकामेभ्यो युक्त इत्युच्यते तदा ॥ ६.१८ ॥

Verš

yadā viniyataṁ cittam
ātmany evāvatiṣṭhate
nispṛhaḥ sarva-kāmebhyo
yukta ity ucyate tadā

Synonyma

yadā — keď; viniyatam — usmernený; cittam — myseľ a jej činnosť; ātmani — v transcendencii; eva — určite; avatiṣṭhate — spočinie; nispṛhaḥ — zbavený túžob; sarva — po všetkých; kāmebhyaḥ — zmyslových pôžitkoch; yuktaḥ — pevne zotrvávajúci v yoge; iti — tak; ucyate — hovorí sa; tadā — vtedy.

Překlad

O yogīnovi, ktorý pomocou vykonávania yogy usmerní činnosť svojej mysle a ktorý odvrátený od všetkých hmotných túžob spočíva v transcendencii, sa hovorí, že pevne zotrváva v yoge.

Význam

Konanie yogīna sa od konania obyčajného človeka odlišuje tým, že yogīn sa celkom zbavil hmotných túžob, z ktorých najsilnejší je pohlavný pud. Myseľ dokonalého yogīna je taká ovládnutá, že ho žiadna hmotná túžba nemôže rozrušiť. Na túto dokonalú úroveň sa automaticky dostanú ľudia vedomí si Kṛṣṇu, čo potvrdzuje Śrīmad-Bhāgavatam (9.4.18-20):

sa vai manaḥ kṛṣṇa-padāravindayor
vacāṁsi vaikuṇṭha-guṇānuvarṇane
karau harer mandira-mārjanādiṣu
śrutiṁ cakārācyuta-sat-kathodaye
mukunda-liṅgālaya-darśane dṛśau
tad-bhṛtya-gātra-sparśe ’ṅga-saṅgamam
ghrāṇaṁ ca tat-pāda-saroja-saurabhe
śrīmat-tulasyā rasanāṁ tad-arpite
pādau hareḥ kṣetra-padānusarpaṇe
śiro hṛṣīkeśa-padābhivandane
kāmaṁ ca dāsye na tu kāma-kāmyayā
yathottama-śloka-janāśrayā ratiḥ

„Kráľ Ambarīṣ vždy zamestnával svoju myseľ rozjímaním o Pánových lotosových nohách, svoju reč používal na opisovanie Jeho transcendentálnych vlastností, rukami upratoval Pánov chrám, ušami počúval príbehy o Pánových činoch, očami sa pozeral na Pánovu transcendentálnu podobu, svojím telom sa úctivo dotýkal tiel oddaných, nosom ovoniaval kvety obetované Pánovým lotosovým nohám, svojím jazykom ochutnával lístky tulasī obetované Pánovi, nohy používal pri navštevovaní posvätných miest a Pánových chrámov, svoju hlavu skláňal v úcte pred Pánom a všetkými svojimi želaniami slúžil Pánovi — všetky tieto vlastnosti môže mať jedine Pánov čistý oddaný.“

Toto transcendentálne štádium je možno nepredstaviteľné pre stúpencov neosobnej filozofie, ale pre človeka vedomého si Kṛṣṇu je veľmi jednoduché a praktické, ako jasne vyplýva z opisu činností Mahārāju Ambarīṣa. Ak nie je myseľ neustále pripútaná k Pánovým lotosovým nohám, nie je takéto transcendentálne konanie vôbec možné. Všetky tieto činy sprevádzajúce oddanú službu sa nazývajú arcana, čo znamená, že všetky zmysly sú zapojené v službe Pánovi. Zmysly i myseľ vyžadujú nejaké zamestnanie, preto je veľmi nepraktické snažiť sa ich nejakým umelým spôsobom obmedziť. Pre všetkých ľudí a obzvlášť pre tých, ktorí nie sú v životnom štádiu odriekania, je zamestnanie zmyslov a mysle duchovnými aktivitami podľa príkladu Mahārāju Ambarīṣa najlepším spôsobom, ako dosiahnuť najvyššiu dokonalosť. Tento stav sa v Bhagavad-gīte nazýva yukta.

Devanagari

यथा दीपो निवातस्थो नेङ्गते सोपमा स्मृता ।
योगिनो यतचित्तस्य युञ्जतो योगमात्मनः ॥ ६.१९ ॥

Verš

yathā dīpo nivāta-stho
neṅgate sopamā smṛtā
yogino yata-cittasya
yuñjato yogam ātmanaḥ

Synonyma

yathā — tak ako; dīpaḥ — lampa; nivāta-sthaḥ — v závetrí; na — nie; iṅgate — chveje sa; — toto; upamā — prirovnáva; smṛtā — považuje sa; yoginaḥ — yogīn; yata-cittasya — ktorého myseľ je ovládnutá; yuñjataḥ — neprestajne pohrúžený; yogam — v meditácii; ātmanaḥ — o transcendencii.

Překlad

Tak ako sa plamienok lampy nechveje, keď je v závetrí, tak i transcendentalista, ktorého myseľ je ovládnutá, zotrváva vždy v meditácii o transcendentálnom „ja“.

Význam

Ten, kto má skutočné vedomie Kṛṣṇu, kto je neprestajne pohrúžený do transcendencie a vždy medituje o Najvyššom Pánovi, je stály ako plameň v závetrí.

Devanagari

यत्रोपरमते चित्तं निरुद्धं योगसेवया ।
यत्र चैवात्मनात्मानं पश्यन्नात्मनि तुष्यति ॥ ६.२० ॥
सुखमात्यन्तिकं यत्तद् बुद्धिग्राह्यमतीन्द्रियम् ।
वेत्ति यत्र न चैवायं स्थितश्चलति तत्त्वतः ॥ ६.२१ ॥
यं लब्ध्वा चापरं लाभं मन्यते नाधिकं ततः ।
यस्मिन्स्थितो न दुःखेन गुरुणापि विचाल्यते ॥ ६.२२ ॥
तं विद्याद्‌दुःखसंयोगवियोगं योगसंज्ञितम् ॥ ६.२३ ॥

Verš

yatroparamate cittaṁ
niruddhaṁ yoga-sevayā
yatra caivātmanātmānaṁ
paśyann ātmani tuṣyati
sukham ātyantikaṁ yat tad
buddhi-grāhyam atīndriyam
vetti yatra na caivāyaṁ
sthitaś calati tattvataḥ
yaṁ labdhvā cāparaṁ lābhaṁ
manyate nādhikaṁ tataḥ
yasmin sthito na duḥkhena
guruṇāpi vicālyate
taṁ vidyād duḥkha-saṁyoga-
viyogaṁ yoga-saṁjñitam

Synonyma

yatra — v tomto stave; uparamate — keď človek zažíva transcendentálne šťastie; cittam — duševné činnosti; niruddham — oddelené od hmoty; yoga-sevayā — vďaka vykonávaniu yogy; yatra — v ktorom; ca — aj; eva — určite; ātmanā — čistou mysľou; ātmānam — svojím „ja“; paśyan — realizuje postavenie; ātmani — vo svojom „ja“; tuṣyati — je spokojný; sukham — šťastie; ātyantikam — najvyššie; yat — ktoré; tat — to; buddhi — inteligenciou; grāhyam — prijímateľné; atīndriyam — nadzmyslové; vetti — pozná; yatra — zatiaľ čo; na — nikdy; ca — tiež; eva — určite; ayam — on; sthitaḥ — spočíva; calati — vzďaľuje sa; tattvataḥ — od pravdy; yam — to, čo; labdhvā — dosiahnutím; ca — tiež; aparam — akýkoľvek; lābham — zisk; manyate — považuje; na — nikdy; adhikam — viac; tataḥ — než toto; yasmin — v ktorom; sthitaḥ — spočíva; na — nikdy; duḥkhena — utrpenie; guruṇā api — hoci veľmi ťažké; vicālyate — ním nepohne; tam — to; vidyāt — treba vedieť; duḥkha-saṁyoga — utrpenie pochádzajúce zo styku s hmotou; viyogam — rozpojí, zničí; yoga-saṁjñitam — yogové vytrženie.

Překlad

V stave dokonalosti, nazývanom samādhi alebo vnútorné vytrženie, je myseľ vďaka cvičeniu yogy celkom odpútaná od všetkých hmotných mentálnych činností. Túto dokonalosť charakterizuje schopnosť nazerať na svoje „ja“ prostredníctvom čistej mysle a žiť a tešiť sa vo vlastnom „ja“. V tomto radostnom stave prežíva človek neobmedzené transcendentálne šťastie poznané transcendentálnymi zmyslami. Keď človek dosiahne túto úroveň, nevzdiali sa už nikdy od pravdy a nemyslí si, že by mohol získať niečo cennejšie. V tomto stave ním nepohnú ani tie najväčšie ťažkosti. To je vskutku ozajstné oslobodenie sa od všetkých trápení pochádzajúcich zo styku s hmotou.

Význam

Vykonávaním yogy sa človek postupne zbavuje hmotného poňatia života. To je hlavný charakteristický znak yogového procesu. Yogīn pomocou svojej čistej transcendentálnej mysle a inteligencie zrealizuje Naddušu bez toho, že by nesprávne stotožňoval svoje „ja“ s Najvyššou Dušou, a tak spočinie v samādhi, vnútornom vytržení. Yoga je založená viac-menej na zásadách systému, ktorý zostavil Patañjali. Niektorí neautorizovaní komentátori sa snažia stotožniť individuálnu dušu s Naddušou a monisti usudzujú, že ide o vyslobodenie, pričom nepoznajú pravý cieľ Patañjaliho yogového systému. Neuznávajú rozdiel medzi poznaním a tým, kto dosiahol poznanie. Nesúhlasia s týmto veršom, ktorý potvrdzuje existenciu transcendentálnej radosti dosiahnuteľnej prostredníctvom transcendentálnych zmyslov. Pritom Patañjaliho systém uznáva existenciu tejto transcendentálnej radosti, ktorú monisti zavrhujú zo strachu, aby svoju teóriu zjednotenia nevystavili nebezpečenstvu. Veľký a slávny učenec Patañjali Muni sám vyhlasuje vo svojich Yoga-sūtrach (3.34): puruṣārtha-śūnyānāṁ guṇānāṁ pratiprasavaḥ kaivalyaṁ svarūpa-pratiṣṭhā vā citi-śaktir iti.

Táto citi-śakti, vnútorná sila, je transcendentálna. Slovo puruṣārtha označuje materialistické náboženstvo, hospodársky rozvoj, zmyslový pôžitok a nakoniec pokus stotožniť sa s Bohom a splynúť s Ním. Monisti toto „zjednotenie s Najvyšším“ nazývajú kaivalyam. Podľa Patañjaliho sa však kaivalyam vzťahuje na vnútornú transcendentálnu silu, pomocou ktorej si živá bytosť uvedomuje svoje základné postavenie. Śrī Caitanya Mahāprabhu nazýva tento stav vedomia ceto-darpaṇa-mārjanam, čiže „očisťovanie znečisteného obrazu mysle“. Toto očisťovanie je skutočným vyslobodením sa z hmotného bytia (bhava-mahā-dāvāgni-nirvāpaṇam). Táto zásada zodpovedá teórii nirvāṇy v jej počiatočnom štádiu.

Po dosiahnutí nirvāṇy, čiže po skončení hmotnej existencie, začínajú duchovné činnosti, oddaná služba určená pre potešenie Kṛṣṇu, ktorá je známa ako vedomie Kṛṣṇu. Śrīmad-Bhāgavatam (2.10.6) definuje tento stav slovami svarūpeṇa vyavasthitiḥ, „skutočný život živej bytosti“. Māyā — ilúzia je formou duchovného života, znečisteného materiálnou nákazou. Vyslobodenie z tohto nečistého styku s hmotou však neznamená, že by živá bytosť zničila svoju pôvodnú a večnú individualitu. Patañjali to potvrdzuje slovami: kaivalyam svarūpa-pratiṣṭhā vā citi-śaktir iti. Táto citi-śakti alebo transcendentálna radosť je skutočnou existenciou. To je potvrdené vo Vedānta-sūtre (1.1.12) ako ānanda-mayo`bhyāsāt. Je vrcholným cieľom yogy a možno ju ľahko dosiahnuť vykonávaním oddanej služby, bhakti-yogou, ktorá je podrobne opísaná v siedmej kapitole Bhagavad-gīty.

Yoga, o ktorej sa píše v tejto kapitole, zahŕňa dva druhy samādhi. Jedno sa volá samprajñāta-samādhi a druhé asamprajñāta-samādhi. Transcendentálny stav, ktorý človek dosiahne pomocou filozofického hĺbania, sa nazýva samprajñāta-samādhi. V asamprajñāta-samādhi je už človek ľahostajný voči svetským radostiam, lebo je transcendentálny voči všetkým pôžitkom, ktoré môže získať prostredníctvom zmyslov. Len čo sa yogīn dostane na transcendentálnu úroveň, jeho postavenie už nemôže nič ohroziť. Ak yogīn tento stav nedosiahne, je všetka jeho snaha zbytočná. Dnešné takzvané kurzy yogy podporujú zmyslové pôžitky, a tak celkom porušujú pravú tradíciu yogy. Yogīn, ktorý sa oddáva sexu a omamným látkam, je obyčajnou napodobeninou. Ani tí yogīni, ktorých lákajú nadprirodzené sily (siddhi), nie sú dokonalí. Keď yogīna lákajú vedľajšie produkty yogy, nemôže dosiahnuť štádium dokonalosti, ako sa píše v tomto verši. Tí, čo sa vydávajú za yogīnov predvádzaním rozličných gymnastických kúskov, a askéti snažiaci sa o získanie nadprirodzených síl, by preto mali vedieť, že skutočný cieľ yogy je pre nich stratený.

V našej dobe je najjednoduchšou a najúčinnejšou yogou — bhakti-yoga alebo vedomie Kṛṣṇu. Človek vedomý si Kṛṣṇu je pri vykonávaní oddanej služby taký šťastný, že po inej radosti ani netúži. Oproti tomu haṭha-yoga, dhyāna-yoga a jñāna-yoga sú v našom veku spojené s mnohými prekážkami a ťažkosťami, ktoré nie sú v bhakti-yoge či karma-yoge.

Kým máme hmotné telo, musíme uspokojovať jeho požiadavky, ako jedenie, spanie, párenie sa a obrana. No čistého oddaného, pri uspokojovaní telesných potrieb, ho žiadosti zmyslov neovplyvňujú. Vzhľadom na to, že má hmotné telo, prijíma len to, čo je nevyhnutne potrebné pre život, a tak prežíva transcendentálne šťastie vo vedomí Kṛṣṇu. Neovplyvňujú ho neočakávané udalosti v živote, ako sú nehody, choroby, alebo dokonca smrť blízkeho príbuzného, a s rozhodnosťou a nadšením si plní povinnosti oddanej služby, bhakti-yogy. Nič ho nemôže prinútiť k tomu, aby zanedbal svoje povinnosti, ako je potvrdené v Bhagavad-gīte (2.14): āgamāpāyino 'nityās tāṁs titikṣasva bhārata. Vie, že tieto bolesti prichádzajú a odchádzajú a nemôžu ovplyvniť jeho povinnosti. Takto docieli najvyššiu dokonalosť v yoge.

Devanagari

स निश्चयेन योक्तव्यो योगोऽनिर्विण्णचेतसा ।
संकल्पप्रभवान्कामांस्त्यक्त्वा सर्वानशेषतः
मनसैवेन्द्रियग्रामं विनियम्य समन्ततः ॥ ६.२४ ॥

Verš

sa niścayena yoktavyo
yogo ’nirviṇṇa-cetasā
saṅkalpa-prabhavān kāmāṁs
tyaktvā sarvān aśeṣataḥ
manasaivendriya-grāmaṁ
viniyamya samantataḥ

Synonyma

saḥ — táto; niścayena — s pevnou rozhodnosťou; yoktavyaḥ — je treba vykonávať; yogaḥ — yogu; anirviṇṇa-cetasā — neklesať na mysli; saṅkalpa — mentálna špekulácia; prabhavān — vznikajúca z; kāmān — hmotné túžby; tyaktvā — zanechá; sarvān — všetky; aśeṣataḥ — úplne; manasā — mysľou; eva — určite; indriya-grāmam — všetky zmysly; viniyamya — usmerňuje; samantataḥ — zo všetkých strán.

Překlad

Yogu treba vykonávať s neochvejnou rozhodnosťou a vierou. Yogīn musí úplne odvrhnúť všetky hmotné túžby, ktoré vznikajú z mentálnej špekulácie, a samotnou mysľou ovládnuť všetky zmysly na všetkých stranách.

Význam

Človek venujúci sa yoge musí byť odhodlaný a trpezlivý a nesmie nikdy klesať na mysli, keď sa úspech nedostaví ihneď. Musí byť vytrvalý a presvedčený, že napokon dosiahne cieľ. Predpokladom k dosiahnutiu úspechu je prísne sebaovládanie a nekompromisné vykonávanie povinností. Rūpa Gosvāmī hovorí o bhakti-yoge vo svojej Upadeśāmṛte (3):

utsāhān niścayād dhairyāt
tat-tat-karma-pravartanāt
saṅga-tyāgāt sato vṛtteḥ
ṣaḍbhir bhaktiḥ prasidhyati

Bhakti-yogu môže úspešne vykonávať ten, kto koná v kvalite dobra, stýka sa s oddanými a plní si predpísané povinnosti z celého srdca, s nadšením, vytrvalosťou a odhodlaním.“

Pokiaľ ide o odhodlanie, mali by sme si vziať príklad z vtáčika, ktorý stratil svoje vajíčka vo vlnách oceánu. Raz zniesol vrabec na morský breh vajcia a vlny mu ich spláchli. Veľmi ho to rozhnevalo a požiadal more, aby mu vajcia vrátilo. More však jeho prosbu nevypočulo. Vtáčik sa preto rozhodol, že oceán vysuší. Začal odnášať vodu vo svojom zobáčiku a všetci sa jeho odhodlaniu urobiť neuskutočniteľné smiali. Správa o ňom sa rýchlo rozniesla, až sa dostala ku Garuḍovi, obrovskému vtákovi, ktorý slúži ako Viṣṇuov dopravný prostriedok. Garuḍovi bolo ľúto malého príbuzného, a preto ihneď odletel, aby sa s vtáčikom stretol. Keď videl vrabčekovo odhodlanie, potešilo ho to a sľúbil, že mu pomôže. Rozkázal moru, aby ihneď vrátilo všetky vajcia, inak že ho vysuší. More sa zľaklo jeho slov a okamžite všetky vajcia vrátilo. Tak vrabec dosiahol šťastie vďaka Garuḍovej milosti.

Yoga a hlavne bhakti-yoga sa môže zdať ťažká; ak sa však riadime podľa zásad s veľkým odhodlaním, Śrī Kṛṣṇa nám celkom iste pomôže, lebo Boh pomáha tým, ktorí si pomáhajú sami.

Devanagari

शनैः शनैरुपरमेद्‌बुद्ध्या धृतिगृहीतया ।
आत्मसंस्थं मनः कृत्वा न किंचिदपि चिन्तयेत् ॥ ६.२५ ॥

Verš

śanaiḥ śanair uparamed
buddhyā dhṛti-gṛhītayā
ātma-saṁsthaṁ manaḥ kṛtvā
na kiñcid api cintayet

Synonyma

śanaiḥ — postupne; śanaiḥ — krok za krokom; uparamet — mal by pevne uchopiť; buddhyā — inteligenciou; dhṛti-gṛhītayā — s pevným presvedčením; ātma-saṁstham — spočinúť v transcendencii; manaḥ — myseľ; kṛtvā — konajúc; na — nie; kiñcit — nič iné; api — nech; cintayet — myslieť na.

Překlad

Mal by postupne, krok za krokom, spočinúť v tranze pomocou inteligencie a s plným presvedčením. Takto môže upriamiť myseľ na vlastné „ja“ a nemyslieť na nič iné.

Význam

Pomocou správneho presvedčenia a inteligencie môže človek skoncovať so zmyslovými činnosťami. To sa nazýva pratyāhāra. Keď yogīn zastaví všetky činnosti zmyslov a ovláda svoju myseľ, môže potom v meditácii spočinúť v samādhi alebo vnútornom vytržení. Na tejto úrovni mu už nehrozí nebezpečenstvo, že by opäť poklesol do materialistického spôsobu života. Inými slovami, nemali by sme myslieť na zmyslové pôžitky, aj keď sme kvôli našim hmotným telám nútení byť v styku s hmotou. Jediný pôžitok, o ktorom môžeme rozjímať, je, ako potešiť Śrī Kṛṣṇu. Tento stav môžeme ľahko dosiahnuť priamou oddanou službou s mysľou uprenou na Kṛṣṇu.

Devanagari

यतो यतो निश्चरति मनश्चञ्चलमस्थिरम् ।
ततस्ततो नियम्यैतदात्मन्येव वशं नयेत् ॥ ६.२६ ॥

Verš

yato yato niścalati
manaś cañcalam asthiram
tatas tato niyamyaitad
ātmany eva vaśaṁ nayet

Synonyma

yataḥ yataḥ — hocikam; niścalati — znepokojnie; manaḥ — myseľ; cañcalam — vrtošivá; asthiram — nestála; tataḥ tataḥ — odtiaľ; niyamya — usmerniť; etat — ju; ātmani — v „ja“; eva — určite; vaśam — pod vládu; nayet — musí priviesť.

Překlad

Nech už sa jeho myseľ pre svoju vrtošivú a nestálu povahu zatúla kamkoľvek, musí ju odtiaľ odpútať a priviesť naspäť pod vládu svojho „ja“.

Význam

Myseľ má vrtošivú a nestálu povahu. Sebarealizovaný yogīn však musí ovládať svoju myseľ; myseľ nesmie ovládať jeho. Ten, kto ovláda svoju myseľ (a teda aj zmysly), sa nazýva gosvāmī alebo svāmī, a ten, kto je ovládaný svojou mysľou, je go-dāsa alebo služobník zmyslov. Gosvāmī pozná povahu zmyslového šťastia. Vie, že pravé šťastie, transcendentálne šťastie sa dostaví, keď sú zmysly zamestnané v službe Hṛṣīkeśovi, Kṛṣṇovi, teda v službe ich skutočného pána. Služba Kṛṣṇovi očistenými zmyslami sa nazýva vedomie Kṛṣṇu. Takto môže človek plne ovládnuť svoje zmysly. Ba čo viac — takáto úroveň je najvyššou dokonalosťou yogy.

Devanagari

प्रशान्तमनसं ह्येनं योगिनं सुखमुत्तमम् ।
उपैति शान्तरजसं ब्रह्मभूतमकल्मषम् ॥ ६.२७ ॥

Verš

praśānta-manasaṁ hy enaṁ
yoginaṁ sukham uttamam
upaiti śānta-rajasaṁ
brahma-bhūtam akalmaṣam

Synonyma

praśānta — upokojená, pripútaná ku Kṛṣṇovým lotosovým nohám; manasam — ktorého myseľ; hi — určite; enam — tomu; yoginam — yogīn; sukham — šťastie; uttamam — najvyššie; upaiti — dosiahne; śānta-rajasam — utíšená vášeň; brahma-bhūtam — vyslobodenie stotožnením sa s Najvyšším; akalmaṣam — zbavený všetkých následkov minulých hriešnych činov.

Překlad

Yogīn, ktorého myseľ je pripútaná ku Mne, iste dosiahne najvyššiu dokonalosť transcendentálnej blaženosti. Je nad kvalitou vášne, lebo realizuje svoju kvalitatívnu totožnosť s Najvyšším, a preto je oslobodený od všetkých následkov predchádzajúcich hriešnych činov.

Význam

Brahma-bhūta je stav, keď sa človek zbavil všetkej hmotnej nečistoty a zapojil sa do transcendentálnej služby Pánovi (brahma-bhūtaḥ prasannātmā ... mad bhaktiṁ labhate parām; Bg. 18.54). Človek nemôže zostať na úrovni absolútneho Brahmanu, ak jeho myseľ nie je pripútaná k Pánovým lotosovým nohám (sa vai manaḥ kṛṣṇa-padāravindayoḥ). Slúžiť s vrúcnou a neochvejnou láskou Kṛṣṇovi a neprestajne Naňho myslieť znamená byť oslobodený od pút kvality vášne a byť očistený od všetkej hmotnej nečistoty.

Devanagari

युञ्जन्नेवं सदात्मानं योगी विगतकल्मषः ।
सुखेन ब्रह्मसंस्पर्शमत्यन्तं सुखमश्नुते ॥ ६.२८ ॥

Verš

yuñjann evaṁ sadātmānaṁ
yogī vigata-kalmaṣaḥ
sukhena brahma-saṁsparśam
atyantaṁ sukham aśnute

Synonyma

yuñjan — venujúci sa yoge; evam — takto; sadā — neustále; ātmānam — vlastné „ja“; yogī — yogīn (ten, kto je spojený s Najvyššou Dušou); vigata — oslobodený od; kalmaṣaḥ — všetkých hmotných nečistôt; sukhena — v transcendentálnom šťastí; brahma-saṁsparśam — v nepretržitom spojení s Najvyšším; atyantam — najvyššie; sukham — šťastie; aśnute — dosiahne.

Překlad

Sebaovládnutý yogīn, ktorý sa takto neustále venuje yoge, sa oslobodí od všetkých hmotných nečistôt a dosiahne najvyššiu dokonalú blaženosť v trancendentálnej láskyplnej službe Pánovi.

Význam

Sebarealizácia znamená poznať svoje skutočné a večné postavenie vo vzťahu k Najvyššiemu. Individuálna duša je časťou najvyššieho celku a jej postavenie spočíva v preukazovaní transcendentálnej služby Najvyššiemu Pánovi. Toto transcendentálne spojenie s Najvyšším sa nazýva brahma-saṁsparśa.

Devanagari

सर्वभूतस्थमात्मानं सर्वभूतानि चात्मनि ।
ईक्षते योगयुक्तात्मा सर्वत्र समदर्शनः ॥ ६.२९ ॥

Verš

sarva-bhūta-stham ātmānaṁ
sarva-bhūtāni cātmani
īkṣate yoga-yuktātmā
sarvatra sama-darśanaḥ

Synonyma

sarva-bhūta-stham — sídliaci vo všetkých bytostiach; ātmānam — Nadduša; sarva — všetky; bhūtāni — bytosti; ca — tiež; ātmani — v Ja; īkṣate — vidí; yoga-yukta-ātmā — ten, kto si je vedomí Kṛṣṇu; sarvatra — všade; sama-darśanaḥ — vidí to isté.

Překlad

Pravý yogīn Ma vidí vo všetkých bytostiach a všetky bytosti vidí vo Mne. Sebarealizovaný človek Mňa, Najvyššieho Pána, vidí všade.

Význam

Yogīn vedomý si Kṛṣṇu je dokonalý pozorovateľ, pretože vidí Kṛṣṇu ako Naddušu, Paramātmu v srdci každej živej bytosti (īśvaraḥ-sarva-bhūtānāṁ hṛd-deśe 'rjuna tiṣṭhati). Paramātma sídli v srdci psa i v srdci brāhmaṇa. Dokonalý yogīn vie, že Pán je večne transcendentálny a nie je ovplyvnený hmotou, ani keď sa nachádza v tele psa či brāhmaṇa. Taká je Pánova zvrchovaná nestrannosť. Aj individuálna duša sídli v srdci, no nesídli vo všetkých srdciach. Tým sa individuálne duše odlišujú od Najvyššej Duše. Kto sa nevenuje skutočnej yoge, nemôže mať dokonalú víziu. Človek vedomý si Kṛṣṇu však vidí Kṛṣṇu všade, v srdciach veriacich i neveriacich. Smṛti to potvrdzujú slovami: ātatatvāc ca mātṛtvāc ca ātmā hi paramo hariḥ. Pán, pôvodca všetkých tvorov, je matkou i udržiavateľom. Ako je matka nestranná ku všetkým svojím deťom, tak je aj Najvyšší Otec (alebo Matka) nestranný ku všetkým, a preto sídli v každej živej bytosti v podobe Paramātmy, Najvyššej Duše.

Nielenže žije vo všetkom, ale všetko súčasne žije v Ňom, lebo všetko spočíva v Jeho energii. Ako bude vysvetlené v siedmej kapitole, Pán má dve hlavné energie: duchovnú (vyššiu) a hmotnú (nižšiu). Napriek tomu, že individuálna bytosť je časťou vyššej energie, je podmienená nižšou energiou, a tak či už je podmienená alebo vyslobodená, je vždy pod vplyvom jednej z Pánových energií.

Preto sa yogīn pozerá na všetko rovnako, lebo vidí, že všetky bytosti zostávajú stále Božími služobníkmi, aj keď sa nachádzajú v rozličných situáciách, ktoré zodpovedajú následkom ich niekdajších plodonosných činov. Keď sú uväznené v hmotnej energii, slúžia hmotným zmyslom, a keď sa vrátia do duchovnej energie, slúžia priamo Najvyššiemu Pánovi. Preto sú stále Božími služobníkmi, priamo či nepriamo. Takýto dokonalý pohľad na vec má iba Kṛṣṇu si vedomý človek.

Devanagari

यो मां पश्यति सर्वत्र सर्वं च मयि पश्यति ।
तस्याहं न प्रणश्यामि स च मे न प्रणश्यति ॥ ६.३० ॥

Verš

yo māṁ paśyati sarvatra
sarvaṁ ca mayi paśyati
tasyāhaṁ na praṇaśyāmi
sa ca me na praṇaśyati

Synonyma

yaḥ — kto; mām — Mňa; paśyati — vidí; sarvatra — všade; sarvam — všetko; ca — a; mayi — vo Mne; paśyati — vidí; tasya — jemu; aham — Ja; na — nie; praṇaśyāmi — stratím; saḥ — on; ca — aj; me — Mne; na — nie; praṇaśyati — stratí.

Překlad

Kto Ma vidí všade a všetko vidí vo Mne, tomu sa nikdy nestratím a on sa nikdy nestratí Mne.

Význam

Človek vedomý si Kṛṣṇu vidí Kṛṣṇu všade a všetko vidí v Kṛṣṇovi. Na prvý pohľad sa môže zdať, že vidí hmotnú prírodu ako rôzne individuálne prejavy, no v skutočnosti má vedomie Kṛṣṇu a vie, že všetko, čo sa nachádza v hmotnom vesmíre, je prejavom Kṛṣṇovej energie. Nič nemôže jestvovať bez Kṛṣṇu a Kṛṣṇa je Pánom všetkého — to je základný princíp vedomia Kṛṣṇu. Vedomie Kṛṣṇu rozvíja lásku ku Kṛṣṇovi — pozíciu, ktorá je transcendentálna dokonca aj k hmotnému oslobodeniu. V tomto štádiu vedomia Kṛṣṇu, ktoré prevyšuje úroveň sebarealizácie, oddaný pociťuje jednotu s Kṛṣṇom v tom zmysle, že je naplnený láskou ku Kṛṣṇovi a Kṛṣṇa sa stáva preňho všetkým. Dôverný vzťah medzi oddaným a Pánom už teda jestvuje. V tomto stave nemôže byť živá bytosť zničená. Ani Božská Osobnosť sa nikdy nestratí zraku oddaného. Oddaný sa nevystavuje nebezpečenstvu duchovnej samovraždy tým, že by sa pokúšal splynúť s Kṛṣṇom. V Brahma-saṁhite (5.38) sa uvádza:

premāñjana-cchurita-bhakti-vilocanena
santaḥ sadaiva hṛdayeṣu vilokayanti
yaṁ śyāmasundaram acintya-guṇa-svarūpaṁ
govindam ādi-puruṣaṁ tam ahaṁ bhajāmi

„Uctievam Govindu, pôvodného Pána, ktorého oddaní, ktorých oči sú potrené balzamom lásky, vidia vo svojom srdci vo večnej podobe Śyāmasundaru.“

Kṛṣṇa priťahovaný touto čistou láskou sa nikdy neskrýva pred zrakom Svojho oddaného a rovnako i oddaný Ho má neprestajne pred očami. To platí aj o yogīnovi, ktorý vidí Pána v podobe Paramātmy. Taký yogīn sa stane čistým oddaným a nemohol by žiť, keby hoci len na okamih nevidel Pána vo svojom srdci.

Devanagari

सर्वभूतस्थितं यो मां भजत्येकत्वमास्थितः ।
सर्वथा वर्तमानोऽपि स योगी मयि वर्तते ॥ ६.३१ ॥

Verš

sarva-bhūta-sthitaṁ yo māṁ
bhajaty ekatvam āsthitaḥ
sarvathā vartamāno ’pi
sa yogī mayi vartate

Synonyma

sarva-bhūta-sthitam — sídliaci vo všetkých srdciach; yaḥ — ten, kto; mām — Mne; bhajati — oddane slúži; ekatvam — jednota; āsthitaḥ — takto zotrváva; sarvathā — za všetkých okolností; varta-mānaḥ — sídli; api — napriek tomu; saḥ — on; yogīyogīn, transcendentalista; mayi — vo Mne; vartate — zostáva.

Překlad

Yogīn, ktorý oddane slúži Nadduši s poznaním, že Ja a Nadduša sídliaca vo všetkých tvoroch sme jedno, zotrváva vo Mne za všetkých okolností.

Význam

Yogīn, ktorý medituje o Nadduši, vidí vo svojom srdci úplný Kṛṣṇov aspekt, štvorrukého Viṣṇua, držiaceho v rukách lastúru, disk, kyj a lotosový kvet. Yogīn by mal vedieť, že Viṣṇu a Kṛṣṇa sú totožní a že Kṛṣṇa sídli v podobe Paramātmy v srdciach všetkých živých tvorov. Medzi nespočetnými Naddušami prítomnými v srdci každej živej bytosti niet rozdielu. Takisto niet rozdielu medzi dokonalým yogīnom pohrúženým v meditácii o Nadduši a oddaným, ktorý láskyplne slúži Kṛṣṇovi. Hoci sa Kṛṣṇov oddaný stále zamestnáva rôznymi činnosťami, nikdy sa ani na chvíľku nevzdiali od Kṛṣṇu, čo potvrdzuje Śrīla Rūpa Gosvāmī v Bhakti-rasāmṛta-sindhu (1.2.187): nikhilāsv apy avasthāsu jīvan-muktaḥ sa ucyate. Oddaný, ktorý robí všetko pre potešenie Kṛṣṇu, sa automaticky oslobodí. Nārada-pañcarātra to potvrdzuje nasledujúcimi slovami:

dik-kālādy-anavacchinne
kṛṣṇe ceto vidhāya ca
tan-mayo bhavati kṣipraṁ
jīvo brahmaṇi yojayet

„Upriamením pozornosti na Kṛṣṇovu transcendentálnu podobu, ktorá je všeprenikajúca a mimo času a priestoru, sa človek pohrúži do myšlienok na Kṛṣṇu a dosiahne najvyššiu blaženosť v Jeho transcendentálnej spoločnosti.“

Vedomie Kṛṣṇu je najvyšší stav vnútorného tranzu, aký môže yogīn dosiahnuť. Ak yogīn vie, že Kṛṣṇa je prítomný vo všetkých tvoroch v podobe Paramātmy, je oslobodený od všetkých omylov. Vo Vedach je Pánova nepredstaviteľná všadeprítomnosť potvrdená takto: eko 'pi san bahudhā yo 'vabhāti. (Gopāla-tāpanī Upaniṣad 1.21) „Napriek tomu, že Boh je len jeden, je prítomný vo všetkých srdciach.“ Podobne učí aj smṛti-śāstra:

eka eva paro viṣṇuḥ
sarva-vyāpī na saṁśayaḥ
aiśvaryād rūpam ekaṁ ca
sūrya-vat bahudheyate

„Viṣṇu je jeden, a napriek tomu je nepochybne všadeprítomný. Má jedinú podobu, no pomocou Svojej nepochopiteľnej sily sa zjavuje na mnohých miestach súčasne, podobne ako Slnko.“

Devanagari

आत्मौपम्येन सर्वत्र समं पश्यति योऽर्जुन ।
सुखं वा यदि वा दुःखं स योगी परमो मतः ॥ ६.३२ ॥

Verš

ātmaupamyena sarvatra
samaṁ paśyati yo ’rjuna
sukhaṁ vā yadi vā duḥkhaṁ
sa yogī paramo mataḥ

Synonyma

ātma — s vlastným „ja“; aupamyena — v porovnaní; sarvatra — všade; samam — rovnako; paśyati — vidí; yaḥ — ten, kto; arjuna — ó, Arjuna; sukham — šťastie; — či; yadi — nech; — či; duḥkham — nešťatie; saḥ — taký; yogī — transcendentalista; paramaḥ — dokonalý; mataḥ — sa považuje.

Překlad

Dokonalý yogīn je ten, kto v súlade s vlastným „ja“ vidí skutočnú jednotu všetkých tvorov, či už v ich šťastí, alebo v nešťastí, ó, Arjuna.“

Význam

Človek vedomý si Kṛṣṇu je dokonalý yogīn a uvedomuje si šťastie i nešťastie každého jednotlivca vďaka vlastnej skúsenosti. Utrpenie živých bytostí pochádza z toho, že zabudli na svoj vzťah ku Kṛṣṇovi a že opätovné šťastie môžu dosiahnuť rozvojom poznania o Pánovi. Vie, že Śrī Kṛṣṇa, Najvyšší Pán, je najvyšším požívateľom plodov ľudskej činnosti a majiteľom všetkých krajín a planét. Dokonalý yogīn vie, že podmienená živá bytosť je pod vplyvom troch kvalít hmotnej prírody a že je vystavená trojakému hmotnému utrpeniu, lebo zabudla na svoj vzťah ku Kṛṣṇovi. Oddaný sa všade snaží šíriť poznanie o Kṛṣṇovi, pretože vie, že vedomie Kṛṣṇu robí človeka šťastným. A keďže sa taký dokonalý yogīn snaží šíriť poznanie o tom, aké dôležité je mať vedomie Kṛṣṇu, je najlepším priateľom ľudí a najdrahším Pánovým služobníkom (na ca tasmān manuṣyeṣu kaścin me priya-kṛttamaḥ; Bg. 18.69). Inými slovami, oddaný sa zaujíma o blaho všetkých živých bytostí, a preto je skutočným priateľom všetkých. Je najdokonalejším yogīnom, pretože sa nesnaží dosiahnuť len svoju osobnú dokonalosť, ale snaží sa pomôcť aj ostatným a nikdy nezávidí blížnym. V tomto sa Kṛṣṇov čistý oddaný odlišuje od yogīna, ktorý sa stará iba o svoje vlastné povznesenie sa a odchádza na odľahlé miesto, aby tam mohol pokojne meditovať. Čistý oddaný je dokonalejší, pretože sa úprimne snaží, aby sa všetci ľudia zapojili do láskyplnej oddanej služby Kṛṣṇovi.

Devanagari

अर्जुन उवाच ।
योऽयं योगस्त्वया प्रोक्तः साम्येन मधुसूदन
एतस्याहं न पश्यामि चञ्चलत्वात्स्थितिं स्थिराम् ॥ ६.३३ ॥

Verš

arjuna uvāca
yo ’yaṁ yogas tvayā proktaḥ
sāmyena madhusūdana
etasyāhaṁ na paśyāmi
cañcalatvāt sthitiṁ sthirām

Synonyma

arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; yaḥ ayam — tento systém; yogaḥ — yoga; tvayā — Tebou; proktaḥ — opísaný; sāmyena — všeobecne; madhu-sūdana — ó, hubiteľ démona Madhua; etasya — v nej ; aham — ja; na — nie; paśyāmi — vidím; cañcalatvāt — pre nepokoj; sthitim — umiestnená; sthirām — pevne.

Překlad

Arjuna riekol: „Ó, Madhusūdana, yoga, ktorú si opísal, sa mi zdá byť nepraktická a neznesiteľná, pretože myseľ je vrtkavá a nestála.

Význam

Yogu, ktorú Kṛṣṇa opísal Arjunovi, počnúc slovami śucau deśe a končiac yogī paramaḥ, tu Arjuna odmieta, lebo si myslí, že ju nie je schopný vykonávať. Vo veku Kali nie je pre obyčajného človeka možné opustiť domov a vydať sa do hôr alebo do džungle a tam sa osamote venovať yoge. Dnešný človek musí urputne bojovať o svoj život, ktorý je bez tak krátky. Hoci sa mu ponúka jednoduchá metóda na dosiahnutie duchovnej realizácie, väčšinou nie je schopný prijať ani tú. Čo potom povedať o takej ťažkej yoge, ktorá vyžaduje prísne usmernenie života — nájsť odľahlé miesto, zaujať špeciálnu polohu a odpútať myseľ od všetkého hmotného. Arjunovi sa z praktických dôvodov zdalo byť nemožné venovať sa tejto yoge, hoci mal na to veľa dobrých predpokladov: pochádzal z kráľovského rodu, bol mocný bojovník, žil oveľa dlhšie než my a predovšetkým bol dôverným priateľom Kṛṣṇu, Najvyššej Božskej Osobnosti. Pred päťtisíc rokmi mal Arjuna na túto yogu oveľa lepšie podmienky, než máme my dnes, a predsa ju odmietol. Nenájdeme žiadny historický záznam o tom, že by sa niekedy týmto yogovým procesom zaoberal. Ak teda bola taká ťažká pred päťtisíc rokmi, aká ťažká asi môže byť v našom veku Kali? Je možné, že pár výnimočných ľudí sa tejto yoge môže venovať, ale pre obyčajného človeka je to nemožné. Tí, čo napodobňujú túto yogu v takzvaných yogových školách alebo spoločnostiach, naozaj iba márnia čas, aj keď sa cítia byť spokojní sami so sebou. Nepoznajú pravý cieľ yogy.

Devanagari

चञ्चलं हि मनः कृष्ण प्रमाथि बलवद्‌दृढम् ।
तस्याहं निग्रहं मन्ये वायोरिव सुदुष्करम् ॥ ६.३४ ॥

Verš

cañcalaṁ hi manaḥ kṛṣṇa
pramāthi balavad dṛḍham
tasyāhaṁ nigrahaṁ manye
vāyor iva su-duṣkaram

Synonyma

cañcalam — vrtkavá; hi — určite; manaḥ — myseľ; kṛṣṇa — ó, Kṛṣṇa; pramāthi — nepokojná; bala-vat — silná; dṛḍham — spurná; tasya — ju; aham — ja; nigraham — skrotiť; manye — myslím si; vāyoḥ — vietor; iva — ako; su-duṣkaram — ťažké.

Překlad

Ó, Kṛṣṇa, veď myseľ je nestála, búrlivá, spurná a veľmi silná. Myslím si, že skrotiť vietor je ľahšie.“

Význam

Myseľ je taká silná a spurná, že niekedy premôže aj inteligenciu, hoci v skutočnosti je jej podriadená. Pre človeka, ktorý sa v praktickom živote stretáva s mnohými prekážkami, je určite veľmi ťažké ovládať myseľ. Môže sa pokúsiť hľadieť rovnako na priateľa i nepriateľa, no v skutočnosti žiadny materialista nedokáže uvažovať takto navždy, lebo je to ťažšie než ovládnuť búrlivý vietor. Kaṭha Upaniṣad (1.3.3-4) udáva nasledujúci príklad:

ātmānaṁ rathinaṁ viddhi
śarīraṁ ratham eva ca
buddhiṁ tu sārathiṁ viddhi
manaḥ pragraham eva ca
indriyāṇi hayān āhur
viṣayāṁs teṣu gocarān
ātmendriya-mano-yuktaṁ
bhoktety āhur manīṣiṇaḥ

„Duša je cestujúcim v koči hmotného tela a inteligencia je kočišom. Myseľ predstavuje opraty a zmysly sú kone. Duša sa teda raduje alebo trápi v styku s mysľou a zmyslami. Takto to vidia veľkí myslitelia.“

Inteligencia má viesť myseľ, ale myseľ je niekedy taká silná a spurná, že inteligenciu často premôže, tak ako môže infekcia premôcť účinky lieku. Takúto silnú myseľ možno ovládnuť iba pomocou yogy, ktorá však bola pre svetského človeka ako Arjuna nepraktická, o dnešnom modernom človeku ani nehovoriac. Príklad, ktorý tu Arjuna použil, je naozaj výstižný: nikto nemôže rozkázať vetru. A ešte ťažšie je ovládnuť búrlivú myseľ. Najľahší spôsob ovládnutia mysle odporúča Śrī Caitanya Mahāprabhu: pokorne spievať alebo prednášať “Hare Kṛṣṇa“, veľkú oslobodzujúcu mantru. Sa vai manaḥ kṛṣṇa-padāravindayoḥ: „Človek musí svoju myseľ plne sústrediť na Kṛṣṇu. Jedine tak sa dá ovládnuť myseľ.“

Devanagari

श्रीभगवानुवाच ।
असंशयं महाबाहो मनो दुर्निग्रहं चलम्
अभ्यासेन तु कौन्तेय वैराग्येण च गृह्यते ॥ ६.३५ ॥

Verš

śrī-bhagavān uvāca
asaṁśayaṁ mahā-bāho
mano durnigrahaṁ calam
abhyāsena tu kaunteya
vairāgyeṇa ca gṛhyate

Synonyma

śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; asaṁśayam — bez pochybností o tom; mahā-bāho — ó, bojovník mocných paží; manaḥ — myseľ; durnigraham — ťažko ovládnuteľná; calam — prelietavá; abhyāsena — neustálym cvičením; tu — ale; kaunteya — ó, syn Kuntī; vairāgyeṇa — nepripútanosťou; ca — tiež; gṛhyate — možno ovládnuť.

Překlad

Pán Śrī Kṛṣṇa riekol: „Ó, bojovník mocných paží, ó, syn Kuntī, nepochybne je veľmi ťažké ovládnuť prelietavú myseľ, ale možno to dokázať vhodným cvičením a nepripútanosťou.

Význam

Śrī Kṛṣṇa súhlasil s Arjunom, že je veľmi ťažké ovládnuť prelietavú myseľ. Zároveň však povedal, že sa to dá dokázať pomocou vhodného cvičenia a nepripútanosti. Z čoho pozostáva toto cvičenie? V dnešnej dobe sa nikto nedokáže riadiť podľa prísnych pravidiel a predpisov yogy, čiže žiť sám na posvätnom mieste, krotiť myseľ a zmysly, upnúť myseľ na Najvyššiu Dušu, žiť v celibáte a tak ďalej. Zato však človek môže oddane slúžiť Pánovi deviatimi rôznymi spôsobmi a byť si tak vedomý Kṛṣṇu. Prvým a najdôležitejším z nich je načúvať o Kṛṣṇovi. To je veľmi účinná transcendentálna metóda na očistenie mysle od všetkej hmotnej nečistoty. Čím viac načúvame rozprávaniam o Kṛṣṇovi, tým viac sme osvietení a zanechávame všetko, čo odvádza naše myšlienky od Kṛṣṇu. Pri odvrátení mysle od činností, ktorých cieľom nie je potešiť Pána, sa automaticky dostaví vairāgya alebo stav, keď je myseľ odpútaná od hmoty a zapojená do duchovných aktivít. Odpútať myseľ od hmoty spôsobom, ktorý odporúčajú stúpenci neosobnej filozofie, je nepochybne omnoho ťažšie, než pripútať myseľ ku Kṛṣṇovi. To je oveľa praktickejšie, lebo vďaka počúvaniu o Kṛṣṇovi sa človek automaticky prestane zaujímať o hmotu a pripútava sa k Najvyššiemu. Táto pripútanosť sa nazýva pareśānubhava alebo duchovná spokojnosť. Podobá sa spokojnosti, ktorú cíti hladný človek pri každom súste jedla, ktoré prehltne. Čím viac hladný človek je, tým sa cíti byť silnejší a spokojnejší. Aj pri vykonávaní oddanej služby cíti človek transcendentálne uspokojenie, keďže jeho myseľ nelipne na hmotných predmetoch. Je to čosi podobné ako liečiť chorobu odbornou liečbou a špeciálnou diétou. Načúvanie o Kṛṣṇových transcendentálnych zábavách sa prirovnáva k odbornej liečbe šialenej mysle a jedlo obetované Kṛṣṇovi je pravou diétou pre trpiaceho pacienta. Táto liečebná metóda sa nazýva bhakti-yoga alebo vedomie Kṛṣṇu.

Devanagari

असंयतात्मना योगो दुष्प्राप इति मे मतिः ।
वश्यात्मना तु यतता शक्योऽवाप्तुमुपायतः ॥ ६.३६ ॥

Verš

asaṁyatātmanā yogo
duṣprāpa iti me matiḥ
vaśyātmanā tu yatatā
śakyo ’vāptum upāyataḥ

Synonyma

asaṁyata — neovládnutou; ātmanā — mysľou; yogaḥ — sebarealizáciu; duṣprāpaḥ — neľahko dosiahne; iti — taký; me — Môj; matiḥ — názor; vaśya — v moci; ātmanā — myseľ; tu — však; yatatā — úsilie; śakyaḥ — vynakladajúc; avāptum — aby dosiahol; upāyataḥ — správnym spôsobom.

Překlad

Sebarealizácia je veľmi neľahká pre toho, kto neovláda svoju myseľ. Uspeje však ten, kto má myseľ vo svojej moci a úsilie vynakladá správnym spôsobom. To je môj názor.“

Význam

Śrī Kṛṣṇa tu hovorí, že ten, kto odmieta prijať správny spôsob odpútania mysle od hmoty, môže sebarealizáciu dosiahnuť len veľmi ťažko. Venovať sa yoge a súčasne zamestnávať myseľ hmotnými pôžitkami je čosi podobné, ako keby sme sa pokúšali rozdúchať oheň a zároveň ho polievali vodou. Preto cvičiť yogu bez snahy ovládnuť myseľ je zbytočnou stratou času. Takáto yoga síce môže priniesť hmotné plody, ale čo sa týka duchovného pokroku, je celkom bezcenná. Preto musíme ovládať myseľ tak, že ju stále zamestnávame transcendentálnou láskyplnou službou Pánovi. Ak nie je človek zamestnaný vo vedomí Kṛṣṇu, nemôže skutočne ustáliť myseľ. Človek oddaný Kṛṣṇovi ľahko dosiahne plody yogy bez úmyselnej snahy o ich získanie, zatiaľ čo yogīni sú bez vedomia Kṛṣṇu neúspešní.

Devanagari

अर्जुन उवाच ।
अयतिः श्रद्धयोपेतो योगाच्चलितमानसः
अप्राप्य योगसंसिद्धिं कां गतिं कृष्ण गच्छति ॥ ६.३७ ॥

Verš

arjuna uvāca
ayatiḥ śraddhayopeto
yogāc calita-mānasaḥ
aprāpya yoga-saṁsiddhiṁ
kāṁ gatiṁ kṛṣṇa gacchati

Synonyma

arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; ayatiḥ — neúspešný transcendentalista; śraddhayā — s vierou; upetaḥ — zamestnaný; yogāt — od yogy; calita — odvrátil; mānasaḥ — myseľ; aprāpya — nedosiahol; yoga-saṁsiddhim — najvyššiu dokonalosť v yoge; kām — aký; gatim — cieľ; kṛṣṇa — ó, Kṛṣṇa; gacchati — dosiahne.

Překlad

Arjuna riekol: „Ó, Kṛṣṇa, aký osud očakáva neúspešného transcendentalistu, ktorý sa vydal cestou sebarealizácie s vierou, no kvôli svojej svetskej povahe sa od nej odvrátil bez dosiahnutia dokonalosti v yoge?

Význam

Cestu sebarealizácie opisuje Bhagavad-gītā. Základnou zásadou duchovnej realizácie je poznanie, že živá bytosť nie je totožná s hmotným telom, ale že vo svojej skutočnej podstate je večná, plná blaženosti a poznania a transcendentálna voči telu a mysli. K sebarealizácii vedú tri cesty: cesta poznania (jñāna-yoga), cesta osemstupňovej yogy a cesta oddanej služby (bhakti-yoga). Všetky tieto spôsoby vychádzajú z rovnakých zásad: zrealizovať základné postavenie živej bytosti a jej vzťah k Bohu, znovu tak nadviazať prerušené spojenie s Bohom a takto dosiahnuť najvyššiu dokonalosť vo vedomí Kṛṣṇu. Dodržiavaním zásad jednej z týchto troch metód dosiahneme skôr či neskôr najvyšší cieľ. V tom nás Kṛṣṇa ubezpečil už v druhej kapitole — aj tie najmenšie pokroky na transcendentálnej ceste dávajú veľkú nádej na vyslobodenie. Z týchto troch metód je bhakti-yoga vhodná pre dnešný vek, lebo je to najpriamejšia cesta k realizácii Boha. Arjuna si chcel byť celkom istý, a preto požiadal Kṛṣṇu, aby mu svoj predchádzajúci výrok znovu potvrdil. V dnešnej dobe je veľmi ťažké nasledovať cestu osemstupňovej yogy či jñāna-yogy. Preto sa môže stať, že človek z rozličných dôvodov neuspeje, hoci vynakladá značné úsilie. Predovšetkým je na mieste otázka, ako vážne človek nasleduje daný proces. Vydať sa na transcendentálnu cestu yogy znamená vyhlásiť vojnu iluzórnej energii. Keď sa niekto snaží vymknúť sa zo zajatia iluzórnej energie, pokúsi sa ho māyā premôcť a bude mu predkladať najrozličnejšie pokušenia. Podmienená duša, ktorá už raz bola v zajatí troch kvalít hmotnej prírody, je v nebezpečí, že sa do neho opäť dostane napriek tomu, že je na transcendentálnej ceste. Toto odvrátenie sa od transcendentálnej cesty sa nazýva yogāc calita-mānasaḥ. Arjuna sa teda zaujíma o ďalší osud toho, kto odpadol z cesty sebarealizácie.

Devanagari

कच्चिन्नोभयविभ्रष्टश्छिन्नाभ्रमिव नश्यति ।
अप्रतिष्ठो महाबाहो विमूढो ब्रह्मणः पथि ॥ ६.३८ ॥

Verš

kaccin nobhaya-vibhraṣṭaś
chinnābhram iva naśyati
apratiṣṭho mahā-bāho
vimūḍho brahmaṇaḥ pathi

Synonyma

kaccit — či; na — nie; ubhaya — oboch; vibhraṣṭaḥ — odpadnutý; chinna — rozorvaný; abhram — mrak; iva — ako; naśyati — zahynie; apratiṣṭhaḥ — zbavený opory; mahā-bāho — ó, Kṛṣṇa, bojovník mocných paží; vimūḍhaḥ — zmätený; brahmaṇaḥ — transcendencia; pathi — na ceste.

Překlad

Ó, Kṛṣṇa, bojovník mocných paží, neodpadne ten, kto je zmätený na ceste transcendencie, od duchovnej i materiálnej cesty a nezanikne ako rozorvaný mrak?

Význam

Existujú dva druhy pokroku — hmotný a duchovný. Materialisti nemajú záujem o transcendenciu alebo o duchovný život. Zaujímajú sa len o hospodársky rozvoj, zmyslový pôžitok a o povýšenie na vyššie nebeské planéty. Keď sa však človek vydá na duchovnú cestu, musí sa vzdať všetkých hmotných činností a zriecť sa všetkého takzvaného hmotného šťastia. Ak transcendentalista neuspeje vo svojej snahe, zdá sa, že bude ako rozorvaný mrak, ktorý nenachádza nikde oporu. Inými slovami, nemôže sa radovať ani z hmotného šťastia, ani z duchovného pokroku. Niekedy sa na oblohe odtrhne z malého mraku kúsok a pripojí sa k väčšiemu. Ale ak sa k veľkému mraku nepripojí, rozfúka ho vietor a stratí sa na šírej oblohe.

Slová brahmaṇaḥ pathi v tomto verši označujú cestu duchovnej realizácie, pre ktorú sa človek rozhodne, keď si uvedomí svoju pravú povahu ako čiastočka Boha, ktorý sa prejavuje v troch aspektoch ako Brahman, Paramātmā a Bhagavān. Śrī Kṛṣṇa, Bhagavān, je najúplnejší prejav Absolútnej Pravdy a ten, kto sa Mu odovzdá, je úspešný transcendentalista. Na dosiahnutie tohoto životného cieľa prostredníctvom realizácie Brahmanu a Parmātmy je potreba veľa zrodení (bahūnāṁ janmanām ante; Bg. 7.19). Preto najvznešenejšou cestou transcendentálnej realizácie je bhakti-yoga alebo vedomie Kṛṣṇu, ktorá je najpriamejšou metódou.

Devanagari

एतन्मे संशयं कृष्ण छेत्तुमर्हस्यशेषतः ।
त्वदन्यः संशयस्यास्य छेत्ता न ह्युपपद्यते ॥ ६.३९ ॥

Verš

etan me saṁśayaṁ kṛṣṇa
chettum arhasy aśeṣataḥ
tvad-anyaḥ saṁśayasyāsya
chettā na hy upapadyate

Synonyma

etat — to je; me — moja; saṁśayam — pochybnosť; kṛṣṇa — ó, Kṛṣṇa; chettum — rozptýľ; arhasi — prosím; aśeṣataḥ — celkom; tvat — Teba; anyaḥ — okrem; saṁśayasya — z pochybnosti; asya — túto; chettā — rozptýľ; na — nie; hi — veď; upapadyate — nájsť.

Překlad

To je moja pochybnosť, ó, Kṛṣṇa, a prosím Ťa, aby si ju celkom rozptýlil. Veď okrem Teba niet nikoho, kto by ju mohol odstrániť.“

Význam

Kṛṣṇa pozná dokonale minulosť, prítomnosť i budúcnosť. Na začiatku Bhagavad-gīty hovorí, že živé bytosti jestvovali ako individuálni jedinci v minulosti, že tak jestvujú v prítomnosti a že si svoju individualitu zachovajú aj v budúcnosti, a to aj po vyslobodení sa z hmotných pút. Takto teda vysvetlil otázku budúcnosti individuálnej živej bytosti. Arjuna chce teraz poznať budúcnosť neúspešného transcendentalistu. Kṛṣṇu nikto neprekoná a rozhodne sa Mu nemôžu vyrovnať takzvaní veľkí mudrci a filozofi, ktorí sú podmienení hmotnou prírodou. Kṛṣṇove slová sú preto konečnou a úplnou odpoveďou na všetky pochybnosti, lebo jedine On pozná dokonale minulosť, prítomnosť aj budúcnosť — Jeho však nespozná nikto. Iba Kṛṣṇa a Jeho oddaní môžu vidieť všetko v pravom svetle.

Devanagari

श्रीभगवानुवाच ।
पार्थ नैवेह नामुत्र विनाशस्तस्य विद्यते
न हि कल्याणकृत्कश्चिद्‌दुर्गतिं तात गच्छति ॥ ६.४० ॥

Verš

śrī-bhagavān uvāca
pārtha naiveha nāmutra
vināśas tasya vidyate
na hi kalyāṇa-kṛt kaścid
durgatiṁ tāta gacchati

Synonyma

śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; pārtha — ó, syn Pṛthy; na eva — nikdy; iha — tu (v tomto svete); na — ani; amutra — v ďalšom živote; vināśaḥ — skaza; tasya — jeho; vidyate — jestvuje; na — nie; hi — určite; kalyāṇa-kṛt — kto koná cnostne; kaścit — každý; durgatim — úpadok; tāta — Môj priateľ; gacchati — kráča.

Překlad

Najvyšší Pán riekol: „Ó, syn Pṛthy, transcendentalistu, ktorý koná cnostne, nečaká skaza ani v tomto, ani v duchovnom svete, pretože kto činí dobro, Môj priateľ, toho zlo nikdy nepremôže.

Význam

V Śrīmad-Bhāgavatame (1.5.17) poučuje Śrī Nārada Muni Vyāsadevu:

tyaktvā sva-dharmaṁ caraṇāmbujaṁ harer
bhajann apakvo ’tha patet tato yadi
yatra kva vābhadram abhūd amuṣya kiṁ
ko vārtha āpto ’bhajatāṁ sva-dharmataḥ

„Kto zanechá všetky hmotné činnosti a celkom sa odovzdá Najvyššej Božskej Osobnosti, nikdy o nič nepríde a ani mu nehrozí nebezpečenstvo úpadku. Oproti tomu ten, kto sa neodovzdal Pánovi, nikdy nič nezíska, hoci si svedomito plní všetky povinnosti.“ Pre hmotný zisk jestvuje veľa činností, či už podľa písiem, alebo obyčajných. Aby si transcendentalista zabezpečil pokrok v duchovnom živote, vo vedomí Kṛṣṇu, musí podľa písiem zanechať všetky hmotné činnosti. Niekto by mohol namietnuť, že vďaka vedomiu Kṛṣṇu síce môže človek, ktorý doviedol svoju snahu až do konca, dosiahnuť dokonalosť, ale ak ju nedosiahne, stráca po stránke hmotnej i duchovnej. V písmach sa uvádza, že zanedbávanie hmotných povinností prináša človeku utrpenie — takže to znamená, že človeka, ktorý nedosiahol úspech v transcendentálnych činnostiach, tiež postihnú tieto následky. Śrīmad-Bhāgavatam nás ubezpečuje, že transcendentalista, ktorý neuspel, sa nemá čoho báť. Hoci sa musí podrobiť následkom, ak nedokončil svoje predpísané povinnosti, nestráca nič, lebo priaznivé činy vykonané s mysľou zameranou na Kṛṣṇu a pre Jeho potešenie nevýjdu nikdy navnivoč. Nestratia sa, lebo oddaný bude pokračovať vo svojom duchovnom rozvoji, aj keby sa v ďalšom živote narodil v nízkej rodine. Zato človek, ktorý sa nesnaží o vedomie Kṛṣṇu, nedosiahne pozitívne výsledky, ani keby splnil všetky hmotné povinnosti.

Ľudí možno rozdeliť na tých, ktorí sa správajú podľa zásad predpísaných v písmach, a na tých, ktorí sa podľa nich neriadia. Ľudia z druhej skupiny žijú pre zmyslový pôžitok na úrovni zvierat; nevedia, že po tomto živote príde nový život a nevedia ani to, že človek by sa mal snažiť dosiahnuť duchovnú realizáciu. Títo ľudia majú veľa zvieracích sklonov, nech už sú civilizovaní alebo nie, vzdelaní či nevzdelaní, silní či slabí. Ich činnosti nikdy neprinášajú šťastie, pretože takíto ľudia sa riadia len zvieracími pudmi — jedením, spaním, obranou a pohlavným stykom; preto zostávajú v strastiplnom hmotnom svete. Do prvej skupiny patria tí, ktorí sa riadia zásadami a povinnosťami, ktoré stanovujú písma. Dosahujú životné úspechy, pretože robia pokrok vo vedomí Kṛṣṇu.

Ľudí, čo sa vydali po priaznivej ceste, možno rozdeliť do troch skupín: 1. tí, ktorí sa riadia podľa pravidiel a zásad písiem za účelom hmotného blahobytu, 2. tí, ktorí sa chcú vyslobodiť z hmotnej existencie a 3. oddaní, ktorí oddane slúžia Kṛṣṇovi. Ľudí, ktorí sa riadia pravidlami a zásadami písiem, možno ďalej rozdeliť do dvoch podskupín: tí, ktorí túžia po plodoch svojich činov, a tí, ktorí po žiadnych plodoch zmyslového pôžitku netúžia. Tí, ktorí konajú s myšlienkou na odmenu v podobe zmyslového pôžitku, sa môžu nasledovaním istých zásad povýšiť na vyššiu životnú úroveň alebo aj na vyššie planéty, ale keďže sa nezbavili hmotných túžob, nenasledujú pravú priaznivú cestu. Jediné priaznivé činy sú tie, ktoré vedú k vyslobodeniu. Činy, ktoré nevedú k sebarealizácii či vyslobodeniu z hmotného telesného poňatia života, nie sú vôbec priaznivé. Jedinú nádej nám dávajú činy určené pre potešenie Kṛṣṇu, a tí, ktorí sa dobrovoľne podriaďujú prísnemu sebaovládaniu, aby urobili pokrok na ceste vedomia Kṛṣṇu, sú dokonalými transcendentalistami. Vzhľadom na to, že osemstupňový systém yogy vedie ku konečnému cieľu, k vedomiu Kṛṣṇu, je aj táto metóda považovaná za priaznivú a nikto sa nemusí obávať poklesnutia, ak sa ju snaží vykonávať úprimne.

Devanagari

प्राप्य पुण्यकृतां लोकानुषित्वा शाश्वतीः समाः ।
शुचीनां श्रीमतां गेहे योगभ्रष्टोऽभिजायते ॥ ६.४१ ॥

Verš

prāpya puṇya-kṛtāṁ lokān
uṣitvā śāśvatīḥ samāḥ
śucīnāṁ śrīmatāṁ gehe
yoga-bhraṣṭo ’bhijāyate

Synonyma

prāpya — po dosiahnutí; puṇya-kṛtām — tí, čo vykonali zbožné činy; lokān — planéty; uṣitvā — potom, čo žili; śāśvatīḥ — mnoho; samāḥ — rokov; śucīnām — zbožných; śrī-matām — vznešených; gehe — v dome; yoga-bhraṣṭaḥ — ten, kto odpadol z cesty sebarealizácie; abhijāyate — narodí sa.

Překlad

Potom, čo sa neúspešný yogīn mnoho a mnoho rokov radoval na planétach zbožných bytostí, narodí sa v rodine spravodlivých ľudí alebo bohatých aristokratov.

Význam

Yogīni, ktorí neuspeli, sa dajú rozdeliť na tých, ktorí odpadli po krátkom čase a urobili len malý pokrok, a na tých, ktorí sa venovali yoge dlhšiu dobu a odpadli. Yogīn, ktorý odpadol po krátkom čase, sa po smrti dostane na vyššie planéty, kde sídlia zbožní. Keď tam strávi mnoho rokov, vráti sa na túto planétu, aby sa narodil v rodine spravodlivých vaiṣṇavských brāhmaṇov alebo v bohatej rodine obchodníkov.

Pravým cieľom yogy je dosiahnuť najvyššiu dokonalosť — vedomie Kṛṣṇu, ako už bolo popísané v predchádzajúcich veršoch. Tí, ktorí nemajú dostatočné odhodlanie, aby ho dosiahli a pre hmotné pokušenia neuspejú, môžu vďaka Pánovej milosti uspokojiť svoje hmotné sklony a žiť v blahobyte. Napokon dostanú príležitosť priaznivého života v zbožných alebo vznešených rodinách. Tí, ktorí sa narodia v takýchto rodinách, môžu využiť možnosti, ktoré sa im núkajú a znovu sa pokúsiť dosiahnuť dokonalosť vo vedomí Kṛṣṇu.

Devanagari

अथवा योगिनामेव कुले भवति धीमताम् ।
एतद्धि दुर्लभतरं लोके जन्म यदीदृशम् ॥ ६.४२ ॥

Verš

atha vā yoginām eva
kule bhavati dhīmatām
etad dhi durlabha-taraṁ
loke janma yad īdṛśam

Synonyma

atha vā — alebo; yoginām — učených transcendentalistov; eva — určite; kule — v rodine; bhavati — narodí sa; dhī-matām — u tých, ktorí sú obdarovaní veľkou múdrosťou; etat — také; hi — však; durlabha-taram — veľmi zriedkavo; loke — v tomto svete; janma — narodenie; yat — ten, kto; īdṛśam — taký.

Překlad

Alebo sa dokonca narodí v rodine múdrych transcendentalistov, ak sa yoge venoval dlhší čas. V tomto svete však možno dosiahnuť také narodenie len veľmi zriedkavo.

Význam

V tomto verši Śrī Kṛṣṇa oceňuje výhody narodenia v rodine yogīnov, transcendentalistov alebo veľmi múdrych ľudí, pretože človek môže získať duchovnú inšpiráciu už ako dieťa, obzvlášť v rodinách ācāryov a gosvāmīov. Tieto rodiny sú veľmi učené, ich členovia sú tradične oddanými Boha a sú schopní stať sa po náležitom výcviku duchovnými učiteľmi. V Indii je veľa takých rodín, no v súčasnosti úroveň duchovného vzdelania veľmi poklesla a spôsobila ich postupný úpadok. Vďaka Pánovej milosti však ešte sú rodiny, ktoré generáciu po generácii vychovávajú duchovne vysoko nadaných ľudí. Človek sa musí považovať za veľmi šťastného, keď sa narodí v takej rodine. Náš duchovný učiteľ, Oṁ Viṣṇupāda Śrī Śrīmad Bhaktisiddhānta Sarasvatī Gosvāmī Mahārāja aj moja pokorná bytosť sme mali vďaka Kṛṣṇovej milosti možnosť narodiť sa v takých rodinách a obidvom nám bolo umožnené osvojovať si zásady oddanej služby Bohu od začiatku nášho života. Transcendentálny poriadok neskôr spojil naše cesty.

Devanagari

तत्र तं बुद्धिसंयोगं लभते पौर्वदेहिकम् ।
यतते च ततो भूयः संसिद्धौ कुरुनन्दन ॥ ६.४३ ॥

Verš

tatra taṁ buddhi-saṁyogaṁ
labhate paurva-dehikam
yatate ca tato bhūyaḥ
saṁsiddhau kuru-nandana

Synonyma

tatra — potom; tam — to; buddhi-saṁyogam — takto znovuoživené vedomie; labhate — získa; paurva-dehikam — z predchádzajúceho vtelenia; yatate — snaží sa; ca — aj; tataḥ — potom; bhūyaḥ — znovu; saṁsiddhau — o zdokonalenie; kuru-nandana — ó, syn Kuruovcov.

Překlad

Po takomto narodení opäť nadobudne božské vedomie zo svojho predchádzajúceho života, a potom sa znovu usiluje o ďalšie zdokonalenie, ó, potomok Kuruovcov.

Význam

Kráľ Bharata je výborným príkladom človeka, ktorý odpadol z duchovnej cesty a potom sa v jednom z nasledujúcich životov narodil v dobrej brāhmaṇskej rodine, aby mohol opäť získať transcendentálne vedomie. Kráľ Bharata vládol celému svetu a od doby jeho panovania volajú polobohovia túto planétu, ktorá sa kedysi volala Ilāvṛta-varṣa, Bhārata-varṣa. Ako mládenec sa zriekol kráľovstva, opustil palác a svoju rodinu, aby hľadal duchovnú dokonalosť, no nedosiahol ju. Vo svojom treťom živote sa narodil v dobrej brāhmaṇskej rodine, známy ako Jaḍa Bharata, lebo sa vždy vyhýbal ľuďom a nikdy sa s nikým nerozprával. Neskôr v ňom kráľ Rahūgaṇa spoznal veľkého transcendentalistu. Z tohto príkladu sa dá pochopiť, že duchovné vedomie, ktoré človek dosiahol pomocou yogy, nikdy nevýjde nazmar. Božou milosťou dostane transcendentalista veľa príležitostí, aby dosiahol úplnú duchovnú dokonalosť vo vedomí Kṛṣṇu.

Devanagari

पूर्वाभ्यासेन तेनैव ह्रियते ह्यवशोऽपि सः ।
जिज्ञासुरपि योगस्य शब्दब्रह्मातिवर्तते ॥ ६.४४ ॥

Verš

pūrvābhyāsena tenaiva
hriyate hy avaśo ’pi saḥ
jijñāsur api yogasya
śabda-brahmātivartate

Synonyma

pūrva — niekdajším; abhyāsena — cvičením; tena — to (božské vedomie); eva — určite; hriyate — ho priťahuje; hi — iste; avaśaḥ — automaticky; api — aj; saḥ — on; jijñāsuḥ — túžiaci poznať; api — dokonca; yogasya — o yoge; śabda-brahma — rituálne zásady písiem; ativartate — transcenduje.

Překlad

Lebo práve sila božského vedomia z jeho predchádzajúceho života spôsobuje, že ho automaticky priťahujú zásady yogy bez toho, aby ich hľadal. Taký transcendentalista túžiaci poznať yogu je vždy povznesený nad rituálne zásady písiem.

Význam

Pokročilých yogīnov príliš nepriťahujú rituálne zásady písiem, ale automaticky ich priťahujú princípy yogy, ktoré ich môžu povzniesť k úplnému vedomiu Kṛṣṇu, k najvyššej dokonalosti yogy. V Śrīmad-Bhāgavatame (3.33.7) sa o pokročilých transcendentalistoch, ktorých nezaujímajú vedske rituály, píše:

aho bata śva-paco ’to garīyān
yaj-jihvāgre vartate nāma tubhyam
tepus tapas te juhuvuḥ sasnur āryā
brahmānūcur nāma gṛṇanti ye te

„Ó, môj Pane! Ľudia, ktorí spievajú Tvoje sväté mená, sú duchovne veľmi pokročilí, aj keby pochádzali z rodín pojedačov psov. Títo ľudia už nepochybne vykonali všetky druhy obetí a sebaodriekania, vykonali očistné kúpele na všetkých svätých miestach a preštudovali všetky písma.“

Týmto sa preslávil Haridās Ṭhākur, jeden z najväčších žiakov Śrī Caitanyu Mahāprabhua. Napriek tomu, že sa narodil v mohamedánskej rodine, Śrī Caitanya mu dal titul nāmācārya, lebo prísne dodržiaval svätý sľub, že bude denne tristotisíckrát opakovať Pánovo sväté meno: Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare. Môžeme teda ľahko pochopiť, že v minulom živote musel prejsť všetkými vedskymi rituálmi (śabda-brahma), lebo mohol bez prestania opakovať Pánove sväté mená. Ak človek nie je očistený, nemôže dodržiavať zásady duchovného života a nemôže ani spievať sväté Božie mená, Hare Kṛṣṇa.

Devanagari

प्रयत्नाद्यतमानस्तु योगी संशुद्धकिल्बिषः ।
अनेकजन्मसंसिद्धस्ततो याति परां गतिम् ॥ ६.४५ ॥

Verš

prayatnād yatamānas tu
yogī saṁśuddha-kilbiṣaḥ
aneka-janma-saṁsiddhas
tato yāti parāṁ gatim

Synonyma

prayatnāt — prísnym cvičením; yatamānaḥ — snažiaci sa; tu — ale; yogī — taký transcendentalista; saṁśuddha — očistený; kilbiṣaḥ — od všetkých hriechov; aneka — po mnohých; janma — narodeniach; saṁsiddhaḥ — zdokonalil; tataḥ — potom; yāti — dosiahne; parām — najvyšší; gatim — cieľ.

Překlad

A yogīn, ktorý sa usilovne snaží o ďalší pokrok a ktorý sa po mnohých a mnohých narodeniach zdokonalil, je očistený od všetkej poškvrny a napokon dosiahne najvyšší cieľ.

Význam

Človek, ktorý sa narodí v spravodlivej, vznešenej alebo v Bohu oddanej rodine, si uvedomuje svoje osobitne výhodné podmienky pre vykonávanie yogu. S odhodlaním sa opäť pustí do svojej nedokončenej úlohy, a tak sa úplne očistí od všetkej nečistoty. Keď sa jej nakoniec zbaví, dosiahne najvyššiu dokonalosť — vedomie Kṛṣṇu. Vedomie Kṛṣṇu je dokonalý stav oslobodený od všetkej nečistoty. To je potvrdené aj v siedmej kapitole, dvadsiatom ôsmom verši:

yeṣāṁ tv anta-gataṁ pāpaṁ
janānāṁ puṇya-karmaṇām
te dvandva-moha-nirmuktā
bhajante māṁ dṛḍha-vratāḥ

„Po mnohých a mnohých životoch vykonávania zbožných činností sa človek, ktorý sa oslobodil od všetkých hriešnych činností a je zbavený dvojnosti ilúzie, rozhodne zapojí do láskyplnej oddanej služby Bohu.“

Devanagari

तपस्विभ्योऽधिको योगी ज्ञानिभ्योऽपि मतोऽधिकः ।
कर्मिभ्यश्चाधिको योगी तस्माद्योगी भवार्जुन ॥ ६.४६ ॥

Verš

tapasvibhyo ’dhiko yogī
jñānibhyo ’pi mato ’dhikaḥ
karmibhyaś cādhiko yogī
tasmād yogī bhavārjuna

Synonyma

tapasvibhyaḥ — ako askéta; adhikaḥ — väčší; yogī — yogīn; jñānibhyaḥ — než múdry; api — aj; mataḥ — pokladaný; adhikaḥ — väčší; karmibhyaḥ — než ten, kto pracuje pre plody; ca — tiež; adhikaḥ — väčší; yogī — yogīn; tasmāt — preto; yogī — yogīn; bhava — staň sa; arjuna — ó, Arjuna.

Překlad

Yogīn je väčší než askéta, väčší než empirik a väčší než ten, kto pracuje pre plody svojej práce. Preto sa za každých okolností staň yogīnom, ó, Arjuna.

Význam

Keď hovoríme o yoge, máme na mysli spojenie nášho vedomia s Najvyššou Absolútnou Pravdou. Existujú rôzne spôsoby a každý má svoj názov. Spôsob, v ktorom prevládajú plodonosné činy, sa nazýva karma-yoga; keď sa kladie dôraz na empirickú filozofiu, nazýva sa jñāna-yoga; a ak prevažuje oddaný vzťah k Najvyššiemu Pánovi, jedná sa o bhakti-yogu. Konečným cieľom všetkých yog je bhakti-yoga, vedomie Kṛṣṇu, čo bude vysvetlené v nasledujúcom verši. Pán tu potvrdzuje nadradenosť yogy nad inými spôsobmi, no netvrdí, že je lepšia než bhakti-yoga. Bhakti-yoga znamená čisté duchovné poznanie, a preto ju nemôže nič prekonať. Odriekanie bez sebapoznania, čiže pravého „ja“, je nedokonalé. To isté platí o empirickom poznaní, ak sa človek neodovzdá Najvyššej Božskej Osobnosti. A plodonosné činy, ktoré nie sú určené pre potešenie Kṛṣṇu, sú iba stratou času. Preto najlepším zo všetkých menovaných systémov yogy je bhakti-yoga, čo je jasne vysvetlené v nasledujúcom verši.

Devanagari

योगिनामपि सर्वेषां मद्गतेनान्तरात्मना ।
श्रद्धावान् भजते यो मां स मे युक्ततमो मतः ॥ ६.४७ ॥

Verš

yoginām api sarveṣāṁ
mad-gatenāntar-ātmanā
śraddhāvān bhajate yo māṁ
sa me yukta-tamo mataḥ

Synonyma

yoginām — z yogīnov; api — tiež; sarveṣām — zo všetkých; mat-gatena — pripútava sa ku Mne, neprestajne na Mňa myslí; antaḥ-ātmanā — v sebe; śraddhā-vān — s úplnou vierou; bhajate — robí transcendentálnu láskyplnú službu; yaḥ — ten, kto; mām — Mne (Najvyššiemu Pánovi); saḥ — on; me — Mňou; yukta-tamaḥ — najväčší yogīn; mataḥ — pokladaný.

Překlad

Za najvyššieho zo všetkých yogīnov považujem toho, kto je so Mnou najdôvernejšie spojený, neprestajne na Mňa myslí a oddane a láskyplne Mi slúži.“

Význam

Slovo bhajate je tu veľmi dôležité. Bhajate má svoj koreň v slovese bhaj, ktoré sa používa v spojení so službou. Slovenské slovo „uctievať“ nemá ten istý význam ako bhaja. Uctievať znamená velebiť alebo preukazovať niekomu úctu. Ale služba vykonávaná z lásky a naplnená vierou je osobitne určená Najvyššej Božskej Osobnosti. Toho, kto neuctieva úctyhodného človeka alebo poloboha, možno označiť za nezdvorilého, ale keď niekto odmietne slúžiť Najvyššiemu Pánovi, je stratený. Každá živá bytosť je čiastočkou Najvyššej Božskej Osobnosti, a preto je vo svojej podstate určená k tomu, aby slúžila Najvyššiemu. Keď to nerobí, poklesne. Śrīmad-Bhāgavatam (11.5.3) to potvrdzuje:

ya eṣāṁ puruṣaṁ sākṣād
ātma-prabhavam īśvaram
na bhajanty avajānanti
sthānād bhraṣṭāḥ patanty adhaḥ

„Človek, ktorý zanedbáva svoju povinnosť a opomína službu prvotnému Pánovi, ktorý je zdrojom všetkých živých bytostí, isto-iste poklesne zo svojej večnej, prirodzenej a pôvodnej pozície.“

V tomto verši je použité slovo bhajanti. Toto slovo sa používa vo vzťahu k Najvyššiemu Pánovi, zatiaľ čo slovo „uctievať“ sa môže použiť v spojení s polobohmi alebo ľuďmi. Slovo avajānanti použité v tomto verši nájdeme aj v Bhagavad-gīte (9.11): avajānanti māṁ mūḍhāḥ. „Iba hlupáci a ničomníci hania Śrī Kṛṣṇu, Najvyššiu Božskú Osobnosť.“ Títo hlupáci píšu niekedy komentáre k Bhagavad-gīte, a pritom nemajú ani štipku oddanosti ku Kṛṣṇovi. Preto nemôžu vidieť rozdiel medzi slovami bhajanti a uctievať.

Všetky yogy vrcholia v bhakti-yoge. Ostatné yogy sú viac-menej spôsobmi, ako dosiahnuť bhakti-yogu. Yoga vlastne znamená bhakti-yoga. Od začiatku karma-yogy až po vrchol bhakti-yogy vedie dlhá cesta k sebarealizácii. Karma-yoga, činnosť bez túžby po plodoch práce, je začiatkom tejto cesty. Len čo karma-yogīn získa poznanie a naučí sa odriekaniu, prejde k jñāna-yoge, a keď prostredníctvom jñāna-yogy dosiahne štádium, v ktorom pomocou rôznych telesných a psychických metód medituje o Najvyššej Duši a zameriava na Ňu svoju myseľ, dospeje k aṣṭāṅga-yoge. A ak sa človek rozvíjaním svojej oddanosti a lásky dostane k Najvyššej Božskej Osobnosti, potom dosiahol vrchol, bhakti-yogu.

Bhakti-yoga je vskutku najvyšším cieľom, ale ak ju chceme podrobne analyzovať, musíme porozumieť ostatným yogam. Yogīn, ktorý neustále napreduje, kráča pravou cestou, vedúcou k večnému šťastiu. Kto sa zastaví na určitom stupni a nerobí žiadny pokrok, je nazývaný menom označujúcim stupeň, ktorý dosiahol: karma-yogīn, jñāna-yogīn, rāja-yogīn, haṭha-yogīn a podobne. O človeku, ktorému sa pošťastilo natoľko, že dosiahol bhakti-yogu, môžeme povedať, že prekonal všetky ostatné yogy. Vedomie Kṛṣṇu je preto najvyšším štádiom yogy, podobne ako sú Himālaye najvyššie pohorie sveta a Mount Everest najvyššou horou.

Keď si je niekto vďaka bhakti-yoge vedomý Kṛṣṇu, dostáva sa mu ozajstného šťatia. Dokonalý yogīn upína svoju myseľ na Kṛṣṇu, Śyāmasundaru, ktorého pleť má nádhernú farbu búrkového mraku, ktorého tvár podobná lotosu žiari ako Slnko, ktorého odev sa leskne drahými kameňmi a ktorého telo je ovenčené kvetmi. Na všetky strany z Neho vychádza nádherná žiara, zvaná brahmajyoti. Inkarnuje v rôznych podobách, ako Rāma, Nṛsiṁha, Vāraha a vo Svojej pôvodnej podobe Najvyššej Božskej Osobnosti ako Kṛṣṇa. Do tohto sveta zostupuje v ľudskej podobe ako syn matky Yaśody a je známy ako Kṛṣṇa, Govinda alebo Vāsudeva. Je dokonalým dieťaťom, priateľom, pánom a milencom a má všetky atribúty a transcendentálne vlastnosti. Keď si človek neprestajne uvedomuje tieto vlastnosti Boha, je dokonalým yogīnom.

K tejto najvyššej dokonalosti yogy môžeme dospieť jedine prostredníctvom bhakti-yogy, čo potvrdzujú všetky vedske písma. Vo Śvetāśvatara Upaniṣade (6.23) sa uvádza:

yasya deve parā bhaktir
yathā deve tathā gurau
tasyaite kathitā hy arthāḥ
prakāśante mahātmanaḥ

„Skutočný zmysel vedskeho poznania sa odhalí len tým veľkým dušiam, ktoré majú úplnú dôveru v Boha a v duchovného učiteľa.“

V Gopāla-tāpanī Upaniṣade (1.15) sa hovorí: bhaktir asya bhajanaṁ tad ihāmutropādhi-nairāsyenāmuṣmin manaḥ-kalpanam, etad eva naiṣkarmyam. „Bhakti je oddaná služba Bohu, zbavená túžby po hmotnom zisku v tomto i v budúcom živote. Keď sa človek oslobodí od týchto egoistických sklonov, mal by svoju myseľ celkom pripútať k Najvyššiemu. To je význam slova naiṣkarmya.“

Toto je niekoľko aspektov bhakti-yogy alebo vedomia Kṛṣṇu — najdokonalejšej z yog.

Takto končia Bhaktivedantove výklady k šiestej kapitole Śrīmad Bhagavad-gīty, nazvanej „Dhyāna-yoga.“