Skip to main content
Knižnica » Bhagavad-gītā — taká, aká je » KAPITOLA DESIATA

VERŠ 21

VERZ 21

Verš

Besedilo

ādityānām ahaṁ viṣṇur
jyotiṣāṁ ravir aṁśumān
marīcir marutām asmi
nakṣatrāṇām ahaṁ śaśī
ādityānām ahaṁ viṣṇur
jyotiṣāṁ ravir aṁśumān
marīcir marutām asmi
nakṣatrāṇām ahaṁ śaśī

Synonyma

Synonyms

ādityānām — z Ādityov; aham — som; viṣṇuḥ — Najvyšší Pán; jyotiṣām — zo svetelných zdrojov; raviḥ — Slnko; aṁśu-mān — žiarivý; marīciḥ — Marīci; marutām — z Marutov; asmi — som; nakṣatrāṇām — z hviezd; aham — som; śaśī — Mesiac.

ādityānām – med Ādityami; aham – Jaz; viṣṇuḥ – Vsevišnji Gospod; jyotiṣām – med izvori svetlobe; raviḥ – sonce; aṁśu-mān – bleščeče; marīciḥ – Marīci; marutām – med Maruti; asmi – sem; nakṣatrāṇām – med zvezdami; aham – Jaz; śaśī – mesec.

Překlad

Translation

Medzi Ādityami som Viṣṇu, zo svetelných zdrojov som žiarivým Slnkom, medzi Marutami som Marīci a Mesiac medzi hviezdami.

Med Ādityami sem Viṣṇu, med izvori svetlobe sem bleščeče sonce, med Maruti sem Marīci, med zvezdami pa mesec.

Význam

Purport

Kṛṣṇa je najvýznamnejší z dvanástich Ādityov. Zo svetelných zdrojov žiariacich na oblohe je najdôležitejšie Slnko a v Brahma-saṁhite sa píše, že Slnko je oko Najvyššieho Pána. Vo vesmíre veje päťdesiat rôznych druhov vetra, ktorým vládne Kṛṣṇov predstaviteľ, poloboh Marīci.

Obstaja dvanajst Āditij, med katerimi je glavni Kṛṣṇa. Med svetlečimi nebesnimi telesi je najpomembnejše sonce, ki je v Brahma-saṁhiti opisano kot sijoče oko Vsevišnjega Gospoda. Na nebu piha petdeset različnih vetrov. Marīci, božanstvo, ki jih upravlja, predstavlja Kṛṣṇo.

Mesiac je spomedzi hviezd najjasnejší, a preto predstavuje Kṛṣṇu. Z tohoto verša vyplýva, že aj Mesiac je hviezda. Hviezdy, ktoré sa ligocú na oblohe, odrážajú svetlo Slnka. Slnko je len jedno a Mesiac a ostatné planéty svietia odrazeným svetlom Slnka. Vzhľadom na to, že sa v tomto verši Bhagavad-gīty naznačuje, že Mesiac je jednou z hviezd, ligotajúce sa hviezdy nie sú slnká, ale sú podobné Mesiacu.

Med zvezdami na nočnem nebu je najbolj opazen mesec, ki zato predstavlja Kṛṣṇo. Iz tega verza je razvidno, da je mesec ena od zvezd. Zvezde, ki migetajo na nebu, torej prav tako odbijajo sončevo svetlobo. Teorija, po kateri je v univerzumu več sonc, je v Vedah ovržena. Sonce je eno, in kakor mesec tudi zvezde svetijo zato, ker odbijajo sončevo svetlobo. Ker je iz tega verza Bhagavad-gīte razvidno, da je mesec ena od zvezd, migetajoče zvezde torej niso sonca, temveč so podobne mesecu.