Skip to main content

KAPITOLA TRETIA

Karma-yoga

Verš

arjuna uvāca
jyāyasī cet karmaṇas te
matā buddhir janārdana
tat kiṁ karmaṇi ghore māṁ
niyojayasi keśava

Synonyma

arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; jyāyasī — lepšie; cet — ak; karmaṇaḥ — než plodonosné činnosti; te — Tvoj; matā — názor; buddhiḥ — inteligencia; janārdana — ó, Kṛṣṇa; tat — preto; kim — prečo; karmaṇi — v konaní; ghore — strašné; mām — mňa; niyojayasi — aby som sa zúčastnil; keśava — ó, Kṛṣṇa.

Překlad

Arjuna riekol: „Ó, Janārdana, ó, Keśava, keď usudzuješ, že inteligencia je lepšia než plodonosné činnosti, prečo ma teda tak naliehavo nabádaš, aby som sa zúčastnil tejto strašnej vojny?

Význam

V predchádzajúcej kapitole Śrī Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, veľmi podrobne opísal povahu duše s úmyslom vyslobodiť svojho dôverného priateľa Arjunu z oceánu hmotného zármutku a pre sebarealizáciu mu odporučil cestu buddhi-yogy, transcendentálnej láskyplnej služby Kṛṣṇovi. Niektorí ľudia sa mylne domnievajú, že vedomie Kṛṣṇu znamená nečinnosť. Tí, čo to zle pochopili, sa často odoberajú na odľahlé miesta, aby sa tam plne pohrúžili do vedomia Kṛṣṇu prostredníctvom spevného prednášania alebo spievania Jeho svätých mien. Ak však nie sú dobre oboznámení s filozofiou oddanej služby Kṛṣṇovi, neodporúča sa im, aby to robili, lebo by mohli získať nanajvýš lacný obdiv nevinnej verejnosti. Arjuna si tiež myslel, že byť si vedomý Kṛṣṇu, alebo robiť buddhi-yogu (používať inteligenciu pri rozvoji duchovného poznania), je to isté, ako vzdať sa aktívneho života a na odľahlom mieste sa cvičiť v odriekaní a sebaovládaní. Inými slovami, chcel sa šikovne vyhnúť boju a láskyplná služba Kṛṣṇovi mu poslúžila ako výhovorka. Keďže bol svedomitým žiakom, zveril sa so svojím problémom svojmu učiteľovi Kṛṣṇovi a spýtal sa Ho, čo by bolo preňho najlepšie. V tejto tretej kapitole mu Kṛṣṇa podrobne vysvetlí karma-yogu, konanie s mysľou uprenou na Kṛṣṇu.

Verš

vyāmiśreṇeva vākyena
buddhiṁ mohayasīva me
tad ekaṁ vada niścitya
yena śreyo ’ham āpnuyām

Synonyma

vyāmiśreṇa — dvojzmyselnými; iva — istotne; vākyena — slovami; buddhim — inteligencia, rozum; mohayasi — mýliš; iva — istotne; me — moje; tat — preto; ekam — to jediné; vada — prosím, povedz; niścitya — naisto; yena — z ktorého; śreyaḥ — skutočný prospech; aham — ja; āpnuyām — môžem mať.

Překlad

Môj rozum je zmätený Tvojimi dvojzmyselnými pokynmi. Preto Ťa prosím, povedz mi jednoznačne, čo je pre mňa najlepšie.“

Význam

V predchádzajúcej kapitole — a tiež v úvode — boli vysvetlené rôzne spôsoby duchovnej realizácie, ako sú sāṇkhya-yoga (analytické poznanie duše a tela), buddhi-yoga (ovládnutie zmyslov pomocou inteligencie) a karma-yoga (činnosť bez túžby po jej plodoch). Vysvetlené bolo aj postavenie začiatočníka. Všetko však bolo predložené pomerne nesúrodo. A pre pochopenie a konanie je nutný systematický prehľad. Preto chcel Arjuna tieto na prvý pohľad nejasné témy usporiadať tak, aby ich mohol každý obyčajný človek prijať a nevysvetľovať si ich nesprávne. Napriek tomu, že Kṛṣṇa nemal v úmysle miasť Arjunu slovnými hračkami, nemohol sa Arjuna zapojiť do vedomia Kṛṣṇu ani nečinne, ani aktívnou službou. Takže svojimi otázkami osvetľoval cestu vedúcu k poznaniu Śrī Kṛṣṇu všetkým žiakom, ktorí si naozaj želajú porozumieť tajomstvu Bhagavad-gīty.

Verš

śrī-bhagavān uvāca
loke ’smin dvi-vidhā niṣṭhā
purā proktā mayānagha
jñāna-yogena sāṅkhyānāṁ
karma-yogena yoginām

Synonyma

śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; loke — na svete; asmin — tomto; dvi-vidhā — dva druhy; niṣṭhā — viery; purā — kedysi; proktā — bolo povedané; mayā — Mnou; anagha — ó, bezhriešny; jñāna-yogena — spojenie prostredníctvom poznania; sāṅkhyānām — empirických filozofov; karma-yogena — spojenie prostredníctvom oddanosti; yoginām — Pánovým oddaným.

Překlad

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Ó, bezhriešny Arjuna, už som ti vysvetlil, že sú dva druhy ľudí, ktorí sa snažia o sebarealizáciu. Niektorí sa ju snažia dosiahnuť empirickou filozofickou špekuláciou, zatiaľ čo iní konaním v duchu oddanej služby.

Význam

V tridsiatom deviatom verši druhej kapitoly predložil Kṛṣṇa dve cesty — sāṇkhya-yogu a karma-yogu, alebo buddhi-yogu. V tomto verši vysvetľuje to isté, ale jasnejšie. Sāṇkhya-yoge (analytickému štúdiu povahy ducha a hmoty) sa venujú ľudia, ktorí majú sklon špekulovať a chápať veci empirickým poznávaním a filozofiou. Druhá kategória ľudí pracuje s mysľou zameranou na Kṛṣṇu, čo vysvetľuje šesťdesiaty prvý verš druhej kapitoly. V tridsiatom deviatom verši Śrī Kṛṣṇa vysvetlil, že človek sa môže vyslobodiť zo zajatia svojich činov, keď bude konať podľa zásad buddhi-yogy. Zároveň ubezpečuje, že ide o metódu bez nedostatkov a akýchkoľvek chýb. V šesťdesiatom prvom verši predchádzajúcej kapitoly je ešte jasnejšie vysvetlené, že buddhi-yoga znamená byť závislý na Najvyššom (presnejšie na Kṛṣṇovi) a že takto môže človek veľmi jednoducho ovládať všetky zmysly. Obe formy yogy sú preto závislé jedna od druhej, tak ako náboženstvo od filozofie. Náboženstvo bez filozofie je sentimentalizmus, alebo dokonca fanatizmus, a filozofia bez náboženstva je mentálna špekulácia.

Konečným cieľom je Kṛṣṇa, pretože filozofi, ktorí vážne hľadajú Absolútnu Pravdu, napokon dospejú k láskyplnej oddanej službe Kṛṣṇovi. Bhagavad-gītā to potvrdzuje. Celá metóda je založená na pochopení skutočného postavenia individuálnej duše vo vzťahu k Nadduši. Pomocou filozofickej špekulácie, teda nepriamej cesty, môže človek postupne dosiahnuť vedomie Kṛṣṇu; zatiaľ čo priama cesta, oddaná služba, znamená vidieť všetko vo vzťahu ku Kṛṣṇovi. Z týchto dvoch ciest je priama cesta lepšia, pretože nie je závislá od očisťovania zmyslov prostredníctvom filozofického hĺbania. Vedomie Kṛṣṇu je samo osebe očistnou metódou a priama oddaná služba je jednoduchá a vznešená zároveň.

Verš

na karmaṇām anārambhān
naiṣkarmyaṁ puruṣo ’śnute
na ca sannyasanād eva
siddhiṁ samadhigacchati

Synonyma

na — nie; karmaṇām — predpísaných povinností; anārambhāt — nerobením; naiṣkarmyam — oslobodenie od následkov; puruṣaḥ — človek; aśnute — získa; na — nie; ca — tiež; sannyasanāt — odriekaním; eva — jednoducho; siddhim — úspech; samadhigacchati — dosiahne.

Překlad

Samotnou nečinnosťou sa človek nemôže vyslobodiť a iba odriekaním nemôže dosiahnuť dokonalosť.

Význam

Človek môže vstúpiť do životného štádia odriekania (sannyāsa), až keď sa očistí vykonávaním predpísaných povinností, ktorých účelom je očistiť srdcia materialistických ľudí. Nikto nemôže dosiahnuť úspech len preto, že odrazu vstúpil do štvrtého životného štádia, ak sa najskôr neočistil. Podľa empirických filozofov sa človek samotným prijatím stavu sannyāsa alebo zrieknutím sa plodonosných činov vyrovná Nārāyaṇovi. Śrī Kṛṣṇa však toto tvrdenie neuznáva. Ak sannyāsī nemá čisté srdce, iba narušuje spoločenský poriadok. Keď sa však niekto zapojí do transcendentálnej služby Pánovi, buddhi-yogy, Pán uzná všetky jeho pokroky, aj keby nesplnil svoje hmotné povinnosti. I to najmenšie dodržiavanie tejto zásady pomôže prekonať veľké problémy (sv-alpam apy asya dharmasya trāyate mahato bhayāt).

Verš

na hi kaścit kṣaṇam api
jātu tiṣṭhaty akarma-kṛt
kāryate hy avaśaḥ karma
sarvaḥ prakṛti-jair guṇaiḥ

Synonyma

na — nie; hi — určite; kaścit — každý; kṣaṇam — ani na okamih; api — tiež; jātu — vždy; tiṣṭhati — zostáva; akarma-kṛt — bez toho, že by niečo robil; kāryate — nútený konať; hi — určite; avaśaḥ — bezmocne; karma — činnosť; sarvaḥ — každá; prakṛti-jaiḥ — zrodené z kvalít hmotnej prírody; guṇaiḥ — podľa kvalít.

Překlad

Všetci sú bezmocne nútení konať podľa vlastností získaných z kvalít hmotnej prírody; nikto nemôže zostať ani na okamih nečinný.

Význam

Živá bytosť nie je aktívna len vo vtelenom stave. Duša má už vo svojej povahe určené byť stále aktívna. Bez prítomnosti duše sa telo nemôže pohybovať. Telo je len stroj vedený dušou, ktorá je neustále aktívna a ani na chvíľu sa nezastaví. Preto sa musí zapojiť do oddanej láskyplnej služby Kṛṣṇovi, lebo inak by sa zamestnávala činnosťami riadenými iluzórnou energiou. V styku s hmotnou energiou sa individuálna duša stáva podriadenou trom kvalitám hmotnej prírody, a aby sa očistila od hmotnej pripútanosti, musí vykonávať povinnosti, ktoré predpisujú śāstry. Ak sa však duša zamestná priamo v oddanej službe Kṛṣṇovi, čo je jej prirodzenou funkciou, potom všetko, čo robí, jej prináša prospech. Śrīmad-Bhāgavatam (1.5.17) to potvrdzuje slovami:

tyaktvā sva-dharmaṁ caraṇāmbujaṁ harer
bhajann apakvo ’tha patet tato yadi
yatra kva vābhadram abhūd amuṣya kiṁ
ko vārtha āpto ’bhajatāṁ sva-dharmataḥ

„Kto oddane slúži Kṛṣṇovi, nič nestratí, aj keby si neplnil povinnosti predpísané v písmach, alebo by nevykonával oddanú službu dokonale, a dokonca ani keby poklesol. Aký prospech však človeku prinesie vykonávanie očistných obradov predpísaných v śāstrach, ak si nie je vedomý Kṛṣṇu?“ Takže očista je nevyhnutná pre pokročenie na úroveň vedomia Kṛṣṇu. Sannyāsa a všetky očistné úkony sú tu preto, aby človeku pomohli dosiahnuť konečný cieľ — vedomie Kṛṣṇu, bez ktorého možno všetko považovať za neúspech.

Verš

karmendriyāṇi saṁyamya
ya āste manasā smaran
indriyārthān vimūḍhātmā
mithyācāraḥ sa ucyate

Synonyma

karma-indriyāṇi — päť činných zmyslov (ústroje činnosti); saṁyamya — ovláda; yaḥ — ten, kto; āste — zostáva; manasā — myseľ; smaran — myslieť; indriya-arthān — zmyslové predmety; vimūḍha — hlúpy; ātmā — duša; mithyā-ācāraḥ — pokrytec; saḥ — on; ucyate — nazýva sa.

Překlad

Ten, kto krotí svoje činné zmysly, ale jeho myseľ zotrváva pri zmyslových predmetoch, iste klame sám seba a je pokrytcom.

Význam

Je veľa pokrytcov, ktorí odmietajú konať s mysľou uprenou na Kṛṣṇu, ale tvária sa, že meditujú, zatiaľ čo myslia na zmyslové pôžitky. Takí pokrytci zavše predložia nejakú suchú filozofiu, aby oklamali sofistických prívržencov. Podľa tohto verša sú to tí najväčší podvodníci. Ak človek hľadá zmyslový pôžitok, môže to robiť v rámci sociálnej skupiny, v ktorej sa nachádza, a ak dodržiava zásady a predpisy, zodpovedajúce jeho postaveniu, môže svoju existenciu postupne očistiť. No toho, kto predstiera, že je yogīn, ale v skutočnosti iba hľadá predmety zmyslového pôžitku, treba považovať za najväčšieho podvodníka, aj keby občas prednášal filozofiu. Vedomosti takého hriešneho človeka nemajú žiadnu hodnotu, pretože plody jeho poznania miznú vplyvom Pánovej iluzórnej energie. Myseľ takého pokrytca je vždy nečistá, a preto i ukážka jeho yogovej meditácie je úplne bezcenná.

Verš

yas tv indriyāṇi manasā
niyamyārabhate ’rjuna
karmendriyaiḥ karma-yogam
asaktaḥ sa viśiṣyate

Synonyma

yaḥ — ten, kto; tu — ale; indriyāṇi — zmysly; manasā — mysľou; niyamya — ovláda; ārabhate — začína; arjuna — ó, Arjuna; karma-indriyaiḥ — činné zmyslové orgány; karma-yogam — oddanosť; asaktaḥ — bez lipnutia; saḥ — on; viśiṣyate — oveľa lepšie.

Překlad

Ó, Arjuna, oveľa vznešenejší je úprimný človek, ktorý sa pomocou mysle snaží ovládnuť činné zmysly a bez lipnutia začne s karma-yogou (vo vedomí Kṛṣṇu).

Význam

Je lepšie plniť si povinnosti a snažiť sa dosiahnuť životný cieľ — vymaniť sa z hmotného otroctva a vstúpiť do Božieho kráľovstva, než sa stať pseudotranscendentalistom za účelom ľahkomyseľného života plného pominuteľného pôžitku. Naším skutočným záujmom, svārtha-gati, je dospieť k Viṣṇuovi. Celé varṇāśramské zriadenie je určené na to, aby nám pomohlo dosiahnuť tento životný cieľ. Dosiahnuť ho môže aj ten, kto žije rodinným životom, ak sa zapojí do oddanej služby a dodržiava jej zásady. Ak chce pokročiť na ceste sebarealizácie, musíme žiť usmernene, ako to predpisujú śāstry, a bez lipnutia pokračovať v plnení svojich povinností. Úprimný človek, ktorý prijal túto cestu, je oveľa lepší než podvodník, ktorý vystavuje na obdiv svoju takzvanú duchovnosť, len aby oklamal nevinné masy. Zametač ulíc, ktorý robí svoju prácu poctivo, je oveľa lepší než falošný meditátor, ktorý medituje iba preto, aby si zarobil na živobytie.

Verš

niyataṁ kuru karma tvaṁ
karma jyāyo hy akarmaṇaḥ
śarīra-yātrāpi ca te
na prasidhyed akarmaṇaḥ

Synonyma

niyatam — predpísané; kuru — rob; karma — povinnosti; tvam — ty; karma — čin; jyāyaḥ — lepšie; hi — určite; akarmaṇaḥ — než nečinnosť; śarīra — telo; yātrā — udržiavanie; api — i; ca — tiež; te — tvoje; na — nikdy; prasiddhyet — uskutočnené; akarmaṇaḥ — bez činu.

Překlad

Konaj svoje predpísané povinnosti, lebo čin je lepší ako nečinnosť. Veď bez práce nemôžeš udržať nažive ani svoje telo.

Význam

Existuje veľa pseudomeditátorov, ktorí o sebe vyhlasujú, že pochádzajú zo vznešeného rodu, a veľa profesionálnych yogīnov, ktorí sa vydávajú za tých, čo obetovali všetko pre rozvoj duchovného života. Kṛṣṇa nechcel, aby sa z Arjunu stal pokrytec, ale aby radšej vykonával predpísané povinnosti, ako sa na kṣatriyu patrí. Arjuna bol hospodár a vojvodca, a preto bolo preňho lepšie zostať v tomto postavení a plniť si povinnosti, ktoré mu prislúchali. Tieto činnosti postupne očisťujú toho, kto ich robí, a zbavujú ho hmotnej nečistoty. Zriecť sa svojich povinností a živiť sa žobraním neschvaľuje ani Kṛṣṇa, ani žiadny náboženský spis. Človek musí byť tak či tak činorodý, aby udržal telo a dušu pohromade. Nemal by sa len pre nič za nič zriekať činov, kým sa neočistí od všetkých hmotných sklonov. V hmotnom svete všetkých ovláda nečistá túžba hrať sa na pánov hmotnej prírody. Inými slovami, túžia po zmyslovom pôžitku. Človek sa musí očistiť od týchto nečistých sklonov, a ak to neurobil plnením si predpísaných povinností, nemá sa pokúšať byť takzvaným transcendentalistom, zanedbávať svoju prácu a žiť na úkor ostatných.

Verš

yajñārthāt karmaṇo ’nyatra
loko ’yaṁ karma-bandhanaḥ
tad-arthaṁ karma kaunteya
mukta-saṅgaḥ samācara

Synonyma

yajña-arthāt — robiť iba pre Yajñu alebo Viṣṇua; karmaṇaḥ — vykonaný čin; anyatra — inak; lokaḥ — tento svet; ayam — tieto; karma-bandhanaḥ — činy pripútavajú; tat — Jeho; artham — kvôli; karma — čin; kaunteya — ó, syn Kuntī; mukta-saṅgaḥ — oslobodený od styku; samācara — rob to dokonale.

Překlad

Každý musí vykonávať činy ako obeť Viṣṇuovi, inak ho pripútavajú k hmotnému svetu. Preto, ó, syn Kuntī, vykonávaj svoje povinnosti pre Jeho potešenie; tak sa oslobodíš.

Význam

Keďže človek musí pracovať, aby udržal telo nažive, sú povinnosti určené pre každú sociálnu triedu (varṇu) a pre každé životné štádium (āśram) stanovené tak, aby sa tento účel splnil. Yajña znamená Viṣṇu i obeť. Všetky obete sú určené k uspokojeniu Viṣṇua. Vo Vedach sa hovorí: yajño vai viṣṇuḥ, čo znamená, že keď človek vykonáva predpísané yajñe, poslúži tým rovnakému cieľu, ako keď priamo slúži Viṣṇuovi. Vedomie Kṛṣṇu a oddaná služba je teda yajña, ktorú predpisuje tento verš. Ďalším cieľom varnāśramského zriadenia je potešiť Viṣṇua: varṇāśramācāravatā puruṣeṇa paraḥ pumān/ viṣṇur ārādhyate (Viṣṇu Purāṇa 3.8.8).

Preto musí každý konať tak, aby potešil Viṣṇua. Všetky ostatné činy, ktoré sú v tomto hmotnom svete vykonávané, sú príčinou otroctva, lebo dobré i zlé činy prinášajú odplatu a každá odplata zaväzuje toho, kto koná. Preto musí človek konať tak, aby potešil Kṛṣṇu alebo Viṣṇua, a pri vykonávaní takých činov sa nachádza v oslobodenom stave. Takto konať je veľké umenie a na začiatku tohto procesu je potrebné vedenie skúsenou osobou. Preto by sme mali naozaj svedomito konať pod vedením Kṛṣṇovho oddaného alebo pod priamym vedením samotného Kṛṣṇu, ako sa pošťastilo Arjunovi. Všetko by sme mali robiť pre Kṛṣṇovo potešenie, a nie pre pominuteľný zmyslový pôžitok. Také konanie nás nielenže ochráni pred následkami činov, ale aj povýši k transcendentálnej láskyplnej službe Kṛṣṇovi, ktorá nám sama osebe umožní dosiahnuť Božie kráľovstvo.

Verš

saha-yajñāḥ prajāḥ sṛṣṭvā
purovāca prajāpatiḥ
anena prasaviṣyadhvam
eṣa vo ’stv iṣṭa-kāma-dhuk

Synonyma

saha — spolu s; yajñāḥ — obete; prajāḥ — generácie; sṛṣṭvā — stvorenie; purā — kedysi; uvāca — povedal; prajā-patiḥ — Pán tvorstva; anena — touto; prasaviṣyadhvam — prospievať stále viac; eṣaḥ — toto; vaḥ — vám; astu — nech je; iṣṭa — všetkým vytúženým; kāma-dhuk — ten, kto poskytuje.

Překlad

Na počiatku stvorenia vyslal Pán tvorstva generácie ľudí a polobohov spolu s obeťami Viṣṇuovi a požehnal im, hovoriac: „Buďte šťastní konaním tejto yajñe (obete), lebo tak získate všetko, čo potrebujete pre šťastný život a dosiahnutie vyslobodenia.“

Význam

Hmotný vesmír, stvorený Pánom tvorstva (Viṣṇuom), dáva podmieneným dušiam možnosť vrátiť sa domov, naspäť k Bohu. Všetky živé bytosti v hmotnom stvorení sú podmienené hmotnou prírodou, pretože zabudli na svoj večný vzťah k Viṣṇuovi alebo Kṛṣṇovi, Najvyššej Božskej Osobnosti. V Bhagavad-gīte (15.15) je vysvetlené, že zmyslom vedskeho učenia je pomôcť nám pochopiť tento večný vzťah: vedaiś ca sarvair aham eva vedyaḥ. Kṛṣṇa potvrdzuje, že cieľom Ved je pochopiť Ho. Vo vedskych hymnoch sa hovorí, že Pánom všetkých živých bytostí je Viṣṇu, Najvyššia Božská Osobnosť: patiṁ viśvasyātmeśvaram. V Śrīmad-Bhāgavatame (2.4.20) opisuje Śrīla Śukadeva Gosvāmī Pána mnohými spôsobmi ako pati:

śriyaḥ patir yajña-patiḥ prajā-patir
dhiyāṁ patir loka-patir dharā-patiḥ
patir gatiś cāndhaka-vṛṣṇi-sātvatāṁ
prasīdatāṁ me bhagavān satāṁ patiḥ

Prajā-pati je Viṣṇu, ktorý je Pánom všetkého tvorstva, všetkých svetov, všetkých krás a ktorý je ochrancom všetkých. Pán stvoril tento hmotný svet, aby podmieneným dušiam umožnil naučiť sa vykonávať yajñe (obete) pre uspokojenie Viṣṇua, aby tak mohli žiť pohodlne a bez strachu počas svojho pobytu v hmotnom svete a aby mohli po opustení svojho hmotného tela vstúpiť do Božieho kráľovstva. Taký je program pre podmienené duše a to je všetko, o čo v tomto hmotnom svete ide. Podmienená duša získava vďaka obetiam vedomie Kṛṣṇu a všetky zbožné vlastnosti. Vo veku Kali odporúčajú vedske písma saṇkīrtana-yajñu, spievanie Božích mien. Túto transcendentálnu obeť zaviedol Śrī Caitanya Mahāprabhu, aby oslobodil všetkých ľudí tohto veku. Saṇkīrtana-yajña a vedomie Kṛṣṇu sa k sebe veľmi dobre hodia. V Śrīmad-Bhāgavatame (11.5.32) je zmienka o Kṛṣṇovi v Jeho podobe oddaného (Śrī Caitanya Mahāprabhu), a to práve v súvislosti so saṇkīrtana-yajñou:

kṛṣṇa-varṇaṁ tviṣākṛṣṇaṁ
sāṅgopāṅgāstra-pārṣadam
yajñaiḥ saṅkīrtana-prāyair
yajanti hi su-medhasaḥ

„Ľudia, ktorí sú vo veku Kali obdarení dostatočnou inteligenciou, budú vykonávaním saṅkīrtaṇa-yajñe uctievať Pána, ktorého sprevádzajú Jeho spoločníci.“ Ostatné yajñe, ktoré sú predpísané vo vedskej literatúre, sa v tomto veku Kali nedajú vykonávať tak ľahko, no saṇkīrtana-yajña je vznešená a jednoduchá a hodí sa pre všetky účely. O tom sa píše v štrnástom verši deviatej kapitoly Bhagavad-gīty.

Verš

devān bhāvayatānena
te devā bhāvayantu vaḥ
parasparaṁ bhāvayantaḥ
śreyaḥ param avāpsyatha

Synonyma

devān — polobohovia; bhāvayatā — potešení; anena — touto obeťou; te — oni; devāḥ — polobohovia; bhāvayantu — potešia; vaḥ — vás; parasparam — vzájomne; bhāvayantaḥ — tešiac jeden druhého; śreyaḥ — požehnanie; param — najvyššie; avāpsyatha — dosiahnete.

Překlad

Polobohovia potešení obeťami potešia aj vás a vďaka tejto vzájomnej spolupráci medzi ľuďmi a polobohmi zavládne hojnosť všetkého.

Význam

Polobohovia sú zmocnenými správcami hmotných záležitostí. Prísun vzduchu, svetla, vody a všetkých ostatných požehnaní, ktoré udržujú telá živých bytostí nažive, majú na starosti nespočetní polobohovia, ktorí pomáhajú v rôznych častiach tela Najvyššej Božskej Osobnosti. Ich spokojnosť alebo nespokojnosť závisí od toho, ako ľudia vykonávajú yajñe. Niektoré obete sú určené daným polobohom, no aj tak konečným príjemcom je vždy Viṣṇu. Kṛṣṇa to potvrdzuje v Bhagavad-gīte (5.29), kde hovorí, že On je skutočným príjemcom obetí: bhoktāraṁ yajña-tapasām. Preto všetky yajñe majú prvoradú úlohu uspokojiť Kṛṣṇu (yajña-pati). Ak sú yajñe vykonávané dokonale, polobohovia, ktorí sa starajú o uspokojovanie prirodzených ľudských potrieb, sú automaticky uspokojení a obdarujú ich všetkým nevyhnutným.

Vykonávanie obetí (yajña) prináša so sebou veľa výhod, z ktorých najväčšou je vyslobodenie z hmotného otroctva. Vykonávaním obetí sa očistia všetky naše činy, čo je vysvetlené vo Vedach: āhāra-śuddhau sattva-śuddhiḥ sattva-śuddhau dhruvā smṛtiḥ smṛti-lambhe sarva-granthīnāṁ vipramokṣaḥ (Chāndogya Upaniṣad 7.26.2). Konaním yajñí sa jedlo, ktoré obetujeme, posväcuje, a keď jeme posvätené jedlo, očisťujeme svoju existenciu. Očistením existencie sa posväcujú jemné vlákna centra pamäte. Keď je posvätená pamäť, môžeme myslieť na cestu k vyslobodeniu a všetko spoločne vedie k vedomiu Kṛṣṇu, ktoré dnešná spoločnosť potrebuje zo všetkého najviac.

Verš

iṣṭān bhogān hi vo devā
dāsyante yajña-bhāvitāḥ
tair dattān apradāyaibhyo
yo bhuṅkte stena eva saḥ

Synonyma

iṣṭān — žiadané; bhogān — životné potreby; hi — isto; vaḥ — vám; devāḥ — polobohovia; dāsyante — pririeknu; yajña-bhāvitāḥ — sú uspokojení vykonanými obeťami; taiḥ — nimi; dattān — darované veci; apradāya — bez toho, že by boli obetované; ebhyaḥ — polobohom; yaḥ — ten, kto; bhuṅkte — užíva; stenaḥ — zlodej; eva — isto; saḥ — on.

Překlad

Ak sú polobohovia, ktorí majú na starosti rozličné životné potreby, uspokojení yajñou (obeťou), zásobia človeka všetkým potrebným. No ten, kto užíva tieto dary bez toho, aby ich obetoval, je isto-iste zlodej.

Význam

Najvyšší Pán, Viṣṇu, poveril polobohov tým, aby všetky bytosti zásobovali všetkým nevyhnutným. Preto ich musíme uspokojovať predpísanými obeťami. Vedy odporúčajú rôzne druhy yajñí pre jednotlivých polobohov, ale konečným príjemcom všetkých obetí je Śrī Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť. Tým, ktorí nepochopili, kto je Najvyššia Bytosť, sa odporúča vykonávať obete polobohom. Podľa rôznych hmotných vlastností ľudí sa vo Vedach odporúčajú rôzne druhy yajñí. Uctievanie polobohov je založené na rovnakom princípe. Napríklad pojedačom mäsa sa odporúča uctievať bohyňu Kālī, strašnú podobu hmotnej prírody; jej sa môžu obetovať aj zvieratá. Ľuďom, u ktorých prevláda kvalita dobra, sa odporúča transcendentálne uctievanie Viṣṇua. Konečným cieľom všetkých obetí je povýšiť sa na transcendentálnu úroveň. Obyčajní ľudia by mali robiť najmenej päť obetí.

Mali by sme vedieť, že všetky životné potreby, ktoré vyžaduje ľudská spoločnosť a ktoré nie sme schopní vytvoriť, nám prideľujú Pánovi zmocnenci, polobohovia. Napríklad potraviny v kvalite dobra, ako obilie, ovocie, zeleninu, mlieko, cukor atď., alebo v kvalite vášne a nevedomosti, ako mäso, vajcia a ryby, ľudia nikdy nedokážu stvoriť, a takisto ani teplo, svetlo, vodu a vzduch, ktoré sú rovnako nevyhnutné. Bez Najvyššieho Pána by nebolo slnečného ani mesačného svitu, dažďa, vetra atď., bez ktorých nemôže žiť nikto. Náš život očividne celkom závisí od Pánovej veľkorysosti. Naše priemyselné podniky tiež potrebujú množstvo surovín — kovy, síru, ortuť, mangán a veľa iných. Všetko nám dodávajú Pánovi zmocnenci, aby sme to použili na zachovanie svojho zdravia a sily, ktoré sú potrebné na dosiahnutie sebarealizácie, vedúcej ku konečnému životnému cieľu, k vyslobodeniu sa z hmotného bytia. K tomuto životnému cieľu možno dospieť vykonávaním yajñí. Ak zabudneme na zmysel ľudského života a prídely Božích zmocnencov používame na uspokojovanie svojich zmyslov, zaplietame sa stále viac a viac do hmotnej existencie, a to nie je účelom stvorenia. Stávajú sa z nás zlodeji a za to nás prírodné zákony potrestajú. Zlodejská spoločnosť nemôže byť nikdy šťastná, pretože nemá žiadny životný cieľ. Zlodeji sa zameriavajú iba na zmyslový pôžitok a nedbajú na vykonávanie obetí. Śrī Caitanya Mahāprabhu zaviedol najjednoduchšiu yajñusaṇkīrtana-yajñu, ktorú môže vykonávať každý, kto prijíma učenie Śrī Kṛṣṇu.

Verš

yajña-śiṣṭāśinaḥ santo
mucyante sarva-kilbiṣaiḥ
bhuñjate te tv aghaṁ pāpā
ye pacanty ātma-kāraṇāt

Synonyma

yajña-śiṣṭa — jedlo, ktoré sa je po vykonaní obete; aśinaḥ — tí, ktorí jedia; santaḥ — oddaní; mucyante — sú oslobodení od; sarva — všetkých druhov; kilbiṣaiḥ — hriechov; bhuñjate — užívajú; te — oni; tu — ale; agham — ťažké hriechy; pāpāḥ — hriešnici; ye — oni; pacanti — pripravujú jedlo; ātma-kāraṇāt — pre zmyslový pôžitok.

Překlad

Pánovi oddaní sú zbavení všetkých hriechov, pretože jedia jedlo, ktoré bolo najprv obetované. No tí, čo pripravujú jedlo pre svoj zmyslový pôžitok, jedia isto-iste iba hriech.

Význam

Oddaní Najvyššieho Pána alebo osoby vedomé si Kṛṣṇu, sa nazývajú santovia a milujú Pána, ako je potvrdené v Brahma-saṁhite (5.38): premāñjana-cchurita-bhakti-vilocanena santaḥ adaiva hṛdayeṣu vilokayanti. Santovia alebo tí, ktorých láska sa navždy spája s Najvyšším Pánom Govindom (zdrojom všetkých radostí), Mukundom (darcom oslobodenia) alebo Kṛṣṇom (najpríťažlivejšou osobou), neprijmú nič bez toho, že by Mu to najskôr neobetovali. Takí oddaní preto stále vykonávajú yajñe v rôznych aspektoch oddanej služby, ako sú śravaṇam, kīrtanam, smaraṇam, arcanam atď. Tieto yajñe ich vždy ochraňujú pred všetkými druhmi znečistenia, ktoré pochádzajú z hriešnej spoločnosti v hmotnom svete. Naopak tí, ktorí pripravujú jedlo iba pre svoje uspokojenie, sa nielenže správajú ako zlodeji, ale i v pravom slova zmysle jedia hriech. Ako môže byť niekto šťastný, keď kradne a pácha hriechy? To je nemožné. Aby mohli byť ľudia za každých okolností šťastní, musia sa naučiť vykonávať jednoduchú obeť s plným vedomím Kṛṣṇu, ktorá sa volá saṇkīrtana-yajña. Inak nemôže byť na svete mier ani šťastie.

Verš

annād bhavanti bhūtāni
parjanyād anna-sambhavaḥ
yajñād bhavati parjanyo
yajñaḥ karma-samudbhavaḥ

Synonyma

annāt — z obilia; bhavanti — rastú; bhūtāni — hmotné telá; parjanyāt — z dažďa; anna — z obilia; sambhavaḥ — je umožnené; yajñāt — obetovaním; bhavati — umožní; parjanyaḥ — dážď; yajñaḥ — vykonávaním yajñe; karma — predpísané povinnosti; samudbhavaḥ — zrodí sa.

Překlad

Všetky živé telá sú živené obilím, ktoré je závislé od dažďa. Dážď vzniká vďaka yajñi (obeti) a yajña sa rodí z plnenia predpísaných povinností.

Význam

Śrīla Baladeva Vidyābhūṣaṇa, ktorý veľmi dobre vysvetlil Bhagavad-gītu, napísal: ye indrādy-aṅgatayāvasthitaṁ yajñaṁ sarveśvaraṁ viṣṇum abhyarcya tac-cheṣam aśnanti tena tad deha-yāṭrāṁ sampādayanti, te santaḥ sarveśvarasya yajña-puruṣasya bhaktāḥ sarva-kilbiṣair anādi-kāla-vivṛddhair ātmānubhava-pratibandhakair nikhilaiḥ pāpair vimucyante. Najvyšší Pán, ktorý je známy ako konečný príjemca všetkých obetí (yajña-puruṣa), je Pánom všetkých polobohov, ktorí Mu slúžia tak, ako rôzne údy slúžia celému telu. Polobohovia, ako Indra, Candra, Varuṇa a ďalší, majú na starosti záležitosti hmotného vesmíru. Obete predpísané vo vedskych písmach sú určené na uspokojenie týchto polobohov kvôli tomu, aby nám poskytovali vzduch, svetlo a vodu, ktoré sú nevyhnutné pre rast obilia. Keď uctievame Kṛṣṇu, automaticky uctievame aj polobohov, ktorí sú rôznymi časťami Jeho tela. Polobohov teda netreba uctievať. Preto obetujú oddaní jedlo Kṛṣṇovi a potom ho jedia, čím dodávajú telu duchovnú výživu. Tým nielenže odstránime následky predchádzajúcich činov, ale telo sa tiež stane imúnnym voči všetkým nečistotám hmotnej prírody. Tak, ako nás očkovanie chráni pred epidemickou nákazou, rovnako získame aj imunitu voči vplyvom hmotnej energie, keď jedlo obetujeme Viṣṇuovi a až potom ho jeme. Kto dodržiava tento proces, sa nazýva Pánov oddaný. Preto sa Kṛṣṇov oddaný, ktorý je iba jedlo obetované Kṛṣṇovi, môže oslobodiť od všetkých následkov svojho styku s hmotou, ktoré mu stavajú prekážky na ceste k sebarealizácii. Na druhej strane ten, kto takto nekoná, nepretržite zvyšuje počet svojich hriešnych činov a pripravuje si nové telo v podobe psa alebo prasaťa, v ktorom bude potom trpieť následky za svoje hriechy. Hmotný svet je plný nečistôt, ale ten, kto voči nim získal imunitu milosťou prasādam (jedla obetovaného Viṣṇuovi), je chránený pred nákazou, zatiaľ čo ostatní jej podliehajú.

Obilie a zelenina sú základom každej potravy. Potravu človeka tvoria rôzne vegetariánske potraviny — obilie, zelenina, ovocie; zvieratá žerú okrem zvyškov z týchto potravín trávu a niektoré ďalšie rastliny. Dokonca i ľudia, ktorí majú vo zvyku jesť mäso, sú závislí od rastlinnej stravy. Preto všetci krajne závisíme od výnosu polí, nie od výrobkov z obrovských tovární. Dobrá úroda zasa závisí od dažďa, ktorý ovláda Indra a tiež polobohovia Mesiaca, Slnka a ďalší, pričom všetci sú Pánovými služobníkmi. Biede sa teda vyhneme, ak potešíme Boha vykonávaním obetí; taký je zákon prírody. Preto musíme robiť yajñe, predovšetkým saṇkīrtana-yajñu, ktorá je predpísaná pre tento vek, aby sme sa zachránili aspoň pred nedostatkom jedla.

Verš

karma brahmodbhavaṁ viddhi
brahmākṣara-samudbhavam
tasmāt sarva-gataṁ brahma
nityaṁ yajñe pratiṣṭhitam

Synonyma

karma — činnosť; brahma — z Ved; udbhavam — vznikajú; viddhi — mal by si vedieť; brahmaVedy; akṣara — od Najvyššieho Brahmanu (Božskej Osobnosti); samudbhavam — priamo prejavené; tasmāt — preto; sarva-gatam — všadeprítomná; brahma — transcendencia; nityam — trvale; yajñe — v obeti; pratiṣṭhitam — spočíva.

Překlad

Vedz, že predpísané povinnosti sú uložené vo Vedach, ktoré pochádzajú priamo od Najvyššej Božskej Osobnosti. Preto všadeprítomná Transcendencia trvale spočíva v obetných činoch.

Význam

V tomto verši je jasnejšie popísaná yajñārtha-karma, čiže nutnosť robiť všetko pre potešenie Kṛṣṇu. Keďže musíme konať tak, aby sme potešili Yajña-puruṣu, Viṣṇua, sme nútení hľadať návod na také konanie v transcendentálnych vedskych knihách. Vedy sú teda zákonníkmi činov. Všetko, čo bolo vykonané bez súhlasu Ved, sa nazýva vikarma, neoprávnený alebo hriešny čin. Preto sa vždy musíme riadiť podľa Ved, aby sme sa ochránili pred následkami činov. V bežnom živote sa musíme správať podľa pokynov štátu a podobne tak sa musíme správať aj podľa pokynov najvyššieho štátu, ktorého hlavou je Boh, Śrī Kṛṣṇa. Tieto pokyny vo Vedach sa manifestujú priamo z dychu Najvyššej Božskej Osobnosti. V Bṛhad-āraṇyaka Upaniṣade (4.5.11) sa hovorí: asya mahato bhūtasya niśvasitam etad yad ṛg-vedo yajur-vedaḥ sāma-vedo 'tharvāṅgirasaḥ. „Všetky štyri VedyṚg Veda, Yajur Veda, Sāma Veda a Atharva Veda — emanujú z dychu Najvyššej Osobnosti.“ Keďže Pán je všemohúci, môže hovoriť aj dýchaním vzduchu. Pretože On dokáže hociktorým zmyslom vykonávať funkcie všetkých ostatných zmyslov, čo potvrdzuje i Brahma-saṁhitā. Inými slovami, môže rozprávať dýchaním a oplodňovať očami. Vraví sa, že všetky živé bytosti splodil pohľadom na hmotnú prírodu. Po oplodnení lona hmotnej prírody podmienenými dušami, vložil do vedskej múdrosti pokyny, ako sa môžu vrátiť domov, naspäť k Bohu. Nesmieme zabúdať, že všetky podmienené duše v hmotnom svete bažia po hmotnom pôžitku. No vedske pokyny sú zostavené tak, aby človek mohol uspokojiť svoje nečisté žiadosti a po skončení svojho takzvaného pôžitku sa vrátiť k Bohu. Podmieneným dušiam takto ponúkajú možnosť dosiahnuť vyslobodenie. Podmienené duše sa preto musia snažiť nasledovať obetný proces tak, že sa stanú vedomými si Kṛṣṇu. Do oddanej služby Kṛṣṇovi sa môžu zapojiť aj tí, ktorí nedodržiavajú všetky vedske zásady; oddaná služba vedske obrady nahradí.

Verš

evaṁ pravartitaṁ cakraṁ
nānuvartayatīha yaḥ
aghāyur indriyārāmo
moghaṁ pārtha sa jīvati

Synonyma

evam — takto; pravartitam — stanovené Vedami; cakram — kolobeh; na — nie; anuvartayati — osvojí; iha — v tomto živote; yaḥ — ten, kto; agha-āyuḥ — život plný hriechov; indriya-ārāmaḥ — uspokojený zmyslovým pôžitkom; mogham — márne; pārtha — ó, syn Pṛthy (Arjuna); saḥ — on; jīvati — žije.

Překlad

Môj milý Arjuna, človek, ktorý nevykonáva obete predpísané vo Vedach, vedie vskutku hriešny život, lebo ten, kto žije iba pre zmyslový pôžitok, žije márne.

Význam

V tomto verši Kṛṣṇa zavrhuje filozofiu mamonárov, ktorí vravia: „Ťažko pracuj a užívaj si.“ Pre toho, kto sa chce v tomto hmotnom svete radovať, je vykonávanie už spomínaného obetného procesu absolútne nevyhnutné. Kto sa neriadi týmito pokynmi, správa sa veľmi riskantne a stále viac upadá. Podľa prírodných zákonov je ľudský život určený predovšetkým na sebarealizáciu, a to prostredníctvom jednej z troch ciest — karma-yogy, jñāna-yogy alebo bhakti-yogy. Transcendentalisti, ktorí sa povzniesli nad neresti i nad cnosti, nemusia prísne vykonávať predpísané yajñe, ale tí, ktorí sú zaneprázdnení zmyslovými pôžitkami, sa musia očistiť prostredníctvom spomínaných obetí. Ľudia konajú všelijako. Tí, čo nemajú vedomie Kṛṣṇu, konajú s vedomím uspokojiť svoje zmysly, a preto musia robiť zbožné činy. Jednotlivé obrady sú prispôsobené tak, aby tieto osoby mohli uspokojiť svoje túžby bez toho, aby sa zaplietli do následkov. Prosperita sveta nezávisí od našej snahy, ale od plánu Najvyššieho Pána, ktorý priamo plnia polobohovia. Obete preto nie sú určené len danému polobohovi, ale zároveň sú nepriamou oddanou službou Kṛṣṇovi, pretože keď človek ovláda vykonávanie yajñí, určite získa vedomie Kṛṣṇu. Ak sa však nestane vedomým si Kṛṣṇu vykonávaním obetí, považujú sa tieto zásady za obyčajné morálne pravidlá. Aby svoj pokrok neukončil na úrovni morálnych zásad, musí ich transcendovať a dosiahnuť tak láskyplnú oddanú službu Kṛṣṇovi.

Verš

yas tv ātma-ratir eva syād
ātma-tṛptaś ca mānavaḥ
ātmany eva ca santuṣṭas
tasya kāryaṁ na vidyate

Synonyma

yaḥ — ten, kto; tu — ale; ātma-ratiḥ — nachádza potešenie v sebe; eva — istotne; syāt — zostáva; ātma-tṛptaḥ — osvietený; ca — a; mānavaḥ — človek; ātmani — v sebe; eva — iba; ca — a; santuṣṭaḥ — dokonale spokojný; tasya — jeho; kāryam — povinnosť; na — nie; vidyate — jestvuje.

Překlad

No ten, kto nachádza radosť vo vlastnom „ja“, kto žije životom sebarealizácie a je sám v sebe dokonale spokojný, nemá žiadne povinnosti.

Význam

Človek, ktorý si je plne vedomý Kṛṣṇu a ktorý je úplne spokojný so svojimi činmi určenými pre potešenie Kṛṣṇu, nemá viac žiadne povinnosti. Jeho duchovné vedomie ho očisťuje od všetkej bezbožnosti, čo by inak vyžadovalo tisíce obetí. Tým, že očistí svoje vedomie, získa istotu vo svojom večnom postavení vo vzťahu k Najvyššiemu. Jeho povinnosti sa Kṛṣṇovou milosťou osvietia, a preto nemá žiadne záväzky voči vedskym predpisom. Takého človeka vedomého si Kṛṣṇu už nezaujímajú hmotné činnosti a netešia ho ani hmotné veci ako sú ženy, víno a podobné hlúposti.

Verš

naiva tasya kṛtenārtho
nākṛteneha kaścana
na cāsya sarva-bhūteṣu
kaścid artha-vyapāśrayaḥ

Synonyma

na — nikdy; eva — iste; tasya — jeho; kṛtena — vykonávanie povinností; arthaḥ — dôvod; na — ani; akṛtena — nevykonávanie povinností; iha — na tomto svete; kaścana — čokoľvek; na — nikdy; ca — a; asya — ním; sarva-bhūteṣu — medzi všetkými živými bytosťami; kaścit — hocikto; artha — účel; vyapāśrayaḥ — hľadať ochranu u.

Překlad

Sebarealizovaný človek nemá prečo vykonávať predpísané povinnosti, a nemá ani dôvod ich nekonať. Nemusí byť závislý ani od inej živej bytosti.

Význam

Sebarealizovaný človek už nemusí vykonávať žiadne povinnosti okrem činností konaných s mysľou uprenou na Kṛṣṇu. V nasledujúcich veršoch však bude vysvetlené, že vedomie Kṛṣṇu neznamená nečinnosť. Človek vedomý si Kṛṣṇu nepotrebuje ochranu ani od človeka, ani od poloboha. Všetko, čo robí s mysľou uprenou na Kṛṣṇu, je postačujúce na to, aby si splnil svoju povinnosť.

Verš

tasmād asaktaḥ satataṁ
kāryaṁ karma samācara
asakto hy ācaran karma
param āpnoti pūruṣaḥ

Synonyma

tasmāt — preto; asaktaḥ — bez pripútanosti; satatam — neustále; kāryam — ako povinnosť; karma — čin; samācara — vykonať; asaktaḥ — bez pripútanosti; hi — istotne; ācaran — konanie; karma — činy; param — Najvyššieho; āpnoti — dosiahne; pūruṣaḥ — človek.

Překlad

Človek by mal teda konať z povinnosti a bez lipnutia na plodoch činov, lebo činmi zbavenými pripútanosti dosiahne Najvyššieho.

Význam

Najvyšším cieľom pre oddaných je Božská Osobnosť; pre impersonalistov je týmto Najvyšším oslobodenie. Človek, ktorý pod správnym vedením koná s mysľou uprenou na Kṛṣṇu preto, aby Ho potešil, a bez lipnutia na výsledkoch svojich činov, určite robí pokroky na ceste k najvyššiemu životnému cieľu. Śrī Kṛṣṇa vyzval Arjunu, aby sa zúčastnil boja na Kuruovskom poli, pretože chcel, aby bojoval pre Neho. Byť dobrým alebo nenásilným človekom je osobná ambícia, ale konať v záujme Najvyššieho znamená konať bez závislosti na výsledkoch. Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, odporúča toto dokonalé konanie na najvyššej úrovni.

Vedske obrady, ako napríklad rôzne obete, sa robia pre očistu bezbožných činov, ktoré človek vykonal kvôli zmyslovému pôžitku. Činnosti určené pre potešenie Kṛṣṇu sú však transcendentálne a neprinášajú ani dobré, ani zlé následky. Človek vedomý si Kṛṣṇu nie je pripútaný k plodom svojich činov; všetko robí v Kṛṣṇovom záujme. Môže sa zaoberať rôznymi činnosťami, ale nikdy nie je k žiadnej pripútaný.

Verš

karmaṇaiva hi saṁsiddhim
āsthitā janakādayaḥ
loka-saṅgraham evāpi
sampaśyan kartum arhasi

Synonyma

karmaṇā — prácou; eva — dokonca; hi — určite; saṁsiddhim — v dokonalosti; āsthitāḥ — umiestnení; janaka-ādayaḥ — Janaka a iní králi; loka-saṅgraham — ľudia všeobecne; eva api — tiež; sampaśyan — s ohľadom na; kartum — konať; arhasi — mal by si.

Překlad

Veď aj Janaka a iní králi dosiahli dokonalosť práve vďaka tomu, že vykonávali predpísané povinnosti. Už len preto, aby sa ľudia mohli z tvojho príkladu poučiť, mal by si konať rovnako.

Význam

Králi ako Janaka a iní boli sebarealizované duše, takže nemuseli vykonávať povinnosti predpísané vo Vedach. Napriek tomu ich všetky vykonávali, aby dali ľuďom dobrý príklad. Janaka bol Sītiným otcom a svokrom Śrī Rāmu, Najvyššej Božskej Osobnosti. Keďže bol Pánovým veľkým oddaným, nachádzal sa na transcendentálnej úrovni, ale keďže bol zároveň kráľom Mithily (časť Bihárskej provincie v Indii), musel učiť svojich poddaných, ako si plniť predpísané povinnosti. Śrī Kṛṣṇa a Jeho večný priateľ Arjuna nemuseli bojovať na Kuruovskom bojisku, a predsa bojovali, aby naučili ľudí, že násilie je občas potrebné v situáciách, keď dobré slovo nepomáha. Aj pred vojnou na Kuruovskom poli urobili všetko, aby jej zabránili, no druhá strana bola rozhodnutá bojovať. V takej situácii treba bojovať za spravodlivosť. Hoci Kṛṣṇov oddaný nemá na tomto svete žiadne záujmy, koná tak, aby naučil ostatných, ako žiť a čo robiť. Pokročilejší vo vedomí Kṛṣṇu konajú tak, aby sa ostatní mohli riadiť ich príkladom. To vysvetľuje nasledujúci verš.

Verš

yad yad ācarati śreṣṭhas
tat tad evetaro janaḥ
sa yat pramāṇaṁ kurute
lokas tad anuvartate

Synonyma

yat yat — čokoľvek; ācarati — robí; śreṣṭhaḥ — ctihodný vodca; tat — to; tat — a iba to; eva — istotne; itaraḥ — obyčajný; janaḥ — človek; saḥ — on; yat — akýkoľvek; pramāṇam — príklad; kurute — robí; lokaḥ — celý svet; tat — to; anuvartate — kráča v šľapajách.

Překlad

Všetko, čo robí veľký človek, robia aj ostatní ľudia. Celý svet nasleduje príklad, ktorý svojím konaním stanoví.

Význam

Ľudia vždy potrebujú nejakého vodcu, ktorý by ich učil vlastným príkladom. Vodca nemôže chcieť, aby ľudia prestali fajčiť, ak je sám fajčiar. Śrī Caitanya Mahāprabhu povedal, že učiteľ by sa predtým, než začne učiť, sám mal správať správne. Kto tak robí, nazýva sa ācārya alebo ideálny učiteľ. Aby mohol učiť ľudí, musí sa riadiť zásadami śāśtier (písiem). Nemôže vymýšľať pravidlá, ktoré nie sú v súlade so zásadami zjavených písiem. Manu-saṁhitā a ďalšie zjavené písma sa považujú za základné knihy, podľa ktorých by sa mala ľudská spoločnosť riadiť. Učení vodcovia spoločnosti sa preto musia riadiť podľa zásad základných písiem. Kto chce robiť pokroky, musí dodržiavať tieto základné pravidlá podľa vzoru veľkých učiteľov. V Śrīmad-Bhāgavatame je tiež potvrdené, že človek musí nasledovať príklad veľkých oddaných, ak chce pokročiť na ceste k duchovnej realizácii. Kráľ alebo hlava štátu, otec a učiteľ sú považovaní za prirodzených vodcov ľudstva, a preto majú veľkú zodpovednosť voči tým, ktorí sú od nich závislí. Z tohoto dôvodu musia dobre poznať morálne a duchovné zásady písiem.

Verš

na me pārthāsti kartavyaṁ
triṣu lokeṣu kiñcana
nānavāptam avāptavyaṁ
varta eva ca karmaṇi

Synonyma

na — nie; me — Ja; pārtha — ó, syn Pṛthy; asti — je; kartavyam — predpísaná povinnosť; triṣu — v troch; lokeṣu — planetárnych sústavách; kiñcana — žiadna; na — nie; anavāptam — chcem; avāptavyam — dosiahnuť; varte — zamestnaný; eva — istotne; ca — tiež; karmaṇi — v predpísanej činnosti.

Překlad

Ó, syn Pṛthy, vo všetkých troch svetoch niet ničoho, čo by som mal robiť, nič Mi nechýba a ani po ničom netúžim — a predsa vykonávam predpísané povinnosti.

Význam

Vo vedskych písmach je Najvyšší Pán, Božská Osobnosť, opísaný takto:

tam īśvarāṇāṁ paramaṁ maheśvaraṁ
taṁ devatānāṁ paramaṁ ca daivatam
patiṁ patīnāṁ paramaṁ parastād
vidāma devaṁ bhuvaneśam īḍyam
na tasya kāryaṁ karaṇaṁ ca vidyate
na tat-samaś cābhyadhikaś ca dṛśyate
parāsya śaktir vividhaiva śrūyate
svābhāvikī jñāna-bala-kriyā ca

„Najvyšší Pán vládne všetkým ostatným vládcom, vrátane tých, ktorí vládnu rôznym planétam. Všetci sú Mu podriadení. Iba Najvyšší Pán môže zveriť živým bytostiam istú moc; oni sami nikdy nie sú najvyššie. Uctievajú Ho všetci polobohovia a je najvyšším vodcom všetkých vodcov. Preto vládne nad všetkými vodcami a vládcami a všetci Ho uctievajú. Nik nie je mocnejší než On a On je najvyššou príčinou všetkých príčin.“

“Nemá hmotné telo ako obyčajná živá bytosť. Medzi Jeho telom a Jeho dušou niet rozdielu. Je absolútny. Všetky Jeho zmysly sú transcendentálne a každý z Jeho zmyslov môže plniť funkcie ostatných zmyslov. Preto nie je nikto mocnejší než On a nikto sa Mu nevyrovná. Jeho sily sú rozmanité a vďaka tomu sa Jeho činy dejú automaticky.“ (Śvetāśvatara Upaniṣad 6.7-8)

Keďže v Najvyššom Pánovi je všetko v plnej miere, nemusí nič robiť. Jedine ten, kto je závislý na výsledkoch svojich činov, musí vykonávať dané povinnosti, ale ten, pre koho v troch planetárnych sústavách niet ničoho, po čom by túžil, nemá, samozrejme, žiadne záväzky a povinnosti. Napriek tomu sa Kṛṣṇa na čele kṣatriyov osobne zúčastnil boja na Kuruovskom poli, pretože je kṣatriyskou povinnosťou poskytnúť ochranu trpiacim. Aj keď Śrī Kṛṣṇa stojí nad zásadami zjavených písiem, nerobí nič, čo by im odporovalo.

Verš

yadi hy ahaṁ na varteyaṁ
jātu karmaṇy atandritaḥ
mama vartmānuvartante
manuṣyāḥ pārtha sarvaśaḥ

Synonyma

yadi — keby som; hi — zaručene; aham — Ja; na — nie; varteyam — takto zamestnaný; jātu — vždy; karmaṇi — vo vykonávaní predpísaných povinností; atandritaḥ — veľmi dôkladne; mama — Moje; vartma — cesta; anuvartante — nasledovali by; manuṣyāḥ — všetci ľudia; pārtha — ó, Arjuna, syn Pṛthy; sarvaśaḥ — v každom ohľade.

Překlad

Keby som totiž nevykonával poctivo predpísané povinnosti, ó, Pārtha, potom by všetci ľudia zaručene nasledovali Môj príklad.

Význam

Preto, aby mohol človek robiť pokroky v duchovnom živote, sú kvôli udržaniu stability v spoločnosti dané isté normy sociálneho a rodinného života, ktoré musia rešpektovať všetci civilizovaní ľudia. Tieto zásady a predpisy sú určené pre podmienené duše, nie pre Kṛṣṇu, ale On sa napriek tomu podľa nich riadil, lebo vždy prichádza preto, aby upevnil náboženské zásady. Keby sa nimi neriadil, ľudia by kráčali v Jeho šľapajách, pretože je najvyššou autoritou. Zo Śrīmad-Bhāgavatamu sa dozvedáme, že Najvyšší Pán, Śrī Kṛṣṇa, vykonával náboženské povinnosti doma i mimo domov, ako sa vyžaduje od hlavy rodiny.

Verš

utsīdeyur ime lokā
na kuryāṁ karma ced aham
saṅkarasya ca kartā syām
upahanyām imāḥ prajāḥ

Synonyma

utsīdeyuḥ — zanikli by; ime — všetky tieto; lokāḥ — svety; na — nie; kuryām — konám; karma — predpísané povinnosti; cet — keby som; aham — Ja; saṅkarasya — nežiadúceho obyvateľstva; ca — a; kartā — stvoriteľ; syām — by som; upahanyām — zničil; imāḥ — všetky tieto; prajāḥ — bytosti.

Překlad

Keby som nevykonával predpísané povinnosti, všetky tieto svety by zanikli. Bol by som pôvodcom nežiadúceho obyvateľstva, a tým by som zničil mier všetkých bytostí.

Význam

Nežiadúce obyvateľstvo narúša súlad v spoločnosti. Aby sa dal tento sociálny nesúlad prekonať, ľudia sa musia riadiť určitými zásadami a predpismi, ktoré prinášajú spoločnosti mier a harmóniu a ktoré pomáhajú dosiahnuť duchovnú sebarealizáciu. Keď Kṛṣṇa zostúpi do hmotného vesmíru, podriadi sa týmto zásadám, aby zachoval ich význam a potrebu. Śrī Kṛṣṇa je otcom všetkých tvorov, a ak sú títo zvedení na scestie, padá zodpovednosť nepriamo Naňho. Preto vždy, keď sa nedodržiavajú predpísané zásady, osobne zostupuje, aby napravil spoločnosť. Mali by sme si však uvedomiť, že aj keď máme nasledovať Jeho príklad, nemôžeme Ho napodobňovať. Nasledovať Kṛṣṇov príklad neznamená napodobňovať Ho. Nemôžeme Śrī Kṛṣṇu napodobniť tým, že by sme zdvihli kopec Govardhana, ako to urobil vo Svojom detstve. Obyčajný človek to nedokáže. Musíme nasledovať Jeho pokyny, ale nikdy Ho nesmieme napodobňovať. Śrīmad-Bhāgavatam (10.33.30-31) to potvrdzuje slovami:

naitat samācarej jātu
manasāpi hy anīśvaraḥ
vinaśyaty ācaran mauḍhyād
yathārudro ’bdhi-jaṁ viṣam
īśvarāṇāṁ vacaḥ satyaṁ
tathaivācaritaṁ kvacit
teṣāṁ yat sva-vaco-yuktaṁ
buddhimāṁs tat samācaret

„Človek sa musí riadiť pokynmi Pána a Jeho zmocnených predstaviteľov. Ich pokyny sú pre nás prospešné a každý inteligentný človek sa nimi riadi. Každý by si však mal dať pozor na to, aby nenapodobňoval ich činnosti. Kto skúsi vypiť oceán jedu, aby tak napodobnil Śivu?“

Musíme mať stále na pamäti, že īśvarovia alebo tí, čo ovládajú Slnko, Mesiac a iné planéty, sú našimi nadriadenými. Bez ich sily ich nemôžeme napodobniť, sú veľmi mocní. Śiva vypil oceán jedu, ale obyčajný človek by zomrel už po vypití malej kvapôčky. Je veľa takzvaných Śivových oddaných, ktorí fajčia marihuanu (gañjā) a podobné omamné drogy, a pritom zabúdajú, že napodobňovaním Śivových činov sa približujú k smrti. Podobne jestvujú Kṛṣṇovi „oddaní“, ktorí Ho chcú napodobňovať v Jeho rāsa-līle, láskyplnom tanci s pastierkami, ale pritom zabúdajú, že nedokážu zdvihnúť kopec Govardhan. Preto je najlepšie dodržiavať pokyny tých, ktorí sú silní, a nepokúšať sa napodobňovať ich alebo prevziať ich postavenie bez toho, aby sme mali na to kvalifikáciu. Je veľa pseudoinkarnácií Boha, ktorým však chýba moc Najvyššieho Pána.

Verš

saktāḥ karmaṇy avidvāṁso
yathā kurvanti bhārata
kuryād vidvāṁs tathāsaktaś
cikīrṣur loka-saṅgraham

Synonyma

saktāḥ — lipnúť; karmaṇi — na predpísaných povinnostiach; avidvāṁsaḥ — nevedomí; yathā — tak, ako; kurvanti — konajú; bhārata — ó, potomok Bharatov; kuryāt — musí; vidvān — múdry; tathā — tak; asaktaḥ — bez lipnutia; cikīrṣuḥ — želajúc si viesť; loka-saṅgraham — ľudí.

Překlad

Tak ako nevedomí vykonávajú svoje povinnosti s ohľadom na výsledky, tak môže, hoci bez lipnutia, konať i múdry, aby viedol ľud správnou cestou.

Význam

Človek vedomý si Kṛṣṇu sa odlišuje od ostatných tým, že má iné želania. Oddaný neurobí nič, čo by neprospievalo rozvoju vedomia Kṛṣṇu. Môže sa dokonca správať rovnako ako nevedomý človek, ktorý je pripútaný k hmotným činom; lenže zatiaľ čo nevedomý koná preto, aby uspokojil svoje zmysly, Kṛṣṇov oddaný robí všetko preto, aby potešil Krṣṇu. Ľudia teda musia nasledovať príklad osoby vedomej si Kṛṣṇu, aby sa naučili, čo majú robiť a ako majú výsledky svojich činov použiť v službe Kṛṣṇovi.

Verš

na buddhi-bhedaṁ janayed
ajñānāṁ karma-saṅginām
joṣayet sarva-karmāṇi
vidvān yuktaḥ samācaran

Synonyma

na — nikdy; buddhi-bhedam — rozvracať inteligenciu; janayet — spôsobiť; ajñānām — nevedomých; karma-saṅginām — lipnúcich na plodonosných činoch; joṣayet — mal by zapojiť; sarva — všetku; karmāṇi — činnosť; vidvān — učený človek; yuktaḥ — zamestnaný; samācaran — vykonávaním.

Překlad

Múdry človek by nemal rozvracať myseľ nevedomých, ktorí lipnú na plodonosných činoch tým, že ich bude povzbudzovať k nečinnosti. Skôr by ich mal zamestnať rozličnými činnosťami v duchu oddanej služby (pre postupný pokrok v duchovnom živote).

Význam

Vedaiś ca sarvair aham eva vedyaḥ. To je cieľ všetkých vedskych obradov. Všetky obrady, obete a všetko, čo nájdeme vo Vedach, vrátane inštrukcií týkajúcich sa hmotných činov, slúži na spoznanie konečného životného cieľa — Śrī Kṛṣṇu. Keďže podmienené duše nepoznajú okrem zmyslového pôžitku nič iné, študujú Vedy za týmto účelom. Ale pomocou plodonosných činností a zmyslového uspokojenia, ktoré sú usmernené podľa Ved, môže človek rozvíjať svoje vedomie Kṛṣṇu. Preto by oddané duše nemali ostatných vyrušovať v ich činnostiach alebo v ich chápaní; mali by im však ukázať, ako možno výsledky každej činnosti zasvätiť službe Kṛṣṇovi. Múdry človek, ktorý si je vedomý Kṛṣṇu, by sa mal správať tak, aby sa nevedomý človek, pre ktorého je zmyslový pôžitok najdôležitejší, mohol naučiť správne konať. Nevedomý človek by nemal byť rušený vo svojich činnostiach, ale ten, kto má aspoň aké-také vedomie Krṣṇu, môže byť priamo zapojený do oddanej služby Kṛṣṇovi bez toho, že by musel prejsť ostatnými vedskymi obradmi. Takýto šťastný človek nemusí dodržiavať vedske obrady, pretože vďaka priamej oddanej službe Kṛṣṇovi dosiahne všetky potrebné výsledky, ktoré by inak získal iba správnym plnením si povinností.

Verš

prakṛteḥ kriyamāṇāni
guṇaiḥ karmāṇi sarvaśaḥ
ahaṅkāra-vimūḍhātmā
kartāham iti manyate

Synonyma

prakṛteḥ — hmotnou prírodou; kriyamāṇāni — všetko konané; guṇaiḥ — kvalitami; karmāṇi — činy; sarvaśaḥ — všetky druhy; ahaṅkāra-vimūḍha — zmätený falošným egom; ātmā — duša; kartā — vykonávateľ; aham — ja; iti — tak; manyate — domnieva sa.

Překlad

Duša pomýlená falošným egom sa považuje za vykonávateľa činov, ktoré v skutočnosti vykonávajú tri kvality hmotnej prírody.

Význam

Môže sa zdať, že dve osoby — jedna vedomá si Kṛṣṇu a druhá s materialistickým vedomím — konajú na rovnakej úrovni. Medzi ich postavením je však napriek tomu priepastný rozdiel. Človek s hmotným vedomím je vplyvom falošného ega presvedčený, že všetko, čo robí, závisí od neho. Nevie totiž, že mechanizmus tela je vytvorený hmotnou prírodou, ktorá pracuje pod dozorom Najvyššieho Pána. Materialisticky zameraný človek nevie, že je krajne ovládaný Kṛṣṇom. Domnieva sa, že všetko robí nezávisle, a to je príznak nevedomosti. Nevie, že hmotná príroda stvorila jeho hrubohmotné a jemnohmotné telo podľa pokynov Najvyššieho Pána, Śrī Kṛṣṇu, a že telesné a mentálne aktivity treba zapojiť do služby Jemu. Keďže nevedomý človek tak dlho zneužíval svoje zmysly k hmotnému pôžitku, zabudol na to, že jedno z mien Najvyššej Božskej Osobnosti je Hṛṣīkeśa — Pán zmyslov. Zabudol na svoj vzťah ku Kṛṣṇovi, lebo ho falošné ego zviedlo na nesprávnu cestu.

Verš

tattva-vit tu mahā-bāho
guṇa-karma-vibhāgayoḥ
guṇā guṇeṣu vartanta
iti matvā na sajjate

Synonyma

tattva-vit — ten, kto pozná Absolútnu Pravdu; tu — ale; mahā-bāho — bojovník s mocnými pažami; guṇa-karma — koná pod vplyvom hmoty; vibhāgayoḥ — rozdiely; guṇāḥ — zmysly; guṇeṣu — v zmyslovom pôžitku; vartante — zamestnané; iti — takto; matvā — uvažuje; na — nikdy; sajjate — pútaný.

Překlad

Ó, bojovník mocných paží, ten, kto pozná povahu Absolútnej Pravdy, neoddáva sa zmyslom a ich pôžitkom, lebo si je dobre vedomý rozdielu medzi činmi v duchu oddanosti a plodonosným konaním.

Význam

Ten, kto pozná Absolútnu Pravdu, môže zreteľne vidieť, že styk s hmotnou prírodou ho privádza do nepríjemného postavenia. Vie, že jeho pravé miesto nie je v hmotnom svete a že je neoddeliteľnou čiastočkou Najvyššieho Pána, Śrī Kṛṣṇu, ktorý je zdrojom večného poznania a blaženosti; rovnako chápe, že z nejakého dôvodu je spútaný hmotným poňatím života a že vo svojom prirodzenom postavení by mal svoje činy zasvätiť Najvyššej Božskej Osobnosti, Śrī Kṛṣṇovi, v oddanej službe. Preto Mu oddane a láskyplne slúži, a tak sa prirodzene odpútava od všetkých zmyslových činov, ktoré sú závislé od okolností a sú pominuteľné. Vie, že jeho životné podmienky sú pod zvrchovanou kontrolou Boha, a preto ho neznepokojujú rôzne hmotné udalosti, ktoré považuje za výraz Jeho milosrdenstva. Podľa Śrīmad-Bhāgavatamu sa ten, kto pozná Absolútnu Pravdu v Jej troch odlišných aspektoch (Brahman, Paramātmā a Bhagavān), nazýva tattva-vit, pretože pozná ozajstný vzťah k Najvyššiemu.

Verš

prakṛter guṇa-sammūḍhāḥ
sajjante guṇa-karmasu
tān akṛtsna-vido mandān
kṛtsna-vin na vicālayet

Synonyma

prakṛteḥ — hmotnej prírody; guṇa — kvalitami; sammūḍhāḥ — oklamaní stotožňovaním sa s hmotou; sajjante — zamestnávajú sa; guṇa-karmasu — hmotnými činmi; tān — títo; akṛtsna-vidaḥ — ľudia s chabými vedomosťami; mandān — leniví v sebarealizácii; kṛtsna-vit — ten, kto nadobudol skutočné poznanie; na — nie; vicālayet — znepokojovať.

Překlad

Nevedomí ľudia, pomýlení kvalitami hmotnej prírody, sa plne zamestnávajú hmotnými činnosťami a lipnú na nich. Múdry človek by ich však nemal znepokojovať napriek tomu, že ich konanie je pre nedostatok vedomostí nižšej povahy.

Význam

Nevedomí ľudia sa falošne stotožňujú s hrubým materialistickým vedomím, a preto je ich myseľ plná rozmanitých dočasných označení. Hmotné telo je dar prírody a ten, kto je príliš spútaný telesným vedomím, sa nazýva manda alebo lenivý človek bez poznania o duši. Nevedomí ľudia sa vyznačujú tým, že nerobia žiadny rozdiel medzi svojím telom a vlastným „ja“, že sú pripútaní k tým, s ktorými ich spájajú rodinné zväzky, že krajinu, v ktorej sa narodili, považujú za úctyhodnú a že si myslia, že náboženské obrady sú konečným cieľom. Spoločenská, národnostná a altruistická práca je jednou z činností takýchto materialisticky založených ľudí. Očarení týmito pojmami sú aktívni vždy na hmotnej úrovni. Duchovná realizácia je pre nich mýtom, a preto ich nezaujíma. Takéto nevedomé osoby niekedy dávajú prednosť základným morálnym zásadám, ako je nenásilie a iné druhy dobročinnosti. No tí, ktorí poznajú zásady duchovného života, by nemali znepokojovať tieto hmotne orientované osoby. Vtedy je lepšie v tichosti si plniť svoje duchovné povinnosti.

Nevedomí nedokážu oceniť aktivity určené pre potešenie Śrī Kṛṣṇu, a preto nám Kṛṣṇa radí, aby sme ich nerušili a nestrácali tak drahocenný čas. Pánovi oddaní sú však láskavejší než samotný Pán, pretože chápu Jeho úmysel. Vystavujú sa všemožnému nebezpečenstvu, keď sa obracajú na nevedomých ľudí, aby ich zamestnali v oddanej službe, ktorá je pre človeka absolútne nevyhnutná.

Verš

mayi sarvāṇi karmāṇi
sannyasyādhyātma-cetasā
nirāśīr nirmamo bhūtvā
yudhyasva vigata-jvaraḥ

Synonyma

mayi — Mne; sarvāṇi — všetky druhy; karmāṇi — činnosti; sannyasya — celkom odovzdať; adhyātma — s úplným poznaním vlastného „ja“; cetasā — s vedomím; nirāśīḥ — bez túžby po zisku; nirmamaḥ — bez vlastníckeho pocitu; bhūtvā — tak súc; yudhyasva — bojuj; vigata-jvaraḥ — bez ľahostajnosti.

Překlad

Ó, Arjuna, preto zasväť všetky svoje činy Mne a s mysľou uprenou na Mňa, zbavený sebectva a ľahostajnosti a bez túžby po zisku bojuj.

Význam

V tomto verši sa jasne zračí zmysel Bhagavad-gīty. Śrī Kṛṣṇa nás vyzýva, aby sme si Ho boli plne vedomí a aby sme vykonávali svoje povinnosti s vojenskou disciplínou. Môže sa to zdať trochu ťažké, ale povinnosti treba vykonávať s mysľou uprenou na Kṛṣṇu, lebo to je prirodzeným postavením všetkých živých bytostí. Živá bytosť nemôže byť šťastná, ak nespolupracuje s Najvyšším Pánom, pretože jej večným prirodzeným postavením je byť podriadená Jeho vôli. Preto Kṛṣṇa prikázal Arjunovi, aby bojoval, akoby bol jeho vojenským veliteľom. Človek musí obetovať všetko dobrej vôli Najvyššieho Pána a zároveň plniť dané povinnosti bez toho, že by si robil nároky na vlastníctvo. Arjuna nemusel uvažovať nad Kṛṣṇovými pokynmi, mal ich len vykonávať. Najvyšší Pán je Duša všetkých duší, a preto sa ten, kto bez ohľadu na svoje záujmy celkom závisí od Najvyššej Duše, nazýva adhyātma-cetas, osoba vedomá si Kṛṣṇu. Nirāśīḥ znamená, že človek musí konať podľa Pánových pokynov a nemá očakávať pôžitok z plodov svojich činov. Pokladníkovi prejdú rukami milióny korún jeho zamestnávateľa, ale sám si nerobí nárok ani na halier. Podobne si musí človek uvedomiť, že všetko na svete patrí Najvyššiemu Pánovi a nikomu inému. To je pravý význam slova mayi — „Mne“. Keď človek koná s mysľou uprenou na Kṛṣṇu, prirodzene si nerobí nárok na žiadny majetok. Takéto vedomie sa volá nirmana — „nič mi nepatrí“. Keď človek cíti nevôľu k plneniu tohto prísneho nariadenia, ktoré neberie ohľad na takzvané hmotné rodinné zväzky, mal by sa jej zbaviť. Oslobodí sa tak od horúčkovitej mentality či ľahostajnosti (vigata-jvara). Každý má vykonávať istý druh práce podľa svojich vlastností a postavenia, a ako už bolo povedané, všetky tieto povinnosti treba vykonávať s mysľou uprenou na Kṛṣṇu. To nás vyslobodí.

Verš

ye me matam idaṁ nityam
anutiṣṭhanti mānavāḥ
śraddhāvanto ’nasūyanto
mucyante te ’pi karmabhiḥ

Synonyma

ye — tí, ktorí; me — Moje; matam — predpisy; idam — tieto; nityam — večne; anutiṣṭhanti — pravidelne vykonávajú; mānavāḥ — ľudské bytosti; śraddhā-vantaḥ — s vierou a odovzdaním; anasūyantaḥ — bez závisti; mucyante — oslobodia sa; te — všetci; api — dokonca; karmabhiḥ — zo zajatia plodonosných činov.

Překlad

Kto si plní povinnosti podľa Mojich pokynov a riadi sa Mojím učením vždy s vierou a bez závisti, ten sa vyslobodí zo zajatia plodonosných činov.

Význam

Nariadenie Śrī Kṛṣṇu, Najvyššej Božskej Osobnosti, je jadrom vedskej múdrosti a je večne pravdivé. Keďže Vedy sú večné, je večná aj pravda týkajúca sa náuky o Kṛṣṇovi. Človek by mal pevne veriť tomuto nariadeniu a nemal by Pánovi závidieť. Je veľa filozofov, ktorí komentujú Bhagavad-gītu, a pritom neveria v Kṛṣṇu. Tí sa nikdy nevymania zo zajatia plodonosných činov. Obyčajný človek, ktorý má nezlomnú vieru vo večné príkazy Pána, je oslobodený od pút karmy, aj keď nie je schopný vykonávať Jeho príkazy dokonale. Ten, kto je v počiatočnom štádiu vedomia Kṛṣṇu, možno nedokáže ihneď plniť Pánove pokyny, ale ak nemá negatívny postoj a úprimne sa snaží plniť ich bez toho, že by sa staral o neúspech či upadal do beznádeje, určite sa povýši na úroveň čistej oddanej lásky ku Kṛṣṇovi.

Verš

ye tv etad abhyasūyanto
nānutiṣṭhanti me matam
sarva-jñāna-vimūḍhāṁs tān
viddhi naṣṭān acetasaḥ

Synonyma

ye — oni; tu — však; etat — toto; abhyasūyantaḥ — zo závisti; na — nie; anutiṣṭhanti — pravidelne vykonávajú; me — Moje; matam — predpisy; sarva-jñāna — všetky druhy poznania; vimūḍhān — dokonale oklamaní; tān — sú; viddhi — vedz; naṣṭān — stratení; acetasaḥ — bez vedomia Kṛṣṇu.

Překlad

Vedz však, že tých, čo zo závisti toto Moje učenie nedodržiavajú, treba považovať za nevedomých, pomýlených a odsúdených k neúspechu vo svojej snahe dosiahnuť dokonalosť.

Význam

Tu sa jasne hovorí, aké nesprávne je nemať vedomie Kṛṣṇu. Ako človeka stihne trest, keď poruší zákony štátu, tak bude tiež potrestaný, keď sa neriadi podľa zákonov Najvyššieho Pána. Neposlušný človek, nech je akokoľvek mocný, si neuvedomuje ani svoje skutočné postavenie, ani Najvyšší Brahman, Paramātmu a Bhagavāna, Najvyššiu Božskú Osobnosť. Vzhľadom na svoje prázdne srdce nemá žiadnu nádej na dosiahnutie životnej dokonalosti.

Verš

sadṛśaṁ ceṣṭate svasyāḥ
prakṛter jñānavān api
prakṛtiṁ yānti bhūtāni
nigrahaḥ kiṁ kariṣyati

Synonyma

sadṛśam — podľa; ceṣṭate — pričiňuje sa; svasyāḥ — vlastní; prakṛteḥ — kvalít hmotnej prírody; jñāna-vān — múdry; api — aj keď; prakṛtim — povahy; yānti — podrobujú sa; bhūtāni — všetky živé bytosti; nigrahaḥ — potlačovanie; kim — čo; kariṣyati — zmôže.

Překlad

Aj múdry človek koná podľa svojej prirodzenosti, lebo všetci sa riadia svojou povahou, ktorú získali vplyvom kvalít hmotnej prírody. Čo zmôže potlačovanie?

Význam

Pokým s láskou a oddanosťou neslúžime Śrī Kṛṣṇovi, nemôžeme sa zbaviť vplyvu kvalít hmotnej prírody; to potvrdzuje aj štrnásty verš siedmej kapitoly. Ani človek s vysokým hmotným vzdelaním sa nedokáže vymaniť zo zajatia hmotnej energie iba pomocou teoretických vedomostí o duši a o tele. Je veľa takzvaných spiritualistov, ktorí navonok predstierajú, že sú vzdelaní v tejto vede, ale v skutočnosti sú celkom ovplyvnení kvalitami hmotnej prírody, ktoré nie sú schopní prekonať. Človek môže mať akademické vzdelanie, ale pretože bol tak dlho v styku s hmotnou prírodou, je spútaný. Oddaná služba s mysľou uprenou na Kṛṣṇu pomáha človeku vyslobodiť sa z hmotného zapletenia, aj keď vykonáva svoje predpísané povinnosti. Bez takého vedomia by nikto nemal zrazu zanechať svoje povinnosti a stať sa falošným yogīnom alebo pseudotranscendentalistom. Je lepšie zotrvať vo svojom terajšom postavení a snažiť sa oddane slúžiť Kṛṣṇovi pod vedením vyššej autority. Tak sa človek môže vyslobodiť z okov māyi — Kṛṣṇovej iluzórnej energie.

Verš

indriyasyendriyasyārthe
rāga-dveṣau vyavasthitau
tayor na vaśam āgacchet
tau hy asya paripanthinau

Synonyma

indriyasya — zo zmyslov; indriyasya arthe — v zmyslových predmetoch; rāga — záľuba; dveṣau — a tiež nechuť; vyavasthitau — podriadiť sa pravidlám; tayoḥ — nimi; na — nikdy; vaśam — ovládať; āgacchet — mal by prísť; tau — oni; hi — určite; asya — jeho; paripanthinau — prekážkou.

Překlad

Záľubu a odpor k zmyslovým predmetom treba usmerniť podľa daných zásad. Človek by nemal podľahnúť ich moci, lebo sú prekážkou na ceste k sebarealizácii.

Význam

Kto s láskou a oddanosťou slúži Śrī Kṛṣṇovi s vedomím potešiť Ho, prirodzene nie je ochotný oddávať sa hmotnému zmyslovému pôžitku. Ale tí, ktorí takéto vedomie nemajú, by sa mali riadiť podľa pravidiel a príkazov zjavených písiem. Neobmedzený zmyslový pôžitok je príčinou nášho zajatia v hmotnom svete, ale ten, kto sa riadi podľa zjavených písiem, sa nedá strhnúť zmyslovými predmetmi. Pre podmienenú dušu je napríklad pohlavný styk potrebný a tento pôžitok je povolený v manželstve. Písma mužovi zakazujú mať pohlavný styk s inou ženou než so svojou manželkou. Na všetky ostatné ženy sa má pozerať ako na svoje matky. Nehľadiac na tieto príkazy mávajú muži sexuálny pomer s inými ženami. Tento sklon treba potlačiť, lebo inak by mohol byť prekážkou na ceste k sebarealizácii. Keďže máme hmotné telo, je dovolené uspokojiť jeho potreby; treba to však robiť podľa pravidiel a príkazov. Nesmieme však pokladať za samozrejmosť, že nám tieto obmedzenia a príkazy budú automaticky pomáhať ovládať sa. Človek sa musí podľa nich riadiť, a nie byť k nim pripútaný, pretože aj keď ich dodržiava a obmedzuje svoj hmotný pôžitok, môže zísť z cesty — tak ako môže i na kvalitnej ceste dôjsť k nehode. Ani tie najbezpečnejšie, dobre udržiavané cesty nám nemôžu zaistiť, že nedôjde k havárii. Kvôli dlhodobému styku s hmotou je v nás hlboko zakorenená túžba po hmotných pôžitkoch. Aj keby sme sa riadili všetkými zásadami a predpismi, stále existuje možnosť poklesnutia. Takže je nevyhnutné zbaviť sa pripútanosti aj k usmerneným zmyslovým pôžitkom, ako je to najviac možné. Láskyplným vykonávaním oddanej služby Kṛṣṇovi nám však automaticky zľahostajnejú všetky zmyslové činy. Nikto by sa nemal snažiť odpútať sa od služby určenej pre potešenie Kṛṣṇu. Jediným účelom zbavenia sa pripútanosti k pominuteľným zmyslovým pôžitkom je dostať sa napokon na úroveň, keď môžeme oddane slúžiť Śrī Kṛṣṇovi.

Verš

śreyān sva-dharmo viguṇaḥ
para-dharmāt sv-anuṣṭhitāt
sva-dharme nidhanaṁ śreyaḥ
para-dharmo bhayāvahaḥ

Synonyma

śreyān — oveľa lepšie; sva-dharmaḥ — vlastné predpísané povinnosti; viguṇaḥ — aj keď nedokonale; para-dharmāt — než povinnosti určené iným; su-anuṣṭhitāt — dokonale vykonané; sva-dharme — vlastné predpísané povinnosti; nidhanam — zahynúť; śreyaḥ — lepšie; para-dharmaḥ — povinnosti iných; bhaya-āvahaḥ — nebezpečné.

Překlad

Je oveľa lepšie vykonávať svoje predpísané povinnosti, aj keď nedokonale, než plniť dokonale povinnosti niekoho iného. Lepšie je zahynúť pri plnení vlastnej povinnosti, lebo dávať sa cestou druhých je nebezpečné.“

Význam

Mali by sme radšej vykonávať svoje dané povinnosti s mysľou uprenou na Kṛṣṇu, než sa snažiť plniť povinnosti druhých. Predpísané hmotné činnosti sú činnosti konané podľa nášho psycho-fyzického postavenia pod vplyvom troch kvalít hmotnej prírody. Naše duchovné povinnosti nám dáva duchovný učiteľ, pod ktorého vedením môžeme transcendentálne slúžiť Kṛṣṇovi. Mali by sme vždy dbať na to, aby sme si radšej plnili vlastné povinnosti, či už duchovné alebo hmotné, aj keby nám hrozila smrť, než aby sme napodobňovali povinnosti niekoho iného. Duchovné povinnosti sa môžu odlišovať od povinností hmotných, ale tomu, kto ich vykonáva, prináša riadenie sa podľa autorizovaného vedenia vždy prospech. Ak je človek pod vplyvom kvalít hmotnej prírody, mal by si plniť povinnosti prislúchajúce jeho postaveniu; nemal by napodobňovať ostatných. Brāhmaṇa, ktorý je v kvalite dobra, nepoužíva násilie, ale kṣatriya, ktorý je v kvalite vášne, násilie používať smie. Pre kṣatriyu, ktorý sa riadi pravidlom násilia, je preto lepšie zahynúť, než napodobňovať brāhmaṇa, ktorý sa riadi zásadou nenásilia. Každý jednotlivec musí svoje srdce očistiť postupne, nie odrazu. Keď človek transcenduje kvality hmotnej prírody a je si plne vedomý Kṛṣṇu, môže potom pod vedením pravého duchovného učiteľa robiť hocičo. S týmto dokonalým transcendentálnym vedomím sa môže kṣatriya správať ako brāhmaṇa a brāhmaṇa ako kṣatriya. Na duchovnej úrovni neplatia duality hmotného sveta. Napríklad Viśvāmitra bol pôvodne kṣatriyom, ale neskôr sa správal ako brāhmaṇa, a Paraśurāma bol brāhmaṇa a neskôr konal ako kṣatriya. Boli na transcendentálnej úrovni; preto mohli takto konať. Kým sa však človek nachádza na hmotnej úrovni, musí si plniť svoje povinnosti v súlade s hmotnými vlastnosťami, ktoré mu prislúchajú. Zároveň musí byť plne oboznámený so zásadami láskyplnej oddanej služby Kṛṣṇovi.

Verš

arjuna uvāca
atha kena prayukto ’yaṁ
pāpaṁ carati pūruṣaḥ
anicchann api vārṣṇeya
balād iva niyojitaḥ

Synonyma

arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; atha — vlastne; kena — čo to; prayuktaḥ — ženie; ayam — toho; pāpam — hriechy; carati — robí; pūruṣaḥ — človek; anicchan — bez toho, že by sám chcel; api — aj keď; vārṣṇeya — ó, potomok Vṛṣṇi; balāt — silou; iva — akoby; niyojitaḥ — hnaný.

Překlad

Arjuna riekol: „Ó, potomok Vṛṣṇi, čo vlastne človeka vedie k tomu, aby konal hriešne, akoby poháňaný silou bez toho, že by sám chcel?“

Význam

Živá bytosť je ako čiastočka Najvyššieho vo svojej podstate duchovná, čistá a zbavená všetkého hmotného znečistenia. Preto nie je v jej povahe podriadiť sa hriechom hmotného sveta. Keď však príde do styku s hmotnou prírodou, bez váhania sa dopúšťa mnohých hriešnych činov, často aj proti svojej vôli. Preto má Arjunova otázka, týkajúca sa zvrátenej povahy živých bytostí, osobitný význam. Aj keď sa človek niekedy nechce dopustiť hriechu, niečo ho k tomu prinúti. Popudy k hriešnemu konaniu však nepochádzajú od Nadduše umiestnenej v srdci. Majú celkom inú príčinu, ktorú vysvetlí Śrī Kṛṣṇa v ďalšom verši.

Verš

śrī-bhagavān uvāca
kāma eṣa krodha eṣa
rajo-guṇa-samudbhavaḥ
mahāśano mahā-pāpmā
viddhy enam iha vairiṇam

Synonyma

śri-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; kāmaḥ — žiadostivosť; eṣaḥ — tento; krodhaḥ — hnev; eṣaḥ — tento; rajaḥ-guṇa — kvalita vášne; samudbhavaḥ — zrodená z; mahā-aśanaḥ — ktorá všetko pohlcuje; mahā-pāpmā — veľmi hriešny; viddhi — vedz; enam — to; iha — v hmotnom svete; vairiṇam — najväčší nepriateľ.

Překlad

Krṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Je to iba žiadostivosť, ó, Arjuna, splodená z kvality vášne, ktorá sa neskôr zmení na hnev; v tomto svete je všepohlcujúcim nepriateľom a pôvodcom hriechu.

Význam

Len čo sa živá bytosť dostane do styku s hmotným stvorením, pod vplyvom kvality vášne sa zmení jej večná láska ku Kṛṣṇovi na žiadostivosť. Inými slovami, láska k Bohu sa zmení na žiadostivosť tak, ako sa mlieko zmení na jogurt pri styku s kyslým tamarindom. Keď žiadostivosť nie je uspokojená, zmení sa na hnev, hnev prechádza do ilúzie a ilúzia spôsobuje, že zostávame v zajatí hmotnej existencie. Preto je žiadostivosť najväčším nepriateľom živej bytosti a je to práve žiadostivosť, ktorá čistú dušu zvádza k tomu, aby zostala v zajatí hmotného sveta. Hnev a jeho následky sú prejavom kvality nevedomosti. Ak sa teda namiesto degradovania do kvality nevedomosti povýšime z kvality vášne do kvality dobra tým, že sa budeme riadiť určitými životnými zásadami, potom môžeme dosiahnuť duchovnú čistotu, ktorá nás ochráni pred úpadkom pochádzajúcim z hnevu.

Najvyšší Pán sa rozdelil na nespočetné čiastočky tak, že Jeho duchovná blaženosť neprestajne narastá a všetky bytosti sú neoddeliteľnou súčasťou tejto duchovnej blaženosti. Majú tak čiastočnú samostatnosť, ale keďže ju zneužili, zmenili svoju oddanosť na túžbu po hmotnom pôžitku a dostali sa do moci žiadostivosti. Pán stvoril tento svet, aby podmieneným dušiam umožnil uspokojiť ich túžbu po zmyslových pôžitkoch, a keď sú po dlhej dobe márnych pokusov sklamané, začnú sa pýtať, aké je ich pravé postavenie.

Vedānta-sūtra začína slovami athāto brahma-jijñāsā. „Človek si musí klásť otázky týkajúce sa Najvyššieho.“ V Śrīmad-Bhāgavatame je Najvyšší definovaný takto: janmādy asya yato 'nvayād itarataś ca. „Najvyšší Brahman je pôvodom všetkého.“ Takže aj žiadostivosť pochádza Z Najvyššieho. Ak sa žiadostivosť zmení na lásku k Najvyššiemu, k Śrī Kṛṣṇovi, čiže keď človek koná tak, aby potešil Kṛṣṇu, zduchovnie žiadostivosť i hnev. Hanumān, mocný služobník Śrī Rāmacandru, použil hnev, keď zapálil zlaté mesto démona Rāvaṇu, vďaka čomu sa z neho stal najväčší Pánov oddaný. Keď použijeme žiadostivosť a hnev v službe Bohu, stanú sa našimi priateľmi, a nie nepriateľmi.

Verš

dhūmenāvriyate vahnir
yathādarśo malena ca
yatholbenāvṛto garbhas
tathā tenedam āvṛtam

Synonyma

dhūmena — dymom; āvriyate — zahalený; vahniḥ — oheň; yathā — tak ako; ādarśaḥ — zrkadlo; malena — prachom; ca — tiež; yathā — tak ako; ulbena — lono; āvṛtaḥ — skrýva; garbhaḥ — zárodok; tathā — tak; tena — táto žiadostivosť; idam — toto; āvṛtam — pokrýva.

Překlad

Tak ako dym zahaľuje oheň a prach zrkadlo, tak ako lono skrýva zárodok, podobne aj rôzne stupne žiadostivosti pokrývajú živú bytosť.

Význam

Tri stupne pokrytia môžu zahaľovať čisté vedomie živej bytosti. Toto pokrytie nie je nič iné ako žiadostivosť, ktorá sa prejavuje v rozličných podobách. Niekedy sa prirovnáva k dymu, ktorý zahaľuje oheň, inokedy k prachu, ktorý pokrýva zrkadlo, a niekedy k materskému lonu, ktoré obklopuje zárodok. Keď je žiadostivosť prirovnaná k dymu, rozumie sa tým, že oheň prirovnaný k živej bytosti sa dá trochu vidieť. Inak povedané, keď živá bytosť prejaví aspoň aké-také príznaky svojho duchovného vedomia, možno ju prirovnať k ohňu, ktorý je zahalený dymom. Kde je dym, tam musí byť aj oheň, ktorý spočiatku nemusí byť vidieť. Toto štádium je ako počiatok vedomia Kṛṣṇu. Príklad so zrkadlom sa používa k znázorneniu zrkadla mysle, ktoré je treba očistiť vykonávaním duchovných cvičení, a z ktorých najlepšie je spevné prednášanie alebo ospevovanie svätých Božích mien. Zárodok, ktorý je skrytý v materskom lone, je taký bezmocný, že sa nemôže ani hýbať. Tento životný stav sa dá prirovnať k životu stromov. Aj stromy sú živé bytosti, ale kvôli tomu, že prejavili priveľkú žiadostivosť, dostali telá, ktoré nemajú takmer žiadne vedomie. Zrkadlo pokryté prachom znázorňuje vedomie vtákov a zvierat a dym zahaľujúci oheň znázorňuje vedomie ľudských bytostí. V ľudskej podobe si živá bytosť môže znovu uvedomiť Śrī Kṛṣṇu, a ak využije túto príležitosť, oheň duchovného života sa opäť rozhorí. Keď s ohňom, ktorý je zahalený dymom, zaobchádzame opatrne, môžeme ho prinútiť, aby sa rozhorel. Takže ľudské telo umožňuje živej bytosti vyslobodiť sa zo zajatia hmotného bytia. V ľudskej podobe môžeme prostredníctvom vedomia Kṛṣṇu pod vedením pravého duchovného učiteľa premôcť svojho nepriateľa, žiadostivosť.

Verš

āvṛtaṁ jñānam etena
jñānino nitya-vairiṇā
kāma-rūpeṇa kaunteya
duṣpūreṇānalena ca

Synonyma

āvṛtam — zahalené; jñānam — čisté vedomie; etena — týmto; jñāninaḥ — múdreho; nitya-vairiṇā — večný nepriateľ; kāma-rūpeṇa — v podobe žiadostivosti; kaunteya — ó, syn Kuntī; duṣpūreṇa — nikdy sa nedá uspokojiť; analena — ako oheň; ca — tiež.

Překlad

Ó, syn Kuntī, čisté vedomie živej bytosti sa tak zahaľuje jeho večným nepriateľom v podobe žiadostivosti, ktorá sa nedá nikdy ukojiť a páli ako oheň.

Význam

V Manu-smṛti sa uvádza, že žiadostivosť sa nedá uspokojiť ani tým najväčším množstvom zmyslových pôžitkov, tak ako nikdy nemôžeme uhasiť oheň pridávaním paliva. V hmotnom svete je sex stredobodom všetkého, a preto je hmotný svet nazývaný maithunya-āgāra, „putá sexuálneho života“. Zločinci sú uvrhnutí do väzenia a držaní za mrežami; takisto sú tí, čo porušujú Pánove zákony, držaní za mrežami sexuálneho života. Pokrok materialistickej civilizácie založený na zmyslovom pôžitku znamená pre živú bytosť predĺženie jej hmotnej existencie. Žiadostivosť je preto symbolom nevedomosti, ktorá živú bytosť drží v hmotnom svete. Pri zmyslovom pôžitku môžeme síce prežívať akýsi pocit šťastia, ale tento takzvaný pocit radosti je v konečnom dôsledku najväčším nepriateľom pôžitkára.

Verš

indriyāṇi mano buddhir
asyādhiṣṭhānam ucyate
etair vimohayaty eṣa
jñānam āvṛtya dehinam

Synonyma

indriyāṇi — zmysly; manaḥ — myseľ; buddhiḥ — inteligencia; asya — tejto žiadostivosti; adhiṣṭhānam — sídlom; ucyate — nazývajú sa; etaiḥ — týmito všetkými; vimohayati — mätie; eṣaḥ — táto žiadostivosť; jñānam — poznanie; āvṛtya — zahaľuje; dehinam — vtelené bytosti.

Překlad

Zmysly, myseľ a inteligencia sú sídlom žiadostivosti, ktorá nimi zatemňuje skutočné poznanie živej bytosti a mätie ju.

Význam

Nepriateľ zaujal v tele podmienenej duše strategické pozície a Śrī Kṛṣṇa nám dáva najavo, kde ho môžeme nájsť, keď ho chceme poraziť. Myseľ je centrom zmyslových aktivít, a keď počúvame o zmyslových činnostiach, stáva sa zdrojom všetkých nápadov vedúcim k hmotným pôžitkom. Následkom toho sú myseľ a zmysly sídlom žiadostivosti a inteligencia je hlavným sídlom týchto zmyslových sklonov. Inteligencia je najbližší sused duše. Chlipná inteligencia môže ovplyvniť dušu, aby získala falošné ego a stotožňovala sa s hmotou, teda aj s mysľou a so zmyslami. Duša si postupne zvyká na pôžitok, ktorý jej poskytujú hmotné zmysly, a domnieva sa, že v tom spočíva pravé šťastie. Táto falošná identita duše je veľmi dobre vysvetlená v Śrīmad-Bhāgavatame (10.84.13):

yasyātma-buddhiḥ kuṇape tri-dhātuke
sva-dhīḥ kalatrādiṣu bhauma ijya-dhīḥ
yat-tīrtha-buddhiḥ salile na karhicij
janeṣv abhijñeṣu sa eva go-kharaḥ

„Človek, ktorý stotožňuje svoje telo zložené z troch látok s vlastným „ja“, potomkov považuje za svojich príbuzných, svoje rodisko pokladá za miesto hodné úcty a na pútne miesta sa vydáva len preto, aby sa tam okúpal, namiesto toho, aby sa stretol s duchovne osvietenými ľuďmi — taký človek by mal byť pokladaný za osla alebo kravu.“

Verš

tasmāt tvam indriyāṇy ādau
niyamya bharatarṣabha
pāpmānaṁ prajahi hy enaṁ
jñāna-vijñāna-nāśanam

Synonyma

tasmāt — preto; tvam — ty; indriyāṇi — zmysly; ādau — od počiatku; niyamya — usmerňovaním; bharata-ṛṣabha — ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov; pāpmānam — ploditeľ hriechu; prajahi — skroť; hi — iste; enam — toto; jñāna — poznanie; vijñāna — vedecké poznanie čistej duše; nāśanam — ničiteľ.

Překlad

Ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov, preto ovládaním zmyslov od samotného počiatku skroť tohto ploditeľa hriechu, žiadostivosť, a zabi tohto ničiteľa poznania a sebarealizácie.

Význam

Śrī Kṛṣṇa poradil Arjunovi, aby od samého začiatku krotil svoje zmysly, aby premohol najväčšieho hriešneho nepriateľa, žiadostivosť, ktorá ničí túžbu po duchovnom poznaní a po poznaní pravého „ja“. Slovom jñāna sa myslí poznanie svojho pravého „ja“ alebo náuka o rozdiele medzi dušou a hmotným telom. Slovo vijñāna označuje podrobnejšie poznanie duše, jej prirodzeného postavenia a večného vzťahu k Najvyššej Duši. V Śrīmad-Bhāgavatame (2.9.31) je to vysvetlené takto:

jñānaṁ parama-guhyaṁ me
yad vijñāna-samanvitam
sa-rahasyaṁ tad-aṅgaṁ ca
gṛhāṇa gaditaṁ mayā

„Poznanie duše a Najvyššej Duše je veľmi dôverné a tajomné, ale toto poznanie a jeho realizácia sa dá pochopiť, keď ju z rôznych pohľadov vysvetlí samotný Pán.“ Bhagavad-gītā nám dáva poznanie o duchovnom „ja“. Živé bytosti sú Pánovými čiastočkami a sú určené jedine na to, aby Mu slúžili. Takéto vedomie sa nazýva vedomie Kṛṣṇu. Od samého počiatku života sa teda musíme učiť zameriavať myseľ na Kṛṣṇu, byť si tak plne vedomý Kṛṣṇu a konať podľa toho.

Žiadostivosť je zvráteným obrazom lásky k Bohu, ktorá je prirodzenosťou každého živého tvora. Ak je človek už od samého začiatku života vychovávaný vo vedomí Kṛṣṇu, nemôže jeho prirodzená láska k Bohu degradovať na žiadostivosť. Ak necháme lásku k Bohu poklesnúť na úroveň žiadostivosti, je nesmierne ťažké vrátiť sa znovu do prirodzeného stavu. Oddaná služba Kṛṣṇovi je taká silná, že aj ten, kto začal neskoro, môže začať milovať Boha, keď sa bude riadiť zásadami oddanej služby. Takže človek môže začať ovládať svoje zmysly láskyplnou službou Kṛṣṇovi v hociktorom životnom štádiu alebo od okamihu, keď si uvedomí závažnosť celej veci. Takto môže premeniť žiadostivosť na najvyššiu dokonalosť ľudského života, na lásku k Bohu.

Verš

indriyāṇi parāṇy āhur
indriyebhyaḥ paraṁ manaḥ
manasas tu parā buddhir
yo buddheḥ paratas tu saḥ

Synonyma

indriyāṇi — zmysly; parāṇi — vyššie; āhuḥ — vraví sa; indriyebhyaḥ — viac než zmysly; param — vyššie; manaḥ — myseľ; manasaḥ — viac než myseľ; tu — tiež; parā — vyššie; buddhiḥ — inteligencia; yaḥ — ten, kto; buddheḥ — viac než inteligencia; parataḥ — vyššie; tu — ale; saḥ — ona (duša).

Překlad

Činné zmysly sú nadradené mŕtvej hmote, nad zmyslami stojí myseľ, ešte vyššie než myseľ je inteligencia a zo všetkého najvyššia je duša.

Význam

Aktivity žiadostivosti sa vybíjajú prostredníctvom zmyslov. Žiadostivosť je nahromadená v tele a vychádza z neho zmyslovými orgánmi. Preto sú zmysly nadradené telu ako celku. Tieto „východy“ pri vyššom vedomí alebo pri vedomí Kṛṣṇu nie sú používané. Duša vedomá si Kṛṣṇu je v priamom kontakte s Najvyššou Božskou Osobnosťou; preto sú telesné činnosti zoradené tak, že končia Najvyššou Dušou. Telesnými činnosťami sa myslia činnosti zmyslov. Keď sa zastavia činnosti zmyslov, zastavia sa všetky činnosti tela. Keďže myseľ je stále aktívna, je v činnosti, aj keď je telo v pokoji — napríklad, keď spí. Nad mysľou však stojí inteligencia a nad ňou samotná duša. Keď je duša v priamom styku s Najvyšším, sú s Ním automaticky v styku aj inteligencia, myseľ a zmysly. V Kaṭha Upaniṣade sa na jednom mieste uvádza, že predmety zmyslového pôžitku sú nadradené zmyslom a nad zmyslovými predmetmi stojí myseľ. Ak je teda myseľ neustále zamestnaná v transcendentálnej službe Bohu, nemôžu byť zmysly zaujaté ničím iným. Ako už bolo vysvetlené, tento postoj ochráni človeka pred nízkymi sklonmi (paraṁ dṛṣtvā nivartate). V Kaṭha Upaniṣade sa duša opisuje ako mocná (mahān), pretože je nadradená zmyslom, zmyslovým predmetom, mysli a inteligencii. Najdôležitejšie je teda pochopiť pravú povahu duše.

Pomocou inteligencie musíme porozumieť pravej povahe večnej duše a potom upriamiť myseľ na Śrī Kṛṣṇu. Keď to urobíme, vyriešime tak všetky problémy. Začiatočníkom v duchovnom živote sa obyčajne radí, aby sa vyhýbali zmyslovým predmetom a spevnili svoju myseľ inteligenciou. Ak človek pomocou inteligencie zapojí svoju myseľ do vedomia Kṛṣṇu a celkom sa odovzdá Najvyššej Božskej Osobnosti, jeho myseľ sa automaticky posilní. Napriek tomu, že zmysly sú silné a nebezpečné ako jedovaté hady, stanú sa neškodnými, ako keď hadom vylámete jedovaté zuby. Aj keď je duša pánom inteligencie, mysle a zmyslov, ak sa neposilní stykom s Kṛṣṇom v oddanej službe, stále bude v ohrození poklesnutia pod vplyvom nepokojnej mysle.

Verš

evaṁ buddheḥ paraṁ buddhvā
saṁstabhyātmānam ātmanā
jahi śatruṁ mahā-bāho
kāma-rūpaṁ durāsadam

Synonyma

evam — takto; buddheḥ — inteligencia; param — vyššia; buddhvā — keď vieš; saṁstabhya — ustálením; ātmānam — mysle; ātmanā — dôkladne zváženou inteligenciou; jahi — poraz; śatrum — nepriateľa; mahā-bāho — ó, bojovník mocných paží; kāma-rūpam — v podobe žiadostivosti; durāsadam — ktorá sa dá ťažko prekonať.

Překlad

Ó, Arjuna, bojovník mocných paží, keď si takto spoznal, že si transcendentálny voči hmotným zmyslom, mysli a inteligencii, mal by si pomocou rozvážnej duchovnej inteligencie (vedomím Kṛṣṇu) ovládnuť svoju myseľ, a takto duchovnou silou premôcť nenásytného nepriateľa, zvaného žiadostivosť.“

Význam

Táto kapitola Bhagavad-gīty nás jednoznačne vedie k vedomiu Kṛṣṇu; učí nás, že sme večnými služobníkmi Najvyššej Božskej Osobnosti a že neosobnú prázdnotu nemáme považovať za konečný cieľ. V hmotnom živote sme nepochybne ovplyvňovaní žiadostivosťou a túžbou ovládať zdroje hmotnej prírody. Hmotný pôžitok a túžba panovať sú najväčším nepriateľom podmienenej duše. Vďaka sile oddanej a láskyplnej služby Kṛṣṇovi však môžeme ovládnuť svoje zmysly, myseľ aj inteligenciu. Nemusíme zanechať svoje povinnosti a odrazu prestať konať. Naopak, svojou pevnou inteligenciou zameranou k svojej čistej identite môžeme postupne prehlbovať svoje vedomie Kṛṣṇu, aby nás neovplyvňovali hmotné zmysly a myseľ. To je podstata tejto kapitoly. V hmotnej existencii nám filozofické špekulácie alebo umelé pokusy ovládať zmysly takzvanými yogovými cvičeniami nikdy nepomôžu v rozvoji duchovného života. Pomocou vyššej inteligencie musíme rozvíjať lásku a oddanosť ku Kṛṣṇovi.

Takto končia Bhaktivedantove výklady k tretej kapitole Śrīmad Bhagavad-gīty, nazvanej „Karma-yoga.“