VERŠ 30
TEXT 30
Verš
Texte
dehe sarvasya bhārata
tasmāt sarvāṇi bhūtāni
na tvaṁ śocitum arhasi
dehe sarvasya bhārata
tasmāt sarvāṇi bhūtāni
na tvaṁ śocitum arhasi
Synonyma
Synonyms
dehī — vlastníčka hmotného tela; nityam — večná; avadhyaḥ — nemôže byť zabitá; ayam — táto duša; dehe — v tele; sarvasya — každého; bhārata — ó, Bharatov potomok; tasmāt — preto; sarvāṇi — všetky; bhūtāni — živé bytosti (ktoré sú narodené); na — nikdy; tvam — ty; śocitum — smútiť; arhasi — hodí sa.
dehī: propriétaire du corps matériel; nityam: éternellement; avadhyaḥ: ne peut être tuée; ayam: cette âme; dehe: dans le corps; sarvasya: de tous; bhārata: ô descendant de Bharata; tasmāt: donc; sarvāṇi: tous; bhūtāni: les êtres créés; na: jamais; tvam: toi; śocitum: de te lamenter; arhasi: tu ne mérites.
Překlad
Translation
Ó, potomok Bharatov, duša, ktorá pretrváva v tele, je večná a nikdy nemôže byť zabitá. Preto za žiadnym tvorom nemusíš smútiť.
Ce qui habite le corps, ô descendant de Bharata, ne peut jamais être tué. Tu n’as donc à pleurer personne.
Význam
Purport
Týmto veršom zakončuje Kṛṣṇa časť, v ktorej opisuje nemennú dušu. Pri opise jej rozličných aspektov konštatoval, že duša je večná a telo pominuteľné. Preto by sa Arjuna ako kṣatriya nemal vyhýbať svojím povinnostiam zo strachu, že môžu na bojisku zahynúť jeho praotec Bhīṣma a učiteľ Droṇa. Takisto aj my musíme na základe Kṛṣṇovho autoritatívneho postavenia bez najmenších pochýb prijať, že jestvuje duša, ktorá sa odlišuje od tela. Mali by sme odmietnuť názor, že duše niet alebo že život vzniká v určitom štádiu hmotnej evolúcie, ktorá sa zakladá na vzájomnom pôsobení chemických zlúčenín. Napriek tomu, že duša je nesmrteľná, nie je podporované násilie. Iba v čase vojny, keď ide o nevyhnutnú potrebu, sa môže násilie použiť, ale jedine vtedy, keď je schválené Bohom, a nie z vlastného rozmaru.
Le Seigneur met fin par ce verset à Ses enseignements sur l’immuabilité de l’âme. En nous en décrivant les différents aspects, Kṛṣṇa nous a montré que l’âme est éternelle et le corps, éphémère. Ainsi éclairé, Arjuna, en tant que kṣatriya, doit remplir son devoir sans se laisser arrêter par le fait que son grand-père, Bhīṣma, et son maître, Droṇa, risquent d’être tués dans la bataille. Les paroles du Seigneur faisant autorité, nous devons accepter qu’il existe une âme distincte du corps matériel, et refuser de croire que les signes de la vie apparaissent à un certain stade de l’évolution de la matière, par une simple combinaison d’éléments chimiques. Cependant, bien que l’âme soit immortelle, la violence ne doit pas être encouragée, sauf en temps de guerre, lorsqu’elle est vraiment nécessaire. Mais c’est la sanction du Seigneur qui détermine cette nécessité, et non la fantaisie des individus.