VERŠ 18

TEXT 18

Verš

Text

antavanta ime dehā
nityasyoktāḥ śarīriṇaḥ
anāśino ’prameyasya
tasmād yudhyasva bhārata

Synonyma

Synonyms

anta-vantaḥ — pominuteľné; ime — tieto všetky; dehāḥ — hmotné telá; nityasya — večne existujúce; uktāḥ — vraví sa; śarīriṇaḥ — vtelené duše; anāśinaḥ — nezničiteľné; aprameyasya — nezmerateľné; tasmāt — preto; yudhyasva — bojuj; bhārata — ó, Bharatov potomok.

anta-vantaḥ — perishable; ime — all these; dehāḥ — material bodies; nityasya — eternal in existence; uktāḥ — are said; śarīriṇaḥ — of the embodied soul; anāśinaḥ — never to be destroyed; aprameyasya — immeasurable; tasmāt — therefore; yudhyasva — fight; bhārata — O descendant of Bharata.

Překlad

Translation

Hmotné telo tejto nezničiteľnej, nezmerateľnej a večnej živej bytosti istotne pominie, preto bojuj, ó, potomok Bharatov.

The material body of the indestructible, immeasurable and eternal living entity is sure to come to an end; therefore, fight, O descendant of Bharata.

Význam

Purport

Hmotné telo je vo svojej povahe pominuteľné. Jeho zničenie môže nastať hneď alebo až o sto rokov. Je to len otázka času. Nie je možné navždy ho udržať pri živote. Duša je však taká malá, že ju nepriateľ nemôže ani zbadať, nie to ešte zabiť. Ako sme sa už zmienili v predchádzajúcom verši, je taká nepatrná, že si nikto nedokáže ani predstaviť, ako ju zmerať. Takže niet dôvodu k nariekaniu, pretože duša sa nedá zabiť, a ani jej hmotné telo sa nedá uchovať navždy. Pre každého človeka je teda dôležité, aby počas svojho svetského života nasledoval náboženské zásady, lebo hmotné telo, do ktorého sa vtelila duša, je výsledkom minulých činov dovŕšených v predchádzajúcom živote. Vo Vedānta-sūtre je živá bytosť prirovnaná k svetlu, pretože je čiastočkou najvyššieho svetla. Tak ako slnečné svetlo udržiava celý vesmír, tak aj „svetlo“ duše udržiava hmotné telo. Len čo duša opustí hmotné telo, začne sa telo rozkladať. Duša je tým, čo udržuje telo nažive. Telo samo osebe je bezvýznamné. Preto Kṛṣṇa Arjunovi radil, aby bojoval a neobetoval náboženstvo pre hmotné či telesné pohodlie.

The material body is perishable by nature. It may perish immediately, or it may do so after a hundred years. It is a question of time only. There is no chance of maintaining it indefinitely. But the spirit soul is so minute that it cannot even be seen by an enemy, to say nothing of being killed. As mentioned in the previous verse, it is so small that no one can have any idea how to measure its dimension. So from both viewpoints there is no cause of lamentation, because the living entity as he is cannot be killed nor can the material body be saved for any length of time or permanently protected. The minute particle of the whole spirit acquires this material body according to his work, and therefore observance of religious principles should be utilized. In the Vedānta-sūtras the living entity is qualified as light because he is part and parcel of the supreme light. As sunlight maintains the entire universe, so the light of the soul maintains this material body. As soon as the spirit soul is out of this material body, the body begins to decompose; therefore it is the spirit soul which maintains this body. The body itself is unimportant. Arjuna was advised to fight and not sacrifice the cause of religion for material, bodily considerations.