VERŠ 20 – 23

VERZ 20-23

Verš

Besedilo

yatroparamate cittaṁ
niruddhaṁ yoga-sevayā
yatra caivātmanātmānaṁ
paśyann ātmani tuṣyati

sukham ātyantikaṁ yat tad
buddhi-grāhyam atīndriyam
vetti yatra na caivāyaṁ
sthitaś calati tattvataḥ

yaṁ labdhvā cāparaṁ lābhaṁ
manyate nādhikaṁ tataḥ
yasmin sthito na duḥkhena
guruṇāpi vicālyate

taṁ vidyād duḥkha-saṁyoga-
viyogaṁ yoga-saṁjñitam

Synonyma

Synonyms

yatra — v tomto stave; uparamate — keď človek zažíva transcendentálne šťastie; cittam — duševné činnosti; niruddham — oddelené od hmoty; yoga-sevayā — vďaka vykonávaniu yogy; yatra — v ktorom; ca — aj; eva — určite; ātmanā — čistou mysľou; ātmānam — svojím „ja“; paśyan — realizuje postavenie; ātmani — vo svojom „ja“; tuṣyati — je spokojný; sukham — šťastie; ātyantikam — najvyššie; yat — ktoré; tat — to; buddhi — inteligenciou; grāhyam — prijímateľné; atīndriyam — nadzmyslové; vetti — pozná; yatra — zatiaľ čo; na — nikdy; ca — tiež; eva — určite; ayam — on; sthitaḥ — spočíva; calati — vzďaľuje sa; tattvataḥ — od pravdy; yam — to, čo; labdhvā — dosiahnutím; ca — tiež; aparam — akýkoľvek; lābham — zisk; manyate — považuje; na — nikdy; adhikam — viac; tataḥ — než toto; yasmin — v ktorom; sthitaḥ — spočíva; na — nikdy; duḥkhena — utrpenie; guruṇā api — hoci veľmi ťažké; vicālyate — ním nepohne; tam — to; vidyāt — treba vedieť; duḥkha-saṁyoga — utrpenie pochádzajúce zo styku s hmotou; viyogam — rozpojí, zničí; yoga-saṁjñitam — yogové vytrženie.

yatra – na tej stopnji, na kateri; uparamate – preneha (ker človek izkuša transcendentalno srečo); cittam – delovanje uma; niruddham – ločeno od materije; yoga-sevayā – z vadbo yoge; yatra – v kateri; ca – tudi; eva – vsekakor; ātmanā – s čistim umom; ātmānam – Vrhovne Duše; paśyan – ko spozna položaj; ātmani – v Vrhovni Duši; tuṣyati – postane zadovoljen; sukham – srečo; ātyantikam – največjo; yat – katero; tat – to; buddhi – z inteligenco; grāhyam – dosegljivo; atīndriyam – transcendentalno; vetti – spozna; yatra – v kateri; na – nikoli; ca – tudi; eva – vsekakor; ayam – on; sthitaḥ – počivajoč; calati – se premakne; tattvataḥ – od resnice; yam – to; labdhvā – ko doseže; ca – tudi; aparam – noben drug; lābham – dobitek; manyate – ima za; na – nikoli; adhikam – več; tataḥ – od tega; yasmin – v katerem; sthitaḥ – zasidran; na – nikoli; duḥkhena – od trpljenja; guruṇā api – četudi zelo veliko; vicālyate – se omaja; tam – to; vidyāt – bi moral vedeti; duḥkha-saṁyoga – trpljenja, ki se poraja ob stiku z materijo; viyogam – uničenje; yoga-saṁjñitam – ki se imenuje trans v yogi.

Překlad

Translation

V stave dokonalosti, nazývanom samādhi alebo vnútorné vytrženie, je myseľ vďaka cvičeniu yogy celkom odpútaná od všetkých hmotných mentálnych činností. Túto dokonalosť charakterizuje schopnosť nazerať na svoje „ja“ prostredníctvom čistej mysle a žiť a tešiť sa vo vlastnom „ja“. V tomto radostnom stave prežíva človek neobmedzené transcendentálne šťastie poznané transcendentálnymi zmyslami. Keď človek dosiahne túto úroveň, nevzdiali sa už nikdy od pravdy a nemyslí si, že by mohol získať niečo cennejšie. V tomto stave ním nepohnú ani tie najväčšie ťažkosti. To je vskutku ozajstné oslobodenie sa od všetkých trápení pochádzajúcich zo styku s hmotou.

Ko človek, ki vadi yogo, doseže popolnost, imenovano trans ali samādhi, se povsem vzdrži materialnih umskih dejavnosti. Na tej stopnji lahko s čistim umom vidi Vrhovni Jaz ter uživa in se radosti v Njem. Tako radosten uživa brezmejno transcendentalno srečo, ki jo doživlja s transcendentalnimi čuti. Nikoli se ne oddalji od resnice in meni, da ni večjega dobitka. V takem stanju ga niti največje težave ne morejo omajati. Tak yogī je resnično osvobojen vsega trpljenja, ki se poraja ob stiku z materijo.

Význam

Purport

Vykonávaním yogy sa človek postupne zbavuje hmotného poňatia života. To je hlavný charakteristický znak yogového procesu. Yogīn pomocou svojej čistej transcendentálnej mysle a inteligencie zrealizuje Naddušu bez toho, že by nesprávne stotožňoval svoje „ja“ s Najvyššou Dušou, a tak spočinie v samādhi, vnútornom vytržení. Yoga je založená viac-menej na zásadách systému, ktorý zostavil Patañjali. Niektorí neautorizovaní komentátori sa snažia stotožniť individuálnu dušu s Naddušou a monisti usudzujú, že ide o vyslobodenie, pričom nepoznajú pravý cieľ Patañjaliho yogového systému. Neuznávajú rozdiel medzi poznaním a tým, kto dosiahol poznanie. Nesúhlasia s týmto veršom, ktorý potvrdzuje existenciu transcendentálnej radosti dosiahnuteľnej prostredníctvom transcendentálnych zmyslov. Pritom Patañjaliho systém uznáva existenciu tejto transcendentálnej radosti, ktorú monisti zavrhujú zo strachu, aby svoju teóriu zjednotenia nevystavili nebezpečenstvu. Veľký a slávny učenec Patañjali Muni sám vyhlasuje vo svojich Yoga-sūtrach (3.34): puruṣārtha-śūnyānāṁ guṇānāṁ pratiprasavaḥ kaivalyaṁ svarūpa-pratiṣṭhā vā citi-śaktir iti.

Kdor vadi yogo, se postopoma osvobodi materialističnih nazorov. To je glavna značilnost yoge. Zatem yogī doseže trans ali samādhi in v tem stanju s pomočjo transcendentalnega uma in inteligence uzre Naddušo, ne da bi se pri tem zmotno poenačil z Njo. Opisana metoda yoge temelji predvsem na principih Patañjalijevega sistema yoge. Nekateri neverodostojni komentatorji poskušajo individualno dušo izenačiti z Naddušo. Monisti, ki ne razumejo pravega smisla Patañjalijevega sistema yoge, mislijo, da je to osvoboditev. Patañjali priznava obstoj transcendentalnega zadovoljstva, monisti pa ga iz strahu, da bi to omajalo njihovo teorijo enosti, zanikajo. Monist ne priznava dvojnosti znanja in poznavalca, toda ta verz pravi, da transcendentalno zadovoljstvo obstaja in da ga je mogoče doživeti s transcendentalnimi čuti. To potrjuje tudi slavni Patañjali Muni, začetnik sistema yoge. V svojih Yoga-sūtrah (3.34) veliki modrec pravi: puruṣārtha-śūnyānāṁ guṇānāṁ pratiprasavaḥ kaivalyaṁ svarūpa-pratiṣṭhā vā citi-śaktir iti.

Táto citi-śakti, vnútorná sila, je transcendentálna. Slovo puruṣārtha označuje materialistické náboženstvo, hospodársky rozvoj, zmyslový pôžitok a nakoniec pokus stotožniť sa s Bohom a splynúť s Ním. Monisti toto „zjednotenie s Najvyšším“ nazývajú kaivalyam. Podľa Patañjaliho sa však kaivalyam vzťahuje na vnútornú transcendentálnu silu, pomocou ktorej si živá bytosť uvedomuje svoje základné postavenie. Śrī Caitanya Mahāprabhu nazýva tento stav vedomia ceto-darpaṇa-mārjanam, čiže „očisťovanie znečisteného obrazu mysle“. Toto očisťovanie je skutočným vyslobodením sa z hmotného bytia (bhava-mahā-dāvāgni-nirvāpaṇam). Táto zásada zodpovedá teórii nirvāṇy v jej počiatočnom štádiu.

Ta citi-śakti ali notranja energija je transcendentalna. Beseda puruṣārtha označuje materialno religioznost, materialni napredek, zadovoljevanje čutov in nazadnje poskus postati eno z Gospodom. Monisti pravijo tej „enosti z Absolutom“ kaivalyam. Po Patañjaliju pa je kaivalyam notranja ali transcendentalna energija, s posredovanjem katere se živo bitje zave svoje prave narave. Gospod Caitanya imenuje to stanje ceto-darpaṇa-mārjanam ali očiščenje umazanega ogledala uma. To očiščenje je pravzaprav osvoboditev ali bhava-mahā-dāvāgni-nirvāpaṇam. Tako pravi tudi teorija nirvāṇe (nirvāṇa je prav tako začetna stopnja popolnosti). Bhāgavatam (2.10.6) imenuje to stanje svarūpeṇa vyavasthitiḥ. V tem verzu potrjuje to tudi Bhagavad-gītā.

Po dosiahnutí nirvāṇy, čiže po skončení hmotnej existencie, začínajú duchovné činnosti, oddaná služba určená pre potešenie Kṛṣṇu, ktorá je známa ako vedomie Kṛṣṇu. Śrīmad-Bhāgavatam (2.10.6) definuje tento stav slovami svarūpeṇa vyavasthitiḥ, „skutočný život živej bytosti“. Māyā — ilúzia je formou duchovného života, znečisteného materiálnou nákazou. Vyslobodenie z tohto nečistého styku s hmotou však neznamená, že by živá bytosť zničila svoju pôvodnú a večnú individualitu. Patañjali to potvrdzuje slovami: kaivalyam svarūpa-pratiṣṭhā vā citi-śaktir iti. Táto citi-śakti alebo transcendentálna radosť je skutočnou existenciou. To je potvrdené vo Vedānta-sūtre (1.1.12) ako ānanda-mayo`bhyāsāt. Je vrcholným cieľom yogy a možno ju ľahko dosiahnuť vykonávaním oddanej služby, bhakti-yogou, ktorá je podrobne opísaná v siedmej kapitole Bhagavad-gīty.

Nirvāṇi ali prenehanju materialnega bivanja sledijo duhovne dejavnosti – vdano služenje Gospodu ali zavest Kṛṣṇe. Po besedah Bhāgavatama je to „pravo življenje živega bitja“ (svarūpeṇa vyavasthitiḥ). Māyā ali iluzija je stanje, v katerem je duhovno bivanje prekrito z materialno energijo in zato nečisto. Ko se živo bitje reši te nečistosti, s tem ne uniči svojega izvornega, večnega položaja. Tako meni tudi Patañjali, ki pravi: kaivalyaṁ svarūpa-pratiṣṭhā vā citi-śaktir iti. Ta citi-śakti ali transcendentalno zadovoljstvo je pravo življenje. Vedānta-sūtra (1.1.12) potrjuje to z besedami ānanda-mayo 'bhyāsāt. Naravno transcendentalno zadovoljstvo je končni cilj yoge in ga zlahka dosežemo z vdanim služenjem ali bhakti-yogo. Bhakti-yoga bo natančno opisana v sedmem poglavju Bhagavad-gīte.

Yoga, o ktorej sa píše v tejto kapitole, zahŕňa dva druhy samādhi. Jedno sa volá samprajñāta-samādhi a druhé asamprajñāta-samādhi. Transcendentálny stav, ktorý človek dosiahne pomocou filozofického hĺbania, sa nazýva samprajñāta-samādhi. V asamprajñāta-samādhi je už človek ľahostajný voči svetským radostiam, lebo je transcendentálny voči všetkým pôžitkom, ktoré môže získať prostredníctvom zmyslov. Len čo sa yogīn dostane na transcendentálnu úroveň, jeho postavenie už nemôže nič ohroziť. Ak yogīn tento stav nedosiahne, je všetka jeho snaha zbytočná. Dnešné takzvané kurzy yogy podporujú zmyslové pôžitky, a tak celkom porušujú pravú tradíciu yogy. Yogīn, ktorý sa oddáva sexu a omamným látkam, je obyčajnou napodobeninou. Ani tí yogīni, ktorých lákajú nadprirodzené sily (siddhi), nie sú dokonalí. Keď yogīna lákajú vedľajšie produkty yogy, nemôže dosiahnuť štádium dokonalosti, ako sa píše v tomto verši. Tí, čo sa vydávajú za yogīnov predvádzaním rozličných gymnastických kúskov, a askéti snažiaci sa o získanie nadprirodzených síl, by preto mali vedieť, že skutočný cieľ yogy je pre nich stratený.

V sistemu yoge, ki ga opisuje to poglavje, obstajata dve vrsti samādhija: samprajñāta-samādhi in asamprajñāta-samādhi. Kdor se dvigne na transcendentalno raven s filozofskim iskanjem, doseže samprajñāta-samādhi. V asamprajñāta-samādhiju človek ne izkuša več materialnega zadovoljstva, saj je nad vsemi oblikami sreče, ki jo prinašajo čuti. Če yogī doseže to transcendentalno raven, nikoli ne pade. Kdor se ne dvigne do te stopnje, ni dosegel cilja yoge. Današnja tako imenovana vadba yoge, ki vključuje razne čutne užitke, je v nasprotju s tem principom. Yogī, ki se vdaja spolnosti in opijanju, je smešen. Celo tisti, ki vadijo yogo, da bi si pridobili siddhije (mistične moči), niso popolni yogīji. Yogīji, ki jih pritegnejo stranski rezultati yoge, ne morejo doseči popolnosti, o kateri govori ta verz. Tisti, ki uprizarjajo telovadne podvige ali se postavljajo s siddhiji, bi morali vedeti, da s tem nikoli ne bodo dosegli cilja yoge.

V našej dobe je najjednoduchšou a najúčinnejšou yogou — bhakti-yoga alebo vedomie Kṛṣṇu. Človek vedomý si Kṛṣṇu je pri vykonávaní oddanej služby taký šťastný, že po inej radosti ani netúži. Oproti tomu haṭha-yoga, dhyāna-yoga a jñāna-yoga sú v našom veku spojené s mnohými prekážkami a ťažkosťami, ktoré nie sú v bhakti-yoge či karma-yoge.

V današnji dobi je najboljša oblika yoge preprosta metoda zavesti Kṛṣṇe. Kdor je zavesten Kṛṣṇe, je tako srečen, da si ne želi nič drugega. Pri vadbi haṭha-yoge, dhyāna-yoge in jñāna-yoge bomo naleteli na številne ovire, zlasti v današnji dobi hinavstva, kdor se posveti karma-yogi ali bhakti-yogi, pa se z njimi ne bo srečal.

Kým máme hmotné telo, musíme uspokojovať jeho požiadavky, ako jedenie, spanie, párenie sa a obrana. No čistého oddaného, pri uspokojovaní telesných potrieb, ho žiadosti zmyslov neovplyvňujú. Vzhľadom na to, že má hmotné telo, prijíma len to, čo je nevyhnutne potrebné pre život, a tak prežíva transcendentálne šťastie vo vedomí Kṛṣṇu. Neovplyvňujú ho neočakávané udalosti v živote, ako sú nehody, choroby, alebo dokonca smrť blízkeho príbuzného, a s rozhodnosťou a nadšením si plní povinnosti oddanej služby, bhakti-yogy. Nič ho nemôže prinútiť k tomu, aby zanedbal svoje povinnosti, ako je potvrdené v Bhagavad-gīte (2.14): āgamāpāyino 'nityās tāṁs titikṣasva bhārata. Vie, že tieto bolesti prichádzajú a odchádzajú a nemôžu ovplyvniť jeho povinnosti. Takto docieli najvyššiu dokonalosť v yoge.

Dokler imamo materialno telo, moramo zadovoljevati njegove potrebe po hrani, spanju, obrambi in spolnosti. Toda čisti bhakti-yogī ali človek, zavesten Kṛṣṇe, med zadovoljevanjem telesnih potreb ne razvname svojih čutov. Vzame le, kar nujno potrebuje za življenje, in poskuša iz slabe kupčije iztržiti najboljše. Zmeraj uživa transcendentalno srečo zavesti Kṛṣṇe. Ob dogodkih, kot so nesreče, bolezni, pomanjkanje ali celo smrt najdražjega sorodnika, je ravnodušen, vselej pa je pripravljen opraviti svoje dolžnosti v zavesti Kṛṣṇe ali bhakti-yogi. Nesreča ga nikoli ne odvrne od tega. Kakor pravi Bhagavad-gītā (2.14): āgamāpāyino 'nityās tāṁs titikṣasva bhārata. Mirno prenaša nesrečo, saj ve, da pride in odide ter ne vpliva na njegove dolžnosti. Tako doseže najvišjo popolnost yoge.