VERŠ 14
TEXT 14
Verš
Tekstas
yo māṁ smarati nityaśaḥ
tasyāhaṁ su-labhaḥ pārtha
nitya-yuktasya yoginaḥ
yo māṁ smarati nityaśaḥ
tasyāhaṁ su-labhaḥ pārtha
nitya-yuktasya yoginaḥ
Synonyma
Synonyms
ananya-cetāḥ — s neochvejnou mysľou; satatam — stále; yaḥ — každý; mām — na Mňa; smarati — myslí; nityaśaḥ — vždy; tasya — jemu; aham — som; su-labhaḥ — ľahko dostupný; pārtha — ó, syn Pṛthy; nitya — vždy; yuktasya — slúži; yoginaḥ — pre oddaného.
Překlad
Translation
Pre toho, kto na Mňa neustále s oddanosťou myslí, som ľahko dostupný, ó, syn Pṛthy, lebo mi neprestajne oddane slúži.
Význam
Purport
V tomto verši sa opisuje cieľ, kam napokon prídu čistí oddaní Najvyššej Božskej Osobnosti, zamestnaných bhakti-yogou. V predchádzajúcej kapitole boli opísané štyri druhy oddaných (trpiaci, túžiaci po hmotnom bohatstve, zvedaví a špekulatívni filozofi) a rôzne druhy vyslobodenia z hmotného zapletenia (karma-yoga, jñāna-yoga a haṭha-yoga). V týchto systémoch nájdeme isté prvky bhakti, ale v tomto verši sa Śrī Kṛṣṇa zmieňuje o čistej bhakti-yoge bez prvkov jñāny, karmy alebo haṭhy. Slová ananya-cetāḥ naznačujú, že oddaní venujúci sa bhakti-yoge túžia iba po Kṛṣṇovi. Čistý oddaný sa netúži dostať na nebeské planéty, nehľadá spásu či vyslobodenie z hmotného zapletenia a ani nechce splynúť s brahmajyoti. Čistý oddaný netúži po ničom.
V Caitanya-caritāmṛte je čistý oddaný nazvaný niṣkāma, čo znamená, že nemá osobné záujmy. Následkom toho je dokonale vyrovnaný na rozdiel od ľudí, ktorí usilujú o osobný zisk. Jñāna-yogīni, karma-yogīni a haṭha-yogīni usilujú o svoje osobné záujmy, ale čistý oddaný chce potešiť len Najvyššieho Pána. Kṛṣṇa hovorí, že Ho ľahko dosiahnu tí, ktorí Mu neprestajne slúžia.
KOMENTARAS: Posmas nusako galutinį tikslą, kurį pasiekia besąlygiškai Aukščiausiajam Dievo Asmeniui pasiaukoję bhaktai, tarnaujantys Jam pagal bhakti-yogos sistemą. Ankstesniuose posmuose buvo paminėti keturi bhaktų tipai: kenčiantys, smalsūs, ieškantys materialios naudos ir spekuliatyvūs filosofai. Ten buvo nusakyti ir skirtingi išsivadavimo keliai: karma- yoga, jñāna-yoga ir haṭha-yoga. Šios yogos sistemos iš dalies grindžiamos bhakti, tačiau šiame posme kalbama būtent apie gryną bhakti-yogą, be jokių jñānos, karmos ar haṭhos priemaišų. Žodis ananya-cetāḥ pažymi, kad tyras bhakti-yogas netrokšta nieko, išskyrus Kṛṣṇą. Tyras bhaktas nenori pakilti į dangaus planetas, nesiekia vienovės su brahmajyoti – išvadavimo iš materijos pinklių. Tyras bhaktas netrokšta nieko. „Caitanya-caritāmṛtoje“ jis vadinamas niṣkāma – neturinčiu jokių asmeninių išskaičiavimų. Visiška ramybė – tai jo privilegija, ji nepriklauso tiems, kurie vaikosi asmeninės naudos. Jñāna-yogas, karma-yogas, haṭha-yogas turi savanaudiškų tikslų, tuo tarpu tobulas bhaktas tenori tik suteikti malonumo Aukščiausiajam Dievo Asmeniui ir netrokšta nieko kito. Todėl Viešpats sako, kad kiekvienas, kuris besąlygiškai pasiaukojo Jam, lengvai Jį laimi.
Kṛṣṇa má veľa rôznych expanzií a inkarnácií, ako sú Rāma a Nṛsiṁha. Oddaný môže slúžiť ktorejkoľvek z týchto transcendentálnych podôb Najvyššieho Pána a nestretne sa pritom s ťažkosťami, ktoré trápia adeptov iných yog. Vykonávať bhakti-yogu je veľmi jednoduché, čisté a ľahké. Môžeme jednoducho začať spievaním Hare Kṛṣṇa mantry. Śrī Kṛṣṇa je veľmi milostivý ku všetkým, ale ako sme už vysvetlili, obzvlášť je naklonený tým, ktorí Mu oddane a láskyplne slúžia. Pán takým oddaným rôznymi spôsobmi pomáha. Ako sa uvádza vo Vedach (Kaṭha Upaniṣad 1.2.23): yam evaiṣa vṛṇute tena labhyas/ tasyaiṣa ātmā vivṛṇute tanuṁ svām. „Človek, ktorý je úplne odovzdaný a oddane slúži Najvyššiemu Pánovi, môže Najvyššieho poznať takého, aký Je.“ A v Bhagavad-gīte (10.10.): dadāmi buddhi-yogaṁ tam. „Pán dáva takému oddanému dostatočnú inteligenciu, aby mohol nakoniec prísť k Nemu a dosiahnuť Jeho duchovné kráľovstvo.“
Tyras bhaktas visuomet su pasiaukojimu tarnauja Kṛṣṇai, vienam iš įvairių Jo asmeniškų pavidalų. Kṛṣṇa apsireiškia įvairiomis pilnutinėmis ekspansijomis ir inkarnacijomis, pavyzdžiui, Rāma ar Nṛsiṁha. Bhaktas gali pasirinkti bet kurį iš šių transcendentinių Aukščiausio Viešpaties pavidalų ir, su meile Jam tarnaudamas, sutelkti į Jį savo protą. Tokiam bhaktui nekyla problemų, kurios kamuoja praktikuojančius kitas yogas. Bhakti- yoga labai paprasta ir skaisti, ją lengva atlikti. Pradėti galima tiesiog Hare Kṛṣṇa kartojimu. Viešpats maloningas visiems, tačiau, kaip minėjome, Jis ypač palankus tiems, kurie nuolatos ir nenukrypstamai Jam tarnauja. Tokiems bhaktams Viešpats įvairiapusiškai padeda. Vedose („Kaṭha Upaniṣada“ 1.2.23) teigiama: yam evaiṣa vṛṇute tena labhyas/ tasyaiṣa ātmā vivṛṇute tanuṁ svāṁ – kas yra visiškai atsidavęs Aukščiausiajam Viešpačiui ir su pasiaukojimu Jam tarnauja, tas pažįsta Jį tokį, koks Jis yra. O „Bhagavad-gītoje“ (10.10) sakoma: dadāmi buddhi-yogaṁ tam – tokiam bhaktui Viešpats duoda tiek išminties, kad šis galėtų ateiti pas Jį į dvasinę karalystę.
Zvláštnou vlastnosťou čistého oddaného je, že vždy myslí na Kṛṣṇu bez ohľadu na miesto a čas. Nič by mu v tom nemalo brániť. Mal by byť schopný vykonávať oddanú službu vždy a všade. Niekedy sa hovorí, že oddaný by mal žiť na posvätných miestach, ako je Vṛndāvana alebo iné sväté miesta, kde žil Kṛṣṇa, no čistý oddaný môže žiť kdekoľvek a vytvoriť tam vṛndāvanskú atmosféru svojou oddanou službou. Preto Śrī Advaita povedal Caitanyovi Mahāprabhuovi: „Všade, kde si, ó, Pane — tam je Vṛndāvana.“
Išskirtinė tyro bhakto savybė ta, kad jis visada, nepriklausomai nuo laiko ir vietos, mąsto tiktai apie Kṛṣṇą ir apie nieką daugiau. Tam niekas neturi kliudyti. Jis turi būti pasiryžęs tarnauti bet kur ir bet kada. Kai kas teigia, kad bhaktas turįs gyventi šventose vietose: Vṛdāvanoje ar kokiame nors šventame mieste, kur gyveno Viešpats. Tačiau tyras bhaktas gali gyventi bet kur ir pasiaukojimo tarnyste Viešpačiui sukurti Vṛndāvanos atmosferą. Śrī Advaita kartą taip tarė Viešpačiui Caitanyai: „Kur Tu, o Viešpatie – ten Vṛndāvana.“
Čistý oddaný stále myslí na Kṛṣṇu a medituje o Kṛṣṇovi, čo naznačujú slová satatam a nityaśaḥ (vždy, neustále, každý deň). Pre oddaného s takými vlastnosťami je Śrī Kṛṣṇa dostupný veľmi ľahko. Bhagavad-gītā vyzdvihuje bhakti-yogu nad všetky ostatné yogy. Bhakti-yogīni zvyčajne slúžia piatimi spôsobmi: 1. neutrálnou oddanou službou Bohu (śānta-bhakta), 2. slúžia Bohu ako služobník (dāsya-bhakta), 3. slúžia Bohu ako priateľ (sākhya-bhakta), 4. slúžia Bohu ako rodič (vātsalya-bhakta) a 5. slúžia Bohu ako milenec (mādhura-bhakta). Čistý oddaný vždy oddane slúži Najvyššiemu Pánovi v akomkoľvek z týchto transcendentálnych láskyplných vzťahov; nemôže Naňho nikdy zabudnúť, a preto sa k Nemu ľahko navráti. Tak ako oddaný nemôže ani na chvíľu zabudnúť na Najvyššieho Pána, tak ani Pán nemôže zabudnúť na Svojho oddaného. Také veľké šťastie prináša vedomie Kṛṣṇu alebo spievanie Hare Kṛṣṇa mahā-mantry: Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare.
Žodžiai satatam ir nityaśah, reiškiantys „visada“, „reguliariai“ ar „kasdien“, rodo, kad tyras bhaktas visą laiką prisimena Kṛṣṇą ir Jį medituoja. Tokiom savybėm pasižyminčiam tyram bhaktui Viešpats labai lengvai pasiekiamas. Bhakti-yoga – tai sistema, kuriai Gīta teikia pirmenybę. Paprastai bhakti-yogai tarnauja penkiais skirtingais būdais: (1) śānta- bhakta atlieka neutralią pasiaukojimo tarnystę; (2) dāsya-bhakta pasiaukojęs tarnauja, atlikdamas tarno vaidmenį; (3) sākhya-bhakta tarnauja, atlikdamas draugo vaidmenį; (4) vātsalya-bhakta tarnauja, atlikdamas vieno iš tėvų vaidmenį; (5) mādhurya-bhakta tarnauja Aukščiausiajam Viešpačiui kaip mylimam sutuoktiniui. Bet kuriuo iš šių atvejų tyras bhaktas nuolatos su transcendentine meile tarnauja Aukščiausiajam Viešpačiui ir negali Jo pamiršti, taigi Viešpats jam lengvai pasiekiamas. Kaip tyras bhaktas nė akimirkai negali pamiršti Aukščiausiojo Viešpaties, taip ir Aukščiausiasis Viešpats nė akimirkai neužmiršta Savo tyro bhakto. Šį didį palaiminimą teikia Kṛṣṇos įsisąmoninimo procesas, mahā-mantros kartojimas: Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare.