VERŠ 30
STIH 30
Verš
Tekst
dehe sarvasya bhārata
tasmāt sarvāṇi bhūtāni
na tvaṁ śocitum arhasi
dehe sarvasya bhārata
tasmāt sarvāṇi bhūtāni
na tvaṁ śocitum arhasi
Synonyma
Synonyms
dehī — vlastníčka hmotného tela; nityam — večná; avadhyaḥ — nemôže byť zabitá; ayam — táto duša; dehe — v tele; sarvasya — každého; bhārata — ó, Bharatov potomok; tasmāt — preto; sarvāṇi — všetky; bhūtāni — živé bytosti (ktoré sú narodené); na — nikdy; tvam — ty; śocitum — smútiť; arhasi — hodí sa.
dehī – vlasnik materijalnog tijela; nityam – vječno; avadhyaḥ – ne može biti ubijen; ayam – ova duša; dehe – u tijelu; sarvasya – svakoga; bhārata – o potomče Bharate; tasmāt – stoga; sarvāṇi – za svim; bhūtāni – živim bićima (koja su rođena); na – nikada; tvam – tebi; śocitum – da žališ; arhasi – dolikuje.
Překlad
Translation
Ó, potomok Bharatov, duša, ktorá pretrváva v tele, je večná a nikdy nemôže byť zabitá. Preto za žiadnym tvorom nemusíš smútiť.
O potomče Bharate, onaj tko prebiva u tijelu nikada ne može biti ubijen. Stoga ne bi trebao žaliti ni za jednim živim bićem.
Význam
Purport
Týmto veršom zakončuje Kṛṣṇa časť, v ktorej opisuje nemennú dušu. Pri opise jej rozličných aspektov konštatoval, že duša je večná a telo pominuteľné. Preto by sa Arjuna ako kṣatriya nemal vyhýbať svojím povinnostiam zo strachu, že môžu na bojisku zahynúť jeho praotec Bhīṣma a učiteľ Droṇa. Takisto aj my musíme na základe Kṛṣṇovho autoritatívneho postavenia bez najmenších pochýb prijať, že jestvuje duša, ktorá sa odlišuje od tela. Mali by sme odmietnuť názor, že duše niet alebo že život vzniká v určitom štádiu hmotnej evolúcie, ktorá sa zakladá na vzájomnom pôsobení chemických zlúčenín. Napriek tomu, že duša je nesmrteľná, nie je podporované násilie. Iba v čase vojny, keď ide o nevyhnutnú potrebu, sa môže násilie použiť, ale jedine vtedy, keď je schválené Bohom, a nie z vlastného rozmaru.
SMISAO: Gospodin sada zaključuje niz pouka o nepromjenjivoj duhovnoj duši. Opisujući besmrtnu dušu na različite načine, Gospodin Kṛṣṇa potvrđuje da je duša besmrtna, a tijelo privremeno. Arjuna, kao kṣatriya, ne bi trebao ostaviti svoju dužnost iz straha da će njegov djed i učitelj (Bhīṣma i Droṇa) umrijeti u bici. Na temelju autoriteta Śrī Kṛṣṇe moramo vjerovati u postojanje duše, koja se razlikuje od materijalnog tijela. Ne bismo trebali misliti da duša ne postoji ili da se simptomi života razvijaju u određenu stadiju povoljnih materijalnih uvjeta što nastaju međudjelovanjem kemikalija. Iako je duša besmrtna, nasilje se ne odobrava, ali se ne osuđuje u vrijeme rata, kada za njim postoji potreba. Ta potreba mora biti opravdana, utemeljena na Gospodinovu odobrenju, a ne na nečijem hiru.