VERŠ 11

TEXT 11

Verš

Tekst

avajānanti māṁ mūḍhā
mānuṣīṁ tanum āśritam
paraṁ bhāvam ajānanto
mama bhūta-maheśvaram

Synonyma

Synonyms

avajānanti — vysmievajú sa; mām — Mne; mūḍhāḥ — hlupáci; mānuṣīm — v ľudskej podobe; tanum — telo; āśritam — beriem; param — transcendentálnu; bhāvam — povahu; ajānantaḥ — nepoznajú; mama — Moju; bhūta — nad všetkým; maha-īśvaram — najvyšší vlastník.

avajānanti — spotter; mām — Mig; mūḍhāḥ — tåbelige mennesker; mānuṣīm — i en menneskeform; tanum — en krop; āśritam — antager; param — transcendentale; bhāvam — natur; ajānantaḥ — idet de ikke kender; mama — Min; bhūta — af alt, som er; mahā-īśvaram — den højeste ejer.

Překlad

Translation

Hlupáci sa Mi vysmievajú, keď zostúpim v ľudskej podobe, pretože nepoznajú Moju transcendentálnu povahu zvrchovaného Pána nad všetkým, čo jestvuje.

Tåber håner Mig, når Jeg nedstiger i menneskelig skikkelse. De kender ikke Min transcendentale natur som den Højeste Herre over alt, der er til.

Význam

Purport

Predchádzajúce verše tejto kapitoly dávajú jasne najavo, že Najvyššia Božská Osobnosť nie je obyčajná osoba, aj keď vyzerá ako človek. Božská Osobnosť, ktorá ovláda vznik, udržiavanie a zničenie celého vesmírneho prejavu, nemôže byť obyčajný človek. Napriek tomu veľa bláznov tvrdí, že Śrī Kṛṣṇa je iba obyčajný mocný človek. Kṛṣṇa je ale v skutočnosti pôvodná Najvyššia Osobnosť, čo potvrdzuje aj Brahma-saṁhita (īśvaraḥ paramaḥ kṛṣṇaḥ); Śrī Kṛṣṇa je Najvyšší Pán.

FORKLARING: Fra forklaringerne til de tidligere vers i dette kapitel fremgår det klart, at på trods af, at Guddommens Højeste Personlighed viser Sig som et menneske, er Han intet almindeligt menneske. Guddommens Personlighed, der står bag skabelsen, opretholdelsen og tilintetgørelsen af hele den kosmiske manifestation, kan ikke være et menneske. Ikke desto mindre findes der mange uintelligente personer, der regner Kṛṣṇa for intet andet end et magtfuldt menneske. I virkeligheden er Han den oprindelige Højeste Personlighed, som det også bekræftes i Brahma-saṁhitā 5.1 (īśvaraḥ paramaḥ kṛṣṇaḥ). Han er den Højeste Herre.

Existuje mnoho īśvarov, vládcov, a každý z nich môže byť mocnejší než druhý. V bežnom riadení záležitostí hmotného sveta sa stretávame s nejakým úradníkom či vedúcim, nad ním stojí tajomník, nad tajomníkom je minister a nad ním prezident. Každý z nich je vládca, a predsa je pod kontrolou niekoho iného. V Brahma-saṁhite sa hovorí, že Śrī Kṛṣṇa je najvyšší vládca. V hmotnom i v duchovnom svete je nepochybne veľa vládcov, ale Kṛṣṇa je najvyšší vládca, īśvaraḥ paramaḥ kṛṣṇaḥ, a Jeho telo je duchovné, sac-cid-ānanda.

Der findes mange īśvaraer eller herskere, og den ene virker større end den anden. I den almindelige ledelse af tingene i den materielle verden støder vi som regel på en embedsmand eller fuldmægtig, over ham er der en departementschef, over hvem der er en minister, og over ham sidder der en præsident. De er alle hver især herskere, men den ene beherskes af den anden. Der står i Brahma-saṁhitā (5.1), at Kṛṣṇa er den højeste hersker. Der findes utvivlsomt mange herskere både i den materielle og i den åndelige verden, men Kṛṣṇa er den højeste hersker (īśvaraḥ paramaḥ kṛṣṇaḥ), og Hans krop er sac-cid-ānanda, ikke-materiel.

Hmotné telá sa nemôžu chovať tak úžasne, ako je opísané v predchádzajúcich veršoch. Kṛṣṇovo telo je večné, blažené a plné poznania. Aj keď nie je jedným z nás, hlupáci sa Mu posmievajú a považujú Ho za obyčajného človeka. Slovo mānuṣīm v tomto verši znamená, že koná ako človek, ako Arjunov priateľ alebo politik zapletený do boja na Kurukṣetre. Śrī Kṛṣṇa sa choval ako obyčajný človek, ale Jeho telo je v skutočnosti sac-cid-ānanda-vigraha, večné, absolútne blažené a plné poznania. To je potvrdené aj v iných vedskych písmach: sac-cid-ānanda-rūpāya kṛṣṇāya. „Úctivo sa klaniam Najvyššej Božskej Osobnosti, Kṛṣṇovi, ktorý je večný, plný poznania a blaženosti.“ (Gopāla-tāpanī Upaniṣad 1.1) Tam ekaṁ govindam: „Ty si Govinda — prinášaš potešenie zmyslom a kravám.“ Sac-cid-ānanda-vigraham: „Tvoja podoba je transcendentálna, večná, plná poznania a blaženosti.“ (Gopāla-tāpanī Upaniṣad 1.35)

Materielle kroppe kan ikke gøre alle de fantastiske ting, der blev beskrevet i tidligere vers. Hans krop er evig, lyksalig og fuld af viden. Men selv om Han ikke er et almindeligt menneske, håner de tåbelige Ham og anser Ham for at være et menneske. Hans krop betegnes her som mānuṣīm, for Han handler nøjagtigt som et menneske, som Arjunas ven og som en politiker, der er involveret i krigen på Kurukṣetra. Han opfører Sig på mange måder som et ganske almindeligt menneske, men i virkeligheden er Hans krop sac-cid-ānanda-vigraha, evig lyksalighed og absolut viden. Dette bliver også bekræftet i de vediske tekster (Gopāla- tāpanī Upaniṣad 1.1) med ordene sac-cid-ānanda-rūpāya kṛṣṇāya: “Jeg frembærer mine hyldester til Guddommens Højeste Personlighed, Kṛṣṇa, der er den evige, lyksalige form af viden.” Der er også andre vediske beskrivelser. Tam ekaṁ govindam: “Du er Govinda, der giver sanserne og køerne glæde.” Sac-cid-ānanda-vigraham: “Og Din form er transcendental, fuld af viden, lyksalighed og evighed.” (Gopāla-tāpanī Upaniṣad 1.35)

Aj keď Kṛṣṇovo telo má veľa transcendentálnych vlastností, jestvuje mnoho takzvaných učencov a komentátorov Bhagavad-gīty, ktorí Kṛṣṇu považujú za obyčajného človeka. Títo učenci možno získali zvláštne nadanie vďaka svojim minulým dobrým činom, ale toto nepochopenie Kṛṣṇu je založené na nedokonalých vedomostiach. Preto sa nazývajú mūḍhovia. Len hlupáci považujú Kṛṣṇu za obyčajnú ľudskú bytosť, pretože nevedia nič o Jeho rôznych energiách a dôverných zábavách. Nevedia, že Kṛṣṇovo telo predstavuje úplné poznanie a blaženosť, že je vlastníkom všetkého, čo jestvuje, a môže kohokoľvek obdarovať vyslobodením. Keďže mūḍhovia nevedia, že Kṛṣṇa má toľko transcendentálnych vlastností, posmievajú sa Mu.

Til trods for Herren Kṛṣṇas krops transcendentale kvaliteter og fulde lyksalighed og viden er der mange Bhagavad-gītā-kommentatorer og såkaldte lærde, der nedgør Kṛṣṇa som et almindeligt menneske. Den lærde mand er måske født som et usædvanligt menneske på grund af sine tidligere gode gerninger, men denne forestilling om Śrī Kṛṣṇa er udtryk for manglende viden. Derfor kaldes han en mūḍha, for kun tåbelige personer anser Kṛṣṇa for at være et almindeligt menneske. De tåbelige anser Kṛṣṇa for at være et almindeligt menneske, eftersom de ikke kender til den Højeste Herres fortrolige aktiviteter og Hans forskellige energier. De ved ikke, at Kṛṣṇas krop er indbegrebet af komplet viden og lyksalighed, at Han er ejeren af alt, der findes, og at Han kan give alle befrielse. Fordi de ikke ved, at Kṛṣṇa besidder så mange transcendentale egenskaber, håner de Ham.

Nevedia, že zjavenia Najvyššieho Pána sa dejú na úrovni jeho vnútornej energie. Śrī Kṛṣṇa je vládcom hmotnej energie. Ako sme už viackrát vysvetlili (mama māyā duratyayā), Kṛṣṇa prehlasuje, že hoci je hmotná energia veľmi silná, je v Jeho moci, a ten, kto sa Mu odovzdá, sa môže dostať spod vplyvu hmotnej energie. Keď sa duša odovzdá Kṛṣṇovi, môže sa dostať spod nadvlády hmoty. Ako potom môže mať Najvyšší Pán, ktorý riadi stvorenie, udržiavanie a ničenie celej vesmírnej manifestácie, hmotné telo ako my? Prijímať Kṛṣṇu v takom poňatí je celkom hlúpe. Hlúpi ľudia si však nedokážu predstaviť, ako sa Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, môže zjaviť ako obyčajný človek, a pritom ovládať nielen atómy, ale aj obrovské vesmíry. O najväčšom a najmenšom nemajú ani poňatie, preto si nedokážu predstaviť, že by niekto v ľudskej podobe mohol ovládať najväčšie i najmenšie súčasne. Aj keď Kṛṣṇa ovláda najväčšie a najmenšie, je od tohto stvorenia oddelený. Čo sa týka yogam aiśvaram, Jeho nepochopiteľných transcendentálnych energií, hovorí sa, že môže súčasne ovládať veci nekonečne veľké i nekonečne malé a že tým nie je vôbec ovplyvnený. Hlupáci si nevedia predstaviť, ako Kṛṣṇa, ktorý sa zjaví v ľudskej podobe, môže ovládať nekonečno i konečno. Čistí oddaní to však prijímajú, lebo vedia, že Śrī Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť. Preto sa Mu úplne odovzdávajú a oddane Mu slúžia s mysľou na Neho uprenou.

De ved heller ikke, at Guddommens Højeste Personligheds åbenbaring i den materielle verden er en manifestation af Hans indre energi. Han er herskeren over den materielle energi. Som beskrevet adskillige steder (mama māyā duratyayā, Bg. 7.14) erklærer Han, at selv om den materielle energi er meget stærk, står den under Hans kontrol, og alle, der overgiver sig til Ham, kan slippe ud af denne materielle energis kontrol. Hvis en sjæl, der har overgivet sig til Kṛṣṇa, kan undslippe den materielle energis indflydelse, hvordan kan den Højeste Herre, der står bag hele den kosmiske naturs skabelse, opretholdelse og udslettelse, da have en materiel krop som os? Så denne forestilling om Kṛṣṇa er fuldkommen tåbelig. Tåbelige personer kan imidlertid ikke forestille sig, hvordan Guddommens Personlighed, Kṛṣṇa, der viser Sig som et almindeligt menneske, kan beherske alle atomerne såvel som den gigantiske manifestation af den universelle form. Både det største og det mindste ligger uden for deres fatteevne, så derfor kan de ikke forestille sig, at en form, der ligner et menneske, på samme tid kan herske over både det uendelige og det mindste. Selv om Han har kontrol over både det uendelige og det uendeligt lille, er Han i virkeligheden et helt andet sted end i denne manifestation. Det fremgår udtrykkeligt med henvisning til Hans yogam aiśvaram, Hans ufattelige transcendentale energi, at Han kan beherske både det uendelige og det uendeligt lille og samtidig forblive hævet over dem. Selv om de tåbelige ikke kan forestille sig, hvordan Kṛṣṇa, der åbenbarer Sig nøjagtig ligesom et menneske, kan beherske både det uendelige og det uendeligt lille, accepterer de, der er rene hengivne, dette, for de ved, at Kṛṣṇa er Guddommens Højeste Personlighed. Derfor overgiver de sig helt til Ham og engagerer sig i Kṛṣṇa-bevidsthed, Herrens hengivne tjeneste.

O zjavení Śrī Kṛṣṇu v ľudskej podobe jestvuje medzi impersonalistami a personalistami množstvo rozporov, no keď sa pozrieme do autoritatívnych písiem pojednávajúcich o náuke o Kṛṣṇovi, do Bhagavad-gīty a Śrīmad-Bhāgavatamu, zistíme, že Śrī Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť. Nie je to obyčajný človek, hoci sa tak na Zemi zjavil. V prvej kapitole prvého dielu Śrīmad-Bhāgavatamu sa svätí muži vedení Śaunakom pýtajú na Kṛṣṇove činnosti a dostávajú odpoveď:

Der er megen polemik imellem personalister og upersonalister omkring Herrens åbenbaring som et menneske. Men hvis vi rådfører os med Bhagavad-gītā og Śrīmad-Bhāgavatam, de autoritative lærebøger i forståelsen af videnskaben om Kṛṣṇa, kan vi igennem dem forstå, at Kṛṣṇa er Guddommens Højeste Personlighed. Han er intet almindeligt menneske, skønt Han viste Sig på denne jord som et almindeligt menneske. I Śrīmad-Bhāgavatams første kapitel (1.1.20) bemærkede vismændene under ledelse af Śaunaka, da de spurgte om Kṛṣṇas aktiviteter:

kṛtavān kila karmāṇi
saha rāmeṇa keśavaḥ
ati-martyāni bhagavān
gūḍhaḥ kapaṭa-māṇuṣaḥ

„Śrī Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, sa hral s Balarāmom ako ľudská bytosť a takto prestrojený vykonal mnoho nadľudských činov.“ (Śrīmad-Bhāgavatam 1.1.20) Kṛṣṇov príchod v ľudskej podobe mätie hlupákov. Keď bol Kṛṣṇa osobne prítomný na Zemi, vykonával také úžasné činy, aké by žiadny človek nedokázal napodobniť. Keď sa narodil, zjavil sa pred Svojím otcom Vasudevom a Svojou matkou Devakī vo Svojej štvorrukej podobe, no na naliehanie Svojich rodičov sa premenil na obyčajné dieťatko. V Śrīmad Bhāgavatame (10.3.46) sa píše: babhūva prākṛtaḥ śiśuḥ. Vyzeral ako obyčajné dieťa, ako obyčajný človek. Jeho zjavenie v ľudskej podobe je jednou z vlastností Jeho transcendentálneho tela, čo je potvrdené tiež v jedenástej kapitole Bhagavad-gīty. Po zhliadnutí Kṛṣṇovej vesmírnej podoby prosí Arjuna Kṛṣṇu, aby mu ukázal Svoju štvorrukú podobu (tenaiva rūpeṇa catur-bhujena) a potom mu Kṛṣṇa zjavil Svoju skutočnú podobu (mānuṣaṁ rūpam). Tieto rôzne rysy Najvyššieho Pána sa zaiste nepodobajú rysom obyčajného človeka.

“Herren Śrī Kṛṣṇa, Guddommens Højeste Personlighed, legede sammen med Balarāma som et ganske almindeligt menneske, og således forklædt gjorde Han mange overmenneskelige ting.” Herrens tilsynekomst som menneske forvirrer de tåbelige. Intet menneske kan gøre de fantastiske ting, Kṛṣṇa gjorde, mens Han var på Jorden. Da Kṛṣṇa viste Sig for Sin far og mor, Vasudeva og Devakī, fremstod Han med fire arme, men på forældrenes bøn forvandlede Han Sig til et almindeligt barn. Som der står i Śrīmad-Bhāgavatam (10.3.46), babhūva prākṛtaḥ śiśuḥ, blev Han til et ganske almindeligt barn, et almindeligt menneske. Nu angives det igen her, at Herrens fremkomst som et almindeligt menneske er et af trækkene ved Hans transcendentale krop. Der står også i Bhagavad-gītās kapitel 11 (vers 46), at Arjuna bad om at få Kṛṣṇas firarmede form at se (tenaiva rūpeṇa catur-bhujena). Efter at have afsløret denne form antog Kṛṣṇa atter på Arjunas anmodning Sin oprindelige menneskelignende skikkelse (mānuṣaṁ rūpam, Bg. 11.51). Disse forskellige træk ved den Højeste Herre finder man helt sikkert ikke hos et almindeligt menneske.

Ľudia, ktorí ponižujú Kṛṣṇu a ktorí sú nakazení māyāvādskou filozofiou, chcú presadiť, že Kṛṣṇa je iba obyčajný človek, a preto citujú nasledujúci verš zo Śrīmad-Bhāgavatamu (3.29.21): ahaṁ sarveṣu bhūteṣu bhūtātmāvasthitaḥ sadā. „Najvyšší je prítomný vo všetkých živých bytostiach.“ Mali by sme si však všimnúť skôr výklad vaiṣṇavských ācāryov, ako sú napríklad Jīva Gosvāmī a Viśvanātha Cakravartī Ṭhākura, než nasledovať výklady neoprávnených ľudí, ktorí Kṛṣṇu ponižujú. Podľa Jīvu Gosvāmīho pojednáva tento verš o úplnej Kṛṣṇovej expanzii, ktorá sa nazýva Paramātmā a sídli ako Nadduša v srdciach pohybujúcich sa i nehybných živých bytostí. Z troch druhov oddaných je na najnižšej úrovni ten, ktorý upriamuje svoju pozornosť na arcā-mūrti, podobu Najvyššieho Pána v chráme, a nehľadí s úctou na ostatné živé bytosti. Takéto uctievanie Pánovej podoby v chrámoch je zbytočné. Uctievať Božstvo v chráme a znevažovať oddaných je postoj oddaných na nízkej úrovni, a preto Viśvanātha Cakravartī Ṭhākura upozorňuje, že takú mentalitu treba napraviť. Oddaný by si mal uvedomiť, že Kṛṣṇa je prítomný v srdciach všetkých ako Paramātmā, a preto sú všetky telá chrámom Boha. Tak ako vzdávame úctu Pánovmu chrámu, mali by sme si ctiť vhodným spôsobom všetky telá, v ktorých sídli Paramātmā a nemali by sme zabúdať na nikoho.

Nogle af dem, der håner Kṛṣṇa, og som er inficeret af māyāvādī- filosofien, citerer et vers fra Śrīmad-Bhāgavatam (3.29.21) som bevis på, at Kṛṣṇa kun er et almindeligt menneske. Ahaṁ sarveṣu bhūteṣu, bhūtātmāvasthitaḥ sadā: “Den Højeste findes i alle levende væsener.” Vi gør bedre i at forstå nævnte vers fra vaiṣṇava-ācāryaer som Jīva Gosvāmī og Viśvanātha Cakravartī Ṭhākura i stedet for at lytte til fortolkninger fra uautoriserede personer, der håner Kṛṣṇa. Jīva Gosvāmī skriver i sin kommentar til dette vers, at Kṛṣṇa befinder Sig i Sin fuldstændige ekspansion som Paramātmā eller Oversjælen i de bevægelige såvel som ubevægelige skabninger, så alle nye hengivne, der blot retter deres opmærksomhed mod arcā-mūrtien, den Højeste Herres form i templet, og ikke respekterer andre levende væsener, dyrker Herrens tempelform til ingen nytte. Der findes tre slags hengivne, og novicen befinder sig på det laveste trin. Begynderen viser Deiteten i templet større opmærksomhed, end han viser andre hengivne, så Viśvanātha Cakravartī Ṭhākura advarer om, at en sådan mentalitet skal korrigeres. En hengiven bør se, at fordi Kṛṣṇa er til stede i alles hjerter som Paramātmā, er hver eneste krop en legemliggørelse af eller tempel for den Højeste Herre, så ligesom man viser Herrens tempel sin respekt, skal man på samme måde vise alle kroppe, som Paramātmā bor i, tilbørlig respekt. Alle skal derfor vises behørig respekt og må ikke ringeagtes.

Mnohí impersonalisti znevažujú chrámové obrady. Hovoria, že vzhľadom k tomu, že Boh je všade, nemali by sme sa obmedzovať na uctievanie Boha v chrámoch. Ale ak je Boh všade, nie je vari aj v chrámoch alebo v Božstvách? Spor medzi personalistami a impersonalistami bude stále pokračovať. Dokonalý Kṛṣṇov oddaný však vie, že Kṛṣṇa je všadeprítomný Najvyšší Pán, čo potvrdzuje aj Brahma-saṁhita. Napriek tomu, že Kṛṣṇa nikdy neopustí Svoje sídlo, Goloku Vṛndāvan, je prítomný v každej časti hmotného a duchovného stvorenia vďaka Svojim rôznym energiám a vteleniam.

Der er også mange upersonalister, der taler nedsættende om tempeltilbedelse. De siger, at hvis Gud er overalt, hvorfor skal man så begrænse sig til at dyrke Ham i templet? Men hvis Gud er alle vegne, er Han så ikke også i templet eller i Deiteten? Selv om personalister og upersonalister bestandigt vil strides med hinanden, er en fuldendt hengiven i Kṛṣṇa-bevidsthed klar over, at skønt Kṛṣṇa er den Højeste Personlighed, er Han altgennemtrængende, som det bekræftes i Brahma-saṁhitā (5.35). Selv om Hans personlige bolig er Goloka Vṛndāvana, og Han altid opholder Sig der, er Han gennem Sine forskellige manifestationer af energi og i kraft af Sine fuldstændige ekspansioner til stede overalt i hver eneste del af de materielle og åndelige skabelser.