TEXT 19

VERŠ 19

Verš

ya enaṁ vetti hantāraṁ
yaś cainaṁ manyate hatam
ubhau tau na vijānīto
nāyaṁ hanti na hanyate

Synonyma

yaḥ — každý, kdo; enam — toto; vetti — ví; hantāram — zabíjející; yaḥ — každý, kdo; ca — také; enam — toto; manyate — myslí si; hatam — zabitý; ubhau — oba; tau — oni; na — nikdy; vijānītaḥ — mají poznání; na — nikdy; ayam — toto; hanti — zabíjí; na — ani; hanyate — je zabito.

yaḥ — každý; enam — to; vetti — vie; hantāram — ten, kto zabíja; yaḥ — každý; ca — tiež; enam — to; manyate — myslí; hatam — zabiť; ubhau — obidva; tau — oni; na — nikdy; vijānītaḥ — v poznaní; na — nikdy; ayam — táto; hanti — zabíja; na — ani; hanyate — nie je zabitá.

Překlad

Jak ten, kdo se domnívá, že živá bytost zabíjí, tak i ten, kdo si myslí, že je usmrcena, postrádají poznání, protože vlastní já nezabíjí ani není zabito.

Nevedomý je ten, kto si myslí, že živá bytosť môže zabiť alebo byť zabitá. Kto dosiahol poznanie, vie, že duša ani nezabíja, ani nemôže byť zabitá.

Význam

Když je vtělená živá bytost zasažena smrtící zbraní, je třeba vědět, že ona sama v těle není zabita. Duše je tak malá, že ji není možné zabít žádnou hmotnou zbraní. To bude zřejmé z následujících veršů. Živá bytost ani nemůže být zabita, jelikož je duchovní. Tím, co je zabito, nebo co má být zabito, je pouze tělo. To však v žádném případě nevybízí k zabíjení těl. Ve védské literatuře najdeme pokyn: mā hiṁsyāt sarvā bhūtāni, “Nikdy se na nikom nedopouštěj násilí.” Chápání, že živá bytost není nikdy zabita, nepodporuje ani zabíjení zvířat. Neschválené zabití jakéhokoliv těla je ohavné a podléhá trestu jak státního, tak Pánova zákona. Arjuna je však v jiné situaci — má zabíjet v zájmu principu náboženství, nikoliv z rozmaru.

Keď nejaká smrtiaca zbraň poraní hmotné telo živej bytosti, rozumie sa tým, že živá bytosť v tele poranená nebola. Duša je totiž taká malá a nepatrná, že ju nemôže zabiť žiadna hmotná zbraň, ako vyplynie z nasledujúcich veršov. Okrem toho je živá bytosť duchovná a ako taká tiež nemôže byť zabitá. Iba telo sa dá zabiť alebo byť považované za zabité. Táto skutočnosť však nenabáda k zabíjaniu. Vedske predpisy hovoria: mā hiṁsyāt sarvā bhūtāni. „Nikdy nikomu neubližuj.“ Aj keď vieme, že živá bytosť sa nedá zabiť, neoprávňuje nás to k zabíjaniu zvierat. Zabitie niečieho tela je ohavné a trestuhodné podľa zákonov ľudskej spoločnosti i podľa Božieho zákona. Situácia, v ktorej sa Arjuna nachádzal, ho nútila vykonať svoju kṣatriyskú povinnosť, a ak musel zabíjať, bolo to pre zachovanie náboženských zásad, a nie z vlastného rozmaru.