Skip to main content

VERŠ 18

TEXT 18

Verš

Texto

antavanta ime dehā
nityasyoktāḥ śarīriṇaḥ
anāśino ’prameyasya
tasmād yudhyasva bhārata
antavanta ime dehā
nityasyoktāḥ śarīriṇaḥ
anāśino ’prameyasya
tasmād yudhyasva bhārata

Synonyma

Palabra por palabra

anta-vantaḥ — pominuteľné; ime — tieto všetky; dehāḥ — hmotné telá; nityasya — večne existujúce; uktāḥ — vraví sa; śarīriṇaḥ — vtelené duše; anāśinaḥ — nezničiteľné; aprameyasya — nezmerateľné; tasmāt — preto; yudhyasva — bojuj; bhārata — ó, Bharatov potomok.

anta-vantaḥ — perecedero; ime — todos estos; dehāḥ — cuerpos materiales; nityasya — de existencia eterna; uktāḥ — se dice; śarīriṇaḥ — del alma que está dentro del cuerpo; anāśinaḥ — nunca será destruida; aprameyasya — inconmensurable; tasmāt — por consiguiente; yudhyasva — pelea; bhārata — ¡oh, descendiente de Bharata!

Překlad

Traducción

Hmotné telo tejto nezničiteľnej, nezmerateľnej a večnej živej bytosti istotne pominie, preto bojuj, ó, potomok Bharatov.

El cuerpo material de la entidad viviente eterna, indestructible e inconmensurable, tiene un final con toda certeza; por lo tanto, pelea, ¡oh, descendiente de Bharata!

Význam

Significado

Hmotné telo je vo svojej povahe pominuteľné. Jeho zničenie môže nastať hneď alebo až o sto rokov. Je to len otázka času. Nie je možné navždy ho udržať pri živote. Duša je však taká malá, že ju nepriateľ nemôže ani zbadať, nie to ešte zabiť. Ako sme sa už zmienili v predchádzajúcom verši, je taká nepatrná, že si nikto nedokáže ani predstaviť, ako ju zmerať. Takže niet dôvodu k nariekaniu, pretože duša sa nedá zabiť, a ani jej hmotné telo sa nedá uchovať navždy. Pre každého človeka je teda dôležité, aby počas svojho svetského života nasledoval náboženské zásady, lebo hmotné telo, do ktorého sa vtelila duša, je výsledkom minulých činov dovŕšených v predchádzajúcom živote. Vo Vedānta-sūtre je živá bytosť prirovnaná k svetlu, pretože je čiastočkou najvyššieho svetla. Tak ako slnečné svetlo udržiava celý vesmír, tak aj „svetlo“ duše udržiava hmotné telo. Len čo duša opustí hmotné telo, začne sa telo rozkladať. Duša je tým, čo udržuje telo nažive. Telo samo osebe je bezvýznamné. Preto Kṛṣṇa Arjunovi radil, aby bojoval a neobetoval náboženstvo pre hmotné či telesné pohodlie.

  El cuerpo material es perecedero por naturaleza. Puede que perezca inmediatamente, o puede que lo haga al cabo de cien años. Es solo una cuestión de tiempo. No hay ninguna posibilidad de mantenerlo indefinidamente. Pero el alma espiritual es tan diminuta, que ni siquiera puede ser vista por un enemigo, ni qué hablar de ser matada. Como se mencionó en el verso anterior, es tan pequeña, que nadie puede tener ni idea de cómo medir su tamaño. Así que, desde ambos puntos de vista no hay ninguna causa de lamentación, porque a la entidad viviente tal como es no se la puede matar, ni tampoco es posible salvar el cuerpo material por ningún período de tiempo, ni protegerlo permanentemente. La diminuta partícula del espíritu total adquiere este cuerpo material conforme a su trabajo, y, en consecuencia, se debe hacer uso de la observancia de los principios religiosos. En los Vedānta-sūtras, a la entidad viviente se la califica de luz, porque ella es parte integral de la luz suprema. Así como la luz del Sol mantiene al universo entero, así mismo la luz del alma mantiene a este cuerpo material. En cuanto el alma espiritual sale del cuerpo material, el mismo comienza a descomponerse. Por consiguiente, el alma espiritual es lo que mantiene a este cuerpo. El cuerpo en sí carece de importancia. A Arjuna se le aconsejó que peleara y que no sacrificara la causa de la religión por consideraciones materiales relativas al cuerpo.