Skip to main content

VERŠ 20

VERSO 20

Verš

Texto

dātavyam iti yad dānaṁ
dīyate ’nupakāriṇe
deśe kāle ca pātre ca
tad dānaṁ sāttvikaṁ smṛtam
dātavyam iti yad dānaṁ
dīyate ’nupakāriṇe
deśe kāle ca pātre ca
tad dānaṁ sāttvikaṁ smṛtam

Synonyma

Sinônimos

dātavyam — obdarovaniahodný; iti — tak; yat — ten, ktorí; dānam — milodar; dīyate — je daný; anupakāriṇe — nehľadiac na odmenu; deśe — na vhodnom mieste; kāle — v správny čas; ca — a; pātre — vhodnej osobe; ca — a; tat — tento; dānam — milodar; sāttvikam — v kvalite dobra; smṛtam — považuje sa.

dātavyam — que vale a pena dar; iti — assim; yat — aquilo que; dānam — caridade; dīyate — é dada; anupakāriṇe — sem considerar a recompensa; deśe — em lugar apropriado; kāle — em tempo apropriado; ca — também; pātre — a uma pessoa conveniente; ca — e; tat — isso; dānam — caridade; sāttvikam — no modo da bondade; smṛtam — considera-se.

Překlad

Tradução

Dar daný z povinnosti, bez nároku na odmenu, v pravý čas, na správnom mieste a osobe, ktorá je ho hodná, sa považuje za dar v kvalite dobra.

A caridade dada por dever, sem expectativa de recompensa, no local e hora apropriados e dada a alguém digno, está no modo da bondade.

Význam

Comentário

Vo vedskej literatúre sa odporúča obdarúvať tých, ktorí sa venujú duchovným činnostiam. Neustále musíme mať na zreteli duchovnú dokonalosť. Preto sa odporúča dávať dary na pútnych miestach, pri zatmení Slnka, alebo Mesiaca, na konci mesiaca, kvalifikovanému brāhmaṇovi, vaiṣṇavovi (oddanému) alebo v chrámoch. Taká dobročinnosť musí byť vykonávaná bez sebamenšieho nároku na odmenu. Zo súcitu niekedy obdarúvame chudobných, no ak toho nie sú hodní, nerobíme nijaký duchovný pokrok. Inými slovami, nerozlišujúca dobročinnosť sa vo vedskej literatúre neodporúča.

Na literatura védica, recomenda-se a caridade feita a alguém ocupado em atividades espirituais. Não há nenhuma recomendação para se fazer caridade indiscriminadamente. A perfeição espiritual é sempre um aspecto importante. Por isso, recomenda-se dar caridade num lugar de peregrinação e nos eclipses lunar ou solar ou no final do mês ou a um brāhmaṇa qualificado ou a um vaiṣṇava (devoto) ou nos templos. Devem-se fazer essas caridades sem exigir em troca recompensa alguma. A caridade aos pobres às vezes é dada por compaixão, mas se um homem pobre não merece receber caridade, então não há avanço espiritual. Em outras palavras, a literatura védica não recomenda a caridade indiscriminada.