VERŠ 73

TEXT 73

Verš

Text

arjuna uvāca
naṣṭo mohaḥ smṛtir labdhā
tvat-prasādān mayācyuta
sthito ’smi gata-sandehaḥ
kariṣye vacanaṁ tava

Synonyma

Synonyms

arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; naṣṭaḥ — rozptýlená; mohaḥ — ilúzia; smṛtiḥ — pamäť; labdhā — získal; tvat-prasādāt — Tvojou milosťou; mayā — moja; acyuta — ó, neomylný Kṛṣṇa; sthitaḥ — stojaci; asmi — som; gata — odstránená; sandehaḥ — všetky pochybnosti; kariṣye — budem konať; vacanam — pokyny; tava — Tvoje.

arjunaḥ uvāca — Arjuna said; naṣṭaḥ — dispelled; mohaḥ — illusion; smṛtiḥ — memory; labdhā — regained; tvat-prasādāt — by Your mercy; mayā — by me; acyuta — O infallible Kṛṣṇa; sthitaḥ — situated; asmi — I am; gata — removed; sandehaḥ — all doubts; kariṣye — I shall execute; vacanam — order; tava — Your.

Překlad

Translation

Arjuna riekol: „Môj milý Kṛṣṇa, Tvojou milosťou sa teraz rozptýlila moja ilúzia a opäť som sa spamätal. Ó, Neomylný, zbavil si ma všetkých pochybností a teraz tu stojím pripravený konať podľa Tvojich pokynov.“

Arjuna said: My dear Kṛṣṇa, O infallible one, my illusion is now gone. I have regained my memory by Your mercy. I am now firm and free from doubt and am prepared to act according to Your instructions.

Význam

Purport

Prirodzeným postavením živej bytosti, ktorú tu predstavuje Arjuna, je konať podľa pokynov Najvyššieho Pána. Živá bytosť je stvorená pre výcvik v odriekaní. Śrī Caitanya Mahāprabhu povedal, že skutočným postavením živej bytosti je večne slúžiť Najvyššiemu Pánovi. Keď na to živá bytosť zabudne, stane sa závislou na hmotnej prírode, ale ak začne opäť slúžiť Najvyššiemu Pánovi, stane sa oslobodeným služobníkom Boha. Prirodzeným postavením živej bytosti je teda slúžiť; buď slúži hmotnej, iluzórnej māyi alebo slúži Najvyššiemu Pánovi. Za normálnych okolností slúži Najvyššiemu Pánovi, no ak sa rozhodne pre službu vonkajšej iluzórnej energii, je ňou spútaná. V tomto hmotnom svete slúžime pod vplyvom ilúzie. Sme spútaní žiadostivosťou a túžbou, a napriek tomu sa považujeme za pánov sveta. Tomu sa hovorí ilúzia. Keď sa človek oslobodí a zbaví sa ilúzie, dobrovoľne sa odovzdá Najvyššiemu, aby mohol konať podľa Jeho želaní. Poslednou ilúziou, poslednou pascou māyi je predstava, že živá bytosť je Boh. Myslí si, že už nie je podmienená, že je Boh. Vo svojej hlúposti nemôže pochopiť, že keby bola Bohom, nemala by dôvod pochybovať. Nad tým sa nezamyslí. To je posledná nástraha iluzórnej energie. Dostať sa spod vplyvu iluzórnej energie v skutočnosti znamená pochopiť, kto je Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, a riadiť sa podľa Jeho pokynov.

The constitutional position of a living entity, represented by Arjuna, is that he has to act according to the order of the Supreme Lord. He is meant for self-discipline. Śrī Caitanya Mahāprabhu says that the actual position of the living entity is that of eternal servant of the Supreme Lord. Forgetting this principle, the living entity becomes conditioned by material nature, but in serving the Supreme Lord he becomes the liberated servant of God. The living entity’s constitutional position is to be a servitor; he has to serve either the illusory māyā or the Supreme Lord. If he serves the Supreme Lord he is in his normal condition, but if he prefers to serve the illusory, external energy, then certainly he will be in bondage. In illusion the living entity is serving in this material world. He is bound by his lust and desires, yet he thinks of himself as the master of the world. This is called illusion. When a person is liberated, his illusion is over, and he voluntarily surrenders unto the Supreme to act according to His desires. The last illusion, the last snare of māyā to trap the living entity, is the proposition that he is God. The living entity thinks that he is no longer a conditioned soul, but God. He is so unintelligent that he does not think that if he were God, then how could he be in doubt? That he does not consider. So that is the last snare of illusion. Actually to become free from the illusory energy is to understand Kṛṣṇa, the Supreme Personality of Godhead, and agree to act according to His order.

V tomto verši je veľmi dôležité slovo moha, ktoré sa vzťahuje na niečo, čo je opakom poznania. Pravé poznanie v skutočnosti znamená, že človek chápe, že každá živá bytosť je večným služobníkom Pána. No namiesto toho, aby sa považovala za Pánovho služobníka, myslí si, že je pánom sveta, pretože túži vládnuť hmotnej prírode. To je jej ilúzia. Túto ilúziu môže prekonať milosťou Pána alebo Jeho čistého oddaného. Len čo sa táto ilúzia rozplynie, človek získa túžbu s oddanosťou slúžiť Najvyššiemu Pánovi.

The word moha is very important in this verse. Moha refers to that which is opposed to knowledge. Actually real knowledge is the understanding that every living being is eternally a servitor of the Lord, but instead of thinking oneself in that position, the living entity thinks that he is not a servant, that he is the master of this material world, for he wants to lord it over the material nature. That is his illusion. This illusion can be overcome by the mercy of the Lord or by the mercy of a pure devotee. When that illusion is over, one agrees to act in Kṛṣṇa consciousness.

Vedomie Kṛṣṇu znamená riadiť sa podľa Kṛṣṇových pokynov. Podmienená duša, poblúznená vonkajšou energiou alebo hmotou, nevie, že Śrī Kṛṣṇa je pánom poznania a vlastníkom všetkého. Svojím oddaným môže dať všetko, čo len chce. Je priateľom všetkých živých tvorov a je obzvlášť naklonený Svojím oddaným. Je vládcom tejto hmotnej prírody a celého tvorstva. Ovláda aj nevyčerpateľný čas a je vlastníkom všetkých nesmiernych síl a vznešených atribútov. Môže sa dokonca odovzdať Svojmu oddanému. Ten, kto Ho nepozná, je pod vplyvom ilúzie. Nestane sa z neho služobník Boha, ale služobník māyi. Len čo si Arjuna vypočul Bhagavad-gītu z úst Najvyššej Božskej Osobnosti, oslobodil sa od všetkých ilúzií. Pochopil, že Kṛṣṇa nie je iba jeho priateľ, ale je zároveň Najvyššia Božská Osobnosť. Spoznal Ho takého, aký Je. Študovať Bhagavad-gītu teda znamená pochopiť Kṛṣṇu takého, aký je. Ak má človek dokonalé poznanie, potom sa prirodzene odovzdá Kṛṣṇovi. Keď Arjuna pochopil, že Kṛṣṇa má v úmysle znížiť nadbytok nežiadúceho obyvateľstva, prijal Jeho pokyny a bojoval podľa Jeho želaní. Znovu pozdvihol svoje zbrane — luk a šípy — pripravený bojovať na povel Najvyššej Božskej Osobnosti.

Kṛṣṇa consciousness is acting according to Kṛṣṇa’s order. A conditioned soul, illusioned by the external energy of matter, does not know that the Supreme Lord is the master who is full of knowledge and who is the proprietor of everything. Whatever He desires He can bestow upon His devotees; He is the friend of everyone, and He is especially inclined to His devotee. He is the controller of this material nature and of all living entities. He is also the controller of inexhaustible time, and He is full of all opulences and all potencies. The Supreme Personality of Godhead can even give Himself to the devotee. One who does not know Him is under the spell of illusion; he does not become a devotee, but a servitor of māyā. Arjuna, however, after hearing Bhagavad-gītā from the Supreme Personality of Godhead, became free from all illusion. He could understand that Kṛṣṇa was not only his friend but the Supreme Personality of Godhead. And he understood Kṛṣṇa factually. So to study Bhagavad-gītā is to understand Kṛṣṇa factually. When a person is in full knowledge, he naturally surrenders to Kṛṣṇa. When Arjuna understood that it was Kṛṣṇa’s plan to reduce the unnecessary increase of population, he agreed to fight according to Kṛṣṇa’s desire. He again took up his weapons – his arrows and bow – to fight under the order of the Supreme Personality of Godhead.