Skip to main content

VERŠ 14

VERSO 14

Verš

Texto

ananya-cetāḥ satataṁ
yo māṁ smarati nityaśaḥ
tasyāhaṁ su-labhaḥ pārtha
nitya-yuktasya yoginaḥ
ananya-cetāḥ satataṁ
yo māṁ smarati nityaśaḥ
tasyāhaṁ su-labhaḥ pārtha
nitya-yuktasya yoginaḥ

Synonyma

Sinônimos

ananya-cetāḥ — s neochvejnou mysľou; satatam — stále; yaḥ — každý; mām — na Mňa; smarati — myslí; nityaśaḥ — vždy; tasya — jemu; aham — som; su-labhaḥ — ľahko dostupný; pārtha — ó, syn Pṛthy; nitya — vždy; yuktasya — slúži; yoginaḥ — pre oddaného.

ananya-cetāḥ — sem desvio da mente; satatam — sempre; yaḥ — qualquer um que; mām — a Mim (Kṛṣṇa); smarati — lembra; nityaśaḥ — regularmente; tasya — para ele; aham — Eu sou; su-labhaḥ — muito fácil de alcançar; pārtha — ó filho de Pṛthā; nitya — regularmente; yuktasya — ocupado; yoginaḥ — para o devoto.

Překlad

Tradução

Pre toho, kto na Mňa neustále s oddanosťou myslí, som ľahko dostupný, ó, syn Pṛthy, lebo mi neprestajne oddane slúži.

Para aquele que sempre se lembra de Mim sem desvios, Eu sou fácil de obter, ó filho de Pṛthā, devido à sua constante ocupação no serviço devocional.

Význam

Comentário

V tomto verši sa opisuje cieľ, kam napokon prídu čistí oddaní Najvyššej Božskej Osobnosti, zamestnaných bhakti-yogou. V predchádzajúcej kapitole boli opísané štyri druhy oddaných (trpiaci, túžiaci po hmotnom bohatstve, zvedaví a špekulatívni filozofi) a rôzne druhy vyslobodenia z hmotného zapletenia (karma-yoga, jñāna-yoga a haṭha-yoga). V týchto systémoch nájdeme isté prvky bhakti, ale v tomto verši sa Śrī Kṛṣṇa zmieňuje o čistej bhakti-yoge bez prvkov jñāny, karmy alebo haṭhy. Slová ananya-cetāḥ naznačujú, že oddaní venujúci sa bhakti-yoge túžia iba po Kṛṣṇovi. Čistý oddaný sa netúži dostať na nebeské planéty, nehľadá spásu či vyslobodenie z hmotného zapletenia a ani nechce splynúť s brahmajyoti. Čistý oddaný netúži po ničom.

V Caitanya-caritāmṛte je čistý oddaný nazvaný niṣkāma, čo znamená, že nemá osobné záujmy. Následkom toho je dokonale vyrovnaný na rozdiel od ľudí, ktorí usilujú o osobný zisk. Jñāna-yogīni, karma-yogīni a haṭha-yogīni usilujú o svoje osobné záujmy, ale čistý oddaný chce potešiť len Najvyššieho Pána. Kṛṣṇa hovorí, že Ho ľahko dosiahnu tí, ktorí Mu neprestajne slúžia.

Este verso descreve especificamente o destino final alcançado pelos devotos imaculados que servem à Suprema Personalidade de Deus em bhakti-yoga. Versos anteriores mencionaram quatro tipos diferentes de devotos — os aflitos, os inquisitivos, aqueles que buscam ganho material e os filósofos especuladores. Também foram descritos diversos processos de liberação: karma-yoga, jñāna-yoga e haṭha-yoga. Os princípios destes sistemas de yoga contêm um pouco de bhakti, mas este verso menciona particularmente a bhakti-yoga pura, sem nenhuma mistura de jñāna, karma ou haṭha. Como o indica a palavra ananya-cetāḥ, em bhakti-yoga pura tudo o que o devoto deseja é Kṛṣṇa. O devoto puro não deseja promoção aos planetas celestiais, nem busca unidade com o brahmajyoti, nem salvar-se ou libertar-se do enredamento material. O devoto puro nada deseja. No Caitanya-caritāmṛta, ele é chamado niṣkāma, e isto significa que não tem nenhum desejo interesseiro. A paz perfeita habita somente nele, e não naqueles que lutam por ganho pessoal. Enquanto um jñāna-yogī, karma-yogī ou haṭha-yogī têm seus próprios interesses egoístas, o devoto perfeito tem como desejo único agradar à Suprema Personalidade de Deus. Por isso, o Senhor diz que para aquele que é inabalavelmente devotado a Ele será fácil alcançá-lO.

Kṛṣṇa má veľa rôznych expanzií a inkarnácií, ako sú Rāma a Nṛsiṁha. Oddaný môže slúžiť ktorejkoľvek z týchto transcendentálnych podôb Najvyššieho Pána a nestretne sa pritom s ťažkosťami, ktoré trápia adeptov iných yog. Vykonávať bhakti-yogu je veľmi jednoduché, čisté a ľahké. Môžeme jednoducho začať spievaním Hare Kṛṣṇa mantry. Śrī Kṛṣṇa je veľmi milostivý ku všetkým, ale ako sme už vysvetlili, obzvlášť je naklonený tým, ktorí Mu oddane a láskyplne slúžia. Pán takým oddaným rôznymi spôsobmi pomáha. Ako sa uvádza vo Vedach (Kaṭha Upaniṣad 1.2.23): yam evaiṣa vṛṇute tena labhyas/ tasyaiṣa ātmā vivṛṇute tanuṁ svām. „Človek, ktorý je úplne odovzdaný a oddane slúži Najvyššiemu Pánovi, môže Najvyššieho poznať takého, aký Je.“ A v Bhagavad-gīte (10.10.): dadāmi buddhi-yogaṁ tam. „Pán dáva takému oddanému dostatočnú inteligenciu, aby mohol nakoniec prísť k Nemu a dosiahnuť Jeho duchovné kráľovstvo.“

O devoto puro sempre se ocupa em prestar serviço devocional a um dos vários aspectos pessoais de Kṛṣṇa. Kṛṣṇa tem várias expansões plenárias e encarnações, tais como Rāma e Nṛsiṁha, e o devoto pode escolher fixar sua mente no serviço amoroso a qualquer uma destas formas transcendentais do Senhor Supremo. Tal devoto não encontra nenhum dos problemas que afligem os praticantes de outras yogas. A bhakti-yoga é muito simples, pura e fácil de executar. Pode-se começar simplesmente cantando Hare Kṛṣṇa. O Senhor é misericordioso para com todos, porém, como já explicamos, Ele está inclinado em especial àqueles que sempre O servem sem desvios. O Senhor ajuda esses devotos de várias maneiras. Como se afirma nos Vedas (Kaṭha Upaniṣad 1.2.23), yam evaiṣa vṛṇute tena labhyas/ tasyaiṣa ātmā vivṛṇute tanuṁ svām: quem está plenamente rendido e ocupado no serviço devocional ao Senhor Supremo pode compreender o Senhor Supremo como Ele é. E como se diz no Bhagavad-gītā (10.10), dadāmi buddhi-yogaṁ tam: o Senhor dá a esse devoto inteligência bastante para que, por fim, ele possa alcançá-lO em Seu reino espiritual.

Zvláštnou vlastnosťou čistého oddaného je, že vždy myslí na Kṛṣṇu bez ohľadu na miesto a čas. Nič by mu v tom nemalo brániť. Mal by byť schopný vykonávať oddanú službu vždy a všade. Niekedy sa hovorí, že oddaný by mal žiť na posvätných miestach, ako je Vṛndāvana alebo iné sväté miesta, kde žil Kṛṣṇa, no čistý oddaný môže žiť kdekoľvek a vytvoriť tam vṛndāvanskú atmosféru svojou oddanou službou. Preto Śrī Advaita povedal Caitanyovi Mahāprabhuovi: „Všade, kde si, ó, Pane — tam je Vṛndāvana.“

A qualificação especial do devoto puro é que ele não desvia seu pensamento de Kṛṣṇa, não importa o tempo ou o lugar. Ele não deve se deixar abater por impedimentos e deve ser capaz de executar seu serviço em qualquer lugar e a qualquer hora. Alguns dizem que o devoto deve permanecer em lugares sagrados como Vṛndāvana ou em alguma cidade sagrada onde o Senhor morou, mas o devoto puro pode viver em qualquer lugar e, com seu serviço devocional, criar uma atmosfera de Vṛndāvana. Foi Śrī Advaita que disse ao Senhor Caitanya: “Onde quer que Você esteja, ó Senhor, tal lugar é Vṛndāvana”.

Čistý oddaný stále myslí na Kṛṣṇu a medituje o Kṛṣṇovi, čo naznačujú slová satatam a nityaśaḥ (vždy, neustále, každý deň). Pre oddaného s takými vlastnosťami je Śrī Kṛṣṇa dostupný veľmi ľahko. Bhagavad-gītā vyzdvihuje bhakti-yogu nad všetky ostatné yogy. Bhakti-yogīni zvyčajne slúžia piatimi spôsobmi: 1. neutrálnou oddanou službou Bohu (śānta-bhakta), 2. slúžia Bohu ako služobník (dāsya-bhakta), 3. slúžia Bohu ako priateľ (sākhya-bhakta), 4. slúžia Bohu ako rodič (vātsalya-bhakta) a 5. slúžia Bohu ako milenec (mādhura-bhakta). Čistý oddaný vždy oddane slúži Najvyššiemu Pánovi v akomkoľvek z týchto transcendentálnych láskyplných vzťahov; nemôže Naňho nikdy zabudnúť, a preto sa k Nemu ľahko navráti. Tak ako oddaný nemôže ani na chvíľu zabudnúť na Najvyššieho Pána, tak ani Pán nemôže zabudnúť na Svojho oddaného. Také veľké šťastie prináša vedomie Kṛṣṇu alebo spievanie Hare Kṛṣṇa mahā-mantry: Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare.

Como indicam as palavras satatam e nityaśaḥ, que significam “sempre”, “regularmente” ou “todos os dias”, o devoto puro constantemente lembra-se de Kṛṣṇa e medita nEle. Estas são as qualificações do devoto puro para quem o Senhor é mais facilmente acessível. Bhakti-yoga é o sistema que o Gītā recomenda acima de todos os outros. De um modo geral, os bhakti-yogīs estão ocupados de cinco maneiras diferentes: (1) śānta-bhakta, ocupados em serviço devocional em neutralidade; (2) dāsya-bhakta, ocupados em serviço devocional como servos; (3) sakhya-bhakta, ocupados como amigos; (4) vātsalya-bhakta, ocupados como pai ou mãe; e (5) mādhurya-bhakta, ocupados como amantes conjugais do Senhor Supremo. Em qualquer uma dessas maneiras, o devoto puro sempre se ocupa no serviço transcendental amoroso ao Senhor Supremo e não pode esquecer-se dEle, e por isso facilmente O alcança. O devoto puro não pode esquecer-se do Senhor Supremo nem por um momento sequer, e da mesma forma o Senhor Supremo não Se esquece de Seu devoto puro nem por um momento sequer. Esta é a grande bênção recebida através do processo da consciência de Kṛṣṇa quando se canta o mahā-mantra — Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare.