TEXT 28
VERŠ 28
Devanagari
Dévanágarí
असदित्युच्यते पार्थ न च तत्प्रेत्य नो इह ॥ २८ ॥
Text
Verš
tapas taptaṁ kṛtaṁ ca yat
asad ity ucyate pārtha
na ca tat pretya no iha
tapas taptaṁ kṛtaṁ ca yat
asad ity ucyate pārtha
na ca tat pretya no iha
Synonyms
Synonyma
aśraddhayā — without faith; hutam — offered in sacrifice; dattam — given; tapaḥ — penance; taptam — executed; kṛtam — performed; ca — also; yat — that which; asat — false; iti — thus; ucyate — is said to be; pārtha — O son of Pṛthā; na — never; ca — also; tat — that; pretya — after death; na u — nor; iha — in this life.
aśraddhayā — bez viery; hutam — obetované v obetnom obrade; dattam — venovaný; tapaḥ — pokánie; taptam — konané; kṛtam — vykonané; ca — tiež; yat — to, ktoré; asat — neskutočné; iti — takto; ucyate — nazýva sa; pārtha — ó, syn Pṛthy; na — nikdy; ca — tiež; tat — to; pretya — po smrti; na u — ani; iha — v tomto živote.
Translation
Překlad
Anything done as sacrifice, charity or penance without faith in the Supreme, O son of Pṛthā, is impermanent. It is called asat and is useless both in this life and the next.
No obete, pokánia a dobročinnosti konané bez viery v Najvyššieho, ó, syn Pṛthy, sú nestále. Nazývajú sa 'asat' a sú celkom bezcenné ako v tomto, tak aj v budúcom živote.“
Purport
Význam
Anything done without the transcendental objective – whether it be sacrifice, charity or penance – is useless. Therefore in this verse it is declared that such activities are abominable. Everything should be done for the Supreme in Kṛṣṇa consciousness. Without such faith, and without the proper guidance, there can never be any fruit. In all the Vedic scriptures, faith in the Supreme is advised. In the pursuit of all Vedic instructions, the ultimate goal is the understanding of Kṛṣṇa. No one can obtain success without following this principle. Therefore, the best course is to work from the very beginning in Kṛṣṇa consciousness under the guidance of a bona fide spiritual master. That is the way to make everything successful.
Všetko, čo je vykonávané bez transcendentálneho cieľa, či už sa jedná o obete, dobročinnosti alebo pokánia, je bezcenné. Tento verš preto hovorí, že také činy sú zavrhnutiahodné. Všetko musíme robiť v duchu vedomia Kṛṣṇu pre potešenie Najvyššieho. Bez takej viery a správneho vedenia nemôžeme nikdy získať nijaký výsledok. Vo všetkých vedskych písmach sa odporúča viera v Najvyššieho. Podľa vedskeho poznania je konečným cieľom poznať Kṛṣṇu. Kto sa neriadi touto zásadou nemôže uspieť. Pre toho, kto sa vydal cestou oddanosti, je preto najlepšie už od samého počiatku konať pod vedením pravého duchovného učiteľa. To je spôsob, ako dosiahnuť plný úspech.
In the conditional state, people are attracted to worshiping demigods, ghosts, or Yakṣas like Kuvera. The mode of goodness is better than the modes of passion and ignorance, but one who takes directly to Kṛṣṇa consciousness is transcendental to all three modes of material nature. Although there is a process of gradual elevation, if one, by the association of pure devotees, takes directly to Kṛṣṇa consciousness, that is the best way. And that is recommended in this chapter. To achieve success in this way, one must first find the proper spiritual master and receive training under his direction. Then one can achieve faith in the Supreme. When that faith matures, in course of time, it is called love of God. This love is the ultimate goal of the living entities. One should therefore take to Kṛṣṇa consciousness directly. That is the message of this Seventeenth Chapter.
Ľudia v podmienenom stave majú sklon uctievať polobohov, duchov alebo Yakṣov, ako je Kuvera. Kvalita dobra stojí vyššie ako kvalita vášne alebo nevedomosti, no ten, kto je priamo zapojený do oddanej služby, je voči týmto kvalitám hmotnej prírody transcendentálny. Aj keď jestvuje metóda, ako sa postupne povýšiť, najlepšie je priamo sa zapojiť do vedomia Kṛṣṇu v spoločnosti čistých oddaných. To je odkaz tejto kapitoly. Aby sme uspeli, musíme najprv vyhľadať pravého duchovného učiteľa a nechať sa ním viesť. Jedine vtedy môžme získať vieru v Najvyššieho. Keď táto viera časom dozreje, hovorí sa jej láska k Bohu. Táto láska je konečným cieľom všetkých živých tvorov. Mali by sme sa preto priamo umiestniť vo vedomí Kṛṣṇu. To je posolstvo tejto sedemnástej kapitoly.
Thus end the Bhaktivedanta Purports to the Seventeenth Chapter of the Śrīmad Bhagavad-gītā in the matter of the Divisions of Faith.
Takto končia Bhaktivedantove výklady sedemnástej kapitoly Śrīmad Bhagavad-gīty, nazvanej „Druhy viery.“