Skip to main content

Bg. 13.5

Dévanágarí

ऋषिभिर्बहुधा गीतं छन्दोभिर्विविधैः पृथक् ।
ब्रह्मसूत्रपदैश्चैव हेतुमद्भिर्विनिश्चितैः ॥ १३.५ ॥

Verš

ṛṣibhir bahudhā gītaṁ
chandobhir vividhaiḥ pṛthak
brahma-sūtra-padaiś caiva
hetumadbhir viniścitaiḥ

Synonyma

ṛṣibhiḥ — svätci; bahudhā — rôznymi spôsobmi; gītam — opisujú; chandobhiḥvedskymi hymnami; vividhaiḥ — v rôznych; pṛthak — rôzne; brahma-sūtra — vo Vedānte; padaiḥ — aforizmom; ca — tiež; eva — iste; hetu-madbhiḥ — s príčinou a následkom; viniścitaiḥ — istý.

Překlad

Toto poznanie o poli pôsobnosti a znalcovi poľa opísalo už mnoho svätých mužov v rôznych vedskych písmach. Najmä vo Vedānta-sūtre, kde je predložené formou podrobnej úvahy o príčine a účinku.

Význam

Najvyššia Božská Osobnosť, Śrī Kṛṣṇa, je najvyššou autoritou pre výklad tohoto poznania. Všeobecne platí, že učenci i uznávané autority sa vždy dovolávajú predošlých autorít. Kṛṣṇa vysvetľuje túto kontraverznú otázku súčasnej jednoty a odlišnosti duše s Naddušou odkazom na Vedāntu, ktorá je považovaná za autoritatívne písmo. Najprv hovorí: „Mnohí učenci sa v tejto otázke zhodujú.“ Napríklad Vyāsadeva, veľký mudrc, je autorom Vedānta-sūtry a vo Vedānta-sūtre je otázka duality dokonale vysvetlená. A Vyāsadevov otec, Parāśara, ktorý bol tiež veľkým mudrcom, píše vo svojich náboženských spisoch: aham tvaṁ ca tathānye... „My všetci — ja, vy, ako aj všetky živé bytosti — sme transcendentálni, hoci žijeme v hmotných telách. Naše postavenie je v súčasnosti určované tromi kvalitami hmotnej prírody v súlade s našou karmou. Preto sa niekto nachádza na vyššej úrovni, zatiaľ čo iný stojí nižšie. Vyššie a nižšie postavenie jestvuje vďaka nevedomosti a je manifestované v nespočetnom množstve živých tvorov. Avšak Nadduša, ktorá je neomylná, nie je znečistená kvalitami hmotnej prírody a je transcendentálna.“ Podobne Vo Vedach, špeciálne v Kaṭha Upaniṣade, sa duša, Nadduša a telo zásadne rozlišujú. Je mnoho veľkých svätcov, ktorí to vysvetlili a spomedzi nich je Parāśara najvýznamnejší.

Slovo chandobhiḥ sa vzťahuje na rôzne vedske písma. Napríklad Taittirīya Upaniṣad, ktorá je súčasťou Yajur Vedy, popisuje prírodu, živé bytosti a Najvyššiu Božskú Osobnosť.

Ako sme už uviedli, kṣetra je pole pôsobnosti a jestvujú dva druhy kṣetra-jñu, znalca poľa: individuálna živá bytosť a najvyššia živá bytosť. V Taittirīya Upaniṣade (2.9) sa píše: brahma pucchaṁ pratiṣṭhā. Anna-maya je manifestácia energie Najvyššieho Pána a znamená závislosť životnej existencie od jedla. To je materialistické poňatie Najvyššieho. Po realizácii, že Najvyššia Absolútna Pravda spočíva v jedle, nasleduje prāṇa-maya, realizácia Absolútnej Pravdy v životných príznakoch všetkých životných foriem. Realizácia jñāna-maya siaha až za príznaky života k činnostiam myslenia, cítenia a chcenia. Potom prichádza realizácia Brahmanu, ktorá sa nazýva vijñāna-maya — odlíšenie mysle a životných príznakov od živej bytosti samotnej. A potom nasleduje najvyššia úroveň — ānanda-maya, realizácia všeblaženej podstaty. Existuje teda päť stupňov Brahmanu, zvaných brahma-puccham, z ktorých prvé tri — anna-maya, prāṇa-maya a jñāna-maya — sa týkajú poľa činností živých tvorov. Najvyšší Pán je transcendentálny voči všetkým týmto poliam činnosti a nazýva sa ānanda-maya. Vedānta-sūtra popisuje Najvyššieho takto: ānanda-mayo`bhyāsāt. „Najvyššia Božská Osobnosť je vo Svojej podstate plná blaženosti.“ A aby si Najvyšší Pán mohol užívať transcendentálnu blaženosť, expanduje sa do vijñāna-maya, jñāna-maya, prāṇa-maya a anna-maya. Na poli svojich činností sa živá bytosť považuje za užívateľa, ale ānanda-maya sa od nej líši. To znamená, že živá bytosť dosiahne dokonalosť, iba ak sa rozhodne pre pôžitok na úrovni ānanda-maya. To je správne pochopenie Najvyššieho Pána ako najvyššieho znalca poľa pôsobnosti, živej bytosti ako podriadeného znalca a povahy poľa činností. Človek by mal hľadať túto pravdu vo Vedānta-sūtre čiže v Brahma-sūtre.

Je tu uvedené, že kódexy Brahma-sūtry sú veľmi dobre usporiadané podľa príčiny a účinku. Niektoré zo sūtier alebo aforizmov sú: na viyad aśruteḥ (2.3.2), nātmā śruteḥ (2.3.18) a parāt tu tac-chruteḥ (2.3.40). Prvý aforizmus označuje pole pôsobnosti, druhý živú bytosť a tretí označuje Najvyššieho Pána, summum bonum medzi všetkými manifestáciami živých bytostí.