Skip to main content

Bg. 18.73

Verš

arjuna uvāca
naṣṭo mohaḥ smṛtir labdhā
tvat-prasādān mayācyuta
sthito ’smi gata-sandehaḥ
kariṣye vacanaṁ tava

Synonyma

arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; naṣṭaḥ — rozptýlená; mohaḥ — ilúzia; smṛtiḥ — pamäť; labdhā — získal; tvat-prasādāt — Tvojou milosťou; mayā — moja; acyuta — ó, neomylný Kṛṣṇa; sthitaḥ — stojaci; asmi — som; gata — odstránená; sandehaḥ — všetky pochybnosti; kariṣye — budem konať; vacanam — pokyny; tava — Tvoje.

Překlad

Arjuna riekol: „Môj milý Kṛṣṇa, Tvojou milosťou sa teraz rozptýlila moja ilúzia a opäť som sa spamätal. Ó, Neomylný, zbavil si ma všetkých pochybností a teraz tu stojím pripravený konať podľa Tvojich pokynov.“

Význam

Prirodzeným postavením živej bytosti, ktorú tu predstavuje Arjuna, je konať podľa pokynov Najvyššieho Pána. Živá bytosť je stvorená pre výcvik v odriekaní. Śrī Caitanya Mahāprabhu povedal, že skutočným postavením živej bytosti je večne slúžiť Najvyššiemu Pánovi. Keď na to živá bytosť zabudne, stane sa závislou na hmotnej prírode, ale ak začne opäť slúžiť Najvyššiemu Pánovi, stane sa oslobodeným služobníkom Boha. Prirodzeným postavením živej bytosti je teda slúžiť; buď slúži hmotnej, iluzórnej māyi alebo slúži Najvyššiemu Pánovi. Za normálnych okolností slúži Najvyššiemu Pánovi, no ak sa rozhodne pre službu vonkajšej iluzórnej energii, je ňou spútaná. V tomto hmotnom svete slúžime pod vplyvom ilúzie. Sme spútaní žiadostivosťou a túžbou, a napriek tomu sa považujeme za pánov sveta. Tomu sa hovorí ilúzia. Keď sa človek oslobodí a zbaví sa ilúzie, dobrovoľne sa odovzdá Najvyššiemu, aby mohol konať podľa Jeho želaní. Poslednou ilúziou, poslednou pascou māyi je predstava, že živá bytosť je Boh. Myslí si, že už nie je podmienená, že je Boh. Vo svojej hlúposti nemôže pochopiť, že keby bola Bohom, nemala by dôvod pochybovať. Nad tým sa nezamyslí. To je posledná nástraha iluzórnej energie. Dostať sa spod vplyvu iluzórnej energie v skutočnosti znamená pochopiť, kto je Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, a riadiť sa podľa Jeho pokynov.

V tomto verši je veľmi dôležité slovo moha, ktoré sa vzťahuje na niečo, čo je opakom poznania. Pravé poznanie v skutočnosti znamená, že človek chápe, že každá živá bytosť je večným služobníkom Pána. No namiesto toho, aby sa považovala za Pánovho služobníka, myslí si, že je pánom sveta, pretože túži vládnuť hmotnej prírode. To je jej ilúzia. Túto ilúziu môže prekonať milosťou Pána alebo Jeho čistého oddaného. Len čo sa táto ilúzia rozplynie, človek získa túžbu s oddanosťou slúžiť Najvyššiemu Pánovi.

Vedomie Kṛṣṇu znamená riadiť sa podľa Kṛṣṇových pokynov. Podmienená duša, poblúznená vonkajšou energiou alebo hmotou, nevie, že Śrī Kṛṣṇa je pánom poznania a vlastníkom všetkého. Svojím oddaným môže dať všetko, čo len chce. Je priateľom všetkých živých tvorov a je obzvlášť naklonený Svojím oddaným. Je vládcom tejto hmotnej prírody a celého tvorstva. Ovláda aj nevyčerpateľný čas a je vlastníkom všetkých nesmiernych síl a vznešených atribútov. Môže sa dokonca odovzdať Svojmu oddanému. Ten, kto Ho nepozná, je pod vplyvom ilúzie. Nestane sa z neho služobník Boha, ale služobník māyi. Len čo si Arjuna vypočul Bhagavad-gītu z úst Najvyššej Božskej Osobnosti, oslobodil sa od všetkých ilúzií. Pochopil, že Kṛṣṇa nie je iba jeho priateľ, ale je zároveň Najvyššia Božská Osobnosť. Spoznal Ho takého, aký Je. Študovať Bhagavad-gītu teda znamená pochopiť Kṛṣṇu takého, aký je. Ak má človek dokonalé poznanie, potom sa prirodzene odovzdá Kṛṣṇovi. Keď Arjuna pochopil, že Kṛṣṇa má v úmysle znížiť nadbytok nežiadúceho obyvateľstva, prijal Jeho pokyny a bojoval podľa Jeho želaní. Znovu pozdvihol svoje zbrane — luk a šípy — pripravený bojovať na povel Najvyššej Božskej Osobnosti.