Pred bitkou
Povijesna pozadina Bhagavad-gīte
Aj keď sa Bhagavad-gīta väčšinou číta a publikuje ako samostatné dielo, pôvodne sa objavuje v rozsiahlom staroindickom epose Mahābhārata. Rozprávanie Mahābhāraty siaha až do súčasného veku Kali. Bolo to približne pred 5 000 rokmi, na počiatku veku Kali, keď Śrī Kṛṣṇa predniesol Bhagavad-gītu Svojmu oddanému priateľovi Arjunovi.
Premda se obično izdaje i čita kao samostalno djelo, Bhagavad-gītā izvorno je dio Mahābhārate, sanskritskog epa koji opisuje povijest starodrevnog svijeta. Mahābhārata opisuje događaje koji su se odigrali pred sam početak doba Kali. Na početku toga doba, prije pet tisuća godina, Gospodin Kṛṣṇa objasnio je Bhagavad-gītu Svom prijatelju i bhakti Arjuni.
K ich rozhovoru — jednému z najväčších filozofických a náboženských dialógov — došlo vo chvíli, keď sa dve znepriatelené vojská dvoch spriaznených dynastií chystali stretnúť v boji. Na jednej strane stáli synovia Dhṛtarāṣṭrovi, Kuruovci, a na strane druhej ich bratanci, synovia Pāṇḍuovi, Pāṇḍuovci.
Njihov razgovor – jedan od najvećih filozofskih i religijskih dijaloga poznatih čovjeku – odigrao se uoči početka bitke, velikog bratoubilačkog rata između stotinu sinova Dhṛtarāṣṭre i njihovih rođaka Pāṇḍava, sinova Pāṇḍua.
Dhṛtarāṣṭra a Pāṇḍu boli bratia. Obidvaja sa narodili v Kuruovskej dynastii pochádzajúcej od kráľa Bharatu, dávneho vládcu zeme, od mena ktorého pochádza aj názov Mahābhārata. Starší brat Dhṛṭarāṣṭra sa narodil slepý, a tak bol trón, ktorý by mu inak patril, pridelený mladšiemu bratovi, Pāṇḍuovi.
Dhṛtarāṣṭra i Pāṇḍu bili su braća rođena u dinastiji Kurua, koja potječe od kralja Bharate, bivšeg vladara Zemlje, po kojem je Mahābhārata dobila ime. Stariji brat, Dhṛtarāṣṭra, bio je slijep od rođenja i zato je na prijestolje, koje bi mu inače pripalo, bio ustoličen mlađi brat, Pāṇḍu.
Keď Pāṇḍu predčasne zomrel, jeho päť synov — Yudhiṣṭhira, Bhīma, Arjuna, Nakula a Sahadeva — prešlo pod ochranu Dhṛtarāṣṭrovu, ktorý sa tak dočasne ujal kráľovského žezla. Synovia Dhṛtarāṣṭrovi a Pāṇḍuovi vyrastali spoločne. Pod vedením Dronu prenikli do všetkých tajov bojového umenia a od praotca rodu, Bhīṣmu, získali duchovné vedenie.
Nakon smrti Pāṇḍua, koji je umro mlad, njegovi sinovi – Yudhiṣṭhira, Bhīma, Arjuna, Nakula i Sahadeva – bili su povjereni Dhṛtarāṣṭri, koji je na taj način, na izvjesno vrijeme, postao kralj. Tako su i Dhṛtarāṣṭrini i Pāṇḍuovi sinovi odrasli u istoj kraljevskoj palači. I jedne je i druge vojnoj vještini podučavao iskusni Droṇa, a svojim savjetom upućivao poštovani „djed" obitelji, Bhīṣma.
Dhṛtarāṣṭrovi synovia, najmä najstarší Duryodhana, však Pāṇḍuovcov nenávideli a závideli im. Slepý a neprajnícky Dhṛtarāṣṭra chcel, aby trón zdedili jeho synovia, a Pāṇḍuovcom neprial.
Unatoč tome, Dhṛtarāṣṭrini sinovi, a napose najstariji sin Duryodhana, mrzili su Pāṇḍave i zavidjeli im, a slijepi je i slabi Dhṛtarāṣṭra želio da njegovi sinovi, a ne Pāṇḍave, naslijede kraljevstvo.
A tak Duryodhana s Dhṛtarāṣṭrovým súhlasom pripravoval záhubu Pāṇḍuovcov. Iba vďaka láskyplnej ochrane Viduru a bratanca Kṛṣṇu sa Pāṇḍuovcom podarilo uniknúť všetkým nástrahám smrti.
Tako je Duryodhana, uz Dhṛtarāṣṭrin pristanak, skovao zavjeru protiv Pāṇḍuovih mladih sinova, koji su samo zahvaljujući brižnoj zaštiti svoga strica Vidure i svoga rođaka Gospodina Kṛṣṇe bili spašeni od njegovih brojnih pokušaja umorstva.
Pán Kṛṣṇa nie je obyčajná ľudská bytosť, ale sám Najvyšší Pán, ktorý zostúpil na Zem a hral úlohu princa v kráľovskej dynastii. V tejto úlohe bol teda bratancom Pāṇḍuovej manželky Kuntī (Pṛthy), matky Pāṇḍuovcov. Stál na strane zbožných Pāṇḍuovcov a ako príbuzný i ako večný udržovateľ náboženstva im vždy poskytol ochranu.
Gospodin Kṛṣṇa nije bio običan čovjek, već sam Vrhovni Bog, koji je sišao na Zemlju i igrao ulogu kraljevića u jednoj od dinastija toga vremena. U toj ulozi bio je i nećak Pāṇḍuove žene Kuntī, odnosno Pṛthe, majke Pāṇḍava. Tako je Kṛṣṇa i kao rođak i kao vječni branitelj religije, bio naklonjen Pāṇḍuovim vrlim sinovima, štiteći ih.
Duryodhana nakoniec vyzval Pāṇḍuovcov k hre v kocky, aby ich mohol pripraviť o kráľovský trón. Počas tohoto osudného stretnutia sa Duryodhana so svojimi bratmi zmocnil Draupadī, cudnej a oddanej manželky Pāṇḍuovcov a pred celým zhromaždením princov a kráľov sa ju pokúsil vyzliecť donaha a tak verejne zneuctiť. Kṛṣṇa ju zázračným spôsobom pred zneuctením zachránil, avšak pravidlá prehry prikazovali Pāṇḍuovcom zrieknuť sa kráľovstva a odobrať sa na trinásť rokov do vyhnanstva.
Međutim, lukavi je Duryodhana konačno izazvao Pāṇḍave na kockarski dvoboj. Tijekom tog sudbonosnog dvoboja, Duryodhana i njegova braća dobili su Draupadī, čestitu i odanu ženu Pāṇḍava, i uvredljivo je pokušali razgolititi pred svim okupljenim kraljevićima i kraljevima. Kṛṣṇa ju je Svojom božanskom intervencijom spasio, ali Pāṇḍave su zbog namještene kocke izgubili svoje kraljevstvo i bili prisiljeni živjeti u progonstvu trinaest godina.
Po návrate z exilu požadovali Pāṇḍuovci naspäť svoje kráľovstvo, avšak Duryodhana ich žiadosť zlostne odmietol. Keď Pāṇḍuovci zmenšili svoju požiadavku a prosili iba o päť dedín, aby mohli slúžiť ľudu (čo bolo ich kṣatriyskou povinnosťou) Duryodhana pyšne odvetil, že im nedá ani taký kúsok zeme, do ktorého by bolo možné zapichnúť hrot ihly.
Po povratku iz progonstva, s pravom su zatražili od Duryodhane da im vrati njihovo kraljevstvo, ali Duryodhana je to bezobzirno odbio. Vezani dužnošću koja im je kao kraljevićima nalagala da vladaju, petorica su Pāṇḍava sveli svoj zahtjev na samo pet sela. No Duryodhana je oholo odgovorio da im ne bi dao čak ni toliko zemlje da u nju mogu zabosti iglu.
Aj keď boli Pāṇḍuovci veľmi mierni a trpezliví, zdalo sa, že vojna je neodkladná.
Sve vrijeme, Pāṇḍave su bili snošljivi i strpljivi, ali sada je rat postao neizbježan.
Vládcovia z celého sveta sa pripojili k jednej či druhej strane a Kṛṣṇa sa osobne ujal úlohy posla a odišiel za Duryodhanom, aby dohodol mier. Keď ani tento pokus nevyšiel, vojna bola istá.
Dok su kraljevići svijeta prilazili različitim stranama, jedni Dhṛtarāṣṭrinim sinovima, a drugi Pāṇḍavama, sam je Kṛṣṇa preuzeo ulogu glasnika Pāṇḍuovih sinova i otišao u Dhṛtarāṣṭrinu palaču, tražeći mir. Kad su Njegovi prijedlozi bili odbijeni, rat je postao neminovan.
Pāṇḍuovci, ľudia vysokých kvalít, vedeli, že Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť, zatiaľ čo bezbožní synovia Dhṛtarāṣṭrovy Jeho postavenie neuznávali. Kṛṣṇa však ponúkol pomoc v boji obidvom stranám. Kṛṣṇa ako Najvyšší Pán sľúbil, že sa boja osobne ako bojovník nezúčastní, ale že jedna strana môže použiť Jeho vojenskú silu a druhá môže využiť Jeho osobnú pomoc. Duryodhana, politický génius, sa rozhodol pre Kṛṣṇovu armádu a Pāṇḍuovci s rovnakým nadšením prijali Kṛṣṇovu osobnú pomoc.
Pāṇḍave, ljudi najvišeg morala, prihvatili su Kṛṣṇu kao Svevišnju Božansku Osobu, ali Dhṛtarāṣṭrini bezbožni sinovi nisu. Unatoč tome, Kṛṣṇa je ponudio da sudjeluje u ratu prema željama zaraćenih strana. Kao Bog, neće se osobno boriti, ali zaraćene strane mogu birati između Njegove vojske ili samoga Kṛṣṇe, kao savjetnika i pomagača. Politički genije Duryodhana oduševljeno je odabrao Kṛṣṇinu vojsku, dok su Pāṇḍave s jednakim oduševljenjem prihvatili samoga Kṛṣṇu.
Tak sa Kṛṣṇa stal Arjunovým vozatajom. Bhagavad-gītā začína v tomto okamihu — obidve znepriatelené vojská stoja proti sebe na bojisku a Dhṛtarāṣṭra sa nedočkavo pýta svojho tajomníka Sañjayu: „Čo robia?“ Bitka začína.
Tako je Kṛṣṇa postao vozač Arjuninih bojnih kola, preuzevši zadatak da vozi bojna kola glasovitog strijelca. To nas dovodi do trenutka početka Bhagavad-gīte, kada su se dvije vojske suočile, spremne za borbu, a Dhṛtarāṣṭra zabrinuto upitao svoga tajnika Sañjayu: „Što su učinili?"
Situacia je jasna, preto postacuje k tomuto versu a vykladu iba kratky komentar.
Scena je postavljena; potreban je samo kratki osvrt na ovaj prijevod i tumačenja.
Väčšina autorov predkladajúcich Bhagavad-gītu v angličtine má v obľube odviesť čitateľovu pozornosť od Kṛṣṇovej osobnosti a vytvoriť tak priestor pre svoje vlastné koncepcie a filozofie. História Mahābhāraty sa pokladá za mytológiu a Kṛṣṇa za osobu obdarenú poetickým duchom, schopnú vysloviť idey neznámeho génia, alebo prinajlepšom za významnú historickú osobnosť.
Većina prevoditelja Bhagavad-gīte u svom prijevodu na engleski zanemaruje Kṛṣṇu kao osobu da bi stvorili prostor za vlastita shvaćanja i filozofije. Povijest Mahābhārate biva prihvaćena kao neobična mitologija, a Kṛṣṇa postaje poetsko sredstvo za predstavljanje ideja nekog anonimnog genija ili u najboljem slučaju, manje važna povijesna osoba.
Avšak Kṛṣṇa nie je iba pôvodným autorom Bhagavad-gīty, ale súčasne jej cieľom a podstatou.
Međutim, prema izjavama same Gīte, Kṛṣṇa je, kao osoba, i cilj i tema Bhagavad-gīte.
Tento preklad sa teda spolu s podrobnými komentármi snaží obrátiť pozornosť čitateľa ku Kṛṣṇovi, namiesto toho, aby Ho pred ním zakrýval. V tom je Bhagavad-gītā — taká, aká je jedinečná. Jej jedinečnosť spočíva tiež v celkovej dôslednosti a zrozumiteľnosti. Keďže rečníkom, ako aj konečným cieľom Gīty je Kṛṣṇa samotný, ide nepochybne o jediný preklad, ktorý toto veľké dielo predkladá v jeho pravom svetle.
Ovaj prijevod i prateća tumačenja stoga ne odvraćaju, već usmjeravaju pozornost čitatelja prema Kṛṣṇi. Po tome je Bhagavad-gītā kakva jest jedinstvena. Bhagavad-gītā tako postaje potpuno skladna i razumljiva. Budući da je Kṛṣṇa govornik Bhagavad-gīte i njezin krajnji cilj, ovo je jedini prijevod koji predstavlja ovaj veliki spis u njegovom pravom svjetlu.
-vydavatelia-
— Izdavači