Skip to main content

VERŠ 1

VERSO 1

Verš

Texto

arjuna uvāca
jyāyasī cet karmaṇas te
matā buddhir janārdana
tat kiṁ karmaṇi ghore māṁ
niyojayasi keśava
arjuna uvāca
jyāyasī cet karmaṇas te
matā buddhir janārdana
tat kiṁ karmaṇi ghore māṁ
niyojayasi keśava

Synonyma

Sinônimos

arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; jyāyasī — lepšie; cet — ak; karmaṇaḥ — než plodonosné činnosti; te — Tvoj; matā — názor; buddhiḥ — inteligencia; janārdana — ó, Kṛṣṇa; tat — preto; kim — prečo; karmaṇi — v konaní; ghore — strašné; mām — mňa; niyojayasi — aby som sa zúčastnil; keśava — ó, Kṛṣṇa.

arjunaḥ uvāca — Arjuna disse; jyāyasī — melhor; cet — se; karmaṇaḥ — do que ação fruitiva; te — por Você; matā — é considerada; buddhiḥ — inteligência; janārdana — ó Kṛṣṇa; tat — portanto; kim — por quê; karmaṇi — em ação; ghore — terrível; mām — a mim; niyojayasi — está ocupando; keśava — ó Kṛṣṇa.

Překlad

Tradução

Arjuna riekol: „Ó, Janārdana, ó, Keśava, keď usudzuješ, že inteligencia je lepšia než plodonosné činnosti, prečo ma teda tak naliehavo nabádaš, aby som sa zúčastnil tejto strašnej vojny?

Arjuna disse: Ó Janārdana, ó Keśava, se Você acha que a inteligência é melhor do que o trabalho fruitivo, por que Você quer que eu lute nesta guerra terrível?

Význam

Comentário

V predchádzajúcej kapitole Śrī Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, veľmi podrobne opísal povahu duše s úmyslom vyslobodiť svojho dôverného priateľa Arjunu z oceánu hmotného zármutku a pre sebarealizáciu mu odporučil cestu buddhi-yogy, transcendentálnej láskyplnej služby Kṛṣṇovi. Niektorí ľudia sa mylne domnievajú, že vedomie Kṛṣṇu znamená nečinnosť. Tí, čo to zle pochopili, sa často odoberajú na odľahlé miesta, aby sa tam plne pohrúžili do vedomia Kṛṣṇu prostredníctvom spevného prednášania alebo spievania Jeho svätých mien. Ak však nie sú dobre oboznámení s filozofiou oddanej služby Kṛṣṇovi, neodporúča sa im, aby to robili, lebo by mohli získať nanajvýš lacný obdiv nevinnej verejnosti. Arjuna si tiež myslel, že byť si vedomý Kṛṣṇu, alebo robiť buddhi-yogu (používať inteligenciu pri rozvoji duchovného poznania), je to isté, ako vzdať sa aktívneho života a na odľahlom mieste sa cvičiť v odriekaní a sebaovládaní. Inými slovami, chcel sa šikovne vyhnúť boju a láskyplná služba Kṛṣṇovi mu poslúžila ako výhovorka. Keďže bol svedomitým žiakom, zveril sa so svojím problémom svojmu učiteľovi Kṛṣṇovi a spýtal sa Ho, čo by bolo preňho najlepšie. V tejto tretej kapitole mu Kṛṣṇa podrobne vysvetlí karma-yogu, konanie s mysľou uprenou na Kṛṣṇu.

No capítulo anterior, a Suprema Personalidade de Deus, Śrī Kṛṣṇa, descreveu mui minuciosamente a constituição da alma, com a intenção de livrar Seu amigo íntimo Arjuna do oceano do tormento material. E foi recomendado o caminho da realização: buddhi-yoga, ou consciência de Kṛṣṇa. Há quem pense que atingir a consciência de Kṛṣṇa é entregar-se à inércia, e quem tem esta compreensão errônea muitas vezes retira-se a um lugar isolado para tornar-se plenamente consciente de Kṛṣṇa, cantando o santo nome do Senhor Kṛṣṇa. Mas sem estar treinada na filosofia da consciência de Kṛṣṇa, não é aconselhável que a pessoa cante o santo nome de Kṛṣṇa num lugar isolado, onde acabará conseguindo apenas a adoração barata do público inocente. Arjuna também achava que a consciência de Kṛṣṇa ou buddhi-yoga, ou a inteligência que propicia o avanço no conhecimento espiritual, equivalia a afastar-se da vida ativa e a praticar penitências e austeridades num lugar isolado. Em outras palavras, ele queria evitar habilmente a luta, usando a consciência de Kṛṣṇa como desculpa. Mas como estudante sincero, ele apresentou o assunto diante de seu mestre, Kṛṣṇa, e perguntou-Lhe qual seria a melhor atitude a tomar. Em resposta, o Senhor Kṛṣṇa, neste Terceiro Capítulo, explicou elaboradamente karma-yoga, ou o trabalho em consciência de Kṛṣṇa.