Skip to main content

VERŠ 30

TEXT 30

Verš

Texto

dehī nityam avadhyo ’yaṁ
dehe sarvasya bhārata
tasmāt sarvāṇi bhūtāni
na tvaṁ śocitum arhasi
dehī nityam avadhyo ’yaṁ
dehe sarvasya bhārata
tasmāt sarvāṇi bhūtāni
na tvaṁ śocitum arhasi

Synonyma

Palabra por palabra

dehī — vlastníčka hmotného tela; nityam — večná; avadhyaḥ — nemôže byť zabitá; ayam — táto duša; dehe — v tele; sarvasya — každého; bhārata — ó, Bharatov potomok; tasmāt — preto; sarvāṇi — všetky; bhūtāni — živé bytosti (ktoré sú narodené); na — nikdy; tvam — ty; śocitum — smútiť; arhasi — hodí sa.

dehī — el propietario del cuerpo material; nityam — eternamente; avadhyaḥ — no puede ser matado; ayam — esta alma; dehe — en el cuerpo; sarvasya — de todo el mundo; bhārata — ¡oh, descendiente de Bharata!; tasmāt — por consiguiente; sarvāṇi — todas; bhūtāni — entidades vivientes (que nacen); na — nunca; tvam — tú; śocitum — lamentarse; arhasti — merece.

Překlad

Traducción

Ó, potomok Bharatov, duša, ktorá pretrváva v tele, je večná a nikdy nemôže byť zabitá. Preto za žiadnym tvorom nemusíš smútiť.

¡Oh, descendiente de Bharata!, aquel que mora en el cuerpo nunca puede ser matado. Por lo tanto, no tienes que afligirte por ningún ser viviente.

Význam

Significado

Týmto veršom zakončuje Kṛṣṇa časť, v ktorej opisuje nemennú dušu. Pri opise jej rozličných aspektov konštatoval, že duša je večná a telo pominuteľné. Preto by sa Arjuna ako kṣatriya nemal vyhýbať svojím povinnostiam zo strachu, že môžu na bojisku zahynúť jeho praotec Bhīṣma a učiteľ Droṇa. Takisto aj my musíme na základe Kṛṣṇovho autoritatívneho postavenia bez najmenších pochýb prijať, že jestvuje duša, ktorá sa odlišuje od tela. Mali by sme odmietnuť názor, že duše niet alebo že život vzniká v určitom štádiu hmotnej evolúcie, ktorá sa zakladá na vzájomnom pôsobení chemických zlúčenín. Napriek tomu, že duša je nesmrteľná, nie je podporované násilie. Iba v čase vojny, keď ide o nevyhnutnú potrebu, sa môže násilie použiť, ale jedine vtedy, keď je schválené Bohom, a nie z vlastného rozmaru.

El Señor concluye ahora el capítulo de instrucciones acerca de la inmutable alma espiritual. Al describir a la inmortal alma de diversas maneras, el Señor Kṛṣṇa establece que el alma es inmortal y que el cuerpo es temporal. Por consiguiente, Arjuna, como kṣatriya que era, no debía abandonar su deber por el temor de que su abuelo y su maestro —Bhīṣma y Droṇa— fueran a morir en la batalla. Sobre la base de la autoridad de Śrī Kṛṣṇa, uno tiene que creer que existe un alma que es diferente del cuerpo material, y no que no hay tal cosa como alma, o que las señales de vida se desarrollan en una determinada etapa de madurez material producto de la interacción de unas sustancias químicas. Que el alma sea inmortal no significa que se fomente la violencia, pero en tiempos de guerra, cuando hay verdadera necesidad de ella, no se la condena. Esa necesidad debe justificarse en función de la sanción del Señor, y no de un modo caprichoso.