Skip to main content

KAPITOLA PIATA

Karma-yoga — konanie s mysľou upretou na Kṛṣṇu

Devanagari

अर्जुन उवाच ।
संन्यासं कर्मणां कृष्ण पुनर्योगं च शंससि
यच्छ्रेय एतयोरेकं तन्मे ब्रूहि सुनिश्चितम् ॥ ५.१ ॥

Verš

arjuna uvāca
sannyāsaṁ karmaṇāṁ kṛṣṇa
punar yogaṁ ca śaṁsasi
yac chreya etayor ekaṁ
tan me brūhi su-niścitam

Synonyma

arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; sannyāsam — odriekanie; karmaṇām — všetkých činov; kṛṣṇa — ó, Kṛṣṇa; punaḥ — zasa; yogam — oddaná služba; ca — tiež; śaṁsasi — Ty velebíš; yat — ktorá; śreyaḥ — je prospešnejšia; etayoḥ — z týchto dvoch; ekam — jeden; tat — to; me — mne; brūhi — prosím, povedz; su-niścitam — naisto.

Překlad

Arjuna riekol: „Ó, Kṛṣṇa, najprv ma žiadaš, aby som sa zriekol činov, a potom mi zasa odporúčaš činnosť v duchu oddanosti. Prosím Ťa, povedz mi naisto, čo z toho je lepšie?“

Význam

V tejto kapitole Bhagavad-gīty Śrī Kṛṣṇa hovorí, že oddaná činnosť je lepšia než suchá mentálna špekulácia. Oddaná služba je tiež jednoduchšia, pretože vďaka svojej transcendentálnej povahe zbavuje človeka následkov jeho činov. Druhá kapitola podáva predbežné poznanie o duši a o jej uväznení v hmotnom tele. Vysvetľuje tiež, ako sa dostať z hmotného zajatia pomocou buddhi-yogy alebo oddanej služby. V tretej kapitole bolo povedané, že človek, ktorý koná s duchovným vedomím, nemusí vykonávať žiadne povinnosti. A v štvrtej kapitole povedal Kṛṣṇa Arjunovi, že všetky obetné činy vrcholia v poznaní. Na konci štvrtej kapitoly mu však radí, aby precitol a bojoval s dokonalým poznaním. Kṛṣṇa zdôraznil dôležitosť oddanej činnosti, no zároveň i nečinnosti v poznaní, čím Arjunu zmiatol v jeho odhodlaní. Arjuna pochopil, že odriekanie založené na poznaní znamená zastavenie všetkých činností určených na uspokojenie zmyslov. Ak však oddane slúžime, ako môžeme byť nečinní? Inými slovami, Arjuna si myslel, že sannyāsa, odriekanie založené na poznaní, musí byť zbavené všetkých činností, pretože usudzoval, že činnosť a odriekanie nemožno zlúčiť. Zdá sa, že nepochopil, že čin konaný s úplným poznaním nenesie žiadne následky, a preto je to vlastne nečin. Pýta sa teda, či má zanechať všetky činnosti, alebo má konať s úplným poznaním.

Devanagari

श्रीभगवानुवाच ।
संन्यासः कर्मयोगश्च निःश्रेयसकरावुभौ
तयोस्तु कर्मसंन्यासात्कर्मयोगो विशिष्यते ॥ ५.२ ॥

Verš

śrī-bhagavān uvāca
sannyāsaḥ karma-yogaś ca
niḥśreyasa-karāv ubhau
tayos tu karma-sannyāsāt
karma-yogo viśiṣyate

Synonyma

śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; sannyāsaḥ — zrieknutie sa činov; karma-yogaḥ — činnosť s oddanosťou; ca — aj; niḥśreyasa-karau — vedú k ceste oslobodenia; ubhau — obidve; tayoḥ — z týchto dvoch; tu — však; karma-sannyāsāt — v porovnaní s odriekaním plodonosných činností; karma-yogaḥ — činnosť s oddanosťou; viśiṣyate — je lepšia.

Překlad

Vznešený riekol: „Zrieknutie sa činnosti i činnosť s oddanosťou vedú k vyslobodeniu. Z týchto dvoch je však oddaná služba lepšia než zrieknutie sa činnosti.

Význam

Plodonosné činnosti, ktorých cieľom je zmyslový pôžitok, sú príčinou hmotného otroctva. Pokým sa človek zaoberá činnosťami, ktoré sú určené na zväčšenie telesného pohodlia, bude sa určite prevteľovať z tela do tela, a tak neustále žiť v hmotnom zajatí. To je potvrdené v Śrīmad-Bhāgavatame (5.5.4-6):

nūnaṁ pramattaḥ kurute vikarma
yad indriya-prītaya āpṛṇoti
na sādhu manye yata ātmano ’yam
asann api kleśa-da āsa dehaḥ
parābhavas tāvad abodha-jāto
yāvan na jijñāsata ātma-tattvam
yāvat kriyās tāvad idaṁ mano vai
karmātmakaṁ yena śarīra-bandhaḥ
evaṁ manaḥ karma-vaśaṁ prayuṅkte
avidyayātmany upadhīyamāne
prītir na yāvan mayi vāsudeve
na mucyate deha-yogena tāvat

„Ľudia bažia po zmyslovom pôžitku a vôbec nevedia, že terajšie telo, ktoré je plné utrpenia, je výsledkom ich niekdajších ploduchtivých činností. Hoci je toto telo dočasné a pominuteľné, je príčinou mnohého utrpenia. Preto nie je dobré konať pre zmyslový pôžitok. Ak sa človek nezačne zaujímať o svoju pravú totožnosť, jeho život treba považovať za neúspešný. Kým neporozumie svojej skutočnej totožnosti, musí pracovať pre plody svojich činov a uspokojovať zmysly, a kým jeho vedomie lipne na zmyslovom pôžitku, musí prechádzať z jedného tela do druhého. Človek musí vyvinúť lásku a oddane slúžiť Vāsudevovi, Kṛṣṇovi, aj keď je jeho myseľ pripútaná k plodonosným činnostiam a ovplyvnená nevedomosťou. Jedine potom má možnosť vymaniť sa z otroctva hmotnej existencie.“

Preto jñāna (znalosť toho, že človek nie je hmotné telo, ale duša) nestačí na vyslobodenie. Človek musí konať ako duša, lebo inak nemôže uniknúť z hmotného zajatia. Konanie s cieľom uspokojiť Kṛṣṇu však nie je na úrovni plodonosných činností. Keď človek koná s plným poznaním, posilňuje to jeho pokrok v pravom poznaní. Samotné zrieknutie sa plodonosných činností bez vedomia Kṛṣṇu v skutočnosti neočisťuje srdce podmienenej duše. Kým srdce človeka nie je očistené, musí konať s myšlienkou na odmenu. No čin určený pre Kṛṣṇovo potešenie nás automaticky oslobodí od následkov plodonosných činností, takže už nemusíme poklesnúť na hmotnú úroveň. Preto sú činnosti určené na uspokojenie Kṛṣṇu vždy vyššie než odriekanie, ktoré je vždy sprevádzané nebezpečenstvom poklesnutia. Odriekanie bez vedomia Kṛṣṇu je neúplné, čo potvrdzuje Śrīla Rūpa Gosvāmī vo svojom diele Bhakti-rasāmṛta-sindhu (1.2.258):

prāpañcikatayā buddhyā
hari-sambandhi-vastunaḥ
mumukṣubhiḥ parityāgo
vairāgyaṁ phalgu kathyate

„Keď sa ľudia túžiaci po vyslobodení zriekajú vecí spojených s Najvyššou Božskou Osobnosťou, považujúc ich za hmotné, nazýva sa ich odriekanie neúplným.“ Odriekanie je úplné, keď sa koná s vedomím, že všetko, čo jestvuje, patrí Bohu a nikto by sa nemal považovať za majiteľa čohokoľvek. Musíme pochopiť, že v skutočnosti nič nevlastníme. Ako teda môžeme hovoriť o zrieknutí sa? Ten, kto vie, že všetko je Kṛṣṇovým majetkom, si skutočne odrieka. A keďže všetko patrí Kṛṣṇovi, malo by sa všetko použiť v službe Jemu. Tento dokonalý spôsob konania s mysľou uprenou na Kṛṣṇu je oveľa lepší než akákoľvek forma vyumelkovaného odriekania, ktoré podstupujú māyāvādski sannyāsīni.

Devanagari

ज्ञेयः स नित्यसंन्यासी यो न द्वेष्टि न काङ्क्षति ।
निर्द्वन्द्वो हि महाबाहो सुखं बन्धात्प्रमुच्यते ॥ ५.३ ॥

Verš

jñeyaḥ sa nitya-sannyāsī
yo na dveṣṭi na kāṅkṣati
nirdvandvo hi mahā-bāho
sukhaṁ bandhāt pramucyate

Synonyma

jñeyaḥ — má byť pokladaný; saḥ — on; nitya — vždy; sannyāsī — človek, ktorý si odrieka; yaḥ — ktorý; na — nikdy; dveṣṭi — nenávidí; na — ani; kāṅkṣati — túži; nirdvandvaḥ — zbavený dualít; hi — istotne; mahā-bāho — ó, bojovník mocných paží; sukham — šťastne; bandhāt — z otroctva; pramucyate — celkom vyslobodený.

Překlad

Človek, ktorý netúži po výsledkoch svojich činov a ani k nim nechová nenávisť, si naozaj odrieka. Taký človek, zbavený všetkých dualít, sa ľahko vymaní z hmotného otroctva a je celkom oslobodený, ó, bojovník mocných paží.

Význam

Ten, kto si je plne vedomý Kṛṣṇu, si vždy odrieka, pretože nepociťuje k plodom svojich činov nenávisť ani túžbu. Taký človek, ktorý sa celkom oddáva transcendentálnej láskyplnej službe Pánovi, má dokonalé poznanie, lebo pozná svoje večné postavenie vo vzťahu ku Kṛṣṇovi. Dobre vie, že Kṛṣṇa je celok a on je Jeho čiastočkou. Takéto poznanie je úplné, lebo je kvalitatívne i kvantitatívne správne. Predstava rovnocennosti s Kṛṣṇom je nesprávna, pretože časť sa nemôže rovnať celku. Poznanie, že človek je kvalitatívne rovnaký ako Kṛṣṇa, ale že kvantitatívne sa od Neho líši, je správne transcendentálne poznanie, ktoré vedie k tomu, že človek sa stáva úplným sám v sebe a niet ničoho, po čom by túžil, alebo čoho by naopak ľutoval. V jeho mysli niet dualít, lebo všetka jeho práca je určená pre Kṛṣṇovo potešenie. Keď sa takto človek zbaví všetkých dualít, je oslobodený už v tomto svete.

Devanagari

सांख्ययोगौ पृथग्बालाः प्रवदन्ति न पण्डिताः ।
एकमप्यास्थितः सम्यगुभयोर्विन्दते फलम् ॥ ५.४ ॥

Verš

sāṅkhya-yogau pṛthag bālāḥ
pravadanti na paṇḍitāḥ
ekam apy āsthitaḥ samyag
ubhayor vindate phalam

Synonyma

sāṅkhya — analytické štúdium hmotného sveta; yogau — činnosť v oddanej službe; pṛthak — odlišuje sa; bālāḥ — menej inteligentní; pravadanti — hovoria; na — nikdy; paṇḍitāḥ — učení; ekam — v jednom; api — aj keď; āsthitaḥ — je umiestnený; samyak — úplne; ubhayoḥ — obidvoch; vindate — teší sa; phalam — výsledok.

Překlad

Iba nevedomí tvrdia, že oddaná služba (karma-yoga) sa odlišuje od analytického štúdia hmotného sveta (sāṅkhye). No naozaj učení hovoria, že správnym nasledovaním jednej z týchto ciest sa dosiahne výsledok oboch.

Význam

Cieľom analytického štúdia hmotného sveta je nájsť dušu bytia. Dušou hmotného vesmíru je Viṣṇu alebo Nadduša. Kto oddane slúži Pánovi, slúži zároveň Nadduši. Najskôr musíme nájsť koreň stromu a potom ho polievať. Svedomitý študent filozofie sāṅkhye najprv nájde koreň hmotného sveta, Viṣṇua, a potom sa s dokonalým poznaním odovzdá službe Pánovi. V podstate niet rozdielu medzi karma-yogou a sāṅkhyou, lebo cieľom oboch je Viṣṇu. Kto nepozná konečný cieľ, vraví, že obidve metódy sa od seba odlišujú, ale múdry pozná spoločný cieľ týchto rôznych ciest.

Devanagari

यत्सांख्यैः प्राप्यते स्थानं तद्योगैरपि गम्यते ।
एकं सांख्यं च योगं च यः पश्यति स: पश्यति ॥ ५.५ ॥

Verš

yat sāṅkhyaiḥ prāpyate sthānaṁ
tad yogair api gamyate
ekaṁ sāṅkhyaṁ ca yogaṁ ca
yaḥ paśyati sa paśyati

Synonyma

yat — čo; sāṅkhyaiḥ — prostredníctvom filozofie sāṅkhye; prāpyate — sa dosiahne; sthānam — postavenie; tat — to; yogaiḥ — oddanou službou; api — tiež; gamyate — človek môže dosiahnuť; ekam — jedno; sāṅkhyam — analytické štúdium; ca — a; yogam — čin v oddanosti; ca — a; yaḥ — ten, kto; paśyati — vidí; saḥ — on; paśyati — popravde vidí.

Překlad

Vpravde vidí ten, kto vie, že stav dosiahnutý analytickým štúdiom možno dosiahnuť aj oddanou službou a že analytické štúdium a oddaná služba sú na rovnakej úrovni.

Význam

Pravým účelom filozofického bádania je nájsť konečný životný cieľ. Keďže konečným cieľom je sebarealizácia, nie je medzi závermi vyššie zmienených metód žiadny rozdiel. Záver sāṅkhyového filozofického bádania je, že individuálna bytosť nie je súčasťou hmotného sveta, ale najvyššieho duchovného celku, a preto musí konať vo vzťahu k Najvyššiemu. Keď duša koná s mysľou uprenou na Kṛṣṇu, nachádza sa vo svojom prirodzenom postavení. Prvou zásadou sāṅkhye je odpútať sa od hmoty. V yoge oddanosti sa zas musia vykonávať činy, ktorých účelom je potešiť Kṛṣṇu. V skutočnosti sú obe metódy rovnaké, aj keď na prvý pohľad sa zdá, že jedna z nich vedie k odpútaniu a druhá k pripútanosti. Odpútanie sa od hmoty a pripútanosť ku Kṛṣṇovi je však jedno a to isté. Kto tomu rozumie, vidí veci také, aké naozaj sú.

Devanagari

संन्यासस्तु महाबाहो दुःखमाप्तुमयोगतः ।
योगयुक्तो मुनिर्ब्रह्म नचिरेणाधिगच्छति ॥ ५.६ ॥

Verš

sannyāsas tu mahā-bāho
duḥkham āptum ayogataḥ
yoga-yukto munir brahma
na cireṇādhigacchati

Synonyma

sannyāsaḥ — životné štádium odriekania; tu — však; mahā-bāho — ó, bojovník mocných paží; duḥkham — utrpenie; āptum — ovplyvní; ayogataḥ — bez oddanej služby; yoga-yuktaḥ — kto oddane slúži; muniḥ — múdry; brahma — Najvyšší; na cireṇa — bezodkladne; adhigacchati — dosiahne.

Překlad

Samotné zrieknutie sa všetkých činností bez oddanej služby Pánovi nemôže nikoho urobiť šťastným. No múdry človek zamestnaný v oddanej službe môže okamžite dosiahnuť Najvyššieho.

Význam

Existujú dva druhy sannyāsīnov, osôb v životnom stave odriekania. Māyāvādski sannyāsīni sa venujú štúdiu sāṅkhyovej filozofie, zatiaľ čo vaiṣṇavskí sannyāsīni študujú filozofiu obsiahnutú v Śrīmad-Bhāgavatame, ktorý je priamym komentárom Vedānta-sūtry. Māyāvādski sannyāsīni tiež študujú Vedānta-sūtru, ale používajú Śankarācāryov komentár, Śārīraka-bhāṣyu. Stúpenci Bhāgavatskej školy oddane slúžia Pánovi v súlade s pāñcarātrovými predpismi. Vaiṣṇavskí sannyāsīni nemajú nič spoločné s hmotnými činnosťami, napriek tomu sú vždy veľmi zaneprázdnení činnosťami v oddanej službe Pánovi. Māyāvādski sannyāsīni, zaoberajúci sa špekuláciou a štúdiom filozofie sāṅkhye a Vedānty, sa nemôžu tešiť z transcendentálnej služby Bohu. Keďže ich študovanie je nezáživné, špekulovanie o Brahmane sa im zunuje a uchyľujú sa k Śrīmad-Bhāgavatamu, ibaže bez správneho pochopenia. Napokon ich unaví aj toto štúdium. Suché špekulovanie a neosobné interpretácie māyāvādskych sannyāsīov nič neprinesie. Vaiṣṇavskí sannyāsīni, ktorí sa venujú oddanej službe, sú šťastní, keď si plnia svoje duchovné povinnosti a okrem toho majú zaručený vstup do Božieho kráľovstva. Māyāvādski sannyāsīni občas poklesnú z cesty sebarealizácie a začnú sa znovu zaoberať svetskými činmi dobročinného a ľudomilného rázu, ktoré nie sú ničím iným než hmotnými aktivitami. Z toho vyplýva, že vaiṣṇavovia zapojení do oddanej služby Kṛṣṇovi majú lepšie postavenie než impersonalisti, ktorí sa zaoberajú špekuláciami o tom, čo je a čo nie je Brahman, aj keď i oni môžu po mnohých zrodeniach dospieť k vedomiu Kṛṣṇu.

Devanagari

योगयुक्तो विशुद्धात्मा विजितात्मा जितेन्द्रियः ।
सर्वभूतात्मभूतात्मा कुर्वन्नपि न लिप्यते ॥ ५.७ ॥

Verš

yoga-yukto viśuddhātmā
vijitātmā jitendriyaḥ
sarva-bhūtātma-bhūtātmā
kurvann api na lipyate

Synonyma

yoga-yuktaḥ — zamestnaný oddanou službou; viśuddha-ātmā — očistená duša; vijita-ātmā — kto sa ovláda; jita-indriyaḥ — pokoril svoje zmysly; sarva-bhūta — k všetkým živým bytostiam; ātma-bhūta-ātmā — súcitný; kurvan api — hoci koná; na — nikdy; lipyate — nie je zapletený.

Překlad

Človek konajúci s čistou oddanosťou, ktorý je dokonalou dušou a ktorý ovláda myseľ a zmysly, je milý všetkým a všetci sú milí jemu. Hoci je vždy činný, nikdy sa nezapletie do následkov svojich činov.

Význam

Kto kráča cestou vyslobodenia prostredníctvom oddanej služby, je milý všetkým živým bytostiam a všetky tvory sú milé jemu. Je to vďaka tomu, že si je vedomí Kṛṣṇu. Taký človek si nevie ani len predstaviť, že by nejaká živá bytosť mohla byť odlúčená od Kṛṣṇu, tak ako lístie a konáre nemôžu byť odlúčené od stromu. Plne si uvedomuje, že keď poleje koreň stromu, voda sa rozšíri do všetkých listov a konárov, alebo že keď dodá potravu žalúdku, energia sa automaticky roznesie do celého tela. Keď človek slúži Kṛṣṇovi, je služobníkom všetkých a všetci ho majú radi. Keďže sú všetci s jeho prácou spokojní, jeho vedomie je čisté. A pretože je jeho vedomie čisté, jeho myseľ je dokonale ovládnutá. A keďže je jeho myseľ ovládnutá, sú pod kontrolou aj jeho zmysly a neprichádza do úvahy, že by ich zamestnal niečím iným než službou Kṛṣṇovi. Jeho myseľ je stále pripútaná ku Kṛṣṇovi, a preto nie je možné, aby sa od Kṛṣṇu odlúčil. Nerád počúva rozhovory, ktoré sa netýkajú Kṛṣṇu, nikdy nezje jedlo, ktoré nebolo obetované Kṛṣṇovi, a netúži ani navštevovať miesta, ktoré nemajú nič spoločné s Kṛṣṇom. Preto sú jeho zmysly vždy ovládnuté. Človek ovládajúci svoje zmysly nedokáže nikoho ohrozovať. Môžeme sa spýtať: „Prečo bol teda Arjuna v boji agresívny? Nebol si vedomý Kṛṣṇu?“ Arjuna bol agresívny iba zdanlivo, pretože všetky osoby zhromaždené na bojisku pokračujú v žití ako jednotlivci; dušu predsa nemožno zabiť (ako už bolo vysvetlené v druhej kapitole). Takže z duchovného hľadiska na Kuruovskom bojisku nikto nezahynul. Všetci len vymenili svoje odevy na prianie Śrī Kṛṣṇu, ktorý bol na bojisku osobne prítomný. Preto Arjuna v skutočnosti vôbec nebojoval; iba vykonával Kṛṣṇove pokyny s mysľou uprenou na Neho. Takto sa človek nemôže nikdy zapliesť do následkov svojich činov.

Devanagari

नैव किंचित्करोमीति युक्तो मन्येत तत्त्ववित् ।
पश्यञ्श्रृण्वन्स्पृशञ्जिघ्रन्नश्नन्‌गच्छन्स्वपञ्श्वसन् ॥ ५.८ ॥
प्रलपन्विसृजन्गृह्णन्नुन्मिषन्निमिषन्नपि ।
इन्द्रियाणीन्द्रियार्थेषु वर्तन्त इति धारयन् ॥ ५.९ ॥

Verš

naiva kiñcit karomīti
yukto manyeta tattva-vit
paśyañ śṛṇvan spṛśañ jighrann
aśnan gacchan svapañ śvasan
pralapan visṛjan gṛhṇann
unmiṣan nimiṣann api
indriyāṇīndriyārtheṣu
vartanta iti dhārayan

Synonyma

na — nikdy; eva — určite; kiñcit — čokoľvek; karomi — robí; iti — tak; yuktaḥ — v božskom vedomí; manyeta — uvažujúc; tattva-vit — ten, kto pozná pravdu; paśyan — pozerá; śṛṇvan — počúva; spṛśan — hmatá; jighran — čuchá; aśnan — je; gacchan — pohybuje sa; svapan — spí; śvasan — dýcha; pralapan — hovorí; visṛjan — vylučuje; gṛhṇan — prijíma; unmiṣan — otvára; nimiṣan — zatvára; api — hoci; indriyāṇi — zmysly; indriya-artheṣu — zmyslovým pôžitkom; vartante — nech sú zamestnané; iti — takto; dhārayan — uvedomuje si.

Překlad

Človek s božským vedomím vždy dobre vie, že vlastne nič nerobí, aj napriek tomu, že sa pozerá, počúva, hmatá, čuchá, je, pohybuje sa, spí, dýcha, hovorí, vylučuje, prijíma a otvára alebo zatvára oči. Uvedomuje si pritom, že sú to len hmotné zmysly, ktoré sa zaoberajú zmyslovými predmetmi, a že on je nad ne povznesený.

Význam

Život človeka odovzdaného Kṛṣṇovi je čistý, a preto nerobí žiadnu činnosť, ktorá je závislá od piatich bezprostredných a vzdialených faktorov, a to na vykonávateľovi, mieste, činnosti, snahe a šťastí. Je to kvôli tomu, že oddane a s láskou slúži Kṛṣṇovi. Aj keď sa zdá, že jeho zmysly a telo sú aktívne, je si vždy vedomý svojho pravého postavenia, čiže je duchovne činný. Človek s materialistickým vedomím používa zmysly pre vlastné potešenie, no človek s duchovným vedomím nepoužíva svoje zmysly na nič iné, než na potešenie Kṛṣṇových zmyslov. Preto Kṛṣṇov oddaný v skutočnosti nie je pripútaný, hoci sa môže zdať, že pri svojich činnostiach zmysly používa. Zmysly, ako je zrak a sluch, sú určené na získavanie poznania, zatiaľ čo reč, vylučovanie atď. sú zmysly určené na vykonávanie istej činnosti. Človeka vedomého si Kṛṣṇu nikdy neovplyvňujú činnosti zmyslov, a keďže vie, že je večným služobníkom Boha, nerobí nikdy nič, čo by netešilo Śrī Kṛṣṇu.

Devanagari

ब्रह्मण्याधाय कर्माणि सङ्गं त्यक्त्वा करोति यः ।
लिप्यते न स पापेन पद्मपत्रमिवाम्भसा ॥ ५.१० ॥

Verš

brahmaṇy ādhāya karmāṇi
saṅgaṁ tyaktvā karoti yaḥ
lipyate na sa pāpena
padma-patram ivāmbhasā

Synonyma

brahmaṇi — Najvyššia Božská Osobnosť; ādhāya — prenechá; karmāṇi — všetky činy; saṅgam — pripútanosť; tyaktvā — zanechá; karoti — koná; yaḥ — kto; lipyate — ovplyvnený; na — nikdy; saḥ — on; pāpena — hriech; padma-patram — list lotosu; iva — ako; ambhasā — voda.

Překlad

Kto si koná svoju povinnosť bez lipnutia a plody svojej práce prenecháva Najvyššiemu Pánovi, toho sa nedotkne hriech, tak, ako sa voda nedotkne lotosového listu.

Význam

Slovo brahmaṇi znamená „s vedomím Kṛṣṇu“. Hmotný vesmír je totálnym prejavom troch kvalitatívnych zložiek hmotnej prírody, ktorý sa odborne nazýva pradhāna. Vedske hymny sarvaṁ hy etad brahma(Māṇḍūka Upaniṣad 2), tasmād etad brahma nāma-rūpam annaṁ ca jāyate (Muṇḍaka Upaniṣad 1.2.10) a mama yonir mahad brahma (Bhagavad-gītā 14.3) naznačujú, že všetko v hmotnom svete je prejavom Brahmanu, a napriek tomu, že rôzne účinky sa prejavujú rozlične, neodlišujú sa od príčiny. V Śrī Īśopaniṣade sa hovorí, že všetko súvisí s Najvyšším Brahmanom alebo s Kṛṣṇom, a preto všetko patrí Jemu. Kto si dokonale uvedomuje, že všetko treba použiť v službe Śrī Kṛṣṇovi, pretože On je zvrchovaným vlastníkom a všetko patrí Jemu, nemá nič spoločné s následkami svojich činov, či už sú čestné alebo hriešne. Aj hmotné telo sa dá zapojiť do služby Pánovi, pretože je Božím darom určeným na rôzne činnosti. Kṛṣṇa v Bhagavad-gīte (3.30) hovorí: mayi sarvāṇi karmāṇi sannyasya. „Všetky svoje činy obetuj Mne.“ Z toho vyplýva, že človek, ktorý si nie je vedomý Kṛṣṇu, koná s pocitom, že on je hmotným telom a zmyslami, zatiaľ čo ten, kto má vedomie Kṛṣṇu, koná v súlade s poznaním, že telo je Kṛṣṇovým majetkom, a preto by malo byť použité v službe Jemu. Takého človeka nikdy neznečistia hriešne činy tak, ako sa list lotosu nenamočí, aj keď sa nachádza vo vode.

Devanagari

कायेन मनसा बुद्ध्या केवलैरिन्द्रियैरपि ।
योगिनः कर्म कुर्वन्ति सङ्गं त्यक्त्वात्मशुद्धये ॥ ५.११ ॥

Verš

kāyena manasā buddhyā
kevalair indriyair api
yoginaḥ karma kurvanti
saṅgaṁ tyaktvātma-śuddhaye

Synonyma

kāyena — telom; manasā — mysľou; buddhyā — inteligenciou; kevalaiḥ — očistené; indriyaiḥ — zmysly; api — aj; yoginaḥ — osoby vedomé si Kṛṣṇu; karma — činy; kurvanti — konajú; saṅgam — pripútanosť; tyaktvā — zanechajú; ātma — seba; śuddhaye — aby sa očistili.

Překlad

Yogīni, ktorí zanechali všetkej pripútanosti, konajú svoje činy telom, mysľou, inteligenciou a zmyslami len preto, aby očistili svoje „ja“.

Význam

Oddanou a láskyplnou službou, ktorej účelom je uspokojiť Kṛṣṇove zmysly, sa každá činnosť očisťuje od všetkých hmotných nečistôt, či už ju robíme telom, mysľou, inteligenciou alebo zmyslami. Činy človeka vedomého si Kṛṣṇu neprinášajú žiadne hmotné následky. Preto očistné činnosti, ktoré sa obyčajne nazývajú sad-ācāra, môžu byť jednoducho vykonávané činnosťami vo vedomí Kṛṣṇu. Śrīla Rūpa Gosvāmī to v Bhakti-rasāmṛta-sindhu (1.2.187) opisuje takto:

īhā yasya harer dāsye
karmaṇā manasā girā
nikhilāsv apy avasthāsu
jīvan-muktaḥ sa ucyate

„Človek používajúci svoje telo, myseľ, inteligenciu a reč v službe Kṛṣṇovi je oslobodený už v tomto hmotnom svete, aj keď sa jeho činy zdajú byť hmotnými.“ Je zbavený falošného ega, lebo sa nestotožňuje s hmotným telom a ani si nemyslí, že toto telo vlastní. Dobre vie, že jeho telo i on samotný patrí Kṛṣṇovi. Vďaka tomu, že používa telo, myseľ, inteligenciu, reč, život, majetok a vlastne všetko v službe Kṛṣṇovi, sa s Ním ihneď spojí. Zbaví sa falošného ega, ktorého vplyvom si človek myslí, že je hmotným telom. To je dokonalosť vedomia Kṛṣṇu.

Devanagari

युक्तः कर्मफलं त्यक्त्वा शान्तिमाप्नोति नैष्ठिकीम् ।
अयुक्तः कामकारेण फले सक्तो निबध्यते ॥ ५.१२ ॥

Verš

yuktaḥ karma-phalaṁ tyaktvā
śāntim āpnoti naiṣṭhikīm
ayuktaḥ kāma-kāreṇa
phale sakto nibadhyate

Synonyma

yuktaḥ — ten, kto oddane slúži; karma-phalam — plody všetkých činov; tyaktvā — zrieka sa; śāntim — dokonalý mier; āpnoti — dosiahne; naiṣṭhikīm — neochvejného; ayuktaḥ — ten, kto si nie je vedomý Kṛṣṇu; kāma-kāreṇa — pre pôžitok z výsledkov činov; phale — po plodoch; saktaḥ — lipne; nibadhyate — je pripútaný.

Překlad

Duša pevne zakotvená v oddanosti dosiahne trvalý mier, lebo Mi obetuje plody svojich činov, zatiaľ čo človek, ktorý nie je spojený s Božstvom a lipne na plodoch svojich činov, je pripútaný.

Význam

Rozdiel medzi človekom vedomým si Kṛṣṇu a človekom pohrúženým v telesnom vedomí je ten, že prvý z nich je pripútaný ku Kṛṣṇovi, zatiaľ čo druhý je pripútaný k plodom svojich činov. Kto je pripútaný ku Kṛṣṇovi a všetko robí pre Jeho potešenie, je zaiste oslobodený a netúži po plodoch svojich činov. V Śrīmad-Bhāgavatame sa vysvetľuje, že obavy z výsledkov našich činností sú spôsobené konaním pod dojmom duality, teda bez poznania Absolútnej Pravdy, Kṛṣṇu, Najvyššej Božskej Osobnosti. V duchovnom živote však nejestvujú žiadne protiklady. Všetko je výtvorom Kṛṣṇovej energie a Kṛṣṇa je absolútne dobrý. Preto všetky činnosti spojené s Kṛṣṇom majú absolútnu povahu, sú transcendentálne a neprinášajú nijaké hmotné následky; a ten, kto ich vykonáva, je naplnený mierom. Naopak človek bažiaci po pominuteľnom zmyslovom pôžitku nikdy pokoj nedosiahne. To je tajomstvo vedomia Kṛṣṇu — poznanie, že bez Kṛṣṇu niet ničoho, a to je základ mieru a nebojácnosti.

Devanagari

सर्वकर्माणि मनसा संन्यस्यास्ते सुखं वशी ।
नवद्वारे पुरे देही नैव कुर्वन्न कारयन् ॥ ५.१३ ॥

Verš

sarva-karmāṇi manasā
sannyasyāste sukhaṁ vaśī
nava-dvāre pure dehī
naiva kurvan na kārayan

Synonyma

sarva — všetkých; karmāṇi — činov; manasā — v mysli; sannyasya — vzdať sa; āste — zostáva; sukham — v šťastí; vaśī — tá, ktorá sa ovláda; nava-dvāre — na mieste s deviatimi bránami; pure — v meste; dehī — vtelená duša; na — nikdy; eva — istotne; kurvan — koná; na — nie; kārayan — podnecuje.

Překlad

Vtelená bytosť, ktorá ovláda svoju povahu a v mysli sa vzdáva všetkých činov, šťastne prebýva v meste s deviatimi bránami (v hmotnom tele), nič nekoná a ani k činom nepobáda.

Význam

Vtelená duša sídli v meste s deviatimi bránami. Činnosti tela sú automaticky riadené tromi kvalitami hmotnej prírody. Aj keď je duša podriadená podmienkam tela, môže sa vlastnou vôľou dostať mimo neho, pokiaľ si to praje. Trpí len preto, že zabudla na svoju vyššiu povahu a stotožňuje sa s hmotným telom. Obnovením vedomia Kṛṣṇu môže znovu nadobudnúť svoje pôvodné postavenie a dostať sa tak zo svojej telesnej schránky. Od chvíle, keď človek začne oddane slúžiť Kṛṣṇovi s mysľou na Neho uprenou, sa okamžite povyšuje nad všetky telesné činnosti. Kto si takto usporiada svoj život a zmení spôsob svojho počínania, žije šťastne v meste s deviatimi bránami, ktoré sú vo Śvetāśvatara Upaniṣade (3.18) opísané takto:

nava-dvāre pure dehī
haṁso lelāyate bahiḥ
vaśī sarvasya lokasya
sthāvarasya carasya ca

„Najvyššia Božská Osobnosť, sídliaca v tele každej živej bytosti, ovláda všetky živé bytosti v celom vesmíre. Telo má deväť brán (dve oči, dve nosné dierky, dve uši, ústa, konečník a pohlavný orgán). Živá bytosť sa v podmienenom stave stotožňuje s telom, ale ak sa stotožňuje s Pánom sídliacim v srdci živej bytosti, bude už v tomto tele slobodná, rovnako ako Pán.“

Takže človeka vedomého si Kṛṣṇu neovplyvňujú činnosti tela — vnútorné, ani vonkajšie.

Devanagari

न कर्तृत्वं न कर्माणि लोकस्य सृजति प्रभुः ।
न कर्मफलसंयोगं स्वभावस्तु प्रवर्तते ॥ ५.१४ ॥

Verš

na kartṛtvaṁ na karmāṇi
lokasya sṛjati prabhuḥ
na karma-phala-saṁyogaṁ
svabhāvas tu pravartate

Synonyma

na — nikdy; kartṛtvam — vlastníctvo; na — ani; karmāṇi — činy; lokasya — ľudia; sṛjati — tvorí; prabhuḥ — pán tela (prirovnaného k mestu); na — ani; karma-phala — následky činov; saṁyogam — spojenie; svabhāvaḥ — tri kvality hmotnej prírody; tu — ale; pravartate — koná.

Překlad

Vtelená duša ovládajúca telo nevytvára činy ani ich plody a ani k činom nikoho nepobáda. To všetko spôsobujú tri kvality hmotnej prírody.

Význam

Živá bytosť má rovnakú povahu ako Boh, ale odlišuje sa od hmoty, Pánovej nižšej energie, čo bude vysvetlené v siedmej kapitole. Živá bytosť, ktorá je vyššej povahy, je z istej príčiny už odnepamäti v styku s hmotnou prírodou. Dočasné telo alebo hmotný príbytok, ktorý dostala, je výsledkom jej rôznych činov a ich následkov. Živá bytosť trpí následkami činností tela, pretože sa kvôli svojej nevedomosti s telom stotožňuje; v takej podmienenej atmosfére žije už odnepamäti. Len čo sa však povznesie nad činnosti tela, oslobodí sa od ich následkov. Kým sa nachádza v telesnej schránke, ktorá je prirovnávaná k mestu, zdá sa, že je jej pánom, ale v skutočnosti nie je ani jej majiteľom, ani neovláda jej činy a ich následky. Živá bytosť sa nachádza uprostred hmotného oceánu a zápasí o svoju existenciu. Vlny ňou pohadzujú a ona ich nie je schopná ovládnuť. Najlepším riešením, ako sa dostať z tohto rozbúreného mora, je transcendentálne vedomie Kṛṣṇu. Ono jediné nás ochráni pred celým tým zmätkom.

Devanagari

नादत्ते कस्यचित्पापं न चैव सुकृतं विभुः ।
अज्ञानेनावृतं ज्ञानं तेन मुह्यन्ति जन्तवः ॥ ५.१५ ॥

Verš

nādatte kasyacit pāpaṁ
na caiva sukṛtaṁ vibhuḥ
ajñānenāvṛtaṁ jñānaṁ
tena muhyanti jantavaḥ

Synonyma

na — nikdy; ādatte — prijíma; kasyacit — niekoho; pāpam — hriech; na — ani; ca — tiež; eva — určite; su-kṛtam — zbožné činy; vibhuḥ — Najvyšší Pán; ajñānena — nevedomosťou; āvṛtam — zakryté; jñānam — poznanie; tena — tým; muhyanti — sú zmätené; jantavaḥ — živé bytosti.

Překlad

Ani Najvyšší Pán sa nezúčastňuje zbožných či hriešnych činov, nech ich vykonal hocikto. Vtelené bytosti sú však zmätené nevedomosťou, ktorá zakrýva ich pravé poznanie.

Význam

Sanskṛtské slovo vibhu sa vzťahuje na Najvyššieho Pána, ktorý má neobmedzené vedomosti, bohatstvo, silu, slávu, krásu a odriekanie. Je vždy spokojný sám v Sebe a nikdy Ho neovplyvňujú hriešne či zbožné činnosti. Nevytvára nijaké osobitné situácie pre žiadnu živú bytosť. Živá bytosť pomýlená nevedomosťou si však praje žiť v určitých životných podmienkach, čo tvorí počiatok reťazca činov a ich následkov. Živá bytosť má duchovnú povahu a dokonalé poznanie. Napriek tomu však môže podľahnúť nevedomosti, lebo jej moc je obmedzená. Pán je všemocný, no živá bytosť všemocná nie je. Najvyšší Pán je vševedúci (vibhu), zatiaľ čo živá bytosť je nepatrná (aṇu). A keďže je to živá duša, má slobodu túžiť. Jej žiadosti môže splniť všemohúci Pán. Keď má živá bytosť zmätené túžby, Pán jej umožní, aby sa jej želania splnili, pričom On sám nenesie žiadnu zodpovednosť za činy a následky, ktoré sa v takýchto prípadoch dostavia. Vtelená duša sa kvôli svojej nevedomosti stotožňuje s dočasným hmotným telom a je podmienená pominuteľným radostiam a strastiam života. Pán je v podobe Paramātmy alebo Nadduše večným sprievodcom živej bytosti, a preto rozumie želaniam jednotlivých duší tak, ako môžeme cítiť vôňu kvetu, keď sme blízko neho. Túžba je jemnou podobou podmienenosti živej bytosti a Pán plní jej túžby podľa zásluhy. Príslovie hovorí: „Človek mieni a Boh mení.“ Individuálna duša teda nie je všemocná v plnení svojich túžob. Boh však môže splniť všetky želania, a pretože je nestranný, nemieša sa do želaní minimálne nezávislých živých bytostí. Keď človek túži po Kṛṣṇovi, venuje mu Pán osobitnú pozornosť a povzbudzuje jeho túžbu tak, aby Ho mohol dosiahnuť a bol navždy šťastný. Vedske hymny hovoria: eṣa u hy eva sādhu karma kārayati taṁ yam ebhyo lokebhya unninīṣate eṣa u evāsādhu karma kārayati yam adho ninīṣate. „Pán dovoľuje živým bytostiam vykonávať zbožné činy, aby sa mohli povzniesť. A takisto je to On, kto im dovolí konať hriešne, aby sa mohli dostať do pekla.“ (Kauṣītakī Upaniṣad 3.8)

ajño jantur anīśo ’yam
ātmanaḥ sukha-duḥkhayoḥ
īśvara-prerito gacchet
svargaṁ vāśv abhram eva ca

„Šťastie a nešťastie živej bytosti záleží celkom na Bohu. Vôľou Najvyššieho sa môže dostať do neba alebo do pekla tak, ako vietor poháňa oblaky.“

Vtelená duša si kvôli svojmu dávnemu želaniu, vyhnúť sa vedomiu Kṛṣṇu, sama spôsobuje nevedomosť. Hoci je vo svojej povahe večná, blažená a plná poznania, pre svoju nepatrnosť zabúda na svoje prirodzené postavenie, na to, že má slúžiť Pánovi, a tak sa necháva viesť nevedomosťou. Z nevedomosti potom vyhlasuje, že Boh je zodpovedný za jej podmienenú existenciu. Vo Vedānta-sūtre (2.1.34) je to potvrdené slovami: vaiṣamya-nairghṛṇye na sāpekṣatvāt tathā hi darśayati. „Pán k nikomu nechová nenávisť ani obľubu, hoci sa to niekedy môže zdať.“

Devanagari

ज्ञानेन तु तदज्ञानं येषां नाशितमात्मनः ।
तेषामादित्यवज्ज्ञानं प्रकाशयति तत्परम् ॥ ५.१६ ॥

Verš

jñānena tu tad ajñānaṁ
yeṣāṁ nāśitam ātmanaḥ
teṣām āditya-vaj jñānaṁ
prakāśayati tat param

Synonyma

jñānena — poznanie; tu — však; tat — táto; ajñānam — nevedomosť; yeṣām — ktorá; nāśitam — je rozptýlená; ātmanaḥ — živej bytosti; teṣām — ním; āditya-vat — ako vychádzajúce slnko; jñānam — poznanie; prakāśayati — zjavuje sa; tat param — vedomie Kṛṣṇu.

Překlad

Keď je však človek osvietený poznaním, ktoré rozptýlilo nevedomosť, potom toto poznanie odhalí všetko tak, ako je za bieleho dňa všetko ožiarené slnkom.

Význam

Tí, čo zabudli na Kṛṣṇu, žijú zaiste v ilúzii, no tí, ktorí majú vedomie Kṛṣṇu, do ilúzie nikdy neupadnú. To je potvrdené na niekoľkých miestach v Bhagavad-gīte (4.36-38): sarvaṁ jñāna-plavena, jñānāgniḥ sarva-karmāṇi a na hi jñānena sadṛśam. Poznanie je vždy hodnotené vysoko. Čo je vlastne poznanie? Dokonalé poznanie môžeme dosiahnuť iba vtedy, keď sa odovzdáme Kṛṣṇovi, ako je popísané v 19. verši v siedmej kapitole Bhagavad-gīty: bahūnāṁ janmanām ante jñānavān māṁ prapadyate. Keď sa človek po mnohých zrodeniach s dokonalým poznaním odovzdá Kṛṣṇovi, čiže keď si uvedomí Kṛṣṇu, všetko sa mu odhalí tak, ako vo dne všetko odhaľuje Slnko. Živá bytosť je pomýlená rôznymi spôsobmi. Keď si myslí, že ona sama je Boh, upadla vlastne do poslednej nástrahy nevedomosti. Ak je živá bytosť Bohom, ako sa mohla nechať omámiť nevedomosťou? Môže byť Boh omámený nevedomosťou? Ak áno, potom by nevedomosť alebo Satan, bola silnejšia než Boh. Pravé poznanie možno získať od osoby, ktorá má dokonalé vedomie Kṛṣṇu. Preto musíme vyhľadať pravého duchovného učiteľa a pod jeho vedením sa učiť slúžiť s láskou a oddanosťou Śrī Kṛṣṇovi. Duchovný učiteľ dokáže zahnať všetku nevedomosť tak, ako Slnko zaháňa tmu.

Človek si môže byť dokonale vedomý toho, že nie je toto telo a že je voči nemu transcendentálny, no napriek tomu si nemusí uvedomovať rozdiel medzi dušou a Naddušou. Môže sa ale naučiť poznať Boha a svoj vzťah k Nemu, keď vyhľadá útočisko u pravého duchovného učiteľa, ktorý si je vedomý Kṛṣṇu. Vzťah ku Kṛṣṇovi môžeme spoznať jedine s pomocou Jeho predstaviteľa. Predstaviteľ Boha o sebe nikdy netvrdí, že je Boh, i keď mu kvôli jeho znalostiam o Bohu vzdávame rovnakú úctu ako samotnému Bohu. Musíme sa teda naučiť, aký je rozdiel medzi Bohom a živou bytosťou. V druhej kapitole, v dvanástom verši Kṛṣṇa vysvetľuje, že každá živá bytosť je jednotlivec tak ako Pán. Všetci boli v minulosti jednotlivcami, sú nimi teraz a zostanú nimi aj v budúcnosti po vyslobodení. V nočnej tme vidíme všetko rovnako, ale vo dne, keď vyjde slnko, vidíme všetko v skutočnej podobe. Porozumieť individuálnej totožnosti v duchovnom živote je pravé poznanie.

Devanagari

तद्‌बुद्धयस्तदात्मानस्तन्निष्ठास्तत्परायणाः ।
गच्छन्त्यपुनरावृत्तिं ज्ञाननिर्धूतकल्मषाः ॥ ५.१७ ॥

Verš

tad-buddhayas tad-ātmānas
tan-niṣṭhās tat-parāyaṇāḥ
gacchanty apunar-āvṛttiṁ
jñāna-nirdhūta-kalmaṣāḥ

Synonyma

tat-buddhayaḥ — tí, ktorých inteligencia je spätá s Najvyšším; tat-ātmānaḥ — tí, ktorých myseľ je spätá s Najvyšším; tat-niṣṭhāḥ — tí, ktorých viera patrí len Najvyššiemu; tat-parāyaṇāḥ — tí, čo majú najvyššie útočisko u Najvyššieho; gacchanti — idú; apunaḥ-āvṛttim — k vyslobodeniu; jñāna — poznanie; nirdhūta — očisťuje; kalmaṣāḥ — pochybnosti.

Překlad

Tí, ktorých myseľ, viera a inteligencia sú uprené na Najvyššieho a ktorí hľadajú u Neho útočisko, sa dokonalým poznaním celkom očistia od všetkých pochybností, a takto kráčajú cestou oslobodenia.

Význam

Najvyššia Transcendentálna Pravda je Śrī Kṛṣṇa. Celá Bhagavad-gītā smeruje k tomu, aby potvrdila, že Śrī Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť. Tento záver nájdeme vo všetkých vedskych knihách. Slovo para-tattva znamená Najvyššiu skutočnosť, ktorú znalci Najvyššieho nazývajú Brahman, Paramātmā a Bhagavān. Bhagavān alebo Najvyššia Božská Osobnosť je najvyšším aspektom Absolútnej Pravdy. Nič Ho neprevyšuje. Kṛṣṇa hovorí: mattaḥ parataraṁ nānyat kiñcid asti dhanañjaya (Bhagavad-gītā 7.7). Takisto neosobný Brahman je podriadený Kṛṣṇovi, ako je potvrdené v Bhagavad-gīte (14.27): brahmaṇo hi pratiṣṭhāham. Preto je Kṛṣṇa v každom ohľade najvyššou skutočnosťou. Ten, ktorého myseľ, viera, inteligencia a útočisko sú vždy pri Kṛṣṇovi, inými slovami ten, kto si je plne vedomý Kṛṣṇu, je zaiste očistený od všetkých pochybností a má dokonalé vedomosti o všetkom, čo sa týka transcendencie. Taký Kṛṣṇu si vedomý človek vie, že je totožný s Kṛṣṇom, a zároveň sa od Neho odlišuje. S takýmto transcendentálnym poznaním môže robiť pokroky na ceste k oslobodeniu.

Devanagari

विद्याविनयसंपन्ने ब्राह्मणे गवि हस्तिनि ।
शुनि चैव श्वपाके च पण्डिताः समदर्शिनः ॥ ५.१८ ॥

Verš

vidyā-vinaya-sampanne
brāhmaṇe gavi hastini
śuni caiva śva-pāke ca
paṇḍitāḥ sama-darśinaḥ

Synonyma

vidyā — učený; vinaya — pokorný; sampanne — plne obdarovaný; brāhmaṇe — v brāhmaṇovi; gavi — v krave; hastini — v slonovi; śuni — v psovi; ca — a; eva — istotne; śva-pāke — v pojedačovi psov (bezkastovný); ca — dokonca aj v; paṇḍitāḥ — tí, ktorí sú múdri; sama-darśinaḥ — vidia jedno a to isté.

Překlad

Vďaka správnemu poznaniu vidia múdri v učenom a pokornom brāhmaṇovi, v krave, v slonovi, v psovi a v pojedačovi psov jedno a to isté.

Význam

Človek vedomý si Kṛṣṇu nerobí žiadne rozdiely medzi kastami a živočíšnymi druhmi. Brāhmaṇa a bezkastovný sa môžu zo sociálneho hľadiska odlišovať a aj pes, krava a slon patria do odlišných živočíšnych druhov, ale tieto telesné rozdiely sú pre múdreho transcendentalistu bezvýznamné. Vidí, že všetky živé bytosti majú vzťah k Najvyššiemu, lebo Najvyšší Pán je prítomný v srdciach všetkých v podobe Paramātmy. Toto je pravé poznanie. Aj keď sa telá živých bytostí odlišujú, Pán sa k nim chová láskavo a priateľsky. Hoci sa živé bytosti nachádzajú v rôznych životných podmienkach, Pán sa k nim stavia vždy ako Paramātmā a je prítomný v srdci bezkastovného i v srdci brāhmaṇa, aj keď ich telá nie sú rovnaké. Hmotné telá sú výtvorom rôznych kvalít hmotnej prírody, ale duša a Nadduša majú rovnakú duchovnú povahu. Rovnaké sú však iba v kvalite, nie v kvantite. Individuálna duša je prítomná len v jednom určitom tele, jej vedomie sa obmedzuje len na jej telo, zatiaľ čo Nadduša (Paramātmā) je prítomná vo všetkých telách a je si vedomá všetkých tiel bez výnimky. Človek vedomý si Kṛṣṇu toto všetko dokonale vie, a preto je naozaj učený a na všetky tvory hľadí rovnako. Podobnosť povahy duše a Nadduše spočíva v tom, že obidve sú vedomé, večné a blažené. Rozdiel je však v tom, že individuálna duša je vedomá v ohraničenej oblasti jedného tela, zatiaľ čo Nadduša si je vedomá všetkých tiel. Nadduša je prítomná vo všetkých telách bez rozdielu.

Devanagari

इहैव तैर्जितः सर्गो येषां साम्ये स्थितं मनः ।
निर्दोषं हि समं ब्रह्म तस्माद्ब्रह्मणि ते स्थिताः ॥ ५.१९ ॥

Verš

ihaiva tair jitaḥ sargo
yeṣāṁ sāmye sthitaṁ manaḥ
nirdoṣaṁ hi samaṁ brahma
tasmād brahmaṇi te sthitāḥ

Synonyma

iha — v tomto živote; eva — istotne; taiḥ — tí; jitaḥ — prekonali; sargaḥ — narodenie a smrť; yeṣām — ktorých; sāmye — v jednote; sthitam — zotrváva; manaḥ — myseľ; nirdoṣam — zbavení chýb; hi — určite; samam — v jednote; brahma — ako Najvyšší; tasmāt — preto; brahmaṇi — v Najvyššom; te — oni; sthitāḥ — zotrvávajú.

Překlad

Tí, ktorých myseľ zotrváva v rovnováhe a v harmónii, prekonali už zrodenie a smrť. Sú bezchybní ako Brahman, a preto už zotrvávajú v Brahmane.

Význam

Vyrovnaná myseľ je znamením sebarealizácie. To už bolo povedané vyššie. Tých, čo naozaj dosiahli toto štádium, treba považovať za osoby, ktoré prekonali hmotné podmienky, predovšetkým narodenie a smrť. Kým sa človek stotožňuje s telom, je pokladaný za podmienenú dušu. Len čo sa však povýši realizovaním svojho „ja“ na úroveň vyrovnanosti, vyslobodí sa z podmieneného života. Inými slovami, taký človek sa nemusí opäť narodiť v hmotnom svete, ale po smrti vstúpi do duchovného sveta. Pán nemá žiadnu chybu, pretože je zbavený pripútanosti a nenávisti. Takisto bude aj živá bytosť bez chyby a hodná vstupu do duchovného sveta, len čo sa zbaví lipnutia a nenávisti. Také osoby treba pokladať za oslobodené a ich vlastnosti sú opísané v ďalšom verši.

Devanagari

न प्रहृष्येत्प्रियं प्राप्य नोद्विजेत्प्राप्य चाप्रियम् ।
स्थिरबुद्धिरसंमूढो ब्रह्मविद्ब्रह्मणि स्थितः ॥ ५.२० ॥

Verš

na prahṛṣyet priyaṁ prāpya
nodvijet prāpya cāpriyam
sthira-buddhir asammūḍho
brahma-vid brahmaṇi sthitaḥ

Synonyma

na — nikdy; prahṛṣyet — raduje sa; priyam — príjemné; prāpya — keď dosiahne; na — nie je; udvijet — rozrušený; prāpya — získaním; ca — tiež; apriyam — nepríjemné; sthira-buddhiḥ — s neochvejnou inteligenciou; asammūḍhaḥ — nie je pomýlený; brahma-vit — ten, kto má dokonalé poznanie o Najvyššom; brahmaṇi — v transcendencii; sthitaḥ — zotrváva.

Překlad

Človek, ktorý sa neraduje, keď dosiahne niečo príjemné, a ani ho nerozruší, keď ho zastihne niečo nepríjemné, ktorý má neochvejnú inteligenciu, nie je pomýlený a pozná vedu o Bohu, už zotrváva v transcendencii.

Význam

Tu sú opísané vlastnosti sebarealizovaného človeka. Prvou vlastnosťou je, že taký človek nestotožňuje svoje telo s pravým „ja“. Dobre vie, že nie je telo, ale čiastočka Najvyššej Božskej Osobnosti. Preto sa neraduje, keď dosiahne niečo príjemné, a ani nežiali, keď stratí niečo, čo sa vzťahuje k jeho telu. Takáto vyrovnanosť mysle sa volá sthira-buddhi alebo neochvejná inteligencia. Preto nikdy mylne nestotožňuje dušu s hmotným telom, ktoré nepovažuje za večné, a vždy berie do úvahy existenciu duše. Toto poznanie ho povyšuje na úroveň poznania celej náuky o Absolútnej Pravde, teda Brahmane, Paramātmy a Bhagavāna. A tak veľmi dobre vie, aké je jeho prirodzené postavenie, a nesnaží sa vyrovnať Bohu v každom ohľade. To sa nazýva realizácia Brahmanu alebo sebarealizácia. A takéto pevné vedomie sa nazýva vedomie Kṛṣṇu.

Devanagari

बाह्यस्पर्शेष्वसक्तात्मा विन्दत्यात्मनि यत् सुखम् ।
स ब्रह्मयोगयुक्तात्मा सुखमक्षयमश्नुते ॥ ५.२१ ॥

Verš

bāhya-sparśeṣv asaktātmā
vindaty ātmani yat sukham
sa brahma-yoga-yuktātmā
sukham akṣayam aśnute

Synonyma

bāhya-sparśeṣu — vonkajší zmyslový pôžitok; asakta-ātmā — kto nie je priťahovaný; vindati — teší sa; ātmani — v „ja“; yat — ktorého; sukham — šťastie; saḥ — on; brahma-yoga — sústredený na Najvyššieho; yukta-ātmā — spojený s „ja“; sukham — blaženosť; akṣayam — bezmedzne; aśnute — teší sa.

Překlad

Takýto oslobodený človek sa vo svojom vnútri teší z ustavičnej radosti, lebo ho nepriťahujú hmotné zmyslové pôžitky. Takto sa raduje z bezmedznej blaženosti, pretože je sústredený na Najvyššieho.

Význam

Veľký oddaný Śrī Yamunācārya povedal:

yad-avadhi mama cetaḥ kṛṣṇa-pādāravinde
nava-nava-rasa-dhāmany udyataṁ rantum āsīt
tad-avadhi bata nārī-saṅgame smaryamāne
bhavati mukha-vikāraḥ suṣṭhu niṣṭhīvanaṁ ca

„Od tej chvíle, čo som začal s láskou a oddanosťou slúžiť Kṛṣṇovi, prežívam s Ním nové a nové radosti a vždy, keď si spomeniem na sexuálny pôžitok, odpľujem si nad touto myšlienkou a moje ústa sa skrivia znechutením.“ Človek, ktorý sa venuje brahma-yoge — vedomiu Kṛṣṇu, je taký zaujatý láskyplnou službou Pánovi, že úplne stráca záujem o zmyslový pôžitok. Pohlavný styk je najvyšším hmotným pôžitkom, ktorého magickým vplyvom sa hýbe celý svet, a materialista nedokáže pracovať bez sexuálnej motivácie. No človek oddane slúžiaci Kṛṣṇovi sa vyhýba svetskému pôžitku a koná ešte usilovnejšie, neoddávajúc sa pohlavnému styku. To je skúška duchovnej realizácie. Duchovný život a sexuálny pôžitok nejdú dohromady. Vyslobodenú dušu, osobu vedomú si Kṛṣṇu, neláka žiadny zmyslový pôžitok.

Devanagari

ये हि संस्पर्शजा भोगा दुःखयोनय एव ते ।
आद्यन्तवन्तः कौन्तेय न तेषु रमते बुधः ॥ ५.२२ ॥

Verš

ye hi saṁsparśa-jā bhogā
duḥkha-yonaya eva te
ādy-antavantaḥ kaunteya
na teṣu ramate budhaḥ

Synonyma

ye — oni; hi — nepochybne; saṁsparśa-jāḥ — stykom s hmotnými zmyslami; bhogāḥ — pôžitok; duḥkha — strasti; yonayaḥ — zdrojom; eva — istotne; te — sú; ādi — počiatok; anta — koniec; vantaḥ — podliehajú; kaunteya — ó, syn Kuntī; na — nikdy; teṣu — v nich; ramate — nachádza potešenie; budhaḥ — múdry.

Překlad

Pôžitky zrodené zo styku so zmyslovými predmetmi sú zdrojom strastí. Majú počiatok i koniec, ó, syn Kuntī, a múdry v nich nenachádza potešenie.

Význam

Pominuteľné hmotné pôžitky prichádzajú kvôli styku dočasných hmotných zmyslov s dočasnými zmyslovými predmetmi. Oslobodené duše sa však nezaujímajú o to, čo nie je večné. Ako by sa mohli oddávať falošnej radosti, keď dobre poznajú radosť z transcendentálneho života? V Padma Purāṇe sa uvádza:

ramante yogino ’nante
satyānande cid-ātmani
iti rāma-padenāsau
paraṁ brahmābhidhīyate

„Transcendentalisti prežívajú neobmedzenú duchovnú radosť z Absolútnej Pravdy, a preto je Absolútna Pravda, Najvyššia Božská Osobnosť, známa aj pod menom Rāma.“

Aj v Śrīmad-Bhāgavatame (5.5.1) sa píše:

nāyaṁ deho deha-bhājāṁ nṛ-loke
kaṣṭān kāmān arhate viḍ-bhujāṁ ye
tapo divyaṁ putrakā yena sattvaṁ
śuddhyed yasmād brahma-saukhyaṁ tv anantam

„Moji milí synovia, človek nemusí ťažko pracovať, len aby uspokojil zmysly, pretože zmyslový pôžitok je dostupný aj sviniam, ktoré jedia výkaly. V tomto živote by ste mali činiť pokánie, aby ste očistili svoju existenciu a dosiahli tak večný a blažený život.“

Pravých yogīnov alebo učených transcendentalistov nepriťahujú zmyslové pôžitky, lebo sú príčinou pokračovania hmotného bytia. Čím viac sa človek oddáva hmotným pôžitkom, tým viac sa zaplieta do strastí hmotného sveta.

Devanagari

शक्नोतीहैव यः सोढुं प्राक्शरीरविमोक्षणात् ।
कामक्रोधोद्भवं वेगं स युक्तः स सुखी नरः ॥ ५.२३ ॥

Verš

śaknotīhaiva yaḥ soḍhuṁ
prāk śarīra-vimokṣaṇāt
kāma-krodhodbhavaṁ vegaṁ
sa yuktaḥ sa sukhī naraḥ

Synonyma

śaknoti — dokáže; iha eva — v tomto tele; yaḥ — ten, kto; soḍhum — čeliť; prāk — skôr; śarīra — telo; vimokṣaṇāt — opustí; kāma — túžby; krodha — hnev; udbhavam — pochádza z; vegam — popud; saḥ — on; yuktaḥ — v tranze; saḥ — on; sukhī — šťastný; naraḥ — človek.

Překlad

Kto dokáže čeliť popudom hmotných zmyslov a odolávať náporom túžob a hnevu, skôr, než opustí telo, je v tomto svete správne umiestnený a šťastný.

Význam

Ak chce človek pevne a s istotou postupovať na ceste sebarealizácie, musí sa snažiť ovládať nátlak hmotných zmyslov. Ten, kto dokáže ovládať reč, hnev, myseľ, žalúdok, genitálie a jazyk, sa nazýva gosvāmī alebo svāmī. Takéto osobnosti vedú zdržanlivý život a plne ovládajú popudy zmyslov. Z neuspokojenia hmotných žiadostí pochádza hnev, čo dráždi myseľ, oči a hruď. Preto sa ich človek musí naučiť ovládať skôr, než opustí toto telo. Ten, kto to dokáže, je považovaný za sebarealizovaného a je v tomto stave šťastný. Povinnosťou transcendentalistu je snažiť sa neustále ovládať žiadostivosť a hnev.

Devanagari

योऽन्तःसुखोऽन्तरारामस्तथान्तर्ज्योतिरेव यः ।
स योगी ब्रह्मनिर्वाणं ब्रह्मभूतोऽधिगच्छति ॥ ५.२४ ॥

Verš

yo ’ntaḥ-sukho ’ntar-ārāmas
tathāntar-jyotir eva yaḥ
sa yogī brahma-nirvāṇaṁ
brahma-bhūto ’dhigacchati

Synonyma

yaḥ — ten, kto; antaḥ-sukhaḥ — šťastný vo svojom vnútri; antaḥ-ārāmaḥ — aktívny a radostný vo svojom vnútri; tathā — ako aj; antaḥ-jyotiḥ — upriamený do vnútra; eva — určite; yaḥ — hocikto; saḥ — on; yogī — mystik; brahma-nirvāṇam — oslobodenie na úrovni Najvyššieho; brahma-bhūtaḥ — sebarealizovaný; adhigacchati — dosiahne.

Překlad

Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho.

Význam

Dokým človek nedokáže vychutnávať šťastie vo svojom vnútri, nemôže prestať vyhľadávať vonkajší povrchný pôžitok. Oslobodený človek prežíva skutočné šťastie. Preto môže sedieť hocikde a tešiť sa z činností života vo svojom vnútri. Takýto oslobodený človek prestal túžiť po vonkajšom hmotnom šťastí. Tento stav sa volá brahma-bhūta a len čo ho človek dosiahne, vráti sa späť domov, späť k Bohu.

Devanagari

लभन्ते ब्रह्मनिर्वाणमृषयः क्षीणकल्मषाः ।
छिन्नद्वैधा यतात्मानः सर्वभूतहिते रताः ॥ ५.२५ ॥

Verš

labhante brahma-nirvāṇam
ṛṣayaḥ kṣīṇa-kalmaṣāḥ
chinna-dvaidhā yatātmānaḥ
sarva-bhūta-hite ratāḥ

Synonyma

labhante — dosiahnuť; brahma-nirvāṇam — vyslobodenie na úrovni Najvyššieho; ṛṣayaḥ — tí, ktorí sú činní vo svojom vnútri; kṣīṇa-kalmaṣāḥ — ktorí sú zbavení všetkých hriechov; chinna — rozťali; dvaidhāḥ — dualita; yata-ātmānaḥ — zapojení do sebarealizácie; sarva-bhūta — pre všetky živé bytosti; hite — pre blaho; ratāḥ — zapojený.

Překlad

Vyslobodenie na úrovni Najvyššieho dosiahnu tí, ktorí sú mimo duality prameniacej z pochybností, ktorí sú zbavení hriechu, vždy konajú pre blaho všetkých bytostí a ktorých myseľ je obrátená dovnútra.

Význam

Iba o človeku, ktorý si je plne vedomí Kṛṣṇu, sa dá povedať, že koná pre blaho všetkých bytostí. Kto naozaj vie, že Kṛṣṇa je zdrojom všetkého, a podľa toho aj koná, pracuje pre všetkých. Strasti ľudstva majú svoj pôvod v zabudnutí na Śrī Kṛṣṇu; zabúdame, že všetko tu je pre Jeho potešenie, že všetko patrí Jemu a že On je najlepším priateľom všetkých. Prebúdzať toto vedomie v celej ľudskej spoločnosti je tá najprospešnejšia činnosť. Nemôžeme sa však zapojiť do tejto najdôležitejšej blahodárnej práce, ak sme ešte nedosiahli vyslobodenie na úrovni Najvyššieho. Jedine človek vedomý si Kṛṣṇu nepochybuje o Jeho zvrchovanosti, lebo sa nedopúšťa hriechov. To je stav božskej lásky.

Kto sa usiluje iba o hmotný blahobyt ľudskej spoločnosti, v skutočnosti nikomu nepomôže. Dočasné zmiernenie utrpenia tela a mysle nestačí. Skutočnou príčinou našich problémov v ťažkom zápase o existenciu je zabudnutie na náš vzťah k Najvyššiemu Pánovi. Len čo si človek plne uvedomí svoj vzťah ku Kṛṣṇovi, je v skutočnosti oslobodenou dušou, hoci sa nachádza v hmotnej schránke.

Devanagari

कामक्रोधवियुक्तानां यतीनां यतचेतसाम् ।
अभितो ब्रह्मनिर्वाणं वर्तते विदितात्मनाम् ॥ ५.२६ ॥

Verš

kāma-krodha-vimuktānāṁ
yatīnāṁ yata-cetasām
abhito brahma-nirvāṇaṁ
vartate viditātmanām

Synonyma

kāma — od túžob; krodha — a hnevu; vimuktānām — tí, ktorí sú vyslobodení; yatīnām — svätci; yata-cetasām — ktorí celkom ovládajú svoju myseľ; abhitaḥ — majú v blízkej budúcnosti zaistené; brahma-nirvāṇam — vyslobodenie na úrovni Najvyššieho; vartate — je; vidita-ātmanām — u sebarealizovaných.

Překlad

Vyslobodenie na úrovni Najvyššieho majú na dosah tí, ktorí sa zbavili všetkých hmotných túžob a hnevu, ktorí spoznali svoje „ja“, dokážu sa ovládať a neustále sa snažia dosiahnuť dokonalosť.

Význam

Zo všetkých svätcov, ktorí sa snažia dosiahnuť vyslobodenie, je najlepší Kṛṣṇov oddaný. Śrīmad-Bhāgavatam (4.22.39) to potvrdzuje nasledovne:

yat-pāda-paṅkaja-palāśa-vilāsa-bhaktyā
karmāśayaṁ grathitam udgrathayanti santaḥ
tadvan na rikta-matayo yatayo ’pi ruddha-
sroto-gaṇās tam araṇaṁ bhaja vāsudevam

„Ani veľkí mudrci nedokážu odolávať nátlakom zmyslov tak účinne ako tí, ktorí s transcendentálnou blaženosťou slúžia Pánovým lotosovým nohám, ničiac tak hlboko zakorenené túžby po plodonosných činnostiach. Preto oddanou službou uctievaj Vāsudevu, Najvyššiu Božskú Osobnosť.“

Túžby podmienených duší po plodoch svojich činov majú také hlboké korene, že aj veľkí mudrci ich ovládajú iba s ťažkosťami. Avšak Pánov oddaný, ktorý je stále zapojený v láskyplnej službe Kṛṣṇovi a ktorý dokonale pozná svoju duchovnú identitu, veľmi rýchlo dosiahne Najvyššieho. Vďaka svojej dokonalej sebarealizácii neustále spočíva v tranze (samādhi). Nasledujúci príklad tento postup výstižne ilustruje:

darśana-dhyāna-saṁsparśair
matsya-kūrma-vihaṅgamāḥ
svāny apatyāni puṣṇanti
tathāham api padma-ja

„Pohľadom, rozjímaním a dotykom vychováva ryba, korytnačka a vták svojich potomkov. A podobne konám i ja, ó, Padmaja!“

Ryby vychovávajú svoje potomstvo pohľadom. Korytnačka sa o svoje mláďatá stará rozjímaním; nakladie vajcia do zeme, a keď je vo vode, rozjíma o nich. Kṛṣṇov oddaný, aj keď je ďaleko od Kṛṣṇovho sídla, môže dosiahnuť Jeho kráľovstvo, keď neustále myslí na Kṛṣṇu a s láskou a oddanosťou Mu slúži. A keďže je stále pohrúžený v myšlienkach na Najvyššieho, neovplyvňujú ho viac hmotné strasti. Tento životný stav sa nazýva brahma-nirvāṇa.

Devanagari

स्पर्शान्कृत्वा बहिर्बाह्यांश्चक्षुश्चैवान्तरे भ्रुवोः ।
प्राणापानौ समौ कृत्वा नासाभ्यन्तरचारिणौ ॥ ५.२७ ॥
यतेन्द्रियमनोबुद्धिर्मुनिर्मोक्षपरायणः ।
विगतेच्छाभयक्रोधो यः सदा मुक्त एव सः ॥ ५.२८ ॥

Verš

sparśān kṛtvā bahir bāhyāṁś
cakṣuś caivāntare bhruvoḥ
prāṇāpānau samau kṛtvā
nāsābhyantara-cāriṇau
yatendriya-mano-buddhir
munir mokṣa-parāyaṇaḥ
vigatecchā-bhaya-krodho
yaḥ sadā mukta eva saḥ

Synonyma

sparśān — zmyslové predmety, napríklad zvuk; kṛtvā — udržujúci; bahiḥ — vonkajší; bāhyān — zbytočný; cakṣuḥ — oči; ca — tiež; eva — istotne; antare — medzi; bhruvoḥ — obočie; prāṇa-apānau — stúpajúci a klesajúci vzduch; samau — zastaví; kṛtvā — drží; nāsa-abhyantara — v nosných dierkach; cāriṇau — prúdenie; yata — ovládne; indriya — zmysly; manaḥ — myseľ; buddhiḥ — inteligencia; muniḥ — transcendentalista; mokṣa — pre vyslobodenie; parāyaṇaḥ — určený; vigata — odmieta; icchā — želanie; bhaya — strach; krodhaḥ — hnev; yaḥ — ten, kto; sadā — vždy; muktaḥ — oslobodený; eva — istotne; saḥ — on je.

Překlad

Keď sa transcendentalista, túžiaci po vyslobodení, odpúta od vonkajších zmyslových predmetov, keď uprie pohľad medzi obočie, zastaví prúdenie vdychov a výdychov v nosných dierkach a ovládne tak zmysly, myseľ a inteligenciu, zbaví sa túžob, strachu a hnevu. Kto sa vždy nachádza v tomto stave, je zaiste vyslobodený.

Význam

Ak oddane a láskyplne slúžime Kṛṣṇovi, môžeme ihneď pochopiť svoju duchovnú totožnosť a postupne získať poznanie o Najvyššom Pánovi. Vďaka úprimnej oddanej službe dosiahneme transcendentálne štádium a pocítime prítomnosť Boha vo všetkých svojich činnostiach. Tento stav sa nazýva vyslobodenie na úrovni Najvyššieho.

Kṛṣṇa poučuje Arjunu, ako môže dosiahnuť tento stav prostredníctvom aṣṭaṅga-yogy, ktorú tvorí osem stupňov: yama, niyama, āsana, prāṇāyāma, pratyāhāra, dhāraṇā, dhyāna a samādhi. Podrobné vysvetlenie tejto yogy nájdeme v šiestej kapitole Gīty. Piata kapitola podáva len predbežné vysvetlenie. Odvrátiť zmysly od zmyslových predmetov, ako sú napríklad zvuk, dotyk, tvar, chuť a vôňa, možno pomocou pratyāhāry; potom môže človek uprieť pohľad medzi obočie a s privretými očami sa sústrediť na špičku nosa. Neodporúča sa zavrieť oči úplne, lebo človek môže zaspať. Naopak, ak má oči celkom otvorené, hrozí mu nebezpečenstvo, že ho budú priťahovať zmyslové predmety. Dýchanie sa zastaví v nosných dierkach neutralizovaním stúpajúceho a zostupujúceho vzduchu v tele. Tento systém yogy učí, ako ovládať zmysly a odvracať ich od hmotných predmetov, ako sa zbaviť strachu a hnevu a pripraviť sa na vyslobodenie na úrovni Najvyššieho. Pomáha tiež pri prebudení duchovného vedomia a umožňuje človeku, aby v tomto transcendentálnom stave mohol vnímať prítomnosť Nadduše.

V ďalšej kapitole bude podrobnejšie vysvetlené, že vedomie Kṛṣṇu, bhakti-yoga, je z yogových systémov najjednoduchšia. Kṛṣṇu si vedomý človek neriskuje, že jeho zmysly budú pripútané k nejakej inej činnosti, pretože je vždy zamestnaný transcendentálnou oddanou službou. Je to lepší a účinnejší spôsob ovládania zmyslov, než aký ponúka aṣṭāṅga-yoga.

Devanagari

भोक्तारं यज्ञतपसां सर्वलोकमहेश्वरम् ।
सुहृदं सर्वभूतानां ज्ञात्वा मां शान्तिमृच्छति ॥ ५.२९ ॥

Verš

bhoktāraṁ yajña-tapasāṁ
sarva-loka-maheśvaram
suhṛdaṁ sarva-bhūtānāṁ
jñātvā māṁ śāntim ṛcchati

Synonyma

bhoktāram — príjemcom; yajña — obetí; tapasām — pokánia a odriekania; sarva-loka — všetkých planét a polobohov; maha-īśvaram — Najvyšším Pánom; su-hṛdam — priaznivcom; sarva — všetkých; bhūtānām — bytostí; jñātvā — takto pozná; mām — Mňa, Kṛṣṇu; śāntim — oslobodenie od hmotných strastí; ṛcchati — dosiahne.

Překlad

Múdry človek, ktorý si Ma plne uvedomuje a vie, že Ja som konečným príjemcom všetkých obetí a pokánia, Najvyšším Pánom všetkých planét a polobohov a priateľom všetkých bytostí, sa oslobodí od hmotných strastí a dosiahne mier.“

Význam

Všetky podmienené duše, ktoré sa nachádzajú v zajatí iluzórnej energie, sa snažia dosiahnuť v hmotnom svete mier. Nevedia však ako. Bhagavad-gītā vysvetľuje toto tajomstvo: Śrī Kṛṣṇa je príjemcom všetkých ľudských činností. Ľudia by mali všetko obetovať v transcendentálnej službe Pánovi, pretože On je vlastníkom a vládcom všetkých planét a polobohov. Nik nie je mocnejší než On. Podľa Ved je mocnejší než najmocnejší z polobohov, ako Śiva a Brahmā — tam īśvarāṇāṁ paramaṁ maheśvaram (Śvetāśvatara Upaniṣad 6.7). Živé bytosti sa pod vplyvom ilúzie snažia byť pánmi všetkého, čo ich obklopuje, ale v skutočnosti sú sami ovládané Pánovou hmotnou energiou. Boh je Pánom hmotnej prírody a podmienené duše sú podriadené jej zákonom. Kým nepochopíme tieto jasné fakty, nemôžeme dosiahnuť mier, ani individuálne, ani kolektívne. Taký je význam vedomia Kṛṣṇu — Śrī Kṛṣṇa je najvyšší vládca a všetky živé bytosti, vrátane mocných polobohov, sú Mu podriadené. Mier môžeme dosiahnuť, až keď si to dokonale uvedomíme.

V tejto kapitole je prakticky vysvetlené vedomie Kṛṣṇu, známe tiež ako karma-yoga. Okrem toho tu nájdeme odpoveď na špekulatívnu otázku, či je možné vyslobodenie pomocou karma-yogy. Konať s mysľou uprenou na Kṛṣṇu znamená byť si plne vedomý toho, že On je najvyšším vládcom. Takéto činnosti sú totožné s transcendentálnym poznaním. Skutočnosťou je, že jñāna-yoga je cesta, ktorá vedie k bhakti-yoge, a bhakti-yoga znamená priame vedomie Kṛṣṇu. Vedomie Kṛṣṇu znamená byť si vo svojich činnostiach vedomý svojho vzťahu k Najvyššiemu Pánovi a dokonalosťou tohto vedomia je úplné poznanie Śrī Kṛṣṇu, Najvyššej Božskej Osobnosti. Čistá duša je nepatrnou čiastočkou Boha a je Jeho večným služobníkom. Jej túžba vládnuť, ju však priviedla do styku s māyou (ilúziou), a to jej spôsobuje mnohé utrpenia. Dokiaľ je v styku s hmotou, musí konať podľa hmotných potrieb. Napriek tomu, že sa nachádzame v hmotnom svete, môžeme prebudiť naše duchovné vedomie a opäť získať svoju čistú duchovnú existenciu; stačí sa aktívne venovať vedomiu Kṛṣṇu. Čím väčší pokrok človek robí na tejto ceste, tým viac sa vyslobodzuje z pút hmoty. Śrī Kṛṣṇa je spravodlivý voči všetkým; všetko závisí od toho, akú snahu vynaložíme pri vykonávaní svojich povinností a do akej miery dokážeme ovládať svoje zmysly a potlačiť túžby a hnev. Keď ovládnutím vášne dosiahneme vedomie Kṛṣṇu, zostaneme na transcendentálnej úrovni zvanej brahma-nirvāṇa. Osemstupňová mystická yoga je automaticky zahrnutá vo vedomí Kṛṣṇu, pretože jej cieľ je dosiahnutý. Je isté, že človek sa môže postupne povzniesť pomocou yamy, niyamy, āsany, prāṇāyāmy, pratyahāry, dharaṇy, dhyāny a samādhi, no týchto osem stupňov je len úvodom k dokonalosti v oddanej službe, ktorá jediná môže človeka naplniť mierom. To je najvyššia dokonalosť života.

Takto končia Bhaktivedantove výklady k piatej kapitole Śrīmad Bhagavad-gīty, nazvanej „Karma-yoga — konanie s mysľou upretou na Kṛṣṇu.“