Skip to main content

TEXT 5

VERŠ 5

Texto

Verš

yat sāṅkhyaiḥ prāpyate sthānaṁ
tad yogair api gamyate
ekaṁ sāṅkhyaṁ ca yogaṁ ca
yaḥ paśyati sa paśyati
yat sāṅkhyaiḥ prāpyate sthānaṁ
tad yogair api gamyate
ekaṁ sāṅkhyaṁ ca yogaṁ ca
yaḥ paśyati sa paśyati

Palabra por palabra

Synonyma

yat — lo que; sāṅkhyaiḥ — por medio de la filosofía sāṅkhya; prāpyate — se alcanza; sthānam — lugar; tat — eso; yogaiḥ — mediante el servicio devocional; api — también; gamyate — uno puede conseguir; ekam — uno; sāṅkhyam — estudio analítico; ca — y; yogam — acción con devoción; ca — y; yaḥ — aquel que; paśyati — ve; saḥ — él; paśyati — realmente ve.

yat — čo; sāṅkhyaiḥ — prostredníctvom filozofie sāṅkhye; prāpyate — sa dosiahne; sthānam — postavenie; tat — to; yogaiḥ — oddanou službou; api — tiež; gamyate — človek môže dosiahnuť; ekam — jedno; sāṅkhyam — analytické štúdium; ca — a; yogam — čin v oddanosti; ca — a; yaḥ — ten, kto; paśyati — vidí; saḥ — on; paśyati — popravde vidí.

Traducción

Překlad

Aquel que sabe que la posición que se alcanza por medio del estudio analítico también se puede conseguir por medio del servicio devocional, y quien, en consecuencia, ve que el estudio analítico y el servicio devocional se hallan en el mismo nivel, ve las cosas tal como son.

Vpravde vidí ten, kto vie, že stav dosiahnutý analytickým štúdiom možno dosiahnuť aj oddanou službou a že analytické štúdium a oddaná služba sú na rovnakej úrovni.

Significado

Význam

El verdadero propósito de la investigación filosófica es encontrar la meta última de la vida. Como la meta última de la vida es la autorrealización, no hay diferencia entre las conclusiones a las que se llega por medio de los dos procesos. Mediante la investigación filosófica del sāṅkhya, uno llega a la conclusión de que la entidad viviente no es parte integral del mundo material sino del supremo espíritu total. Por consiguiente, el alma espiritual no tiene nada que ver con el mundo material; sus acciones deben de tener alguna relación con el Supremo. Cuando el alma actúa con conciencia de Kṛṣṇa, se halla verdaderamente en su posición constitucional. En el primer proceso, el del sāṅkhya, uno tiene que llegar a desapegarse de la materia, y en el proceso del yoga devocional uno tiene que apegarse al trabajo del proceso de conciencia de Kṛṣṇa. En realidad, ambos procesos son iguales, aunque externamente un proceso parece implicar desapego, y el otro parece implicar apego. El desapego de la materia y el apego a Kṛṣṇa son una misma y única cosa. Aquel que puede ver esto ve las cosas tal como son.

Pravým účelom filozofického bádania je nájsť konečný životný cieľ. Keďže konečným cieľom je sebarealizácia, nie je medzi závermi vyššie zmienených metód žiadny rozdiel. Záver sāṅkhyového filozofického bádania je, že individuálna bytosť nie je súčasťou hmotného sveta, ale najvyššieho duchovného celku, a preto musí konať vo vzťahu k Najvyššiemu. Keď duša koná s mysľou uprenou na Kṛṣṇu, nachádza sa vo svojom prirodzenom postavení. Prvou zásadou sāṅkhye je odpútať sa od hmoty. V yoge oddanosti sa zas musia vykonávať činy, ktorých účelom je potešiť Kṛṣṇu. V skutočnosti sú obe metódy rovnaké, aj keď na prvý pohľad sa zdá, že jedna z nich vedie k odpútaniu a druhá k pripútanosti. Odpútanie sa od hmoty a pripútanosť ku Kṛṣṇovi je však jedno a to isté. Kto tomu rozumie, vidí veci také, aké naozaj sú.