Skip to main content

KAPITOLA TRINÁSTA

Príroda, požívateľ, vedomie

Verš

arjuna uvāca
prakṛtiṁ puruṣaṁ caiva
kṣetraṁ kṣetra-jñam eva ca
etad veditum icchāmi
jñānaṁ jñeyaṁ ca keśava
śrī-bhagavān uvāca
idaṁ śarīraṁ kaunteya
kṣetram ity abhidhīyate
etad yo vetti taṁ prāhuḥ
kṣetra-jña iti tad-vidaḥ

Synonyma

arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; prakṛtim — príroda; puruṣam — požívateľ; ca — tiež; eva — iste; kṣetram — telo; kṣetra-jñam — znalec tela; eva —iste; ca — tiež; etat — toto všetko; veditum — vedieť; icchāmi — prajem si; jñānam — poznanie; jñeyam — predmet poznania; ca — tiež; keśava — ó, Kṛṣṇa; śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; idam — toto; śarīram — telo; kaunteya — ó, syn Kuntī; kṣetram — pole; iti — tak; abhidhīyate — nazýva sa; etat — toto; yaḥ — ten, kto; vetti — pozná; tam — on; prāhuḥ — nazýva sa; kṣetra-jñaḥ — znalec poľa; iti — tak; tat-vidaḥ — tými, ktorí vedia.

Překlad

Arjuna riekol: „Ó, môj milý Kṛṣṇa, chcel by som vedieť, čo je prakṛti (príroda), puruṣa (požívateľ), pole, znalec poľa, poznanie a predmet poznania.“
Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Ó, syn Kuntī, toto telo sa nazýva pole a ten, kto toto telo pozná, sa nazýva znalec poľa.

Význam

Arjuna chcel vedieť, čo je prakṛti (príroda), puruṣa (požívateľ), kṣetra (pole) a kṣetra-jña (znalec poľa). Ďalej chcel vedieť, čo je poznanie a predmet poznania. Kṛṣṇa mu odpovedá, že poľom sa myslí telo a že ten, kto toto telo pozná, sa nazýva znalec poľa. Pre podmienenú dušu je telo poľom pôsobnosti. Podmienená duša je v zajatí hmotnej existencie a pokúša sa ovládnuť hmotnú prírodu. A tak vzhľadom na svoju schopnosť vládnuť hmotnej prírode získa pole pôsobnosti. Týmto poľom pôsobnosti je telo. A čo je to telo? Telo tvoria zmysly. Podmienená duša si chce užívať zmysly a podľa druhu pôžitku, o ktorý má záujem, dostane telo. Telo sa teda nazýva kṣetra, alebo pole pôsobnosti podmienenej duše. Ten, kto sa mylne stotožňuje s telom, sa nazýva kṣetra-jña, alebo znalec poľa. Nie je ťažké pochopiť rozdiel medzi poľom a znalcom poľa, alebo medzi telom a jeho znalcom. Každý vidí, že detstvom počnúc a starobou končiac, prechádza telo mnohými zmenami, aj keď človek zostáva tou istou osobou. Rozdiel je teda medzi znalcom poľa a poľom samotným. Týmto spôsobom môže podmienená duša pochopiť, že sa líši od tela. Na začiatku Bhagavad-gīty (2.13) sa píše, že živá bytosť pobýva v tele a že toto telo sa mení z detstva do mladosti a z dospelosti do staroby: dehinòsmin yathā dehe. Vlastník teda vie, že je znalcom poľa, pretože telo sa mení. Vlastník je teda nepochybne kṣetra-jña. Niekedy si myslíme „som šťastný“, „som muž“, „som žena“, „som pes“, „som mačka“ a podobne. To všetko sú telesné označenia znalca poľa. Znalec však nie je totožný so svojím telom. Podobne môžeme vlastniť veľa rôznych vecí, ako napríklad odev atď., no vieme, že sa líšime od týchto vecí. Takýmto spôsobom môžeme s trochou inteligencie pochopiť aj rozdiel medzi nami a telom. Ja, vy alebo hocikto iný, kto vlastní telo, sa nazýva kṣetra-jña, znalec poľa pôsobnosti, a telo sa nazýva kṣetra, pole aktivít vlastného ja.

V prvých šiestich kapitolách Bhagavad-gīty je opísaný znalec poľa (živá bytosť) a pozícia, z ktorej môže porozumieť Najvyššiemu Pánovi. V prostredných šiestich kapitolách Bhagavad-gīty je opísaná Najvyššia Božská Osobnosť a vzťah medzi individuálnou dušou a Naddušou v rámci oddanej služby. V týchto kapitolách je predložená konečná definícia nadradeného postavenia Najvyššej Božskej Osobnosti a podriadeného postavenia individuálnej duše. Živé bytosti sú v každom ohľade podmienené, ale ich zábudlivosť im spôsobuje utrpenie. Keď sa prostredníctvom zbožných skutkov osvietia, snažia sa priblížiť k Najvyššiemu Pánovi za rôznych okolností — buď ako trpiaci, alebo ako ľudia bažiaci po bohatstve, zvedaví, či túžiaci po poznaní. O tom všetkom sme už hovorili. A teraz, na začiatku trinástej kapitoly Pán vysvetľuje, ako živá bytosť prichádza do styku s hmotnou prírodou a ako jej Najvyšší Pán pomáha vyslobodiť sa pomocou rôznych metód — vykonávaním plodonosných činností, pestovaním poznania a oddanou službou. Aj keď sa živá bytosť podstatne líši od hmotného tela, je s ním istým spôsobom spojená. To všetko už bolo vysvetlené.

Verš

kṣetra-jñaṁ cāpi māṁ viddhi
sarva-kṣetreṣu bhārata
kṣetra-kṣetrajñayor jñānaṁ
yat taj jñānaṁ mataṁ mama

Synonyma

kṣetra-jñam — znalec poľa; ca — tiež; api — iste; mām — Ja; viddhi — vedz; sarva — všetkých; kṣetreṣu — poliach; bhārata — ó, potomok Bharatov; kṣetra — pole pôsobnosti; kṣetra-jñayoḥ — znalec poľa; jñānam — poznanie; yat — to; tat — čo; jñānam — poznanie; matam — mienka; mama — Moje.

Překlad

Ó, potomok Bharatov, mal by si vedieť, že Som znalcom všetkých tiel. Porozumenie tomuto telu a jeho znalcovi je skutočným poznaním. To je môj názor.

Význam

Keď diskutujeme o veciach týkajúcich sa tela a znalca tela, duše a Nadduše, nachádzame tri predmety štúdia: Najvyššieho Pána, živú bytosť a hmotu. V každom tele, poli pôsobnosti, sídlia dve duše — individuálna duša a Nadduša. Keďže Nadduša je plnou expanziou Najvyššej Božskej Osobnosti, Śrī Kṛṣṇu, Kṛṣṇa hovorí: „Aj Ja som znalcom tela, no nie takým ako individuálna duša. Som najvyšším znalcom. Sídlim vo všetkých telách ako Paramātma, Nadduša.“

Ten, kto vo svetle Bhagavad-gīty s veľkým odhodlaním študuje predmet poľa pôsobnosti a znalca poľa, môže dôjsť k poznaniu.

Pán hovorí: „ Som znalcom poľa pôsobnosti v každom individuálnom tele.“ Individuálna duša si môže byť vedomá vlastného tela, no nevie, čo sa odohráva v telách druhých. Najvyšší Pán, sídliaci v srdci každého, vie všetko o všetkých telách. Má poznanie o telách všetkých životných druhov. Radový občan môže vedieť všetko o svojom malom kúsku pôdy, no kráľ nepozná iba svoj vlastný palác, ale tiež majetok všetkých občanov. Podobne i my môžeme byť individuálnymi vlastníkmi určitého tela, zatiaľ čo Najvyšší Pán je vlastníkom všetkých tiel. Pôvodným majiteľom kráľovstva je kráľ. Občania sú až druhoradými vlastníkmi. Analogicky je Najvyšší Pán zvrchovaným vlastníkom všetkých tiel.

Telo pozostáva zo zmyslov. Najvyšší Pán sa nazýva Hṛṣīkeśa, Vládca zmyslov. Je pôvodným Vládcom zmyslov, podobne ako je kráľ zvrchovaným vládcom kráľovstva. Občania sú až druhotnými ovládateľmi. Pán hovorí: „Som tiež znalcom.“ To znamená, že je najvyšším znalcom, zatiaľ čo individuálna duša pozná iba svoje vlastné telo. Vo Vedach sa píše:

kṣetrāṇi hi śarīrāṇi
bījaṁ cāpi śubhāśubhe
tāni vetti sa yogātmā
tataḥ kṣetra-jña ucyate

Telo sa nazýva kṣetra, a v ňom sídli jeho majiteľ a Najvyšší Pán, ktorý pozná ako telo, tak i majiteľa. Preto sa nazýva znalcom všetkých polí. Rozdiely medzi poľom pôsobnosti, znalcom poľa pôsobnosti a najvyšším znalcom budú opísané nasledovne. Dokonalá znalosť tela, individuálnej duše a Nadduše sa vo vedskej literatúre označuje slovom jñāna. To je Kṛṣṇov názor. Pochopiť, že duša a Nadduša sú totožné a predsa sa líšia, sa nazýva poznanie. Ten, kto nepochopí rozdiel medzi poľom pôsobnosti a jeho znalcom, nemá dokonalé poznanie. Mali by sme pochopiť pozíciu prakṛti (prírody), puruṣu (užívateľa prírody) a īśvaru (vládcu, ktorý je znalcom ako prírody, tak individuálnej duše). Nemali by sme si zamieňať tieto tri pojmy, podobne ako si nezamieňame maliara, obraz a maliarsky stojan. Prírodou sa myslí tento hmotný svet, čiže pole pôsobnosti, užívateľom prírody je živá bytosť a nad obidvoma stojí Najvyšší Vládca, Najvyššia Božská Osobnosť. Vo Vedach (Śvetāśvatara Upaniṣad 1.12) je to opísané nasledovne: bhoktā bhogyaṁ preritāraṁ ca matvā/ sarvaṁ proktaṁ tri-vidhaṁ brahmam etat. Brahman má tri aspekty: prakṛti (hmotná príroda) je Brahman ako pole pôsobnosti, jīva (individuálna duša), ktorá sa snaží ovládať hmotnú prírodu, je takisto Brahman a Najvyšší Pán, ktorý nad obidvoma vládne, je Brahman, ktorý je skutočným vládcom.

V tejto kapitole bude ďalej vysvetlené, že jeden zo znalcov je chybujúci a druhý neomylný. Jeden je nadriadený a druhý podriadený. Kto by si snáď myslel, že obidvaja znalci sú totožní, odporoval by Najvyššiemu Pánovi, ktorý jasne hovorí: „Som znalcom poľa pôsobnosti“. Ten, kto si pletie povraz s hadom, je hlupák.“ Jestvuje mnoho rôznych druhov tiel a mnoho ich znalcov. Toto množstvo tiel jestvuje preto, že každá individuálna duša má svoju zvláštnu schopnosť vládnuť hmotnej prírode. Najvyšší Pán je však prítomný ako vládca v tele každého. Slovo ca je významné, pretože poukazuje na všetky telá. Podľa Śrīlu Baladevu Vidyābhūṣaṇu je Kṛṣṇa Naddušou, ktorá spolu s individuálnou dušou sídli v srdci každého. Kṛṣṇa v tomto verši jasne hovorí, že Nadduša vládne ako poľu pôsobnosti, tak aj obmedzenému užívateľovi.

Verš

tat kṣetraṁ yac ca yādṛk ca
yad-vikāri yataś ca yat
sa ca yo yat-prabhāvaś ca
tat samāsena me śṛṇu

Synonyma

tat — to; kṣetram — pole pôsobnosti; yat — ktoré; ca — tiež; yādṛk — také, aké je; ca — aj; yat — čo má; vikāri — zmeny; yataḥ — odkiaľ; ca — a; yat — kto; saḥ — on; ca — aj; yaḥ — kto; yat — má; prabhāvaḥ — vplyv; ca — a; tat — to; samāsena — v krátkosti; me — odo Mňa; śṛṇu — čuj.

Překlad

Vypočuj si teraz, prosím, čo ti v krátkosti poviem o poli pôsobnosti, o jeho povahe, o tom, ako sa mení, odkiaľ pochádza, kto je jeho znalcom a aké sú jeho účinky.

Význam

V tejto śloke Pán popisuje povahu poľa pôsobnosti a jeho znalca. Človek by mal vedieť, čo je telo, z akých látok sa skladá, kto ho ovláda, akými zmenami prechádza, odkiaľ tieto zmeny pochádzajú, aké sú ich príčiny, aký je najvyšší cieľ individuálnej duše a aká je jej skutočná povaha. Každý by mal poznať rozdiel medzi individuálnou dušou a Naddušou, ich odlišný potenciál a vplyv apod. Všetko nám bude jasné, ak pochopíme Bhagavad-gītu priamo z opisu Najvyššej Božskej Osobnosti. Musíme si však dávať pozor, aby sme si neplietli Najvyššiu Božskú Osobnosť sídliacu v tele každého s jīvou, individuálnou dušou. Bolo by to to isté, ako keby sme chceli postaviť na jednu úroveň mocného s bezmocným.

Verš

ṛṣibhir bahudhā gītaṁ
chandobhir vividhaiḥ pṛthak
brahma-sūtra-padaiś caiva
hetumadbhir viniścitaiḥ

Synonyma

ṛṣibhiḥ — svätci; bahudhā — rôznymi spôsobmi; gītam — opisujú; chandobhiḥvedskymi hymnami; vividhaiḥ — v rôznych; pṛthak — rôzne; brahma-sūtra — vo Vedānte; padaiḥ — aforizmom; ca — tiež; eva — iste; hetu-madbhiḥ — s príčinou a následkom; viniścitaiḥ — istý.

Překlad

Toto poznanie o poli pôsobnosti a znalcovi poľa opísalo už mnoho svätých mužov v rôznych vedskych písmach. Najmä vo Vedānta-sūtre, kde je predložené formou podrobnej úvahy o príčine a účinku.

Význam

Najvyššia Božská Osobnosť, Śrī Kṛṣṇa, je najvyššou autoritou pre výklad tohoto poznania. Všeobecne platí, že učenci i uznávané autority sa vždy dovolávajú predošlých autorít. Kṛṣṇa vysvetľuje túto kontraverznú otázku súčasnej jednoty a odlišnosti duše s Naddušou odkazom na Vedāntu, ktorá je považovaná za autoritatívne písmo. Najprv hovorí: „Mnohí učenci sa v tejto otázke zhodujú.“ Napríklad Vyāsadeva, veľký mudrc, je autorom Vedānta-sūtry a vo Vedānta-sūtre je otázka duality dokonale vysvetlená. A Vyāsadevov otec, Parāśara, ktorý bol tiež veľkým mudrcom, píše vo svojich náboženských spisoch: aham tvaṁ ca tathānye... „My všetci — ja, vy, ako aj všetky živé bytosti — sme transcendentálni, hoci žijeme v hmotných telách. Naše postavenie je v súčasnosti určované tromi kvalitami hmotnej prírody v súlade s našou karmou. Preto sa niekto nachádza na vyššej úrovni, zatiaľ čo iný stojí nižšie. Vyššie a nižšie postavenie jestvuje vďaka nevedomosti a je manifestované v nespočetnom množstve živých tvorov. Avšak Nadduša, ktorá je neomylná, nie je znečistená kvalitami hmotnej prírody a je transcendentálna.“ Podobne Vo Vedach, špeciálne v Kaṭha Upaniṣade, sa duša, Nadduša a telo zásadne rozlišujú. Je mnoho veľkých svätcov, ktorí to vysvetlili a spomedzi nich je Parāśara najvýznamnejší.

Slovo chandobhiḥ sa vzťahuje na rôzne vedske písma. Napríklad Taittirīya Upaniṣad, ktorá je súčasťou Yajur Vedy, popisuje prírodu, živé bytosti a Najvyššiu Božskú Osobnosť.

Ako sme už uviedli, kṣetra je pole pôsobnosti a jestvujú dva druhy kṣetra-jñu, znalca poľa: individuálna živá bytosť a najvyššia živá bytosť. V Taittirīya Upaniṣade (2.9) sa píše: brahma pucchaṁ pratiṣṭhā. Anna-maya je manifestácia energie Najvyššieho Pána a znamená závislosť životnej existencie od jedla. To je materialistické poňatie Najvyššieho. Po realizácii, že Najvyššia Absolútna Pravda spočíva v jedle, nasleduje prāṇa-maya, realizácia Absolútnej Pravdy v životných príznakoch všetkých životných foriem. Realizácia jñāna-maya siaha až za príznaky života k činnostiam myslenia, cítenia a chcenia. Potom prichádza realizácia Brahmanu, ktorá sa nazýva vijñāna-maya — odlíšenie mysle a životných príznakov od živej bytosti samotnej. A potom nasleduje najvyššia úroveň — ānanda-maya, realizácia všeblaženej podstaty. Existuje teda päť stupňov Brahmanu, zvaných brahma-puccham, z ktorých prvé tri — anna-maya, prāṇa-maya a jñāna-maya — sa týkajú poľa činností živých tvorov. Najvyšší Pán je transcendentálny voči všetkým týmto poliam činnosti a nazýva sa ānanda-maya. Vedānta-sūtra popisuje Najvyššieho takto: ānanda-mayo`bhyāsāt. „Najvyššia Božská Osobnosť je vo Svojej podstate plná blaženosti.“ A aby si Najvyšší Pán mohol užívať transcendentálnu blaženosť, expanduje sa do vijñāna-maya, jñāna-maya, prāṇa-maya a anna-maya. Na poli svojich činností sa živá bytosť považuje za užívateľa, ale ānanda-maya sa od nej líši. To znamená, že živá bytosť dosiahne dokonalosť, iba ak sa rozhodne pre pôžitok na úrovni ānanda-maya. To je správne pochopenie Najvyššieho Pána ako najvyššieho znalca poľa pôsobnosti, živej bytosti ako podriadeného znalca a povahy poľa činností. Človek by mal hľadať túto pravdu vo Vedānta-sūtre čiže v Brahma-sūtre.

Je tu uvedené, že kódexy Brahma-sūtry sú veľmi dobre usporiadané podľa príčiny a účinku. Niektoré zo sūtier alebo aforizmov sú: na viyad aśruteḥ (2.3.2), nātmā śruteḥ (2.3.18) a parāt tu tac-chruteḥ (2.3.40). Prvý aforizmus označuje pole pôsobnosti, druhý živú bytosť a tretí označuje Najvyššieho Pána, summum bonum medzi všetkými manifestáciami živých bytostí.

Verš

mahā-bhūtāny ahaṅkāro
buddhir avyaktam eva ca
indriyāṇi daśaikaṁ ca
pañca cendriya-gocarāḥ
icchā dveṣaḥ sukhaṁ duḥkhaṁ
saṅghātaś cetanā dhṛtiḥ
etat kṣetraṁ samāsena
sa-vikāram udāhṛtam

Synonyma

mahā-bhūtāni — hrubé prvky; ahaṅkāraḥ — falošné ego; buddhiḥ — inteligencia; avyaktam — neprejavené; eva — určite; ca — tiež; indriyāṇi — zmysly; daśa-ekam — jedenásť; ca — tiež; pañca — päť; ca — tiež; indriya-go-carāḥ — zmyslové predmety; icchā — túžba; dveṣaḥ — nenávisť; sukham — šťastie; duḥkham — nešťastie; saṅghātaḥ — súhrn; cetanā — príznaky života; dhṛtiḥ — presvedčenie; etat — to všetko; kṣetram — pole pôsobnosti; samāsena — v krátkosti; sa-vikāram — vzájomné pôsobenie; udāhṛtam — príklad.

Překlad

Päť hrubohmotných prvkov, falošné ego, inteligencia, neprejavené súcno, desať zmyslov a myseľ, päť zmyslových predmetov, túžba, nenávisť, šťastie, nešťastie, celok, príznaky života a presvedčenie — to všetko sa v krátkosti považuje za pole činností a jeho vzájomné pôsobenie.

Význam

Podľa autorizovaných výpovedí mudrcov, vedskych hymnov a aforizmov Vedānta-sūtry, pozostáva tento svet z piatich hrubohmotných prvkov (mahā-bhūta): zeme, vody, ohňa, vzduchu a éteru. Potom nasledujú falošné ego, inteligencia a neprejavený stav troch kvalít hmotnej prírody. Ďalej je tu päť poznávajúcich zmyslov: oči, uši, nos, jazyk a pokožka, a päť činných zmyslov: ruky, nohy, hlasivky, konečník a pohlavný orgán. Nad zmyslami stojí myseľ, ktorá je vo vnútri a možno ju nazvať vnútorným zmyslom. Spolu s mysľou je teda jedenásť zmyslov. Okrem toho jestvuje päť zmyslových predmetov: vôňa, chuť, tvar, dotyk a zvuk. Súhrn týchto dvadsiatich štyroch prvkov sa nazýva pole pôsobnosti. Ak analyticky preštudujeme týchto dvadsaťštyri prvkov, môžeme veľmi dobre porozumieť poľu pôsobnosti. Žiadostivosť, nenávisť, šťastie a bolesť povstávajú z piatich prvkov hrubohmotného tela a ich príčinou je ich vzájomná interakcia. Životné príznaky, reprezentované vedomím a presvedčením, sú prejavy jemnohmotného tela — mysle, falošného ega a inteligencie. Tieto jemnohmotné prvky takisto spadajú pod pole pôsobnosti.

Päť hrubohmotných prvkov je hrubým prejavom falošného ega. Falošné ego reprezentuje prvotné štádium falošného ega, ktoré sa odborne nazýva hmotné poňatie alebo tāmasa-buddhi, inteligencia v nevedomosti, a ktoré reprezentuje neprejavené štádium troch kvalít hmotnej prírody. Neprejavené kvality hmotnej prírody sa nazývajú pradhāna.

Kto by chcel získať podrobnejšie vedomosti o týchto dvadsiatich štyroch kategóriách a ich vzájomnom pôsobení, mal by hlbšie študovať túto filozofiu. V Bhagavad-gīte je popísaná iba stručne.

Telo je prejavom všetkých týchto činiteľov a prechádza šiestimi zmenami: narodí sa, rastie, nejaký čas trvá, splodí potomstvo, chradne a nakoniec umrie. Pole je teda dočasná hmotná vec, zatiaľ čo znalec poľa, kṣetra-jña alebo jeho majiteľ, sa od neho líši.

Verš

amānitvam adambhitvam
ahiṁsā kṣāntir ārjavam
ācāryopāsanaṁ śaucaṁ
sthairyam ātma-vinigrahaḥ
indriyārtheṣu vairāgyam
anahaṅkāra eva ca
janma-mṛtyu-jarā-vyādhi-
duḥkha-doṣānudarśanam
asaktir anabhiṣvaṅgaḥ
putra-dāra-gṛhādiṣu
nityaṁ ca sama-cittatvam
iṣṭāniṣṭopapattiṣu
mayi cānanya-yogena
bhaktir avyabhicāriṇī
vivikta-deśa-sevitvam
aratir jana-saṁsadi
adhyātma-jñāna-nityatvaṁ
tattva-jñānārtha-darśanam
etaj jñānam iti proktam
ajñānaṁ yad ato ’nyathā

Synonyma

amānitvam — pokora; adambhitvam — skromnosť; ahiṁsā — nenásilie; kṣāntiḥ — znášanlivosť; ārjavam — jednoduchosť, prostota; ācārya-upāsanam — vyhľadanie pravého duchovného učiteľa; śaucam — čistotnosť; sthairyam — stálosť; ātma-vinigrahaḥ — sebaovládanie; indriya-artheṣu — čo sa týka zmyslov; vairāgyam — odriekanie; anahaṅkāraḥ — bez falošného ega; eva — iste; ca — aj; janma — narodenie; mṛtyu — smrť; jarā — staroba; vyādhi — choroba; duḥkha — strasť; doṣa — chyba; anudarśanam — pozorovanie; asaktiḥ — nepripútanosť; anabhiṣvaṅgaḥ — nepripútanosť; putra — k synovi; dāra — k manželke; gṛha-ādiṣu — k domovu a podobne; nityam — trvalý; ca — aj; sama-cittatvam — vyrovnanosť, iṣṭa — vytúžené; aniṣṭa — nežiadúci; upapattiṣu — nadobudnutie; mayi — ku Mne; ca — tiež; ananya-yogena — oddanú službu; bhaktiḥ — oddanosť; avyabhicāriṇī — stála; vivikta — v osamelosti; deśa — miesto; sevitvam — túžiaci; aratiḥ — nepripútaný; jana-saṁsadi — k ľuďom všeobecne; adhyātma — týkajúci sa vlastného ja; jñāna — poznanie; nityatvam — vytrvalosť; tattva-jñāna — poznanie pravdy; artha — predmet štúdia; darśanam — filozofie; etat — to všetko; jñānam — poznanie; iti — tak; proktam — prehlasujem; ajñānam — nevedomosť; yat — to, čo; ataḥ — od toho; anyathā — iné.

Překlad

Pokora, skromnosť, nenásilie, znášanlivosť, jednoduchosť, vyhľadanie pravého duchovného učiteľa, čistotnosť, stálosť, sebaovládanie, zrieknutie sa objektov zmyslového pôžitku, zbavenie sa falošného ega, schopnosť chápať narodenie, smrť, starobu a chorobu ako zlo, odpútanosť, nepripútanosť k deťom, manželke, domovu a podobnému, trvalá vyrovnanosť mysle za príjemných aj nepríjemných okolností, neodchýľna a výlučná oddanosť Mne, prebývanie na osamelých miestach a vyhýbanie sa ľudským masám, pochopenie dôležitosti sebarealizácie a filozofické hľadanie Absolútnej Pravdy — to všetko tu prehlasujem za poznanie a všetko, čo sa od toho líši, je nevedomosť.

Význam

Niektorí menej inteligentní ľudia tieto princípy poznania mylne zaraďujú do oblasti poľa pôsobnosti. No toto je v skutočnosti pravý proces poznania. Ten, kto tento proces príjme, sa môže priblížiť k Absolútnej Pravde. Nejde teda o vzájomné pôsobenie dvadsiatich štyroch hmotných prvkov, o ktorých sme už hovorili vyššie, ale o spôsob, akým sa človek môže vymaniť spod ich nadvlády. Vtelená duša je umiestnená v tele, ktoré je agregátom dvadsiatich štyroch prvkov, a vyššie uvedená cesta poznania je spôsob, ako sa z tejto hmotnej schránky vymaniť. Zo všetkých metód poznania je najdôležitejšia tá, ktorá je opísaná v prvom riadku jedenásteho verša. Mayi cānanya-yogena bhaktir avyabhicāriṇī: cesta poznania vrcholí v čistej oddanej službe Kṛṣṇovi. Ak neprídeme do styku s oddanou službou, alebo ak nie sme pripravení oddane slúžiť, potom je zvyšných devätnásť bodov takmer zbytočných. Keď začneme Kṛṣṇovi slúžiť s oddanosťou a láskou, automaticky získame aj ostatných devätnásť vlastností. V Śrīmad-Bhāgavatame (5.18.12) sa píše: yasyāsti bhaktir bhagavaty akiñcanā sarvair guṇais tatra samāsate surāḥ. Všetky dobré vlastnosti človek vyvinie, ak začne oddane slúžiť Najvyššiemu Pánovi. Zásada prijatia duchovného učiteľa, o ktorej sa zmieňuje ôsmy verš, je nevyhnutná. Aj pre toho, kto Kṛṣṇovi oddane slúži, je táto zásada najdôležitejšia zo všetkých. Transcendentálny život začína prijatím duchovného učiteľa. Najvyššia Božská Osobnosť, Śrī Kṛṣṇa, v tomto verši jasne hovorí, že toto je skutočný proces poznania. Akékoľvek iné špekulácie sú holé nezmysly.

Čo sa týka poznania, ktoré je opísané v týchto veršoch, každý bod môžeme rozobrať nasledovne: pokora (amānitvam) znamená, že človek by sa nemal snažiť byť uznávaný či chválený inými. Následkom hmotného životného poňatia si zakladáme na poctách druhých. Avšak pre človeka, ktorý má dokonalé poznanie, ktorý vie, že nie je toto telo, nemá pocta, potupa ani čokoľvek, čo sa vzťahuje k tomuto telu, žiaden význam. Nikto by nemal túžiť po takej hmotnej fantasmagórii. Ľudia bažia po sláve v rámci svojho náboženstva, a preto sa niekedy stáva, že človek neznalý princípov náboženstva vstúpi do nejakej náboženskej skupiny, ktorá sa v skutočnosti neriadi náboženskými zásadami, a vydáva sa za náboženského vodcu. Kvôli skutočnému pokroku v duchovnej vede by mal každý vyskúšať svoju pokročilosť zvážením uvedených vlastností.

Nenásilím (ahiṁsā) sa obyčajne myslí nezabíjanie alebo neubližovanie telu, no jeho podstata spočíva v nespôsobovaní bolesti druhým. Väčšina ľudí je v hmotnom poňatí života spútaná nevedomosťou a zažíva ustavičnú strasť. Ak sa ich nesnažíme povýšiť na úroveň duchovného poznania, dopúšťame sa násilia. Mali by sme sa preto snažiť rozdávať ľuďom skutočné poznanie, aby zmúdreli a opustili tento hmotný labyrint. To je nenásilie.

Znášanlivosť (kṣāntiḥ) znamená, že sa máme naučiť znášať urážky a potupy od ostatných. Ten, kto sa snaží o rozvoj duchovného poznania, je spravidla vystavený pohane a mnohým urážkam. To sa dá očakávať, pretože taká je povaha hmotnej prírody. Dokonca aj chlapec Prahlāda, ktorý už v piatich rokoch začal pestovať duchovné poznanie, sa dostal do úzkych, keď sa jeho otec nepriateľsky postavil proti jeho oddanosti. Snažil sa ho zabiť najrôznejšími spôsobmi, ale Prahlāda jeho útoky toleroval. Na ceste k duchovnému poznaniu sa teda môže objaviť mnoho prekážok, no človek musí byť znášanlivý a s odhodlanosťou na ceste zotrvať.

Jednoduchosť (ārjavam) znamená, že človek má byť taký otvorený, aby bez postranných úmyslov dokázal vyjaviť skutočnú pravdu aj nepriateľovi.

Prijatie duchovného učiteľa (ācārya-upāsanam) je nevyhnutné, pretože bez inštrukcií pravého duchovného učiteľa nemôže nikto pokročiť v duchovnej vede. Človek sa má obrátiť na duchovného učiteľa so všetkou pokorou a ponúknuť mu svoje služby tak, aby svojmu žiakovi s radosťou požehnal. Keďže pravý duchovný učiteľ je Kṛṣṇovým predstaviteľom, milosťou jeho požehnania dosiahne žiak rýchly pokrok, dokonca aj keď sa neriadi podla regulatívnych zásad. Alebo sa nasledovanie regulatívnych princípov stane omnoho jednoduchšie pre toho, kto bez výhrad slúži duchovnému učiteľovi.

Čistotnosť (śaucam) je nevyhnutná pre pokrok v duchovnom živote. Čistota je dvojaká: vonkajšia a vnútorná. Vonkajšou čistotou sa myslí čistota tela, zatiaľ čo vnútorná čistota znamená neustále myslieť na Kṛṣṇu a spievať Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare / Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare. Tento proces očisťuje myseľ od prachu nazhromaždenej karmy.

Stálosť (sthairyam) znamená, že človek by mal byť vytrvalý v snahe pokročiť v duchovnom živote. Bez takej odhodlanosti nemôže nikto urobiť nijaký viditeľný pokrok.

Sebaovládanie (ātma-vinigrahaḥ) znamená, že človek nesmie prijímať nič, čo by mohlo uškodiť jeho duchovnému pokroku. Musí sa naučiť vyhýbať sa všetkému, čo je v rozpore s cestou duchovného rozvoja. To je skutočné odriekanie (vairāgya). Zmysly sú také mocné, že sa neustále domáhajú zmyslového pôžitku. Týmto márnivým žiadostiam nesmieme podľahnúť. Zmysly sa majú uspokojovať takým spôsobom, aby udržali telo v kondícii, aby si človek mohol plniť svoje povinnosti a pokročiť v duchovnom živote. Najdôležitejší a najťažšie ovládnuteľný zmysel je jazyk. Ak dokážeme ovládnuť jazyk, je celkom pravdepodobné, že dokážeme ovládnuť aj ostatné zmysly. Funkciou jazyka je ochutnávať a hovoriť. Mali by sme teda zamestnať jazyk tým, že ochutnávame jedlo obetované Kṛṣṇovi a spievame Hare Kṛṣṇa. Čo sa týka očí, nikdy by sme im nemali dovoliť, aby sa dívali na niečo iné, ako na prekrásnu podobu Kṛṣṇu. Takto ovládneme zrak. Uši by sme mali používať len na počúvanie príbehov o Kṛṣṇovi a nos by mal privoniavať k vôni kvetov obetovaných Kṛṣṇovi. To je cesta oddanej služby a na základe tejto śloky môžeme pochopiť, že Bhagavad-gītā je jednoducho určená na šírenie vedy o oddanej službe. Oddaná služba je hlavným a jediným cieľom. Menej inteligentní komentátori Bhagavad-gīty sa snažia odlákať čitateľovu pozornosť na iné námety, no v Bhagavad-gīte je iba jedna téma, a tou je oddaná služba.

Falošné ego znamená, že sa stotožňujeme s telom. Ak niekto pochopí, že nie je toto telo, ale čistá duša, dospel k skutočnému egu. Ego jestvuje. Falošné ego sa zavrhuje, ale pravé zostáva. Vo vedskych písmach sa píše: ahaṁ brahmāsmi. „Som Brahman, som duša.“ (Bṛhad-āraṇyaka Upaniṣad 1.4.10). Toto „ja som“, toto sebavedomie jestvuje aj v oslobodenom štádiu sebarealizácie. Ego znamená „ja som“, no len čo sa toto „ja som“ aplikuje na hmotné telo, vzniká falošné ego. Ak toto cítenie vlastného ja zodpovedá realite, potom je to pravé ego. Niektorí filozofi tvrdia, že človek sa musí vzdať svojho ega, avšak svojho ja sa nikdy nemôžeme zbaviť, pretože ego znamená totožnosť. V skutočnosti by sme sa mali zriecť svojho falošného stotožňovania sa s telom.

Mali by sme sa snažiť pochopiť, že narodenie, choroba, staroba a smrť znamenajú utrpenie. Narodenie je opísané v mnohých vedskych písmach. V Śrīmad-Bhāgavatame je veľmi názorne popísaný život pred narodením — pobyt dieťaťa v matkinom lone, jeho utrpenie a podobne. Musíme si dobre uvedomiť, že narodenie je bolestné. Keďže sme zabudli, aké veľké utrpenie sme zažívali v matkinom lone, nestaráme sa o vyriešenie problémov opätovného rodenia sa a smrti. Aj v okamihu smrti sa dostavujú najrôznejšie útrapy, ktoré sú takisto popísané v autoritatívnych písmach. O týchto veciach by sa malo živo diskutovať. S chorobami a starobou máme praktické skúsenosti. Nikto nechce byť chorý a nikto nechce zostarnúť, nikto sa však týmto veciam nedokáže vyhnúť. Ak človek nie je pesimista vo veciach materialistického života — narodenia, chorôb, staroby a smrti, nemôže mať motiváciu pre pokrok v duchovnom živote.

Nepripútanosť k deťom, žene a domovu neznamená, že by k nim človek nič necítil. Je prirodzené pociťovať k nim náklonnosť, no ak nám nepomáhajú v duchovnom pokroku, nemali by sme na nich lipnúť. Najlepšou metódou, ako vytvoriť príjemný domov, je vedomie Kṛṣṇu. Ak si je človek plne vedomý Kṛṣṇu, môže vytvoriť šťastný domov, pretože tento proces vedomia Kṛṣṇu je veľmi jednoduchý. Stačí spievať Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare / Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare, jesť jedlo obetované Kṛṣṇovi, čítať a rozprávať sa o knihách, ako je Bhagavad-gītā a Śrīmad-Bhāgavatam, a uctievať Božstvá. Tieto štyri veci nám môžu priniesť šťastie. Každý by mal podľa tohoto vzoru viesť všetkých členov rodiny. Celá rodina môže každé ráno a každý večer sedieť spolu a spievať Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare / Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare. Ak si človek dokáže takto zariadiť svoj rodinný život a rozvíjať vedomie Kṛṣṇu nasledovaním týchto štyroch zásad, potom nemusí zameniť rodinný život za život v odriekaní. No ak rodinný život neprospieva duchovnému pokroku, mali by sme ho zanechať. Človek musí obetovať všetko, aby mohol porozumieť Kṛṣṇovi a aby Mu mohol slúžiť, tak ako Arjuna. Arjuna nechcel zabiť svojich príbuzných, ale keď pochopil, že stoja v ceste jeho duchovného pokroku, prijal Kṛṣṇove pokyny, bojoval proti nim a zabil ich. Človek by mal za každých okolností zostať nespútaný šťastím a nešťastím rodinného života, pretože na tomto svete nemôže byť nikto dokonale šťastný alebo nešťastný.

Šťastie a nešťastie sú sprievodnými javmi hmotného života. Bhagavad-gītā nám radí, aby sme sa učili byť znášanliví. Nikdy by sme nemali byť rozrušení príchodmi a odchodmi šťastia a utrpenia. Mali by sme byť odpútaní od materialistického spôsobu života a tak byť automaticky pripravení na obidve situácie. Obyčajne sa stáva, že keď získame niečo vytúžené, radujeme sa, a keď sa dostaví niečo nežiadúce, sme nešťastní. No ak sme skutočne na duchovnej úrovni, potom nás také veci nemôžu rozrušiť. Aby sme mohli dospieť na túto úroveň, musíme byť ustavične zapojení v oddanej službe. Oddane slúžiť Kṛṣṇovi bez akýchkoľvek odchýlok znamená zamestnať sa deviatimi metódami oddanej služby — ospevovaním, načúvaním, uctievaním, klaňaním sa atď., opísanými v poslednom verši deviatej kapitoly. Týmito metódami by sa mal každý riadiť.

Len čo si človek privykne na duchovný spôsob života, prirodzene stráca záujem o spoločnosť materialistov. Bolo by to proti jeho prirodzenosti. Človek môže sám vyskúšať, nakoľko inklinuje k životu na osamelom mieste bez nežiadúcej spoločnosti. Oddaný netrávi čas zbytočným športovaním alebo návštevou kín a nejaví záujem o takzvané zábavy či večierky, pretože si je dobre vedomý, že je to obyčajné mrhanie časom. Existuje mnoho učencov a filozofov, ktorí študujú pohlavný život a iné predmety, no podľa Bhagavad-gīty sú takéto snahy a filozofické špekulácie celkom bezcenné. Je to viac menej bezvýznamná záležitosť. Podľa Bhagavad-gīty sa má s filozofickým rozmyslom bádať o povahe duše. Mali by sme sa snažiť poznať vlastné ja. Táto śloka nám to vrelo odporúča.

Čo sa týka sebarealizácie, jasne sa tu hovorí, že bhakti-yoga je mimoriadne praktická. Akonáhle začneme hovoriť o oddanosti, musíme brať na zreteľ vzťah medzi dušou a Naddušou. Individuálna duša a Nadduša nemôžu byť totožné, aspoň nie podľa filozofie bhakti, filozofie oddanosti. Dôrazne sa tu hovorí, že služba individuálnej duše Nadduši je večná, nityam. Čiže bhakti alebo oddaná služba je večná. O tom by sme mali byť pevne presvedčení.

To je vysvetlené v Śrīmad-Bhāgavatame (1.2.11): vadanti tat tattva-vidas tattvaṁ yaj jñānam advayam. „Skutoční znalci Absolútnej Pravdy vedia, že Najvyšší sa realizuje v troch štádiách ako Brahman, Paramātma a Bhagavān.“ Bhagavān je konečné štádium realizácie Absolútnej Pravdy. Preto by mal každý dosiahnuť toto štádium poznania Najvyššej Božskej Osobnosti a zapojiť sa do oddanej služby Pánovi. To je dokonalosť poznania.

Táto cesta je ako schodisko; prvý stupienok znamená výcvik v pokore a posledný predstavuje realizáciu Najvyššej Pravdy, Absolútnej Božskej Osobnosti. Na tomto schodisku postáva veľa ľudí, niektorí sa dostali na prvé, iní na druhé alebo tretie poschodie, no ak nedosiahli najvyššie poschodie čiže vedomie Kṛṣṇu, nachádzajú sa na nižšej úrovni poznania. Sklamania sa dočká ten, kto chce súťažiť s Bohom, a zároveň robiť pokroky v duchovnom poznaní. V tomto verši sa jasne hovorí, že bez pokory sa poznania nedočkáme. Pokladať sa za Boha je ten najpyšnejší postoj. Hoci je živá bytosť v zovretí prísnych prírodných zákonov len obyčajnou hračkou, z nevedomosti sa vydáva za Boha. Poznanie teda začína pokorou, amānitva. Človek má byť pokorný a vedieť, že je podriadený Najvyššiemu Pánovi. Kvôli našej vzbure proti Najvyššiemu Pánovi sa stávame otrokmi hmotnej prírody. Každý by mal túto pravdu poznať a byť o nej presvedčený.

Verš

jñeyaṁ yat tat pravakṣyāmi
yaj jñātvāmṛtam aśnute
anādi mat-paraṁ brahma
na sat tan nāsad ucyate

Synonyma

jñeyam — poznateľné; yat — to; tat — čo; pravakṣyāmi — teraz vysvetlím; yat — ktoré; jñātvā — znalý; amṛtam — nektár; aśnute — ochutnať; anādi — bez počiatku; mat-param — podriadené Mne; brahma — duchovno; na — nie; sat — príčina; tat — to; na — ani; asat — následok; ucyate — nazýva sa.

Překlad

Teraz ti vysvetlím, čo je treba poznať, aby si mohol okúsiť večné. Brahman, duchovno, nemá počiatok a je mi podriadené, spočívajúc mimo príčinu a účinok tohoto hmotného sveta.

Význam

Śrī Kṛṣṇa už vysvetlil, čo je pole pôsobnosti a kto je jeho znalcom. Vysvetlil aj to, ako môžeme znalca poľa pôsobnosti poznať. Teraz objasňuje, čo je treba poznať; predovšetkým povahu duše a Nadduše. Človek, ktorý pochopí znalca tela čiže dušu a Naddušu, sa môže tešiť z nektáru života. Živá bytosť je večná, ako bolo vysvetlené v druhej kapitole, a tu je to tiež potvrdené. Jīva nemá nijaký špecifický dátum narodenia. Nikto v dejinách nemôže zistiť, kedy Najvyšší Pán manifestoval jīvātmu. Preto nemá počiatok. Vedy to potvrdzujú slovami: na jāyate mriyate vā vipaścit (Kaṭha Upaniṣad 1.2.18). Znalec tela je nezrodený, nesmrteľný a plný poznania.

Vo Vedach je Najvyšší Pán ako Nadduša opísaný slovami pradhāna-kṣetrajña-patir guṇeśaḥ — najvyšší znalec tela a Pán troch kvalít hmotnej prírody (Śvetāśvatara Upaniṣad 6.16). Vo vedskych smṛti sa píše: dāsa-bhuto harer eva nānyasvaiva kadācana. Živé bytosti neustále slúžia Najvyššiemu Pánovi. To potvrdzuje aj Pán Caitanya vo svojom učení. Popis Brahmanu v tomto verši sa teda vzťahuje na individuálnu dušu, a keď sa slovo Brahman použije na označenie živej bytosti, myslí sa ním vijñāna-brahma, a nie ānanda-brahma. Ānanda-brahma je Najvyššia Božská Osobnosť.

Verš

sarvataḥ pāṇi-pādaṁ tat
sarvato ’kṣi-śiro-mukham
sarvataḥ śrutimal loke
sarvam āvṛtya tiṣṭhati

Synonyma

sarvataḥ — všade; pāṇi — ruky; pādam — nohy; tat — ktoré; sarvataḥ — všade; akṣi — oči; śiraḥ — hlavy; mukham — tváre; sarvataḥ — všade; śruti-mat — majúci uši; loke — na svete; sarvam — všetko; āvṛtya — pokrývajúci; tiṣṭhati — jestvuje.

Překlad

Nadduša preniká všetkým. Všade sú Jej ruky a nohy, Jej oči, Jej hlavy a tváre a všade má uši.

Význam

Nadduša býva prirovnávaná k Slnku, ktoré vyžaruje svoje nekonečné lúče na všetky strany. Jej podoba je všeprenikajúca a jestvujú v Nej všetky živé bytosti, počnúc prvým veľkým učiteľom Brahmom a končiac malilinkým mravcom. Jestvuje nespočetné množstvo hláv, nôh, rúk a očí a nespočetné množstvo živých bytostí. Všetci jestvujú v Nadduši a vďaka nej. Preto je všeprenikajúca. Individuálna duša však nemôže povedať, že má svoje ruky, nohy a oči všade. To je nemožné. Ak zastávame názor, že duša si nie je vedomá toho, že má svoje ruky a nohy na všetkých stranách, pretože je prekrytá nevedomosťou, potom si protirečíme. Znamená to, že individuálna duša nemôže byť zvrchovaná, ak je podmienená hmotnou prírodou. Najvyšší sa od individuálnej duše líši. Najvyšší Pán môže Svojou rukou dosiahnuť kamkoľvek, individuálna duša to nedokáže. Kṛṣṇa hovorí v Bhagavad-gīte, že ak Mu niekto obetuje kvet, ovocie alebo trochu vody, prijme to. Keď je Kṛṣṇa tak ďaleko, ako je to možné? To je Pánova všemohúca sila. Aj keď sa nachádza vo Svojom sídle, ktoré je od tejto planéty nesmierne vzdialené, môže natiahnuť ruku a prijať, čo Mu bolo obetované. V Brahma-saṁhite (5.37) sa uvádza: goloka eva nivasaty akhilātma-bhūtaḥ. „Najvyšší Pán je neustále pohrúžený do Svojich zábav na Svojej transcendentálnej planéte, a predsa je všadeprítomný.“ Individuálna duša nemôže tvrdiť, že je všadeprítomná. Tento verš preto neopisuje individuálnu dušu, ale Najvyššiu Dušu, Božskú Osobnosť.

Verš

sarvendriya-guṇābhāsaṁ
sarvendriya-vivarjitam
asaktaṁ sarva-bhṛc caiva
nirguṇaṁ guṇa-bhoktṛ ca

Synonyma

sarva — všetkých; indriya — zmyslov; guṇa — kvalít; ābhāsam — pôvodný zdroj; sarva — všetky; indriya — zmysly; vivarjitam — bez; asaktam — bez pripútanosti, sarva-bhṛt — udržovateľ všetkého; ca — tiež; eva — zaiste; nirguṇam — bez hmotných kvalít; guṇa-bhoktṛ — pán hmotných kvalít; ca — tiež.

Překlad

Nadduša je pôvodným zdrojom všetkých zmyslov, hoci sama zmysly nemá. Nie je ničím pútaná, a predsa udržiava všetky živé bytosti. Je transcendentálna voči kvalitám hmotnej prírody a zároveň týmto kvalitám vládne.

Význam

Najvyšší Pán nemá hmotné zmysly ako živé bytosti, a predsa je zdrojom všetkých zmyslov. Individuálne duše majú v skutočnosti duchovné zmysly, ktoré sú v podmienenom stave zahalené hmotnými látkami, a preto ich činnosť prejavujú prostredníctvom hmoty. Zmysly Najvyššieho Pána takto pokryté nie sú. Jeho zmysly sú transcendentálne, a preto sa nazývajú nirguṇa. Slovo guṇa označuje hmotnú kvalitu, no Jeho zmysly nie sú zahalené hmotou. Musíme si uvedomiť, že Jeho zmysly sa ani v náznaku nepodobajú našim. Hoci Je zdrojom všetkých zmyslových aktivít, Má transcendentálne zmysly, ktoré sú nepoškvrnené. To je veľmi pekne vysvetlené vo Śvetāśvatara Upaniṣade (3.19): apāṇi-pādo javano grahītā. Najvyšší Pán nemá hmotné ruky, ale má Svoje ruky a prijíma nimi obete, ktoré Mu boli obetované. To je rozdiel medzi podmienenou dušou a Naddušou. Nemá hmotné oči, ale má Svoje oči; ako by inak mohol vidieť? Vidí všetko — minulosť, prítomnosť i budúcnosť. Sídli v srdci všetkých živých tvorov a vie, čo sme vykonali v minulosti, čo robíme teraz a čo nás čaká v budúcnosti. To je potvrdené v Bhagavad-gīte. Najvyšší Pán vie všetko, no Jeho nepozná nik. Hovorí sa, že Najvyšší Pán nemá nohy ako my, a predsa sa môže pohybovať v priestore, pretože má duchovné nohy. Inými slovami, Boh nie je neosobný — má oči, nohy, ruky a všetko ostatné, a keďže sme Jeho čiastočkami, máme ich aj my. Jeho ruky, nohy, oči a zmysly však nie sú znečistené hmotnou prírodou.

Bhagavad-gītā potvrdzuje, že keď sa Boh zjavuje, zjavuje sa taký, aký je, vďaka Svojej vnútornej energii. Nie je znečistený hmotnou energiou, pretože je jej Pánom. Vo Vedach sa píše, že celé Jeho telo je duchovné. Má večnú podobu, zvanú sac-cid-ānanda-vigraha. Má všetky vznešené vlastnosti a patrí Mu všetko bohatstvo a všetka energia. Je najinteligentnejší a plný poznania. To sú niektoré z vlastností Najvyššieho Pána. Je udržovateľom všetkých živých bytostí a svedkom všetkých skutkov. Podľa toho, čo môžeme vyrozumieť z Ved, je Najvyšší Pán vždy transcendentálny. Pán má hlavu, tvár, ruky a nohy, hoci ich nemôžeme vidieť. Jeho podobu však môžeme uzrieť, keď sa povýšime na transcendentálnu úroveň. Momentálne sú naše zmysly znečistené hmotou, a preto Ho vidieť nemôžeme. Hmotne ovplyvnení impersonalisti nemôžu pochopiť Osobnosť Božstva.

Verš

bahir antaś ca bhūtānām
acaraṁ caram eva ca
sūkṣmatvāt tad avijñeyaṁ
dūra-sthaṁ cāntike ca tat

Synonyma

bahiḥ — vonku; antaḥ — vo vnútri; ca — tiež; bhūtānām — zo všetkých živých bytostí; acaram — nehybný; caram — pohyblivý; eva — tiež; ca — a; sūkṣmatvāt — pre svoju jemnosť; tat — to; avijñeyam — nepoznateľná; dūra-stham — veľmi vzdialená; ca — i; antike — blízko; ca — a; tat — to.

Překlad

Najvyššia Pravda sa nachádza mimo i vo vnútri všetkých živých bytostí, vo všetkom pohyblivom i nehybnom. Hmotné zmysly ju nemôžu postrehnúť, ani poznať, pretože je veľmi jemná. Hoci je veľmi, veľmi ďaleko, je zároveň všetkým nablízku.

Význam

Z vedskych písiem sa môžeme dozvedieť, že Nārāyaṇa, Najvyššia Osoba, sídli vo vnútri i mimo všetkých živých bytostí. Existuje v duchovnom i hmotnom svete. Hoci je veľmi, veľmi ďaleko, je zároveň veľmi blízko. To sú závery vedskych písiem. Āsino dūraṁ vrajati śayāno yāti sarvataḥ (Kaṭha Upaniṣad1.2.21). A keďže je neustále naplnený transcendentálnou blaženosťou, nemôžeme pochopiť, ako si užíva Svojho majestátu. Našimi hmotnými zmyslami Ho neuvidíme ani nepochopíme. Preto sa vo vedskych písmach hovorí, že Kṛṣṇu nemôžeme pochopiť týmito hmotnými zmyslami a mysľou. No ten, kto svoje myšlienky a zmysly očistil vedomím Kṛṣṇu a zapojil sa do oddanej služby, Ho môže vidieť neustále. To je potvrdené v Brahma-saṁhite. Oddaný, ktorý vyvinul lásku k Bohu, Ho môže vidieť v každom okamihu, neustále. Podobne v Bhagavad-gīte(11.54) sa píše, že Ho môžeme uzrieť a pochopiť jedine oddanou službou. Bhaktyā tv ananyayā śakyaḥ.

Verš

avibhaktaṁ ca bhūteṣu
vibhaktam iva ca sthitam
bhūta-bhartṛ ca taj jñeyaṁ
grasiṣṇu prabhaviṣṇu ca

Synonyma

avibhaktam — bez rozdelenia; ca — tiež; bhūteṣu — vo všetkých živých tvoroch; vibhaktam — rozdelená; iva — akoby; ca — tiež; sthitam — situovaný; bhūta-bhartṛ — udržovateľ všetkých živých tvorov; ca — tiež; tat — to; jñeyam — pochopiť; grasiṣṇu — pohlcuje; prabhaviṣṇu — vyvíja; ca — tiež.

Překlad

Aj keď sa Nadduša zdá byť rozdelená vo všetkých živých tvoroch, nikdy rozdelená nie je. Je jedna jediná. Hoci je udržiavateľom všetkých živých bytostí, človek by mal vedieť, že ich všetky pohlcuje aj rozvíja.

Význam

Najvyšší Pán sídli v srdci každého ako Nadduša. Znamená to snáď, že sa rozdelil? Nie. V skutočnosti je jeden jediný. Môžme použiť príklad so Slnkom. Slnko ako meridián svieti súčasne na všetky strany. Keď sa vyberieme na miesto vzdialené päťtisíc kilometrov a spýtame sa: „Kde je Slnko?“, každý odpovie, že nám svieti rovno nad hlavou. Preto sa nám môže zdať, že jestvuje niekoľko sĺnc. Ale Slnko je iba jedno. Tento príklad sa uvádza vo vedskych písmach na ilustráciu toho, že hoci sa Najvyšší Pán zdá byť rozdelený, nikdy rozdelený nie je. Vo Vedach sa píše, že jeden Viṣṇu je prítomný vďaka Svojej všemohúcnosti všade, podobne ako sa jedno Slnko zjavuje rôznym ľuďom na rôznych miestach. Hoci je Najvyšší Pán udržovateľom všetkých živých tvorov, v čase zániku sám všetko zničí. To je potvrdené v jedenástej kapitole, kde Kṛṣṇa hovorí, že zostúpil, aby zabil všetkých bojovníkov na Kurukṣetre. Zmieňuje sa aj o tom, že vo Svojej podobe času všetko ničí. Je ničiteľom všetkého a všetkých. V okamihu stvorenia všetko stvorí a v čase zániku všetko zničí. Vedske hymny potvrdzujú skutočnosť, že je zdrojom a útočiskom všetkých živých tvorov. Po stvorení všetko spočíva v Jeho všemohúcnosti a v čase zániku sa do Neho všetko navráti. Yato vā imāni bhūtāni jāyante yena jātāni jīvanti yat prayanty abhisaṁ-viśanti tad brahma tad vijijñāsasva (Taittirīya Upaniṣad 3.1).

Verš

jyotiṣām api taj jyotis
tamasaḥ param ucyate
jñānaṁ jñeyaṁ jñāna-gamyaṁ
hṛdi sarvasya viṣṭhitam

Synonyma

jyotiṣām — vo všetkom, čo svieti; api — tiež; tat — to; jyotiḥ — zdroj svetla; tamasaḥ — z temnoty; param — mimo; ucyate — povráva sa; jñānam — poznanie; jñeyam — vedieť; jñāna-gamyam — získaný poznaním; hṛdi — v srdci; sarvasya — všetkých; viṣṭhitam — situovaný.

Překlad

Nadduša je zdrojom svetla vo všetkom, čo svieti. Je nad temnotou a je neprejavená. Je poznaním, predmetom poznania a cieľom poznania. Sídli v srdciach všetkých tvorov.

Význam

Nadduša, Najvyššia Božská Osobnosť, je zdrojom svetla v svetelných predmetoch, ako je Slnko, Mesiac, hviezdy atď. Vo Vedach sa píše, že v duchovnom svete nie sú potrebné Slnko ani Mesiac, pretože je naplnený jasom Najvyššieho Pána. V hmotnom svete túto brahma-jyoti, Pánovu duchovnú žiaru, pokrývajú hmotné prvky, mahat-tattva. Preto potrebujeme Slnko, Mesiac a elektrinu, aby sme mali svetlo. V duchovnom svete to však nie je nutné. Vo Vedach sa jasne hovorí, že Pánova žiara osvetľuje všetko. To je prirodzené, keďže Jeho sídlo sa nenachádza v tomto hmotnom svete. Nachádza sa v duchovnom svete, ďaleko v duchovnom nebi. To je potvrdené vo vedskych písmach. Āditya-varṇaṁ tamasaḥ parastāt (Śvetāśvatara Upaniṣad 3.8). Pán je ako večne žiariace Slnko, no sídli ďaleko, ďaleko za temnotou tohto hmotného sveta.

Pánovo poznanie je transcendentálne. Vedske písma potvrdzujú, že Brahman je sústredeným transcendentálnym poznaním. Tomu, kto sa chce premiestniť do duchovného sveta, dáva Najvyšší Pán, sídliaci v srdci všetkých živých tvorov, poznanie. Jedna vedska mantra hovorí: taṁ ha devam ātma-budhi-prakāśaṁ mumukṣur vai śaraṇam ahaṁ prapadye (Śvetāśvatara Upaniṣad 6.18). Ak človek túži po vyslobodení, musí sa odovzdať Najvyššej Božskej Osobnosti. Čo sa týka cieľa najvyššieho poznania, aj ten je predložený vo vedskych písmach: tam eva viditvāti mṛtyum eti. „Človek môže prekonať hranicu rodenia sa a smrti, iba ak pozná Boha.“ (Śvetāśvatara Upaniṣad 3.8).

Najvyšší Pán sídli v srdciach všetkých ako Najvyšší Vládca. Najvyšší má nohy a ruky, rozpínajúce sa do všetkých strán, čo sa nedá povedať o individuálnej duši. Musíme teda uznať, že sú dvaja znalci poľa pôsobnosti — individuálna duša a Nadduša. Naše ruky a nohy sú situované na jednom mieste, zatiaľ čo Kṛṣṇove ruky a nohy sú všade. To je potvrdené vo Śvetāśvatara Upaniṣade (3.17): sarvasya prabhum īśānaṁ sarvasya śaraṇaṁ bṛhat. Najvyššia Božská Osobnosť, Nadduša, je prabhu, pán všetkých živých bytostí, a preto je ich najvyšším útočiskom. Nemôžeme teda poprieť skutočnosť, že Najvyššia Duša a individuálna duša sa od seba vždy líšia.

Verš

iti kṣetraṁ tathā jñānaṁ
jñeyaṁ coktaṁ samāsataḥ
mad-bhakta etad vijñāya
mad-bhāvāyopapadyate

Synonyma

iti — tak; kṣetram — pole pôsobnosti (telo); tathā — tiež; jñānam — poznanie; jñeyam — predmet poznania; ca — tiež; uktam — popísal; samāsataḥ — v krátkosti; mat-bhaktaḥ — Môj oddaný; etat — to všetko; vijñāya — keď porozumejú; mat-bhāvāya — Mojej povahe; upapadyate — dosiahne.

Překlad

V krátkosti som ti opísal pole pôsobnosti (telo), poznanie a predmet poznania. Iba Moji oddaní môžu týmto záležitostiam dokonale porozumieť a dosiahnuť tak Mojej prirodzenosti.

Význam

Pán v krátkosti opísal telo, poznanie a predmet poznania. Toto poznanie pozostáva z troch vecí: zo znalca, predmetu poznania a procesu poznania. Súhrnne sa nazývajú vijñāna čiže veda o poznaní. Dokonalému poznaniu môžu porozumieť iba Pánovi čistí oddaní. Ostatní tomu porozumieť nemôžu. Monisti hovoria, že v najvyššom štádiu tieto tri veci splývajú v jedno, no oddaní to nemôžu akceptovať. Poznanie a kultivácia poznania znamená poznať vlastné ja vo vedomí Kṛṣṇu. V súčasnosti nám vládne hmotné vedomie, no akonáhle zamestnáme celé naše vedomie v činnostiach pre Kṛṣṇu a zrealizujeme, že Kṛṣṇa je všetko, dosiahneme skutočné poznanie. Inými slovami, poznanie nie je nič iné ako predbežné štádium dokonalého pochopenia oddanej služby. To bude podrobnejšie vysvetlené v pätnástej kapitole.

Verš šesť a sedem, počnúc mahā-bhutāni cez cetanā dhṛtiḥ, analyzuje hmotné látky a určité prejavy životných symptómov. Tieto sa zlučujú a vytvárajú telo alebo pole činností. Verše osem až dvanásť, počnúc amānitvam až po tattva-jñānārtha-darśanam, opisujú spôsob poznania nevyhnutný pre pochopenie oboch znalcov poľa pôsobnosti, čiže duše a Nadduše. A verše trinásť až osemnásť, počnúc anādi mat param až po hṛdi sarvasya viṣṭhitam, opisujú dušu a Najvyššieho Pána, Naddušu.

Boli teda opísané tri veci: pole pôsobnosti (telo), proces poznania a duša s Naddušou. V tomto verši sa obzvlášť zdôrazňuje, že iba čistí oddaní môžu jasne pochopiť tieto tri veci. Čistí oddaní teda môžu Bhagavad-gītu plne využiť a dosiahnuť najvyšší cieľ, prirodzenosť Najvyššieho Pána, Kṛṣṇu. Inými slovami, okrem oddaných nemôže nikto porozumieť Bhagavad-gīte a získať vytúžené ovocie.

Verš

prakṛtiṁ puruṣaṁ caiva
viddhy anādī ubhāv api
vikārāṁś ca guṇāṁś caiva
viddhi prakṛti-sambhavān

Synonyma

prakṛtim — hmotná príroda; puruṣam — živé bytosti; ca — tiež; eva — iste; viddhi — musíš poznať; anādī — bez počiatku; ubhau — obe; api — tiež; vikārān — premeny; ca — tiež; guṇān — tri kvality hmotnej prírody; ca — tiež; eva — iste; viddhi — poznanie; prakṛti — hmotná príroda; sambhavān — stvorený.

Překlad

Vedz, že hmotná príroda a živé bytosti nemajú počiatok. Ich premeny a hmotné kvality sú produktom hmotnej prírody.

Význam

Prostredníctvom poznania predloženého v tejto kapitole pochopíme, čo je telo (pole pôsobnosti) a kto je znalcom tela (individuálna duša a Nadduša). Telo je pole pôsobnosti a skladá sa z hmoty. Vtelená individuálna duša je puruṣa čiže živá bytosť, ktorá sa teší z telesných činností. Je jedným zo znalcov; tým druhým je Nadduša. Musíme si, samozrejme, uvedomiť, že ako Nadduša, tak aj individuálna duša sú rôznymi prejavmi Najvyššej Božskej Osobnosti. Živá bytosť je energiou Najvyššieho Pána a Nadduša je Jeho osobným aspektom.

Hmotná príroda i živá bytosť sú večné, čo znamená, že jestvovali už pred stvorením. Nielen hmotný prejav, ale aj živé bytosti patria do energie Najvyššieho Pána. Živé bytosti pritom predstavujú vyšší druh energie. Obe kategórie existovali už pred vznikom vesmíru. Hmotná príroda bola absorbovaná v tele Najvyššej Božskej Osobnosti, a keď si to okolnosti vyžadovali, opäť sa prejavila prostredníctvom mahat-tattvy. Aj živé bytosti sú v Najvyššom Pánovi, no keďže sú podmienené, stavajú sa proti oddanej službe Pánovi, následkom čoho nemôžu vstúpiť do duchovného neba. S postupným vývojom hmotnej prírody opäť dostanú možnosť konať v hmotnom svete, aby sa mohli pripraviť na vstup do duchovného sveta. To je tajomstvo hmotného stvorenia. Živé bytosti sú pôvodne duchovnými čiastočkami Najvyššieho Pána, no pre svoju vzdorovitú povahu sú podmienené hmotnou prírodou. Nie je dôležité, ako sa tieto živé bytosti alebo vyššie čiastočky Najvyššieho Pána dostali do styku s hmotnou prírodou. Najvyššia Božská Osobnosť však vie, ako a prečo sa to všetko stalo. Najvyšší Pán hovorí v písmach, že tí, ktorých priťahuje hmotná príroda, vedú ťažký boj o existenciu. Podľa popisu týchto pár veršov by malo byť jasné, že premeny a vplyvy hmotnej prírody a troch kvalít sú tiež produktom hmotnej prírody. Všetky premeny a rôznorodosti živých bytostí sa vzťahujú k telu. Na duchovnej úrovni sú všetky živé bytosti totožné.

Verš

kārya-kāraṇa-kartṛtve
hetuḥ prakṛtir ucyate
puruṣaḥ sukha-duḥkhānāṁ
bhoktṛtve hetur ucyate

Synonyma

kārya — účinok; kāraṇa — príčina; kartṛtve — týkajúci sa stvorenia; hetuḥ — nástroj; prakṛtiḥ — hmotná príroda; ucyate — hovorí sa; puruṣaḥ — živá bytosť; sukha — šťastie; duḥkhānām — strasť; bhoktṛtve — v pôžitku; hetuḥ — nástroj; ucyate — hovorí sa.

Překlad

Hovorí sa, že príroda je príčinou všetkých hmotných príčin a dôsledkov, zatiaľ čo živá bytosť je príčinou rôznych strastí a pôžitkov v tomto svete.

Význam

Najrôznejšie prejavy tiel a zmyslov živých bytostí pochádzajú z hmotnej prírody. Existuje 8 400 000 rôznych foriem života a táto rozmanitosť je výtvorom hmotnej prírody. Tieto životné druhy zodpovedajú rôznym konceptom zmyslového pôžitku živej bytosti, túžiacej v tom alebo onom tele. V tele, do ktorého bola umiestnená, neskôr prežíva rôzne druhy šťastia a utrpenia. Šťastie a strasť živej bytosti sa týkajú jej tela, a nie jej samotnej. Niet pochybností o tom, že vo svojom pôvodnom stave zažíva skutočné šťastie a že tento stav je jej pôvodnou povahou. Keďže si však živá bytosť priala vládnuť hmotnej prírode, nachádza sa v hmotnom svete. S ničím podobným sa v duchovnom svete nestretneme. Duchovný svet je čistý, kým v hmotnom svete každý ťažko zápasí, aby pre svoje telo obstaral rôzne druhy pôžitku. Jasnejšie to môžme pochopiť, ak uvážime, že telo je produktom zmyslov. Zmysly sú nástroje, určené na uspokojenie túžob. Telo a zmysly poskytuje hmotná príroda, a ako bude jasne vysvetlené v nasledujúcom verši, živá bytosť je požehnaná alebo zatratená podľa svojich minulých túžob a skutkov. Podľa svojich túžob a činností umiestni hmotná príroda dušu do rôznych podmienok. Živá bytosť si sama môže za svoje postavenie, ktoré so sebou prináša šťastie a nešťastie. Akonáhle sa živá bytosť inkarnuje, dostane sa pod nadvládu prírody, pretože telo je z hmoty a musí konať podľa prírodných zákonov. V tomto okamihu nemá živá bytosť nijakú možnosť tento zákon zmeniť. Povedzme, že nejaká bytosť sa vtelila do psa. Akonáhle dostane psie telo, musí sa správať ako pes. Inak sa chovať nemôže. Ak živá bytosť vstúpi do tela ošípanej, musí sa chovať ako prasa a žrať výkaly. A ak dostane telo poloboha, musí sa správať ako poloboh. Taký je zákon prírody. Za všetkých okolností však Nadduša sprevádza individuálnu dušu, čo je vysvetlené vo Vedach: dvā suparṇā sayujā sakhāyaḥ (Muṇḍaka Upaniṣad 3.1.1). Najvyšší Pán je k živej bytosti taký láskavý, že je večným spoločníkom individuálnej duše a za všetkých okolností prítomný ako Nadduša alebo Paramātmā.

Verš

puruṣaḥ prakṛti-stho hi
bhuṅkte prakṛti-jān guṇān
kāraṇaṁ guṇa-saṅgo ’sya
sad-asad-yoni-janmasu

Synonyma

puruṣaḥ — živá bytosť; prakṛti-sthaḥ — umiestnená v hmotnej energii; hi — zaiste; bhuṅkte — teší sa; prakṛti-jān — stvorená hmotnou prírodou; guṇān — kvality prírody; kāraṇam — príčina; guṇa-saṅgaḥ — styk s hmotnými kvalitami; asya — živá bytosť; sat-asat — dobro a zlo; yoni — životné druhy; janmasu — narodenie.

Překlad

Živá bytosť tak v hmotnej prírode kráča cestou života a zakúša tri kvality tejto prírody. To je dôvod styku s hmotnou prírodou. Tak sa stretáva s dobrom a zlom v rôznych životných druhoch.

Význam

Tento verš je veľmi dôležitý na pochopenie toho, ako sa živá bytosť sťahuje z jedného tela do druhého. V druhej kapitole bolo vysvetlené, že živá bytosť prechádza z tela do tela, ako pri zmene odevu. Táto výmena tiel závisí od jej pripútanosti k hmotnej existencii. Dovtedy, kým sme spútaní týmto falošným prejavom, musíme neustále prechádzať z jedného tela do druhého. Živá bytosť sa do tejto poľutovaniahodnej situácie dostala vďaka svojej túžbe ovládať hmotnú prírodu. Pod vplyvom hmotných túžob sa zavše narodí ako poloboh, zavše ako svätec a inokedy zas ako človek alebo zviera, vták, ryba, hmyz a podobne. V každom prípade si však o sebe myslí, že je pánom situácie, hoci je neustále pod vplyvom hmotnej prírody.

Tu je vysvetlené, ako sa živá bytosť do takých tiel dostane. Závisí to od styku s rôznymi kvalitami hmotnej prírody. Preto sa človek musí nad tieto tri kvality povzniesť a dospieť na transcendentálnu úroveň. To sa nazýva vedomie Kṛṣṇu. Ak si človek nie je vedomý Kṛṣṇu, vedomie ho donúti transmigrovať z jedného tela do druhého, lebo zdieľa hmotné túžby už od nepamäti. To sa však musí zmeniť. Zmena nastane, ak začneme načúvať z autoritatívnych prameňov. Najlepší príklad dáva Bhagavad-gītā samotná: Arjuna načúval Kṛṣṇovi, ktorý mu vysvetľoval vedu o Bohu. Ak sa podvolíme a odovzdáme tomuto procesu načúvania, stratíme dlho pretrvávajúcu túžbu ovládať hmotnú prírodu a úmerne tomu, ako slabne naša túžba vládnuť, zažívame duchovnú radosť. V jednej vedskej mantre sa hovorí, že čím viac vzrastá miera poznania stykom s Najvyšším Pánom, tým viac môžeme zažívať chuť večného blaženého života.

Verš

upadraṣṭānumantā ca
bhartā bhoktā maheśvaraḥ
paramātmeti cāpy ukto
dehe ’smin puruṣaḥ paraḥ

Synonyma

upadraṣṭā — svedok; anumantā — schvaľovateľ; ca — tiež; bhartā — pán; bhoktā — najvyšší požívateľ; mahā-īśvaraḥ — Najvyšší Pán; parama-ātmā — Nadduša; iti — takto; ca — a; api — vskutku; uktaḥ — hovorí sa; dehe — v tele; asmin — tomto; puruṣaḥ — požívateľ; paraḥ — transcendentálny.

Překlad

V tomto tele je však ešte iný, transcendentálny požívateľ, a to Najvyšší Pán, najvyšší vlastník, zvrchovaný svedok a schvaľovateľ, známy ako Nadduša.

Význam

V tejto śloke sa hovorí, že Nadduša, ktorá neustále sprevádza individuálnu dušu, je predstaviteľom Najvyššieho Pána . Nie je to obyčajná živá bytosť. Monistickí filozofi zastávajú názor, že jestvuje iba jeden znalec tela, a preto veria, že nie je nijaký rozdiel medzi Naddušou a individuálnou dušou. Na vysvetlenie toho Pán hovorí, že Paramātmā Ho zastupuje v každom tele. Odlišuje sa od individuálnej duše, pretože je transcendentálna para. Individuálna duša sa teší z činností v rámci určitého poľa pôsobnosti, no Nadduša je prítomná len ako svedok, dozorca, schvaľovateľ a najvyšší požívateľ, ale telesných činností a obmedzených radovánok sa nezúčastňuje. Nazýva sa Paramātmā, nie ātmā, a je transcendentálna. Je jasné, že ātmā a Paramātmā sa od seba líšia. Nadduša, Paramātmā, má na rozdiel od individuálnej duše ruky a nohy všade. A keďže je Najvyššia, sídli v tele, aby individuálnej duši schválila túžby po hmotnom pôžitku. Individuálna duša by bez súhlasu Najvyššej Duše nemohla urobiť nič, a preto sa nazýva bhukta čiže udržiavaná, zatiaľ čo Najvyšší Pán je bhoktā — udržiavateľ. Existuje nekonečné množstvo živých bytostí a Paramātmā udržiava každú z nich ako ich priateľ.

Skutočnosť je taká, že individuálne živé bytosti sú večnými čiastočkami Najvyššieho Pána a že medzi nimi a Ním jestvuje dôverný priateľský vzťah. Živé bytosti však majú sklon odmietať usmernenia Najvyššieho Pána a snažia sa konať nezávisle, aby mohli vládnuť prírode, a vzhľadom na túto tendenciu sa nazývajú okrajovou energiou Najvyššieho Pána . Živá bytosť môže byť umiestnená buď v duchovnej alebo hmotnej energii. Dokým je podmienená hmotnou energiou, zostáva s ňou Najvyšší Pán ako Paramātmā, priateľ, ktorý jej chce pomôcť na ceste späť do duchovnej energie. Pán si vždy veľmi želá, aby sa vrátila do duchovnej energie, ale živá bytosť stále odmieta príležitosť styku s duchovným svetlom vzhľadom na svoju maličkú nezávislosť. Toto zneužívanie nezávislosti je príčinou jej boja s hmotnou prírodou. Takže Najvyšší Pán nám dáva neustále pokyny zvnútra i zvonku. Zvonku nám dáva pokyny formou Bhagavad-gīty a z vnútra sa snaží každého jednotlivca presvedčiť, že jeho činnosti na hmotnej úrovni nie sú zárukou skutočného šťastia. Pán hovorí: „Zanechaj všetko a odovzdaj sa iba Mne. Potom budeš šťastný!“ Inteligentný človek, ktorý vloží svoju dôveru v Naddušu alebo Najvyššiu Božskú Osobnosť, sa vydá úspešnou cestou k večnému životu plnému blaženosti a poznania.

Verš

ya evaṁ vetti puruṣaṁ
prakṛtiṁ ca guṇaiḥ saha
sarvathā vartamāno ’pi
na sa bhūyo ’bhijāyate

Synonyma

yaḥ — ten, kto; evam — tak; vetti — pochopí; puruṣam — živá bytosť; prakṛtim — hmotná príroda; ca — a; guṇaiḥ — kvality hmotnej prírody; saha — s; sarvathā — všemožné; vartamānaḥ — situovaný; api — hoci; na — nikdy; saḥ — on; bhūyaḥ — znovu; abhijāyate — narodí sa.

Překlad

Ten, kto porozumie tejto filozofii o hmotnej prírode, živej bytosti a vzájomných účinkoch kvalít prírody, zaiste dosiahne oslobodenie. Nezávisle na svojom súčasnom postavení sa v tomto svete už nikdy nenarodí.

Význam

Jasné pochopenie hmotnej prírody, Nadduše a individuálnej duše a ich vzájomných vzťahov otvára živej bytosti cestu k oslobodeniu a návratu do duchovného neba s tým, že sa už nikdy nebude musieť vrátiť do tohoto hmotného sveta. To je ovocie poznania. Zmyslom poznania je jasne pochopiť, že živá bytosť náhodou poklesla do hmotného bytia. Svojím vlastným úsilím v spoločnosti autorít, svätcov a duchovného učiteľa, musí pochopiť svoje postavenie a obnoviť svoje duchovné vedomie alebo vedomie Kṛṣṇu pochopením Bhagavad-gīty tak, ako je vysvetlená Najvyššou Božskou Osobnosťou. Potom si môže byť istá, že sa nikdy nevráti do tohoto hmotného bytia. Premiestni sa do duchovného sveta, kde bude žiť večný a blažený život plný poznania.

Verš

dhyānenātmani paśyanti
kecid ātmānam ātmanā
anye sāṅkhyena yogena
karma-yogena cāpare

Synonyma

dhyānena — rozjímaním; ātmani — v sebe; paśyanti — vidia; kecit — niektorí; ātmānam — Naddušu; ātmanā — myslou; anye — druhí; sāṅkhyena — filozofickou debatou; yogenayogovým systémom; karma-yogena — činmi konanými bez túžby po plodoch; ca — tiež; apare — iní.

Překlad

Jedni v sebe vnímajú Naddušu meditáciou, iní pestovaním poznania, alebo konaním činov bez túžby po ich plodoch.

Význam

Śrī Kṛṣṇa poučuje Arjunu o tom, že podmienené duše usilujúce o sebarealizáciu, možno rozdeliť do dvoch skupín. Ateisti, agnostici a skeptici nie sú schopní pochopiť duchovné záležitosti. Sú však aj iní, ktorí s pevnou vierou porozumeli duchovnému životu, totiž oddaní skúmajúci svoje „ja“, filozofi a tí, ktorí sa zriekajú plodov svojej práce. K ateistom a agnostikom patria aj tí, ktorí sa snažia presadiť monistickú doktrínu. Môžeme teda vidieť, že iba oddaní Najvyššieho Pána sú správne umiestnení v duchovnom poznaní, pretože vedia že za touto hmotnou prírodou jestvuje duchovný svet a Najvyššia Božská Osobnosť, všeprenikajúci Boh, ktorý vstupuje ako Paramātmā, Nadduša, do všetkých živých tvorov. Sú samozrejme aj ľudia, ktorí sa snažia pochopiť Najvyššiu Absolútnu Pravdu kultiváciou poznania, a tých môžeme tiež zaradiť do skupiny veriacich. Podľa sāṅkhya-filozofov sa svet skladá z dvadsiatich štyroch prvkov a za dvadsiaty piaty sa počíta individuálna duša. Keď títo filozofi pochopia, že individuálna duša je vo svojej prirodzenosti transcendentálna vzhľadom k hmotným prvkom, budú môcť pochopiť aj to, že nad individuálnou dušou bdie Najvyššia Božská Osobnosť. To je dvadsiaty šiesty prvok. Potom sa môžu postupne povýšiť na úroveň oddanej služby vo vedomí Kṛṣṇu. Tí, ktorí pracujú bez pripútanosti k plodom svojej práce, majú tiež správny postoj a dostanú príležitosť povýšiť sa na úroveň oddanej služby. V tejto śloke sa píše o ľuďoch, ktorí majú čisté vedomie a ktorí sa snažia nájsť Naddušu pomocou meditácie. Keď Ju v sebe objavia, povýšia sa na transcendentálnu úroveň. Sú aj iní, ktorí sa snažia pochopiť Najvyššiu Dušu pestovaním poznania, alebo tí, ktorí sa snažia Najvyššiu Božskú Osobnosť potešiť detinskou hrou, takzvaným systémom haṭha-yogy.

Verš

anye tv evam ajānantaḥ
śrutvānyebhya upāsate
te ’pi cātitaranty eva
mṛtyuṁ śruti-parāyaṇāḥ

Synonyma

anye — iní; tu — však; evam — to; ajānantaḥ — bez duchovného poznania; śrutvā — načúvanie; anyebhyaḥ — od iných; upāsate — začnú uctievať; te — oni; api — tiež; ca — a; atitaranti — prekonajú; eva — iste; mṛtyum — cestu smrti; śruti-parāyaṇāḥ — so sklonom k načúvaniu.

Překlad

Niektorým však chýbajú skúsenosti v duchovnom poznaní, a preto začnú uctievať Najvyššiu Osobu, po tom, čo o Nej počuli od iných. A keďže majú sklon načúvať autoritám, aj oni prekonajú cestu rodenia sa a smrti.

Význam

Tento verš je čiastočne aplikovateľný na súčasnú spoločnosť, nakoľko nejestvuje vzdelanie, ktoré by sa zaoberalo duchovnými záležitosťami. Niektorí ľudia sa môžu javiť ako ateisti, agnostici či špekulanti, ale to nie je skutočné filozofické poznanie. Obyčajný človek, ak je, pravda, dobrej povahy, má možnosť urobiť pokrok načúvaním. Načúvať je veľmi dôležité. Śrī Caitanya Mahāprabhu, ktorý kázal náuku o Kṛṣṇovi v modernom svete, kládol veľký dôraz na načúvanie, pretože jednoduchým načúvaním z autoritatívnych prameňov môže obyčajný človek urobiť pokrok, najmä ak počuje transcendentálnu vibráciu Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare / Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare. Preto by mali všetci načúvať slovám sebarealizovanej duše a získať tak postupne poznanie o všetkom. Uctievanie Najvyššieho Pána sa potom automaticky dostaví. Śrī Caitanya povedal, že v súčasnej dobe nemusí nikto meniť svoje postavenie, ale mal by skoncovať s pokusmi pochopiť Absolútnu Pravdu pomocou špekulatívnych úvah. Mali by sme sa naučiť slúžiť tým, ktorí poznajú Najvyššieho Pána. Ak má človek to šťastie a vyhľadá útočisko u čistého oddaného, učí sa od neho sebarealizácii a kráča v jeho šľapajách, môže sa postupne povýšiť na úroveň čistej oddanosti. V tomto verši sa obzvlášť odporúča proces načúvania, ktorý je veľmi praktický. Obyčajný človek nemusí mať také schopnosti ako takzvaní filozofi, no verným počúvaním autoritatívnej osoby sa môže povzniesť nad túto hmotnú existenciu a vrátiť sa späť domov, späť k Bohu.

Verš

yāvat sañjāyate kiñcit
sattvaṁ sthāvara-jaṅgamam
kṣetra-kṣetrajña-saṁyogāt
tad viddhi bharatarṣabha

Synonyma

yāvat — čokoľvek; sañjāyate — deje sa; kiñcit — akokoľvek; sattvam — existencia; sthāvara — nehybne; jaṅgamam — pohyblivý; kṣetra — telo; kṣetra-jña — a znalec tela; saṁyogāt — spojené s; tat viddhi — musíš to vedieť; bharata-ṛṣabha — ó, vodca Bharatovcov.

Překlad

Ó, vodca Bharatovcov, vedz, že všetko, čo vôkol seba vidíš, pohyblivé i nehybné, je iba spojením poľa pôsobnosti a znalca poľa.

Význam

Tento verš hovorí ako o hmotnej prírode, tak aj o živých bytostiach, existujúcich ešte pred stvorením vesmíru. Všetko stvorené je kombináciou živej bytosti a hmotnej prírody. Mnohé výtvory, ako napr. stromy, hory a kopce, sú nehybné a mnohé iné sa pohybujú. No všetky sú kombináciami nižšej hmotnej energie a vyššej energie, živej bytosti. Bez dotyku vyššej energie — živej bytosti — by nič nemohlo rásť. Vzťah medzi hmotou a živou prírodou je večný a ich vzájomné pôsobenie sprostredkúva Najvyšší Pán. Pán je teda vládcom vyššej aj nižšej energie. Stvoril hmotnú prírodu, do ktorej umiestnil vyššiu energiu, a tak vznikli všetky druhy a všetky manifestácie.

Verš

samaṁ sarveṣu bhūteṣu
tiṣṭhantaṁ parameśvaram
vinaśyatsv avinaśyantaṁ
yaḥ paśyati sa paśyati

Synonyma

samam — rovnako; sarveṣu — vo všetkých; bhūteṣu — živých bytostiach ; tiṣṭhan-tam — sídli; parama-īśvaram — Nadduša; vinaśyatsu — v zničiteľnom; avinaśyantam — nezničiteľný; yaḥ — ten, kto; paśyati — vidí; saḥ — on; paśyati — skutočne vidí.

Překlad

Ten, kto vidí, že individuálnu dušu sprevádza vo všetkých telách Nadduša, a chápe, že ani duša, ani Nadduša, nemôžu zaniknúť spolu so zánikom tela, ten vpravde vidí.

Význam

Ten, kto vďaka dobrej spoločnosti dokáže vidieť tieto tri elementy — telo, užívateľa tela (individuálnu dušu) a priateľa individuálnej duše (Naddušu) — má skutočné poznanie. Dovtedy, kým človek nie je v spoločnosti duchovne znalej osoby, nemôže poznať tieto tri veci. Tí, ktorí túto možnosť nemajú, sú nevedomí. Vidia iba svoje telo a myslia si, že so zánikom tela všetko skončí. Ale v skutočnosti tomu tak nie je. Duša i Nadduša jestvujú aj po zániku tela a spoločne a večne putujú rôznymi pohyblivými i nehybnými formami. Sanskṛtské slovo parameśvara sa niekedy prekladá ako individuálna duša, pretože duša je pánom tela a po jeho zániku dostáva ďalšie. V tomto zmysle je teda pánom. Iní interpretujú slovo parameśvara ako Nadduša. V každom prípade však individuálna duša a Nadduša jestvujú neustále. Nezanikajú. Ten, kto vidí veci v tomto svetle, vidí ich také aké sú.

Verš

samaṁ paśyan hi sarvatra
samavasthitam īśvaram
na hinasty ātmanātmānaṁ
tato yāti parāṁ gatim

Synonyma

samam — rovnako; paśyan — vidí; hi — iste; sarvatra — všade; samavasthitam — jednako sídli; īśvaram — Nadduša; na — nie; hinasti — degraduje; ātmanā — myslou; ātmānam — duša; tataḥ — potom; yāti — dosiahne; parām — transcendentálny; gatim — cieľ.

Překlad

Kto vidí Naddušu všade — v každej živej bytosti — nie je viac v područí svojej mysle. Tak dosiahne transcendentálny cieľ.

Význam

Živá bytosť sa prijatím hmotnej existencie ocitla v situácii odlišnej od duchovného bytia. No len čo pochopí, že Najvyšší Pán v podobe Paramātmy prebýva všade a realizuje prítomnosť Najvyššej Božskej Osobnosti v každej živej bytosti, prestane degradovať kvôli svojej deštruktívnej mentalite a začne robiť pokroky na ceste do duchovného sveta. Myseľ býva obyčajne opojená zmyslovým pôžitkom, no len čo sa obráti k Nadduši, človek sa zdokonalí v duchovnom poznaní.

Verš

prakṛtyaiva ca karmāṇi
kriyamāṇāni sarvaśaḥ
yaḥ paśyati tathātmānam
akartāraṁ sa paśyati

Synonyma

prakṛtyā — hmotnou prírodou; eva — iste; ca — tiež; karmāṇi — skutky; kriyamāṇāni — vykonávať; sarvaśaḥ — za každých okolností; yaḥ — ten, kto; paśyati — vidí; tathā — tiež; ātmānam — on sám; akartāram — nečinný; saḥ — on; paśyati — dokonale vidí.

Překlad

Kto chápe, že všetky činnosti vykonáva telo vytvorené hmotnou prírodou, a vidí, že vlastné ja nekoná nič, ten vpravde vidí.

Význam

Toto telo je stvorené hmotnou prírodou pod vedením Nadduše a fyzické činy nie sú činmi živej bytosti. Všetko, čo človek robí — či mu to už prináša šťastie alebo utrpenie — je nútený konať vzhľadom na vlastnosti svojho tela. Vlastné ja však s týmito telesnými činnosťami nemá nič spoločné. Toto telo sme dostali následkom našich minulých túžob. Aby sme mohli tieto túžby realizovať, dostali sme telo, s pomocou ktorého konáme v súlade s našimi túžbami. Inými slovami, telo je stroj stvorený Najvyšším Pánom, ktorý nám tak umožnil uspokojovať naše túžby. Kvôli hmotným túžbam sa človek dostáva do úzkych, aby sa trápil alebo radoval. Keď si živá bytosť osvojí túto transcendentálnu víziu, udržuje odstup od telesných činností. Kto má takýto pohľad, vidí veci také, aké sú.

Verš

yadā bhūta-pṛthag-bhāvam
eka-stham anupaśyati
tata eva ca vistāraṁ
brahma sampadyate tadā

Synonyma

yadā — keď; bhūta — živá bytosť; pṛthak-bhāvam — oddelené identity; eka-stham — umiestnené v jedinom; anupaśyati — snažia sa vidieť veci očami autority; tataḥ eva — potom; ca — tiež; vistāram — expanzie; brahma — absolútno; sampadyate — dosiahne; tadā — v tom okamihu.

Překlad

Ak rozumný človek prestane hľadieť na rôznorodé bytosti podľa ich hmotných tiel a zbadá, ako sa bytosti rozpínajú všade, dosiahne úroveň Brahmanu.

Význam

Keď človek pochopí, že rôzne telá živých bytostí majú svoju pôvod v rôznych túžbach duše a že v skutočnosti samotnej duši nepatria, znamená to, že vpravde vidí. V hmotnom poňatí života niekoho považujeme za poloboha, za človeka, mačku alebo psa. Tento materialistický pohľad na vec nie je správny. Materialistické rozlišovanie pochádza z hmotného poňatia života. Duša si zachováva svoju identitu aj po zániku hmotného tela, no v styku s hmotnou prírodou dostáva rôzne telá. Ten, kto takto vidí, má duchovný pohľad. To znamená, že nerobí rozdiely medzi človekom, zvieraťom, vysokým, nízkym atď., ale očistí svoje vedomie a vyvinie vedomie Kṛṣṇu vo svojej duchovnej totožnosti. V nasledujúcom verši bude vysvetlené, ako sa na to pozerá.

Verš

anāditvān nirguṇatvāt
paramātmāyam avyayaḥ
śarīra-stho ’pi kaunteya
na karoti na lipyate

Synonyma

anāditvāt — následkom večnosti; nirguṇatvāt — pretože je transcendentálna; parama — mimo hmotnej prírody; ātmā — duch; ayam — tento; avyayaḥ — nevyčerpateľný; śarīra-sthaḥ — bdie v tele; api — hoci; kaunteya — ó, syn Kuntī; na karoti — nikdy nič nekoná; na lipyate — ani nie je zapletená.

Překlad

Taký človek vidí, že nezničiteľná duša je transcendentálna, večná a mimo kvalít hmotnej prírody. Ó, Arjuna, napriek styku s hmotným telom, duša nič nekoná a ani nie je zapletená.

Význam

Na prvý pohľad sa zdá, akoby sa živá bytosť narodila, pretože sa narodilo hmotné telo, no v skutočnosti je večná. Nerodí sa, a aj keď sa nachádza v hmotnom tele, je večná a transcendentálna. Preto nemôže byť nikdy zničená a svojou povahou je plná blaženosti. Nikdy nekoná hmotne, a preto sa nikdy nezapletie do činností, ktoré sa objavujú v styku s hmotnými telami.

Verš

yathā sarva-gataṁ saukṣmyād
ākāśaṁ nopalipyate
sarvatrāvasthito dehe
tathātmā nopalipyate

Synonyma

yathā — ako; sarva-gatam — všeprenikajúci; saukṣmyāt — kvôli svojej jemnej povahe; ākāśam — priestor; na — nikdy; upalipyate — zmieša sa; sarvatra — všade; avasthitaḥ — umiestnená; dehe — v tele; tathā — taký; ātmā — vlastné ja; na — nikdy; upalipyate — nezmieša sa.

Překlad

Tak, ako sa vzduch vďaka svojej jemnosti s ničím nezmieša, hoci je všeprestupujúci, tak sa ani duša, ktorá zrealizovala Brahman, nezmieša s telom, v ktorom sídli.

Význam

Vzduch preniká vodou, hlinou, výkalmi a všetkým jestvujúcim a predsa sa s ničím nezmieša. Podobne je i živá bytosť pre svoju jemnosť nedotknuteľná hmotnými telami, v ktorých prebýva. Preto nie je nášmu hmotnému zraku súdené vidieť, ako živá bytosť interaguje s telom a akým spôsobom ho po smrti opúšťa. Nijaký vedec to nedokáže zistiť.

Verš

yathā prakāśayaty ekaḥ
kṛtsnaṁ lokam imaṁ raviḥ
kṣetraṁ kṣetrī tathā kṛtsnaṁ
prakāśayati bhārata

Synonyma

yathā — ako; prakāśayati — osvetľuje; ekaḥ — jeden; kṛtsnam — celý; lokam — vesmír; imam — toto; raviḥ — Slnko; kṣetram — toto telo; kṣetrī — duša; tathā — práve tak; kṛtsnam — celý; prakāśayati — osvetľuje; bhārata — ó, potomok Bharatov.

Překlad

Ó, potomok Bharatov, tak ako jediné Slnko osvetľuje celý vesmír, tak živá bytosť osvetľuje vedomím celé telo.

Význam

Sú rôzne teórie týkajúce sa vedomia. V Bhagavad-gīte je použitý príklad so Slnkom a slnečným svetlom. Aj keď je Slnko situované na jednom mieste, osvetľuje celý vesmír. Podobne maličká duša sídliaca v srdci osvetľuje vedomím celé telo. Vedomie je preto dôkazom prítomnosti duše, tak ako slnečná žiara a svetlo sú dôkazom prítomnosti Slnka. Ak je duša prítomná v tele, je vedomie rozšírené po celom tele, no ako náhle ho opustí, opustí ho aj vedomie. To môže ľahko pochopiť každý inteligentný človek. Vedomie nie je produktom hmoty, ale známkou existencie živej bytosti. Hoci je vedomie živej bytosti kvalitatívne totožné s najvyšším vedomím, nie je najvyššie, pretože sa nevzťahuje na iné telá. No Nadduša sídliaca v srdci všetkých tiel ako priateľ individuálnej duše, si je vedomá všetkých tiel. To je rozdiel medzi zvrchovaným a individuálnym vedomím.

Verš

kṣetra-kṣetrajñayor evam
antaraṁ jñāna-cakṣuṣā
bhūta-prakṛti-mokṣaṁ ca
ye vidur yānti te param

Synonyma

kṣetra — telo; kṣetra-jñayoḥ — vlastník tela; evam — takto; antaram — rozdiel; jñāna-cakṣuṣā — vidieť zrakom poznania; bhūta — živá bytosť; prakṛti — z hmotnej prírody; mokṣam — oslobodenie; ca — tiež; ye — tí, ktorí; viduḥ — poznajú; yānti — priblížia sa; te — oni; param — Najvyšší.

Překlad

Tí, ktorí zrakom poznania postrehnú rozdiel medzi telom a znalcom tela a pochopia proces oslobodenia sa zo zajatia hmotnej prírody, dospejú k najvyššiemu cieľu.“

Význam

Odkazom tejto trinástej kapitoly je, že každý by mal poznať rozdiel medzi telom, znalcom tela a Naddušou. Ďalej by sme mali poznať spôsob, ako sa vyslobodiť, opísaný v ôsmom až dvanástom verši, a tak dospieť k najvyššiemu cieľu.

Veriaci človek by mal najprv vyhľadať správnu spoločnosť, v ktorej môže načúvať o Bohu a postupne sa očistiť. Ak prijme duchovného učiteľa, naučí sa rozlišovať medzi dušou a telom, a to sa stane základom jeho ďalšieho duchovného rozvoja. Duchovný učiteľ učí svojich žiakov, ako sa vyslobodiť z hmotného poňatia života. Napríklad Kṛṣṇa v Bhagavad-gīte poučuje Arjunu, aby ho vyslobodil z pút hmotných myšlienok a úvah.

Môžeme vidieť, že toto telo je hmota — dá sa rozložiť na dvadsaťštyri hmotných prvkov. Telo je hrubohmotný prejav. Jemnohmotný prejav zahŕňa myseľ a psychologické funkcie, a životné príznaky sú interakcie týchto prvkov. Okrem nich a nad nimi však jestvujú duša a Nadduša, majúce vlastnú a odlišnú identitu. Hmotný svet začne byť činný, len čo sa duša dostane do styku s dvadsiatimi štyrmi hmotnými prvkami. Človek, ktorý vidí, že celé hmotné stvorenie je kombináciou duše a hmoty a pozná postavenie Najvyššej Duše, si zaslúži, aby sa vrátil do duchovného sveta. Tieto veci sú určené k zamysleniu a realizácii, a každý by mal tejto kapitole dokonale porozumieť prostredníctvom duchovného učiteľa.

Takto končia Bhaktivedantove výklady k trinástej kapitole Śrīmad Bhagavad-gīty, nazvanej „Príroda, požívateľ, vedomie.“