Skip to main content

VERŠ 1

STIH 1

Verš

Tekst

arjuna uvāca
jyāyasī cet karmaṇas te
matā buddhir janārdana
tat kiṁ karmaṇi ghore māṁ
niyojayasi keśava
arjuna uvāca
jyāyasī cet karmaṇas te
matā buddhir janārdana
tat kiṁ karmaṇi ghore māṁ
niyojayasi keśava

Synonyma

Synonyms

arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; jyāyasī — lepšie; cet — ak; karmaṇaḥ — než plodonosné činnosti; te — Tvoj; matā — názor; buddhiḥ — inteligencia; janārdana — ó, Kṛṣṇa; tat — preto; kim — prečo; karmaṇi — v konaní; ghore — strašné; mām — mňa; niyojayasi — aby som sa zúčastnil; keśava — ó, Kṛṣṇa.

arjunaḥ uvāca – Arjuna reče; jyāyasī – boljom; cet – ako; karmaṇaḥ – od plodonosnog djelovanja; te – Ti; matā – smatraš; buddhiḥ – inteligenciju; janārdana – o Kṛṣṇa; tat – to; kim – zašto; karmaṇi – na djelo; ghore – užasno; mām – mene; niyojayasi – navodiš; keśava – o Kṛṣṇa.

Překlad

Translation

Arjuna riekol: „Ó, Janārdana, ó, Keśava, keď usudzuješ, že inteligencia je lepšia než plodonosné činnosti, prečo ma teda tak naliehavo nabádaš, aby som sa zúčastnil tejto strašnej vojny?

Arjuna reče: O Janārdana, o Keśava, ako misliš da je inteligencija bolja od plodonosnog djelovanja, zašto onda želiš da se borim u ovom užasnom ratu?

Význam

Purport

V predchádzajúcej kapitole Śrī Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, veľmi podrobne opísal povahu duše s úmyslom vyslobodiť svojho dôverného priateľa Arjunu z oceánu hmotného zármutku a pre sebarealizáciu mu odporučil cestu buddhi-yogy, transcendentálnej láskyplnej služby Kṛṣṇovi. Niektorí ľudia sa mylne domnievajú, že vedomie Kṛṣṇu znamená nečinnosť. Tí, čo to zle pochopili, sa často odoberajú na odľahlé miesta, aby sa tam plne pohrúžili do vedomia Kṛṣṇu prostredníctvom spevného prednášania alebo spievania Jeho svätých mien. Ak však nie sú dobre oboznámení s filozofiou oddanej služby Kṛṣṇovi, neodporúča sa im, aby to robili, lebo by mohli získať nanajvýš lacný obdiv nevinnej verejnosti. Arjuna si tiež myslel, že byť si vedomý Kṛṣṇu, alebo robiť buddhi-yogu (používať inteligenciu pri rozvoji duchovného poznania), je to isté, ako vzdať sa aktívneho života a na odľahlom mieste sa cvičiť v odriekaní a sebaovládaní. Inými slovami, chcel sa šikovne vyhnúť boju a láskyplná služba Kṛṣṇovi mu poslúžila ako výhovorka. Keďže bol svedomitým žiakom, zveril sa so svojím problémom svojmu učiteľovi Kṛṣṇovi a spýtal sa Ho, čo by bolo preňho najlepšie. V tejto tretej kapitole mu Kṛṣṇa podrobne vysvetlí karma-yogu, konanie s mysľou uprenou na Kṛṣṇu.

SMISAO: Svevišnja Božanska Osoba Śrī Kṛṣṇa u prethodnom je poglavlju potanko opisao prirodu duše, želeći Svoga bliskog prijatelja Arjunu izbaviti iz oceana materijalne žalosti. Put spoznaje bio je preporučen: buddhi-yoga ili svjesnost Kṛṣṇe. Katkada ljudi u zabludi svjesnost Kṛṣṇe smatraju neaktivnošću. Onaj tko ima takvo pogrešno razumijevanje često se povlači na osamu kako bi pjevajući sveto ime Gospodina Kṛṣṇe postao potpuno svjestan Kṛṣṇe, ali ako nije pravilno shvatio filozofiju svjesnosti Kṛṣṇe, ne preporučuje mu se da pjeva Kṛṣṇino sveto ime na osamljenu mjestu, na kojem može steći samo jeftino divljenje prostodušnih ljudi. Arjuna je mislio da svjesnost Kṛṣṇe, odnosno buddhi-yoga (inteligencija kojom osoba napreduje u duhovnom znanju), predstavlja povlačenje iz aktivnog života te vršenje pokora i strogosti na osami. Drugim riječima, htio je vješto izbjeći borbu koristeći svjesnost Kṛṣṇe kao izgovor, ali je kao iskreni učenik to priznao svom učitelju Kṛṣṇi i upitao Ga kako treba postupiti. U odgovoru na to Gospodin Kṛṣṇa u trećem poglavlju iscrpno objašnjava karma-yogu, ili djelovanje u svjesnosti Kṛṣṇe.