Skip to main content

KAPITOLA ŠTRNÁSTA

Tri kvality hmotnej prírody

Verš

śrī-bhagavān uvāca
paraṁ bhūyaḥ pravakṣyāmi
jñānānāṁ jñānam uttamam
yaj jñātvā munayaḥ sarve
parāṁ siddhim ito gatāḥ

Synonyma

śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť riekol; param — transcendentálny; bhūyaḥ — znova; pravakṣyāmi — vyložím; jñānānām — zo všetkého poznania; jñānam — poznal; uttamam — najvyššie; yat — ktorý; jñātvā — vedieť; munayaḥ — mudrci; sarve — všetci; parām — transcendentálny; siddhim — dokonalosť; itaḥ — z tohoto sveta; gatāḥ — dosiahli.

Překlad

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Znovu ti vyložím túto najvyššiu múdrosť, najlepšie zo všetkých poznaní, pomocou ktorého dosiahli všetci mudrci najvyššej dokonalosti.

Význam

Od siedmej až po koniec dvanástej kapitoly vyjavil Kṛṣṇa podrobnosti o Absolútnej Pravde, Najvyššej Božskej Osobnosti. V tejto kapitole Pán Arjunovi osobne vysvetlí ďalšie dôležité veci. Ak porozumieme odkazu tejto kapitoly prostredníctvom filozofického hĺbania, postupne sa dopracujeme k chápaniu oddanej služby. V trinástej kapitole bolo jasne vysvetlené, že človek má možnosť vyslobodiť sa z hmotného zapletenia pokorným rozvíjaním poznania. Ďalej bolo jasne povedané, že práve kvôli styku s hmotnými kvalitami uviazla živá bytosť v hmotnom svete. Najvyššia Osoba v tejto kapitole vysvetľuje, čo tieto kvality znamenajú, ako pôsobia a spútavajú, a ako sa z nich živá bytosť môže vymaniť. Najvyšší Pán hovorí, že poznanie vyložené v tejto kapitole je vyššie než poznanie vysvetlené v predchádzajúcich kapitolách. Realizáciou tohoto poznania dosiahli mnohí mudrci dokonalosť a premiestnili sa do duchovného sveta.

Śrī Kṛṣṇa teraz objasňuje to isté poznanie vyšším spôsobom. Toto poznanie je oveľa, oveľa vyššie ako všetky predchádzajúce, a mnohí prostredníctvom neho dosiahli dokonalosť. Preto aj ten, kto porozumie tejto štrnástej kapitole, dosiahne dokonalosť.

Verš

idaṁ jñānam upāśritya
mama sādharmyam āgatāḥ
sarge ’pi nopajāyante
pralaye na vyathanti ca

Synonyma

idam — toto; jñānam — poznanie; upāśritya — prijímať ochranu; mama — Moje; sādharmyam — rovnakej prirodzenosti; āgatāḥ — dosiahnuť; sarge api — i počas stvorenia; na — nikdy; upajāyante — narodí sa; pralaye — počas zániku; na — ani; vyathanti — nerozrušený; ca — tiež.

Překlad

Ten, kto sa ustáli v tomto poznaní, môže dosiahnuť transcendentálnu prirodzenosť, podobnú Mojej. Takto upevnený, sa už viac nenarodí v čase nového stvorenia a ani nebude rozrušený v dobe zániku.

Význam

Po získaní dokonalého transcendentálneho poznania dosiahne človek kvalitatívnu rovnosť s Najvyššou Božskou Osobnosťou a oslobodí sa z kolobehu rodenia a smrti. Nestráca však svoju totožnosť ako individuálna duša. Z vedskych písiem sa dozvedáme, že oslobodené duše, ktoré dosiahli transcendentálne planéty v duchovnom svete, neustále vidia lotosové nohy Pána a oddane a láskyplne Mu slúžia. Oddaní teda nestrácajú svoju individualitu ani po oslobodení.

V hmotnom svete je každé poznanie znečistené tromi kvalitami hmotnej prírody. Poznanie, ktoré nie je týmito kvalitami znečistené, sa nazýva transcendentálne poznanie. Akonáhle sa človek umiestni v transcendentálnom poznaní, nachádza sa na tej istej úrovni ako Najvyšší Pán. Tí, ktorí nemajú poznanie o duchovnom svete, si myslia, že živá bytosť sa po oslobodení z hmotných činností a hmotných foriem stane beztvarou a nerozlíšenou. V duchovnom svete však jestvujú rozmanitosti, práve tak ako v hmotnom svete. Tí, ktorí to nevedia, si myslia, že duchovná existencia je negáciou hmotnej rôznorodosti. No v duchovnom svete, ktorý sa vyznačuje oddanou službou a duchovnými činnosťami, získavame v skutočnosti duchovnú podobu. Atmosféra duchovného sveta nie je znečistená a živá bytosť je kvalitatívne totožná s Najvyšším Pánom. Aby sme získali toto poznanie, musíme rozvíjať všetky duchovné vlastnosti. Ten, kto takto rozvíja duchovné vlastnosti, nie je ovplyvňovaný ani stvorením, ani zánikom hmotného sveta.

Verš

mama yonir mahad brahma
tasmin garbhaṁ dadhāmy aham
sambhavaḥ sarva-bhūtānāṁ
tato bhavati bhārata

Synonyma

mama — Môj; yoniḥ — pôvod zrodenia; mahat — totálna hmotná existencia; brahma — najvyšší; tasmin — v tom; garbham — počatie; dadhāmi — stvoriť; aham — Ja; sambhavaḥ — možnosť; sarva-bhūtānām — všetkým živým tvorom; tataḥ — potom; bhavati — bude; bhārata — ó, potomok Bharatov.

Překlad

Totálna hmotná podstata nazývaná Brahman je pôvodom zrodenia, ó, potomok Bharatov. Keď oplodním tento Brahman, umožním zrodenie všetkým živým tvorom.

Význam

Toto je vysvetlenie podstaty sveta: všetko sa deje na základe spojenia tela a duše, kṣetra a kṣetra-jña. Toto spojenie hmotnej prírody a živej bytosti umožňuje Najvyšší Pán osobne. Mahat-tattva je úplnou príčinou celého kozmického prejavu a totálna substancia hmotnej prírody, v ktorej existujú kvalitatívne zložky hmotnej prírody, sa niekedy nazýva Brahman. Najvyššia Božská Osobnosť oplodní túto hmotnú substanciu, a dá tak vzniknúť nespočetným vesmírom. Totálna hmotná substancia, mahat-tattva, je vo Vedach popísaná ako Brahman: tasmād etad brahma nāma-rūpam annaṁ ca jāyate (Muṇḍaka Upaniṣad 1.1.9). Najvyššia Božská Osobnosť oplodní Brahman semenom živých bytostí. Všetkých dvadsaťštyri pralátok — zem, voda, oheň, vzduch atď. tvoria mahad brahma (veľký Brahman) alebo hmotnú prírodu. V siedmej kapitole je vysvetlené, že okrem tejto hmotnej prírody jestvuje ešte iná, vyššia podstata — živé bytosti - ktorá je zmiešaná s hmotnou prírodou z vôle Najvyššej Božskej Osobnosti. Všetky živé bytosti sa potom rodia z lona tejto hmotnej prírody.

Škorpión kladie svoje vajíčka do ryže a ľudia si niekedy myslia, že škorpióny sa rodia z ryže. Ale ryža nie je príčinou škorpióna. V skutočnosti vajíčka nakládla matka. Práve tak nie je hmotná príroda príčinou vzniku živých bytostí. Semeno pochádza od Najvyššej Božskej Osoby, a na prvý pohľad sa zdá, akoby živé bytosti vznikali z hmotnej prírody. Podľa svojich minulých činností získa živá bytosť telo stvorené hmotnou prírodou, aby sa mohla tešiť alebo trápiť v súlade so svojimi minulými činnosťami. Pán je príčinou zjavenia všetkých živých tvorov v tomto hmotnom svete.

Verš

sarva-yoniṣu kaunteya
mūrtayaḥ sambhavanti yāḥ
tāsāṁ brahma mahad yonir
ahaṁ bīja-pradaḥ pitā

Synonyma

sarva-yoniṣu — všetkým životným druhom; kaunteya — ó, syn Kuntī; mūrtayaḥ — podoby; sambhavanti — zjavujú sa; yāḥ — ktoré; tāsām — všetkým; brahma — najvyšší; mahat yoniḥ — pôvod zrodenia v hmotnej podstate; aham — Ja; bīja-pradaḥ — dávajúci semeno; pitā — otec.

Překlad

Ó, syn Kuntī, človek by mal vedieť, že všetky životné druhy majú možnosť narodiť sa v tejto hmotnej prírode a Ja som otcom dávajúcim semeno.

Význam

V tomto verši je jasne vysvetlené, že Najvyššia Božská Osobnosť, Kṛṣṇa, je pôvodným otcom všetkých živých tvorov. V tomto svete vznikajú živé bytosti kombináciou hmotnej prírody a duchovnej prírody. Život však nejestvuje iba na tejto planéte, ale na všetkých planétach, dokonca i na najvyššej planéte, ktorá je sídlom Brahmu. Živé bytosti sú všade — v zemi, vo vode, a dokonca aj v ohni. Všetky tieto prejavy majú svoju príčinu v hmotnej prírode — matke — a v otcovskej funkcii oplodniteľa — v Kṛṣṇovi. To znamená, že Kṛṣṇa oplodní hmotnú prírodu živými bytosťami, ktoré v čase stvorenia prijímajú rôzne podoby podľa svojich minulých činností.

Verš

sattvaṁ rajas tama iti
guṇāḥ prakṛti-sambhavāḥ
nibadhnanti mahā-bāho
dehe dehinam avyayam

Synonyma

sattvam — kvalita dobra; rajaḥ — kvalita vášne; tamaḥ — kvalita nevedomosti; iti — tak; guṇāḥ — kvality; prakṛti — hmotná príroda; sambhavāḥ — pozostáva z; nibadhnanti — podmienenú; mahā-bāho — ó, bojovník mocných paží; dehe — v tomto tele; dehinam — živá bytosť; avyayam — večný.

Překlad

Hmotná príroda pozostáva z troch kvalít — dobra, vášne a nevedomosti. Keď večná živá bytosť príde do styku s hmotnou prírodou, ó, bojovník mocných paží, stane sa podmienenou týmito kvalitami.

Význam

Keďže živá bytosť je transcendentálna, nemá s týmto hmotným svetom nič spoločné. No vzhľadom na to, že je podmienená hmotnou energiou, koná pod vplyvom troch kvalít hmotnej prírody. Živé bytosti majú rôzne telá vzhľadom na rôzne aspekty prírody a podľa toho musia konať. To je príčina rôznych druhov šťastia a utrpenia.

Verš

tatra sattvaṁ nirmalatvāt
prakāśakam anāmayam
sukha-saṅgena badhnāti
jñāna-saṅgena cānagha

Synonyma

tatra — je; sattvam — kvalita dobra; nirmalatvāt — najčistejší v hmotnom svete; prakāśakam — žiariaci; anāmayam — bez hriešnych reakcií; sukha — šťastie; saṅgena — styk; badhnāti — podmieňuje; jñāna — poznanie; saṅgena — stykom; ca — tiež; anagha — ó, bezúhonný.

Překlad

Ó, bezúhonný, kvalita dobra, žiarivá a v čistote prevyšujúca ostatné, zbavuje človeka všetkých hriešnych reakcií. Tí, ktorí sú umiestnení v tejto kvalite, podliehajú pocitu šťastia a poznania.

Význam

Jestvujú rôzne druhy živých bytostí podmienené hmotnou prírodou. Jedny sú šťastné, iné nadmieru aktívne, zatiaľ čo ďalšie sú bezmocné. Všetky tieto psychologické príznaky sú príčinou rôznych podmienení živých bytostí hmotnou prírodou. V tejto časti Bhagavad-gīty Kṛṣṇa vysvetľuje spôsob, akým sú podmienené. Najprv opisuje kvalitu dobra. Výsledok kultivácie tejto kvality v hmotnom svete je, že človek sa stane múdrejší než ostatné podmienené osoby. Človeka v kvalite dobra natoľko neovplyvňujú hmotné útrapy a má pocit, že robí pokroky v hmotnom poznaní. Typickým príkladom je brāhmaṇa, o ktorom sa predpokladá, že sa nachádza v kvalite dobra. Pocit šťastia človeka umiestneného v kvalite dobra pramení z vedomia, že je viac-menej oslobodený od následkov hriešnych činností. Vo vedskej literatúre sa hovorí, že kvalita dobra prináša väčšie poznanie a väčší pocit šťastia.

Problém je však v tom, že akonáhle sa živá bytosť nachádza v kvalite dobra, ihneď si myslí, že je učenejšia a lepšia než ostatné, a tak sa stáva podmienenou. Najlepším príkladom sú vedci a filozofi, ktorí sú obyčajne pyšní na svoje vedomosti, a keďže si spravidla zlepšia svoje životné postavenie, prežívajú určitý druh hmotného šťastia, ktoré ich púta k hmotnému svetu v kvalite dobra. Radi konajú v kvalite dobra, a ak sa tohoto puta nezbavia, budú musieť prijať telo v tejto kvalite. Preto je nepravdepodobné, že sa oslobodia alebo premiestnia do duchovného sveta. Znovu a znovu sa budú musieť stávať filozofmi, vedcami alebo básnikmi a znovu budú donútení podstupovať utrpenia vo forme rodenia a smrti. Ilúzia hmotnej energie je však taká silná, že človek napriek tomu považuje takýto život za príjemný.

Verš

rajo rāgātmakaṁ viddhi
tṛṣṇā-saṅga-samudbhavam
tan nibadhnāti kaunteya
karma-saṅgena dehinam

Synonyma

rajaḥ — kvalita vášne; rāga-ātmakam — rodiaca sa z túžby; viddhi — vedz; tṛṣṇā — prahnutie; saṅga — stykom; samudbhavam — vzniká; tat — to; nibadhnāti — pútaný; kaunteya — ó, syn Kuntī; karma-saṅgena — spojené s plodonosnými činmi; dehinam — vtelený.

Překlad

Kvalita vášne sa rodí z nekonečných žiadostí a túžob, ó, syn Kuntī, a preto je vtelená živá bytosť pútaná k hmotným plodonosným činnostiam.

Význam

Kvalita vášne je charakterizovaná príťažlivosťou medzi mužom a ženou. Žena je priťahovaná k mužovi a muž k žene. Tento vzťah náleží do kvality vášne. Keď sa táto kvalita zvýši, zvýši sa aj túžba po hmotnom pôžitku a uspokojovaní zmyslov. Človek v kvalite vášne nachádza uspokojenie v spoločenskom alebo národnom uznaní, v šťastnej rodine, dobrých deťoch, žene a domove. To všetko sú plody kvality vášne. Ten, kto túži po týchto veciach, musí ťažko pracovať. Preto tu Kṛṣṇa jasne hovorí, že akonáhle sa človek dostane do styku s plodmi svojich skutkov, je týmito činmi pútaný. Aby uspokojil svoju ženu, deti a spoločnosť a aby si zachoval svoju dobrú povesť, musí pracovať. Preto sa celý hmotný svet nachádza viac-menej v kvalite vášne. Moderná civilizácia sa považuje za pokrokovú v medziach kvality vášne. Kedysi sa však miera pokroku pohybovala v medziach kvality dobra. Ak ani tí, ktorí sa nachádzajú v kvalite dobra, nedosiahnu oslobodenie, čo potom povedať o ľuďoch v kvalite vášne?

Verš

tamas tv ajñāna-jaṁ viddhi
mohanaṁ sarva-dehinām
pramādālasya-nidrābhis
tan nibadhnāti bhārata

Synonyma

tamaḥ — kvalita temnoty; tu — ale; ajñāna-jam — zrodená z nevedomosti; viddhi — vedz; mohanam — klam; sarva-dehinām — všetkých vtelených bytostí; pramāda — pomätenosť; ālasya — nezáujem; nidrābhiḥ — a spánok; tat — tá; nibadhnāti — púta; bhārata — ó, potomok Bharatov.

Překlad

Vedz, ó, potomok Bharatov, že kvalita temnoty zrodená z nevedomosti je strojcom klamu všetkých vtelených živých bytostí. Jej výsledkami sú pomätenosť, lenivosť a spánok, pútajúce podmienenú dušu.

Význam

Slovo tu má v tomto verši zvláštny význam. Naznačuje, že kvalita nevedomosti je veľmi zvláštnou kvalifikáciou vtelenej duše. Kvalita nevedomosti je pravým opakom kvality dobra. V kvalite dobra môže človek pestovaním poznania pochopiť pravú podstatu vecí, zatiaľ čo v kvalite nevedomosti je to úplne nemožné. Všetci, ktorí sú v zajatí nevedomosti, zošalejú, a šialenci nemôžu vidieť veci také, aké sú. Namiesto toho, aby robili pokroky, klesajú. Definíciu kvality nevedomosti môžeme nájsť vo Vedach. Vastu-yāthātmya-jñānāvarakaṁ viparyaya-jñana-janakaṁ tamaḥ: V kvalite nevedomosti nemôžeme vidieť skutočnú podstatu vecí. Každý môže napríklad vidieť, že jeho otec zomrel, že každý umiera a že aj on raz zomrie. Aj jeho deti zomrú. Smrť je istá. A napriek tomu ľudia ťažko pracujú ako šialenci a zhromažďujú peniaze vo dne v noci, bez najmenšieho záujmu o večnú dušu. To je šialenstvo. Vo svojom šialenstve sa odmietajú zaujímať o duchovné poznanie. Takí ľudia sú leniví, a ak sa im naskytne príležitosť dozvedieť sa niečo o duchovnom poznaní, nejavia záujem. Nie sú tak činní ako ľudia spútaní kvalitou vášne. Iným znakom osoby situovanej v kvalite nevedomosti je, že spí viac než je nutné. Šesťhodinový spánok stačí, no človek v nevedomosti spí najmenej desať až dvanásť hodín denne. Taký človek prepadá omamným látkam a spánku a vždy je skľúčený. To sú príznaky osoby umiestnenej v kvalite nevedomosti.

Verš

sattvaṁ sukhe sañjayati
rajaḥ karmaṇi bhārata
jñānam āvṛtya tu tamaḥ
pramāde sañjayaty uta

Synonyma

sattvam — kvalita dobra; sukhe — ku šťastiu; sañjayati — rozvíja; rajaḥ — kvalita vášne; karmaṇi — k plodom práce; bhārata — ó, potomok Bharatov; jñānam — poznanie; āvṛtya — zakrýva; tu — ale; tamaḥ — kvalita nevedomosti; pramāde — k šialenstvu; sañjayati — viaže; uta — hovorí sa.

Překlad

Ó, potomok Bharatov, kvalita dobra púta k šťastiu, vášeň k plodonosnej činnosti a nevedomosť, ktorá zahaľuje poznanie, púta k pomätenosti.

Význam

Človek v kvalite dobra je spokojný so svojou prácou a intelektuálnym hĺbaním. Ako filozof, vedec alebo učiteľ sa môže zamestnať v určitom odvetví poznania a nájsť v ňom uspokojenie. Človek v kvalite vášne sa zaoberá plodonosnými činnosťami. Nazhromaždí čo najviac a istú časť venuje na dobročinné účely, napríklad na stavbu nemocníc, podporu charitatívnych inštitúcií atď. Toto sú charakteristické znaky ľudí v kvalite vášne. Činnosti v kvalite nevedomosti škodia ako človeku samotnému, tak aj druhým, pretože zahaľujú poznanie temnotou nevedomosti.

Verš

rajas tamaś cābhibhūya
sattvaṁ bhavati bhārata
rajaḥ sattvaṁ tamaś caiva
tamaḥ sattvaṁ rajas tathā

Synonyma

rajaḥ — kvalita vášne; tamaḥ — kvalita nevedomosti; ca — tiež; abhibhūya — prekoná; sattvam — kvalita dobra; bhavati — prevládne; bhārata — ó, potomok Bharatov; rajaḥ — kvalita vášne; sattvam — kvalita dobra; tamaḥ — kvalita nevedomosti; ca — tiež; eva — tak; tamaḥ — kvalita nevedomosti; sattvam — kvalita dobra; rajaḥ — kvalita vášne; tathā — takto.

Překlad

Niekedy prevláda kvalita dobra a prevýši kvality vášne a nevedomosti, ó, potomok Bharatov. Niekedy kvalita vášne zvíťazí nad kvalitami dobra a nevedomosti a inokedy zas nevedomosť prevýši kvality dobra a vášne. Takto medzi nimi prebieha neustály boj o nadvládu.

Význam

Ak prevláda kvalita vášne, kvality dobra a nevedomosti sú na ústupe. Ak prevláda kvalita dobra, ubúdajú kvality vášne a nevedomosti. A ak dominuje kvalita nevedomosti, znamená to, že ubúdajú kvality vášne a dobra. Toto súťaženie o nadvládu nikdy nekončí. Preto sa ten, kto chce pokročiť vo vedomí Kṛṣṇu, musí povzniesť nad tieto tri kvality. Nadvláda určitej kvality sa prejavuje v konkrétnych činnostiach, vo vystupovaní, jedení a podobne. Toto všetko bude vysvetlené v nasledujúcich kapitolách. Ak človek chce, môže vyvinúť kvalitu dobra a premôcť tak kvality vášne a nevedomosti. Tým istým spôsobom môže vyvinúť kvalitu vášne a premôcť ostatné dve kvality, alebo vyvinúť kvalitu nevedomosti a poraziť kvality dobra a vášne. Toto sú tri hmotné kvality, ale ak je človek rozhodný, môže byť obdarený kvalitou dobra a transcendovaním tejto kvality dosiahnuť stav čistého dobra. Na tejto úrovni, zvanej vasudeva, môžeme pochopiť vedu o Bohu. Podľa symptómov príslušných činností môžeme poznať, v akej kvalite prírody sa človek nachádza.

Verš

sarva-dvāreṣu dehe ’smin
prakāśa upajāyate
jñānaṁ yadā tadā vidyād
vivṛddhaṁ sattvam ity uta

Synonyma

sarva-dvāreṣu — všetky brány; dehe asmin — tohoto tela; prakāśaḥ — kvalita osvietenia; upajāyate — rozvine; jñānam — poznanie; yadā — keď; tadā — vtedy; vidyāt — vedieť; vivṛddham — vzrastá; sattvam — kvalita dobra; iti uta — tak povediac.

Překlad

Prejav kvality dobra môže človek zakúsiť vtedy, keď sú všetky brány tela ožiarené poznaním.

Význam

Telo má deväť brán: dve oči, dve nosné dierky, ústa, pohlavný orgán a konečník. Ak je každá brána osvietená príznakmi dobra, znamená to, že človek vyvinul kvalitu dobra. V tejto kvalite môže vidieť, počuť a cítiť veci v ich skutočnej podobe. Človek sa očisťuje zvnútra i zvonku a v každej bráne sa vyvíja charakteristický znak šťastia. To je pozícia dobra.

Verš

lobhaḥ pravṛttir ārambhaḥ
karmaṇām aśamaḥ spṛhā
rajasy etāni jāyante
vivṛddhe bharatarṣabha

Synonyma

lobhaḥ — chamtivosť; pravṛttiḥ — činorodosť; ārambhaḥ — úsilie; karmaṇām — v činnostiach; aśamaḥ — neovládateľná; spṛhā — túžba; rajasi — v kvalite vášne; etāni — toto všetko; jāyante — rozvinie sa; vivṛddhe — keď prevláda; bharata-ṛṣabha — ó, najlepší z Bharatových potomkov.

Překlad

Ó, najlepší z Bharatovcov, keď vzrastá kvalita vášne, rodí sa chamtivosť, veľká pripútanosť, plodonosná činorodosť, horlivé úsilie a neovládateľná túžba.

Význam

Človek v kvalite vášne nie je nikdy spokojný s postavením, ktoré dosiahol a snaží sa ho neustále vylepšiť. Ak sa rozhodne postaviť si dom, za každú cenu chce, aby sa podobal palácu, akoby v ňom mohol bývať navždy. Okrem toho sa vyznačuje veľkou túžbou po zmyslovom pôžitku, ktorý nikdy nekončí. Taký človek chce naveky zostať so svojou rodinou vo svojom dome a pokračovať v uspokojovaní zmyslov. Všetky tieto príznaky musíme chápať ako typické pre kvalitu vášne.

Verš

aprakāśo ’pravṛttiś ca
pramādo moha eva ca
tamasy etāni jāyante
vivṛddhe kuru-nandana

Synonyma

aprakāśaḥ — temnota; apravṛttiḥ — nečinnosť; ca — a; pramādaḥ — pomätenosť; mohaḥ — ilúzia; eva — iste; ca — tiež; tamasi — z kvality nevedomosti; etāni — tieto; jāyante — prejavujú sa; vivṛddhe — keď sa vzmáha; kuru-nandana — ó, potomok Kuruov.

Překlad

Temnota, nečinnosť, pomätenosť a poblúznenie sa prejavujú, ak sa vzmáha kvalita nevedomosti, ó, potomok Kuruov.

Význam

Tam, kde niet osvietenia, niet ani poznania. Človek v kvalite nevedomosti nekoná podľa regulatívnych zásad, ale čisto náladovo a bezcieľne. Hoci je práceschopný, nechce sa mu robiť. Tomu sa hovorí ilúzia. Hoci je jeho vedomie činné, jeho život je nečinný. To sú príznaky osoby v kvalite nevedomosti.

Verš

yadā sattve pravṛddhe tu
pralayaṁ yāti deha-bhṛt
tadottama-vidāṁ lokān
amalān pratipadyate

Synonyma

yadā — keď; sattve — kvalita dobra; pravṛddhe — rozvinutá; tu — ale; pralayam — zánik; yāti — ide; deha-bhṛt — vtelený; tadā — vtedy; uttama-vidām — veľkých mudrcov; lokān — planéty; amalān — čisté; pratipadyate — dosiahne.

Překlad

Ak človek zomrie v kvalite dobra, dosiahne čisté vyššie planéty, sídla veľkých mudrcov.

Význam

Človek umiestnený v kvalite dobra dosiahne vyššie planéty, ako Brahmaloka alebo Janaloka, a tam si užíva božského šťastia. Slovo amalān je dôležité a znamená „zbavený vášne a nevedomosti“. Hmotný svet je plný nečistôt, no kvalita dobra je najčistejšou formou existencie v hmotnom svete. Pre rôzne druhy živých bytostí sú určené rôzne druhy planét, a tí, ktorí zomrú v kvalite dobra, vstúpia na planéty, kde sídlia svätci a veľkí oddaní.

Verš

rajasi pralayaṁ gatvā
karma-saṅgiṣu jāyate
tathā pralīnas tamasi
mūḍha-yoniṣu jāyate

Synonyma

rajasi — vo vášni; pralayam — smrť; gatvā — dosiahne; karma-saṅgiṣu — v spoločnosti tých, ktorí vykonávajú plodonosné činnosti; jāyate — narodí sa; tathā — podobne; pralīnaḥ — zanikajúci; tamasi — v nevedomosti; mūḍha-yoniṣu — v zvieracích druhoch; jāyate — narodí sa.

Překlad

Ak človek zomrie v kvalite vášne, narodí sa medzi tými, ktorí vykonávajú plodonosné činnosti, a ak zomrie v kvalite nevedomosti, narodí sa v ríši zvierat.

Význam

Niektorí ľudia sa nazdávajú, že keď duša dospeje do ľudskej podoby, nemôže už nikdy poklesnúť. To je však omyl. Z tohto verša vyplýva, že ak u človeka prevláda kvalita nevedomosti, v okamihu smrti poklesne do zvieracej životnej formy. Odtiaľ sa musí evolučným cyklom opäť povýšiť na ľudskú úroveň. Tí, ktorí berú život vážne, by preto mali konať v kvalite dobra a v dobrej spoločnosti nakoniec transcendovať kvality hmotnej prírody a stať sa vedomými si Kṛṣṇu. To je cieľ ľudského života. V opačnom prípade tu nie je ani záruka, že človek znovu dosiahne ľudskú podobu.

Verš

karmaṇaḥ sukṛtasyāhuḥ
sāttvikaṁ nirmalaṁ phalam
rajasas tu phalaṁ duḥkham
ajñānaṁ tamasaḥ phalam

Synonyma

karmaṇaḥ — čin; su-kṛtasya — zbožný; āhuḥ — hovorí sa; sāttvikam — v kvalite dobra; nirmalam — očistený; phalam — výsledok; rajasaḥ — kvalitou vášne; tu — ale; phalam — výsledok; duḥkham — žiaľ; ajñānam — nezmysel; tamasaḥ — kvalita nevedomosti; phalam — výsledok.

Překlad

Hovorí sa, že zbožné činy v kvalite dobra očisťujú, činy v kvalite vášne prinášajú žiaľ a činy v kvalite nevedomosti majú za následok pomätenosť.

Význam

Človek sa očisťuje zbožnými činmi konanými v kvalite dobra. Preto mudrci, ktorí sa zbavili akejkoľvek ilúzie, zažívajú neustále šťastie. Činy konané v kvalite vášne sú jednoducho úbohé. Všetky činy zamerané na dosiahnutie hmotného šťastia sú vopred odsúdené na neúspech. Ak chce napríklad niekto postaviť mrakodrap, vyžaduje si to mnoho ľudského utrpenia. Finančník sa musí prebojovať rôznymi ťažkosťami, než sa mu podarí získať potrebné peniaze, a tí, ktorí pracujú na stavbe, musia fyzicky drieť ako otroci. To je utrpenie. V Bhagavad-gīte sa hovorí, že všetky činnosti sú pôvodne produkované kvalitou vášne; preto je v nich toľko utrpenia. Môže sa, pravda, vyskytnúť určité mentálne uspokojenie, ako napríklad „som majiteľom týchto peňazí alebo tohto domu“ — ale to nie je skutočné šťastie.

Človek, ktorý koná v kvalite nevedomosti, nemá ani štipku poznania, a preto je výsledkom jeho konania utrpenie už v tomto živote a po smrti kráča v ústrety zvieraciemu životu. Zvierací život je úbohý, i keď si to zvieratá, zahalené iluzórnou energiou, māyou, neuvedomujú. Zabíjanie nevinných zvierat je takisto výsledok kvality nevedomosti. Mäsiari nevedia, že zviera dostane v budúcnosti telo, ktorým ich bude môcť zabiť. Taký je zákon prírody. V ľudskej spoločnosti musí byť človek popravený, ak zabije človeka. Taký je zákon štátu. Pre svoju nevedomosť nemôžeme pochopiť, že hmotný svet je dokonalý štát, ktorý je ovládaný Najvyšším Pánom. Každý živý tvor je synom Najvyššieho Pána, ktorý nestrpí ani zabitie maličkého mravca. Ak človek poruší tento zákon, musí byť potrestaný. Zabíjať zvieratá kvôli uspokojovaniu chuťových buniek je najhorší druh nevedomosti. Človek nemusí zabíjať zvieratá, pretože Najvyšší Pán mu dáva toľko dobrých vecí v podobe mlieka, zeleniny, ovocia atď. Ak sa však napriek tomu uchyľuje k jedeniu mäsa, znamená to, že koná v kvalite nevedomosti a že si pripravuje veľmi temnú budúcnosť. Zo všetkých druhov zabíjania zvierat je zabíjanie kráv najhoršie, lebo krava nám dáva toľko potešenia v podobe mlieka... Zabíjanie kráv je ten najhrubší prejav nevedomosti. Vo Vedach (Ṛg Veda 9.4.64) sa píše: gobhiḥ prīṇita-matsaram. Ten, kto je plne uspokojený kravským mliekom a pritom zabíja kravy, sa nachádza v najtemnejšej nevedomosti. Vo Vedach sa ďalej píše:

namo brahmaṇya-devāya
go-brāhmaṇa-hitāya ca
jagad-dhitāya kṛṣṇāya
govindāya namo namaḥ

„Môj Pane, si ochrancom kráv a brāhmaṇov a si dobrodincom celej ľudskej spoločnosti a sveta.“ (Viṣṇu Purāṇa 1.19.65)

V tomto verši sa obzvlášť zdôrazňuje ochrana brāhmaṇov a kráv. Brāhmaṇi sú symbolom duchovného vzdelania a krava symbolizuje najdôležitejšiu potravu, mlieko. Obom živým bytostiam - brāhmaṇom i kravám - musí byť venovaná najlepšia ochrana. To je skutočný pokrok civilizácie. V modernej spoločnosti sa nedbá o duchovné poznanie a zabíjanie kráv sa podporuje. Z toho môžeme usúdiť, že ľudská spoločnosť je na zlej ceste, odsúdenej k zániku. Civilizácia, ktorá pomáha ľudom k tomu, aby sa z nich v budúcom živote stali zvieratá, nie je civilizáciou ľudí. Súčasná ľudská spoločnosť je samozrejme poblúznená kvalitami vášne a nevedomosti. Je to veľmi nebezpečný vek a všetky národy by sa mali postarať o to, aby zachránili ľudstvo pred najväčším nebezpečenstvom tým najjednoduchším spôsobom — vedomím Kṛṣṇu.

Verš

sattvāt sañjāyate jñānaṁ
rajaso lobha eva ca
pramāda-mohau tamaso
bhavato ’jñānam eva ca

Synonyma

sattvāt — z kvality dobra; sañjāyate — rozvinie sa ; jñānam — poznanie; rajasaḥ — z kvality vášne; lobhaḥ — žiadostivosť; eva — zaiste; ca — tiež; pramāda — pomätenosť; mohau — klam; tamasaḥ — z kvality nevedomosti; bhavataḥ — vzniká; ajñānam — hlúposť; eva — zaiste; ca — tiež.

Překlad

Z kvality dobra sa rodí pravé poznanie, z kvality vášne žiadostivosť a z kvality nevedomosti vzniká hlúposť, šialenstvo a klam.

Význam

Keďže dnešná spoločnosť nie je príliš naklonená živým tvorom, odporúča sa, aby sa ľudia začali venovať vedomiu Kṛṣṇu. Prostredníctvom vedomia Kṛṣṇu sa spoločnosť povznesie na úroveň kvality dobra. Potom budú môcť ľudia vidieť veci také, aké sú. Pod vplyvom kvality nevedomosti sa z ľudí stávajú zvieratá a strácajú schopnosť jasného pohľadu na vec. Za nič na svete nechcú pochopiť, že riskujú, že ich v ďalšom živote zabijú zvieratá, ktoré teraz zabíjajú oni. Pretože nemajú skutočné poznanie, začnú byť nezodpovední. Aby sme zabránili tejto nezodpovednosti, musíme zaviesť výchovu a vzdelanie vedúce k rozvoju kvality dobra. Ľudia vychovávaní v kvalite dobra sú rozvážni a vidia veci také, aké naozaj sú. Blahobyt a šťastie sa dostavia automaticky. Aj keď je väčšina ľudstva nešťastná a neúspešná — ak sa čo len jedno percento obyvateľstva začne venovať rozvíjaniu vedomia Kṛṣṇu a dospeje do kvality dobra, je možné, že zavládne mier a hojnosť na celom svete. Naopak, ak sa svet celkom oddá kvalite vášne a nevedomosti, nemôže nikdy existovať mier alebo blahobyt. Pod vplyvom kvality vášne sa z ľudí stávajú lakomci a ich chamtivosť nepozná hraníc. Môžeme vidieť, že aj keď má niekto dostatok peňazí a dostačujúce prostriedky na uspokojovanie zmyslov, necíti sa byť šťastný a jeho myseľ nenachádza pokoj. Nie je to možné, pretože je pod vplyvom kvality vášne. Ak vôbec túži po šťastí, jeho peniaze mu nepomôžu. Vedomím Kṛṣṇu sa musí povzniesť na úroveň kvality dobra. Človek v kvalite vášne nie je iba duševne nešťastný, ale aj jeho práca a zamestnanie sú pre neho záťažou. Musí veľa plánovať a podnikať, aby si udržal svoje status quo. To je veľmi chúlostivá situácia. V kvalite nevedomosti sa z ľudí stávajú blázni. Pod vplyvom nepriaznivých okolností sa uchyľujú k omamným látkam a klesajú do ešte hlbšej nevedomosti. Ich budúcnosť je veľmi temná.

Verš

ūrdhvaṁ gacchanti sattva-sthā
madhye tiṣṭhanti rājasāḥ
jaghanya-guṇa-vṛtti-sthā
adho gacchanti tāmasāḥ

Synonyma

ūrdhvam — hore; gacchanti — uberajú sa; sattva-sthāḥ — tí, ktorí sa nachádzajú v kvalite dobra; madhye — uprostred; tiṣṭhanti — spočíva; rājasāḥ — tí, ktorí sa nachádzajú v kvalite vášne; jaghanya — odporný; guṇa — kvalita; vṛtti-sthāḥ — povolanie; adhaḥ — dolu; gacchanti — spejú; tāmasāḥ — ľudia v kvalite nevedomosti.

Překlad

Tí, ktorí sa nachádzajú v kvalite dobra, spejú hore, k vyšším planétam; na pozemských planétach zostávajú ľudia v kvalite vášne, a tí, ktorí sú v odpornej kvalite nevedomosti, klesajú do pekelných svetov.

Význam

V tomto verši sú jasne opísané výsledky činností v troch kvalitách prírody. Existuje vyšší planetárny systém pozostávajúci z nebeských planét, na ktorých žijú veľmi vyspelé bytosti. Na ktorú z týchto planét sa živá bytosť dostane, záleží od stupňa kvality dobra. Najvyššou planétou je Satyaloka alebo Brahmaloka, a na nej sídli Brahmā, prvá bytosť tohoto vesmíru. Nedokážeme si ani len predstaviť, aký nádherný môže byť život na Brahmaloke, ale najvyššia kvalita, kvalita dobra, nás tam môže doviesť.

Kvalita vášne je zmiešaná. Nachádza sa uprostred medzi kvalitou dobra a kvalitou nevedomosti. Človek sa nikdy nenachádza v nezmiešanej kvalite. Keby sa napríklad nachádzal iba v kvalite vášne, zostal by jednoducho na Zemi ako kráľ alebo boháč. Kvality sú však zmiešané, a preto môže človek aj poklesnúť. Ľudia z tejto planéty, ktorí sa nachádzajú prevažne v kvalite vášne a nevedomosti, nemôžu teda mechanickým spôsobom dosiahnuť vyššie planéty. V kvalite vášne môže dôjsť i k tomu, že v budúcom živote sa z človeka stane šialenec.

Najnižšia kvalita, kvalita nevedomosti, sa tu opisuje ako odporná. Zostávať v kvalite nevedomosti je veľmi riskantné. Je to najnižšia kvalita hmotnej prírody. Jestvuje osem miliónov živočíšnych druhov, ktoré sú na nižšom vývojovom stupni než človek, ako napríklad vtáky, cicavce, plazy, rastliny a pod. Stupeň nevedomosti, ktorý u človeka prevláda, určuje, v akom z týchto úbohých druhov sa narodí. Slovo tāmasāḥ je v tejto śloke veľmi dôležité. Poukazuje na tých, ktorí neustále viaznu v kvalite nevedomosti, bez toho, aby sa snažili povzniesť do vyšších kvalít. Ich budúcnosť je veľmi temná.

Ľudia v kvalite vášne a nevedomosti majú príležitosť povýšiť sa do kvality dobra, a to vedomím Kṛṣṇu. Tí však, ktorí túto príležitosť nevyužijú, zostanú i naďalej v nižších kvalitách.

Verš

nānyaṁ guṇebhyaḥ kartāraṁ
yadā draṣṭānupaśyati
guṇebhyaś ca paraṁ vetti
mad-bhāvaṁ so ’dhigacchati

Synonyma

na — žiadne; anyam — iné; guṇebhyaḥ — než kvality; kartāram — konateľ; yadā — keď; draṣṭā — ten, kto vidí; anupaśyati — v pravom svetle; guṇebhyaḥ — z kvalít hmotnej prírody; ca — a; param — transcendentálne; vetti — pozná; mat-bhāvam — k Mojej duchovnej podstate; saḥ — on; adhigacchati — je povýšený.

Překlad

Človek, ktorý vpravde vidí, že všetky činnosti sú vykonávané iba týmito kvalitami prírody a pozná Najvyššieho Pána, ktorý je transcendentálny voči všetkým týmto kvalitám, dosiahne Moju duchovnú prirodzenosť.

Význam

Tým, že sa od osvietených duší poučíme a správne porozumieme činnostiam kvalít hmotnej prírody, môžeme sa nad tieto kvality povzniesť. Prvým duchovným učiteľom je Kṛṣṇa, a On odovzdal toto duchovné poznanie Arjunovi. O tom, ako pôsobia kvality hmotnej prírody, sa môžeme naučiť iba od ľudí plne vedomých si Kṛṣṇu. Ak tak neučiníme, môže sa stať, že svoj život nevyužijeme správne. Z pokynov pravého duchovného učiteľa sa môžeme poučiť o našej duchovnej povahe, o našom tele, o zmysloch a o našom zajatí v kvalitách hmotnej prírody. Ak sme v zajatí týchto kvalít, sme bezmocní. Ak si však uvedomíme našu skutočnú povahu, môžeme dosiahnuť transcendentálnu úroveň a pokročiť v duchovnom živote. Nie je to živá bytosť, ktorá vykonáva rôzne činy. Duša je nútená konať, pretože sa nachádza v tele, ovládanom určitou kvalitou hmotnej prírody. Bez pomoci duchovnej autority nemôžeme pochopiť naše momentálne postavenie. Pod vedením pravého duchovného učiteľa pochopíme, aké je naše skutočné postavenie a upevníme sa v plnom vedomí Kṛṣṇu. Človeka vedomého si Kṛṣṇu neovplyvňujú kvality hmotnej prírody. V siedmej kapitole už bolo vysvetlené, že ten, kto sa odovzdá Kṛṣṇovi, je oslobodený od hmotných činov. Preto na toho, kto vidí veci také, aké sú, vplyv hmotnej prírody postupne prestáva pôsobiť.

Verš

guṇān etān atītya trīn
dehī deha-samudbhavān
janma-mṛtyu-jarā-duḥkhair
vimukto ’mṛtam aśnute

Synonyma

guṇān — kvality; etān — tieto; atītya — transcenduje; trīn — tri; dehī — vtelená bytosť; deha — telo; samudbhavān — pochádzajúci; janma — narodenie; mṛtyu — smrť; jarā — staroba; duḥkhaiḥ — strasti; vimuktaḥ — vyslobodená; amṛtam — nektár; aśnute — teší sa.

Překlad

Ak sa živá bytosť povznesie nad tieto tri kvality, spojené s telom, vyslobodí sa zo strastí rodenia, staroby a smrti, a teší sa z nektáru už v tomto živote.“

Význam

V tomto verši je vysvetlené, ako sa človek môže udržať na transcendentálnej úrovni a byť si plne vedomý Kṛṣṇu už v tomto tele. Sanskṛtské slovo dehī znamená „vtelený.“ Aj keď je duša v hmotnom tele, môže sa vyslobodiť spod vplyvu kvalít hmotnej prírody tým, že robí pokroky v duchovnom poznaní. Šťastie duchovného života môžeme prežívať aj v súčasnom tele a po opustení tohoto tela sa celkom iste dostaneme do duchovného sveta. Duchovné šťastie však môžeme prežívať už v tomto tele. To znamená, že ak vykonávame oddanú službu s mysľou upretou na Kṛṣṇu, sme oslobodení z hmotných pút. To bude vysvetlené v osemnástej kapitole. Ak je človek oslobodený spod vplyvu kvalít hmotnej prírody, zapojí sa do oddanej služby.

Verš

arjuna uvāca
kair liṅgais trīn guṇān etān
atīto bhavati prabho
kim-ācāraḥ kathaṁ caitāṁs
trīn guṇān ativartate

Synonyma

arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; kaiḥ — aké; liṅgaiḥ — znaky; trīn — tri; guṇān — kvality; etān — tieto; atītaḥ — prekročiť; bhavati — je; prabho — môj Pane; kim — aké; ācāraḥ — chovanie; katham — ako; ca — tiež; etān — tieto; trīn — tri; guṇān — kvality; ativartate — prekonáva.

Překlad

Arjuna sa spýtal: „Môj drahý Pane, podľa akých príznakov sa pozná ten, kto je transcendentálny voči týmto trom kvalitám? Ako sa správa a ako prekonáva tieto kvality hmotnej prírody?“

Význam

V tomto verši kladie Arjuna veľmi dôležité otázky. Chce vedieť, aké sú vlastnosti človeka, ktorý prekonal kvality hmotnej prírody. Najprv sa pýta na symptómy takejto transcendentálnej osoby. Podľa čoho možno poznať, že sa taká osoba skutočne vymanila spod vplyvu kvalít hmotnej prírody. Ďalej sa pýta, ako taká osoba žije a koná. Riadi sa nejakými zásadami, alebo nie? A nakoniec sa Arjuna pýta, ako možno dosiahnuť transcendentálnu úroveň. Táto otázka je veľmi dôležitá, pretože ak človek nepozná spôsob, ako sa povýšiť na transcendentálnu úroveň, nemôže prejaviť príslušné príznaky. Všetky Arjunove otázky sú veľmi dôležité a Pán ich postupne zodpovie.

Verš

śrī-bhagavān uvāca
prakāśaṁ ca pravṛttiṁ ca
moham eva ca pāṇḍava
na dveṣṭi sampravṛttāni
na nivṛttāni kāṅkṣati
udāsīna-vad āsīno
guṇair yo na vicālyate
guṇā vartanta ity evaṁ
yo ’vatiṣṭhati neṅgate
sama-duḥkha-sukhaḥ sva-sthaḥ
sama-loṣṭāśma-kāñcanaḥ
tulya-priyāpriyo dhīras
tulya-nindātma-saṁstutiḥ
mānāpamānayos tulyas
tulyo mitrāri-pakṣayoḥ
sarvārambha-parityāgī
guṇātītaḥ sa ucyate

Synonyma

śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; prakāśam — osvietenie; ca — a; pravṛttim — lipnutie; ca — a; moham — klam; eva ca — tiež; pāṇḍava — ó, syn Pāṇḍuov; na dveṣṭi — nechovať odpor; sampravṛttāni — keď povstane; na nivṛttāni — ani keď ustane; kāṅkṣati — túži; udāsīna-vat — apatický; āsīnaḥ — spočíva; guṇaiḥ — kvalitami; yaḥ — kto; na — nikdy; vicālyate — rozrušený; guṇāḥ — kvality; vartante — konajú; iti evam — vedomý si toho; yaḥ — kto; avatiṣṭhati — zotrváva; na — nikdy; iṅgate — hýbať sa; sama — rovnaký; duḥkha — v nešťastí; sukhaḥ — v šťastí; sva-sthaḥ — spočíva v sebe; sama — rovnaký; loṣṭa — hrudu; aśma — kameň; kāñcanaḥ — zlato; tulya — vidieť rovnako; priya — milé; apriyaḥ — nemilé; dhīraḥ — pevne; tulya — rovnako; nindā — v pohane; ātma-saṁstutiḥ — chvála; māna — úcta; apamānayoḥ — potupa; tulyaḥ — rovnako; tulyaḥ — rovnako; mitra — priateľ; ari — nepriateľ; pakṣayoḥ — na strany; sarva — všetko; ārambha — snaha; parityāgī — kto zanechal; guṇa-atītaḥ — prekonať kvality hmotnej prírody; saḥ — on; ucyate — hovorí sa.

Překlad

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Ó, syn Pāṇḍuov, človek, ktorý nechová nenávisť k osvieteniu, pripútanosti ani klamu, ak povstanú, ani po nich netúži, ak ustanú, kto chová apatiu a kvality prírody ho nerozrušia, kto zostáva pevný, vedomý si toho, že sú to iba kvality, ktoré konajú, kto spočíva sám v sebe a prijíma rovnako šťastie i nešťastie, kto hľadí rovnako na hrudu, kameň i na zlato, kto je múdry a prijíma milé i nemilé, chválu i pohanu ako to isté, koho sa nedotkne pocta ani opovrhnutie, kto je rovnaký k priateľom i nepriateľom a kto zanechal všetky materialistické činnosti — o tom sa hovorí, že sa povzniesol nad kvality hmotnej prírody.

Význam

Arjuna položil Kṛṣṇovi tri otázky a Kṛṣṇa mu na ne postupne odpovedá. Najprv naznačuje, že človek, ktorý prekonal hmotné kvality, nikomu nezávidí a ani po ničom netúži. Keď živá bytosť zostáva vtelená v tomto hmotnom tele, je pochopiteľné, že podlieha niektorým z hmotných kvalít. Až po opustení tela na ňu kvality hmotnej prírody nemôžu pôsobiť. No dokým má hmotné telo, nemala by sa nechať ovplyvniť. Človek by sa mal zapojiť do oddanej služby Pánovi, a tak sa automaticky prestane stotožňovať s telom. Ak má telesné vedomie, všetky jeho činnosti sú zamerané na uspokojenie zmyslov, no ak preorientuje svoje vedomie na Kṛṣṇu, túžba uspokojovať zmysly automaticky ustane. Živá bytosť nepotrebuje hmotné telo a nemusí konať podľa jeho impulzov. Sú to kvality hmotnej prírody, ktoré konajú v tele, pričom samotná duša je mimo týchto činností. Ako to realizovať prakticky? Oddaný si netúži užívať tela, a ani ho netúži opustiť. V tomto transcendentálnom postavení sa oddaný automaticky oslobodzuje. Nemusí sa starať o oslobodenie spod vplyvu kvalít hmotnej prírody.

Ďalšia otázka sa týkala transcendentálne situovanej osoby. Materialista je ovplyvňovaný takzvanou poctou a opovrhnutím, ktoré sa vzťahujú na jeho telo. Transcendentalistu sa falošná pocta, alebo opovrhnutie nikdy nedotknú, pretože si koná svoje povinnosti s vedomím Kṛṣṇu a nestará sa o to, či ho niekto chváli alebo haní. Používa veci priaznivé pre vykonávanie svojich povinností vo vedomí Kṛṣṇu a netúži po ničom hmotnom - po kameni, ani po zlate. Za svojich priateľov považuje všetkých, ktorí mu pomáhajú v povinnostiach vo vedomí Kṛṣṇu, a k svojím takzvaným nepriateľom nechová nenávisť. Ku všetkým a všetkému sa stavia rovnako a všetko vidí na tej istej úrovni, pretože si je dobre vedomý toho, že s hmotnou existenciou nemá nič spoločné. Sociálne a politické udalosti naňho nemajú vplyv, pretože veľmi dobre pozná povahu týchto dočasných prevratov a nepokojov. Človek vedomý si Kṛṣṇu nežiada nič pre seba, no pre Kṛṣṇu by urobil čokoľvek. Vyvinutím takéhoto postoja sa môže dostať na transcendentálnu úroveň.

Verš

māṁ ca yo ’vyabhicāreṇa
bhakti-yogena sevate
sa guṇān samatītyaitān
brahma-bhūyāya kalpate

Synonyma

mām — Mne; ca — tiež; yaḥ — ten; avyabhicāreṇa — bez odchýlenia; bhakti-yogena — oddanou službou; sevate — slúži; saḥ — on; guṇān — kvality hmotnej prírody; samatītya — prekonáva; etān — tieto; brahma-bhūyāya — povznesený na úroveň Brahmanu; kalpate — stáva sa.

Překlad

Kto Mi slúži s úplnou oddanosťou a za žiadnych okolností sa neodchýli, ten súčasne prekonáva kvality hmotnej prírody a dospieva na úroveň Brahmanu.

Význam

Tento verš je odpoveďou na tretiu Arjunovu otázku: Ako sa môže človek dostať na transcendentálnu úroveň. Už bolo vysvetlené, že v materiálnom svete sú všetky skutky konané pod vplyvom kvalít hmotnej prírody. Človek sa však nemá nechať rušiť aktivitami týchto hmotných kvalít. Namiesto toho, aby sme naše vedomie zamestnávali hmotnými činmi, mali by sme svoje vedomie nasmerovať na Kṛṣṇu. Činnosť vo vedomí Kṛṣṇu sa nazýva bhakti-yoga, neustála služba Kṛṣṇovi. Nezahŕňa však iba Kṛṣṇu, ale aj Jeho rôzne dokonalé expanzie, ako napríklad Rāmu, Nārāyaṇu apod. Kṛṣṇa má nekonečne mnoho expanzií. Ten, kto slúži ktorejkoľvek z Kṛṣṇových podôb alebo expanzií, je považovaný za človeka na transcendentálnej úrovni. Musíme si tiež uvedomiť, že všetky Kṛṣṇove podoby sú celkom transcendentálne, večné, blažené a plné poznania. Tieto Božské Osobnosti sú všemocné a vševedúce a majú všetky transcendentálne vlastnosti. Preto ak človek s neochvejným presvedčením slúži Kṛṣṇovi alebo Jeho dokonalým expanziám, ľahko môže premôcť kvality hmotnej prírody, ktoré sa inak premôcť nedajú. To bolo vysvetlené už v siedmej kapitole. Ten, kto sa odovzdá Kṛṣṇovi, je ihneď vyslobodený spod vplyvu kvalít hmotnej prírody. Byť si vedomý Kṛṣṇu alebo oddane slúžiť Kṛṣṇovi znamená tiež získať rovnakú prirodzenosť, akú má Kṛṣṇa. Pán hovorí, že je vo Svojej povahe večný, blažený a plný poznania a že živé bytosti sú Jeho čiastočkami, tak, ako je zlaté zrnko čiastočkou zlatej žily. Kvalitatívne je duchovná podstata živej bytosti totožná s Kṛṣṇom. Živá bytosť si však zachováva svoju individualitu, odlišnú od Kṛṣṇovej, inak by nemalo zmysel hovoriť o bhakti-yoge. Bhakti-yoga zahŕňa tri základné aspekty: Najvyššieho Pána, oddaného a ich vzájomné vzťahy v láskyplnej službe. Ak sa človek nenachádza na tej istej transcendentálnej úrovni ako Pán, nemôže Mu slúžiť. Aby sa niekto mohol stať osobným služobníkom kráľa, musí sa najprv kvalifikovať. Kvalifikáciou sa v našom prípade rozumie dosiahnutie Brahmanu alebo zbavenie sa všetkého hmotného znečistenia. Vo Vedach sa píše: brahmaiva san brahmāpy eti. Človek môže dosiahnuť Najvyšší Brahman tak, že sa sám stane Brahmanom. To znamená, že musí dosiahnuť kvalitatívnu totožnosť s Brahmanom. Dosiahnutím Brahmanu však živá bytosť nestráca svoju večnú identitu ako individuálna duša.

Verš

brahmaṇo hi pratiṣṭhāham
amṛtasyāvyayasya ca
śāśvatasya ca dharmasya
sukhasyaikāntikasya ca

Synonyma

brahmaṇaḥ — neosobná žiara, brahmajyoti; hi — zaiste; pratiṣṭhā — základ; aham — Ja som; amṛtasya — nesmrteľného; avyayasya — nezanikajúceho; ca — tiež; śāśvatasya — odvekého; ca — a; dharmasya — prirodzeným stavom, sukhasya — šťastie; aikāntikasya — úplného; ca — tiež.

Překlad

Som podstatou nesmrteľného, nezničiteľného a večného neosobného Brahmanu, ktorý je základom najvyššieho šťastia.“

Význam

Neosobný Brahman sa vyznačuje nesmrteľnosťou, nezničiteľnosťou, večnosťou a šťastím. Brahman je prvým stupňom transcendentálnej realizácie. Druhým stupňom je realizácia Paramātmy, Nadduše, a Najvyššia Božská Osobnosť je konečnou realizáciou Absolútnej Pravdy. Neosobný Brahman a Paramātmā sú teda zahrnutí v Najvyššej Osobe. V siedmej kapitole bolo vysvetlené, že hmotná príroda je prejavom Pánovej nižšej energie. Pán naplní hmotnú prírodu čiastočkami vyššej povahy, a to sa nazýva duchovný dotyk v hmotnej prírode. Keď začne hmotne podmienená živá bytosť kultivovať duchovné poznanie, povznesie sa nad úroveň hmotnej existencie a postupne realizuje neosobný aspekt Najvyššieho, aspekt Brahmanu. Poňatie Brahmanu je prvým stupňom sebarealizácie. Osoba, ktorá zrealizovala Brahman, dosiahla transcendentálnu úroveň a stojí nad hmotnou existenciou. A predsa nie je duchovne dokonalá. Ak chce, môže sa povýšiť z realizácie neosobného Brahmanu a dosiahnuť realizáciu Paramātmy a nakoniec realizáciu Najvyššej Božskej Osobnosti. Vedska literatúra uvádza mnoho podobných príkladov. Štyria Kumārovia boli pôvodne na neosobnej úrovni Brahmanu, ale neskôr sa povýšili na úroveň oddanej služby. Ten, kto sa nemôže povýšiť nad úroveň neosobného Brahmanu, riskuje, že poklesne. V Śrīmad-Bhāgavatame sa píše, že aj keď človek dosiahol úroveň neosobného Brahmanu, jeho poznanie zostane nejasné, ak sa neprehĺbi a nezíska poznanie o Najvyššej Osobe. Človek sa teda musí zapojiť do oddanej služby Pánovi, inak riskuje, že poklesne, hoci zrealizoval Brahman. Vo Vedach sa píše: raso vai saḥ, rasaṁ hy evāyaṁ labdhvānandī bhavati. „Až keď človek porozumie Kṛṣṇovi, Božskej Osobnosti, prameňu všetkých radostí, je skutočne transcendentálne šťastný.“ (Taittirīya Upaniṣad 2.7.1) Najvyšší Pán má šesť vznešených vlastností a oddaný, ktorý Mu slúži, ich tiež do určitej miery získa. Kráľovi služobníci si užívajú na takmer rovnakej úrovni ako sám kráľ. A tak nepomíňajúce šťastie a večný život sprevádzajú oddanú službu. Preto ten, kto oddane slúži Kṛṣṇovi, už zrealizoval večný a nezničiteľný Brahman.

Aj keď je živá bytosť svojou povahou Brahman, túži vládnuť nad hmotným svetom, následkom čoho klesá do hmotného sveta. Živá bytosť je vo svojom prirodzenom stave nadradená kvalitám hmotnej prírody, ale stykom s hmotnou prírodou sa zapletie v týchto troch kvalitách — dobre, vášni a nevedomosti. Z toho sa potom rodí túžba vládnuť hmotnej prírode. Prostredníctvom oddanej služby s plným vedomím Kṛṣṇu sa človek ihneď povýši na transcendentálnu úroveň a jeho neoprávnená túžba vládnuť hmotnej prírode ustane. Oddaná služba, začínajúca načúvaním, ospevovaním, spomínaním atď.(t.j. deväť predpísaných spôsobov vykonávania oddanej služby) by mala byť vykonávaná v spoločnosti oddaných. Ak sa človek stýka s oddanými, pod vplyvom duchovného učiteľa postupne stratí túžbu vládnuť a s pevnou odhodlanosťou a láskou začne slúžiť Bohu. Dvadsiatym druhým veršom tejto kapitoly počnúc a posledným končiac, bola táto skutočnosť podrobne opísaná. Oddaná služba Pánovi je veľmi jednoduchá: neustále slúžime Kṛṣṇovi, jeme iba jedlo, ktoré Mu bolo obetované, privoniavame ku kvetom, obetovaným Jeho lotosovým nohám, navštevujeme miesta, kde vyjavil Svoje transcendentálne zábavy, čítame o Jeho činnostiach a Jeho láskyplných vzťahoch so Svojimi oddanými, spievame alebo spevne prednášame transcendentálnu vibráciu Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare / Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare a postíme sa v dni osláv zjavenia Pána a Jeho oddaných, prípadne ich odchodu z tohoto sveta. Ak sa riadime touto metódou, nadobro sa zbavíme všetkých materiálnych činností. Ten, kto sa môže takto umiestniť v brahmajyoti alebo v rôznych koncepciách Brahmanu, je kvalitatívne totožný s Najvyššou Božskou Osobnosťou.

Takto končia Bhaktivedantove výklady k štrnástej kapitole Śrīmad Bhagavad-gīty, nazvanej „Tri kvality hmotnej prírody.“