Skip to main content
Knižnica » Bhagavad-gītā — taká, aká je » KAPITOLA SEDEMNÁSTA

VERŠ 20

VERZ 20

Verš

Besedilo

dātavyam iti yad dānaṁ
dīyate ’nupakāriṇe
deśe kāle ca pātre ca
tad dānaṁ sāttvikaṁ smṛtam
dātavyam iti yad dānaṁ
dīyate ’nupakāriṇe
deśe kāle ca pātre ca
tad dānaṁ sāttvikaṁ smṛtam

Synonyma

Synonyms

dātavyam — obdarovaniahodný; iti — tak; yat — ten, ktorí; dānam — milodar; dīyate — je daný; anupakāriṇe — nehľadiac na odmenu; deśe — na vhodnom mieste; kāle — v správny čas; ca — a; pātre — vhodnej osobe; ca — a; tat — tento; dānam — milodar; sāttvikam — v kvalite dobra; smṛtam — považuje sa.

dātavyam – je vredno dati; iti – tako; yat – to, kar; dānam – miloščina; dīyate – je dana; anupakāriṇe – ne oziraje se na to, ali bo prinesla povračilo; deśe – na primernem mestu; kāle – ob primernem času; ca – tudi; pātre – ustrezni osebi; ca – in; tat – ta; dānam – miloščina; sāttvikam – v guṇi vrline; smṛtam – velja za.

Překlad

Translation

Dar daný z povinnosti, bez nároku na odmenu, v pravý čas, na správnom mieste a osobe, ktorá je ho hodná, sa považuje za dar v kvalite dobra.

Miloščina, ki jo da človek iz dolžnosti, brez pričakovanja povračila, ob pravem času, na pravem mestu in primerni osebi, je miloščina v guṇi vrline.

Význam

Purport

Vo vedskej literatúre sa odporúča obdarúvať tých, ktorí sa venujú duchovným činnostiam. Neustále musíme mať na zreteli duchovnú dokonalosť. Preto sa odporúča dávať dary na pútnych miestach, pri zatmení Slnka, alebo Mesiaca, na konci mesiaca, kvalifikovanému brāhmaṇovi, vaiṣṇavovi (oddanému) alebo v chrámoch. Taká dobročinnosť musí byť vykonávaná bez sebamenšieho nároku na odmenu. Zo súcitu niekedy obdarúvame chudobných, no ak toho nie sú hodní, nerobíme nijaký duchovný pokrok. Inými slovami, nerozlišujúca dobročinnosť sa vo vedskej literatúre neodporúča.

Vedski spisi nam svetujejo, da miloščino damo tistim, ki so se posvetili duhovnosti. Nikjer v Vedah ni rečeno, naj jo damo komur koli, brez razmisleka. Miloščino moramo deliti, da bi dosegli duhovno popolnost. Zato je priporočeno, da jo damo na romarskem mestu, ob luninem ali sončnem mrku ali pa ob koncu meseca. Dati jo moramo brāhmaṇi, vaiṣṇavi (bhakti) ali pa templju. Pri tem se ne bi smeli ozirati na to, ali bomo za svoje dejanje poplačani ali ne. Včasih dajo ljudje iz usmiljenja miloščino revežu, toda če je ta ni vreden, jim to ne pomaga duhovno napredovati. Vede zato ne svetujejo, da damo miloščino komur koli.