VERŠ 1
STIH 1
Verš
Tekst
sannyāsaṁ karmaṇāṁ kṛṣṇa
punar yogaṁ ca śaṁsasi
yac chreya etayor ekaṁ
tan me brūhi su-niścitam
sannyāsaṁ karmaṇāṁ kṛṣṇa
punar yogaṁ ca śaṁsasi
yac chreya etayor ekaṁ
tan me brūhi su-niścitam
Synonyma
Synonyms
arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; sannyāsam — odriekanie; karmaṇām — všetkých činov; kṛṣṇa — ó, Kṛṣṇa; punaḥ — zasa; yogam — oddaná služba; ca — tiež; śaṁsasi — Ty velebíš; yat — ktorá; śreyaḥ — je prospešnejšia; etayoḥ — z týchto dvoch; ekam — jeden; tat — to; me — mne; brūhi — prosím, povedz; su-niścitam — naisto.
arjunaḥ uvāca – Arjuna reče; sannyāsam – odricanje; karmaṇām – od svih djelatnosti; kṛṣṇa – o Kṛṣṇa; punaḥ – ponovno; yogam – predano služenje; ca – također; śaṁsasi – hvališ; yat – što; śreyaḥ – bolje je; etayoḥ – od ta dva; ekam – jedno; tat – to; me – meni; brūhi – molim Te, reci; su-niścitam – jasno.
Překlad
Translation
Arjuna riekol: „Ó, Kṛṣṇa, najprv ma žiadaš, aby som sa zriekol činov, a potom mi zasa odporúčaš činnosť v duchu oddanosti. Prosím Ťa, povedz mi naisto, čo z toho je lepšie?“
Arjuna reče: O Kṛṣṇa, najprije tražiš od mene da se odreknem djelovanja, a onda mi preporučuješ djelovanje s predanošću. Molim Te, reci mi sada jasno što je bolje?
Význam
Purport
V tejto kapitole Bhagavad-gīty Śrī Kṛṣṇa hovorí, že oddaná činnosť je lepšia než suchá mentálna špekulácia. Oddaná služba je tiež jednoduchšia, pretože vďaka svojej transcendentálnej povahe zbavuje človeka následkov jeho činov. Druhá kapitola podáva predbežné poznanie o duši a o jej uväznení v hmotnom tele. Vysvetľuje tiež, ako sa dostať z hmotného zajatia pomocou buddhi-yogy alebo oddanej služby. V tretej kapitole bolo povedané, že človek, ktorý koná s duchovným vedomím, nemusí vykonávať žiadne povinnosti. A v štvrtej kapitole povedal Kṛṣṇa Arjunovi, že všetky obetné činy vrcholia v poznaní. Na konci štvrtej kapitoly mu však radí, aby precitol a bojoval s dokonalým poznaním. Kṛṣṇa zdôraznil dôležitosť oddanej činnosti, no zároveň i nečinnosti v poznaní, čím Arjunu zmiatol v jeho odhodlaní. Arjuna pochopil, že odriekanie založené na poznaní znamená zastavenie všetkých činností určených na uspokojenie zmyslov. Ak však oddane slúžime, ako môžeme byť nečinní? Inými slovami, Arjuna si myslel, že sannyāsa, odriekanie založené na poznaní, musí byť zbavené všetkých činností, pretože usudzoval, že činnosť a odriekanie nemožno zlúčiť. Zdá sa, že nepochopil, že čin konaný s úplným poznaním nenesie žiadne následky, a preto je to vlastne nečin. Pýta sa teda, či má zanechať všetky činnosti, alebo má konať s úplným poznaním.
SMISAO: U ovom poglavlju Bhagavad-gīte Gospodin izjavljuje da je predano služenje bolje od suhoparne umne spekulacije. Predano je služenje lakše od umne spekulacije, jer zbog svoje transcendentalne prirode oslobađa osobu posljedica. U drugom poglavlju Kṛṣṇa je objasnio osnovno znanje o duši i njezinu zatočeništvu u materijalnom tijelu. Također je objasnio kako se buddhi-yogom, predanim služenjem, može osloboditi materijalnog zatočeništva. U trećem je poglavlju objasnio da osoba utemeljena na razini znanja nema više nikakvih dužnosti, a u četvrtom je poglavlju rekao Arjuni da sve vrste žrtvovanja dosežu vrhunac u znanju. Međutim, na kraju četvrtoga poglavlja Gospodin savjetuje Arjuni da se probudi i bori, utemeljen u savršenu znanju. Tako je istodobno naglašavajući važnost djelovanja s predanošću i neaktivnosti utemeljene na znanju zbunio Arjunu i pokolebao ga u njegovoj odlučnosti. Arjuna misli da odricanje utemeljeno na znanju podrazumijeva prestanak svih osjetilnih djelatnosti, ali ako netko predano služi, kako prestaje djelovati? Drugim riječima, Arjuna misli da sannyāsa, odnosno odricanje sa znanjem, podrazumijeva potpunu neaktivnost, jer su djelovanje i odricanje, po njegovu mišljenju, nespojivi. Čini se da nije shvatio da djelovanje s punim znanjem ne donosi posljedice i da se zato ne razlikuje od neaktivnosti. Zbog toga pita treba li potpuno prestati djelovati ili treba djelovati s potpunim znanjem.