Skip to main content

TEXT 4

VERŠ 4

Texto

Verš

sāṅkhya-yogau pṛthag bālāḥ
pravadanti na paṇḍitāḥ
ekam apy āsthitaḥ samyag
ubhayor vindate phalam
sāṅkhya-yogau pṛthag bālāḥ
pravadanti na paṇḍitāḥ
ekam apy āsthitaḥ samyag
ubhayor vindate phalam

Palabra por palabra

Synonyma

sāṅkhya — estudio analítico del mundo material; yogau — trabajo que se hace como servicio devocional; pṛthak — diferente; bālāḥ — los poco inteligentes; pravadanti — dicen; na — nunca; paṇḍitāḥ — los eruditos; ekam — en uno; api — aunque; āsthitaḥ — estando situado; samyak — completo; ubhayoḥ — de ambos; vindate — disfruta; phalam — el resultado.

sāṅkhya — analytické štúdium hmotného sveta; yogau — činnosť v oddanej službe; pṛthak — odlišuje sa; bālāḥ — menej inteligentní; pravadanti — hovoria; na — nikdy; paṇḍitāḥ — učení; ekam — v jednom; api — aj keď; āsthitaḥ — je umiestnený; samyak — úplne; ubhayoḥ — obidvoch; vindate — teší sa; phalam — výsledok.

Traducción

Překlad

Solo los ignorantes hablan del servicio devocional [karma-yoga] como algo diferente del estudio analítico del mundo material [sāṅkhya]. Aquellos que verdaderamente son eruditos dicen que aquel que se consagra bien a uno de estos senderos obtiene los resultados de ambos.

Iba nevedomí tvrdia, že oddaná služba (karma-yoga) sa odlišuje od analytického štúdia hmotného sveta (sāṅkhye). No naozaj učení hovoria, že správnym nasledovaním jednej z týchto ciest sa dosiahne výsledok oboch.

Significado

Význam

El objetivo del estudio analítico del mundo material es el de encontrar el alma de la existencia. El alma del mundo material es Viṣṇu, o la Superalma. El servicio devocional que se le presta al Señor implica servicio a la Superalma. Un proceso es el de encontrar la raíz del árbol, y el otro es el de regarla. El verdadero estudiante de la filosofía sāṅkhya encuentra la raíz del mundo material, Viṣṇu, y luego, con conocimiento perfecto, se dedica al servicio del Señor. Por lo tanto, en esencia no hay diferencia entre los dos, porque la meta de ambos es Viṣṇu. Aquellos que no conocen el fin último dicen que los propósitos del sāṅkhya y del karma-yoga no son iguales, pero aquel que es erudito conoce la meta unificadora de estos diferentes procesos.

Cieľom analytického štúdia hmotného sveta je nájsť dušu bytia. Dušou hmotného vesmíru je Viṣṇu alebo Nadduša. Kto oddane slúži Pánovi, slúži zároveň Nadduši. Najskôr musíme nájsť koreň stromu a potom ho polievať. Svedomitý študent filozofie sāṅkhye najprv nájde koreň hmotného sveta, Viṣṇua, a potom sa s dokonalým poznaním odovzdá službe Pánovi. V podstate niet rozdielu medzi karma-yogou a sāṅkhyou, lebo cieľom oboch je Viṣṇu. Kto nepozná konečný cieľ, vraví, že obidve metódy sa od seba odlišujú, ale múdry pozná spoločný cieľ týchto rôznych ciest.