VERŠ 37

STIH 37

Verš

Tekst

śrī-bhagavān uvāca
kāma eṣa krodha eṣa
rajo-guṇa-samudbhavaḥ
mahāśano mahā-pāpmā
viddhy enam iha vairiṇam

Synonyma

Synonyms

śri-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; kāmaḥ — žiadostivosť; eṣaḥ — tento; krodhaḥ — hnev; eṣaḥ — tento; rajaḥ-guṇa — kvalita vášne; samudbhavaḥ — zrodená z; mahā-aśanaḥ — ktorá všetko pohlcuje; mahā-pāpmā — veľmi hriešny; viddhi — vedz; enam — to; iha — v hmotnom svete; vairiṇam — najväčší nepriateľ.

śrī-bhagavān uvāca – Božanska Osoba reče; kāmaḥ – požuda; eṣaḥ – to; krodhaḥ – srdžba; eṣaḥ – taj; rajaḥ-guṇa – guṇe strasti; samudbhavaḥ – nastaje iz; mahā-aśanaḥ – sveproždirući; mahā-pāpmā – vrlo grešni; viddhi – znaj; enam – ona; iha – u materijalnom svijetu; vairiṇam – najveći neprijatelj.

Překlad

Translation

Krṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Je to iba žiadostivosť, ó, Arjuna, splodená z kvality vášne, ktorá sa neskôr zmení na hnev; v tomto svete je všepohlcujúcim nepriateľom a pôvodcom hriechu.

Svevišnja Božanska Osoba reče: To je samo požuda, Arjuna, koja nastaje zbog dodira s materijalnom guṇom strasti i kasnije se preobražava u srdžbu. Ona je sveproždirući grešni neprijatelj ovoga svijeta.

Význam

Purport

Len čo sa živá bytosť dostane do styku s hmotným stvorením, pod vplyvom kvality vášne sa zmení jej večná láska ku Kṛṣṇovi na žiadostivosť. Inými slovami, láska k Bohu sa zmení na žiadostivosť tak, ako sa mlieko zmení na jogurt pri styku s kyslým tamarindom. Keď žiadostivosť nie je uspokojená, zmení sa na hnev, hnev prechádza do ilúzie a ilúzia spôsobuje, že zostávame v zajatí hmotnej existencie. Preto je žiadostivosť najväčším nepriateľom živej bytosti a je to práve žiadostivosť, ktorá čistú dušu zvádza k tomu, aby zostala v zajatí hmotného sveta. Hnev a jeho následky sú prejavom kvality nevedomosti. Ak sa teda namiesto degradovania do kvality nevedomosti povýšime z kvality vášne do kvality dobra tým, že sa budeme riadiť určitými životnými zásadami, potom môžeme dosiahnuť duchovnú čistotu, ktorá nás ochráni pred úpadkom pochádzajúcim z hnevu.

SMISAO: Kad živo biće dođe u dodir s materijalnim svijetom, njegova vječna ljubav prema Kṛṣṇi u dodiru s guṇom strasti preobražava se u požudu. Drugim riječima, osjećaj ljubavi prema Bogu preobražava se u požudu, kao što se mlijeko u dodiru s kiselim tamarindom preobražava u jogurt. Nezadovoljena požuda pretvara se u srdžbu, srdžba se pretvara u iluziju, a iluzija produžava materijalno postojanje. Zato je požuda najveći neprijatelj živoga bića. Samo zbog požude čisto živo biće ostaje zatočeno u materijalnom svijetu. Srdžba je plod guṇe neznanja; ta se guṇa očituje kao srdžba i druge odlike koje iz nje nastaju. Stoga, ako se guṇa strasti, umjesto da se degradira u guṇu neznanja, uzdigne do guṇe vrline propisanim načinom življenja i djelovanja, osoba može zahvaljujući duhovnoj privrženosti biti spašena od degradacije uzrokovane srdžbom.

Najvyšší Pán sa rozdelil na nespočetné čiastočky tak, že Jeho duchovná blaženosť neprestajne narastá a všetky bytosti sú neoddeliteľnou súčasťou tejto duchovnej blaženosti. Majú tak čiastočnú samostatnosť, ale keďže ju zneužili, zmenili svoju oddanosť na túžbu po hmotnom pôžitku a dostali sa do moci žiadostivosti. Pán stvoril tento svet, aby podmieneným dušiam umožnil uspokojiť ich túžbu po zmyslových pôžitkoch, a keď sú po dlhej dobe márnych pokusov sklamané, začnú sa pýtať, aké je ich pravé postavenie.

Svevišnja Božanska Osoba se ekspandirala u mnogo živih bića radi Svoga duhovnog blaženstva, koje se vječno povećava, a živa su bića djelići toga duhovnog blaženstva. Ona također imaju djelomičnu neovisnost, ali zbog njezine zloupotrebe, kada se stav služenja preobrazi u sklonost k osjetilnom uživanju, podliježu utjecaju požude. Gospodin je stvorio materijalni svijet kako bi živim bićima omogućio da zadovolje požudne sklonosti. Kada nakon dugotrajnih požudnih djelatnosti postanu zbunjena, živa se bića počinju raspitivati o svom pravom položaju.

Vedānta-sūtra začína slovami athāto brahma-jijñāsā. „Človek si musí klásť otázky týkajúce sa Najvyššieho.“ V Śrīmad-Bhāgavatame je Najvyšší definovaný takto: janmādy asya yato 'nvayād itarataś ca. „Najvyšší Brahman je pôvodom všetkého.“ Takže aj žiadostivosť pochádza Z Najvyššieho. Ak sa žiadostivosť zmení na lásku k Najvyššiemu, k Śrī Kṛṣṇovi, čiže keď človek koná tak, aby potešil Kṛṣṇu, zduchovnie žiadostivosť i hnev. Hanumān, mocný služobník Śrī Rāmacandru, použil hnev, keď zapálil zlaté mesto démona Rāvaṇu, vďaka čomu sa z neho stal najväčší Pánov oddaný. Keď použijeme žiadostivosť a hnev v službe Bohu, stanú sa našimi priateľmi, a nie nepriateľmi.

To raspitivanje predstavlja početak Vedānta-sūtre, u kojoj je rečeno – athāto brahma-jijñāsā: trebamo se raspitivati o Svevišnjem. Svevišnji je definiran u Śrīmad-Bhāgavatamu kao janmādy asya yato 'nvayād itarataś ca, što znači: „Podrijetlo je svega Vrhovni Brahman." Stoga je podrijetlo požude također Svevišnji. Međutim, ako se požuda preobrazi u ljubav prema Bogu ili u svjesnost Kṛṣṇe – drugim riječima, ako sve želimo za Kṛṣṇu – onda se i požuda i srdžba mogu produhoviti. Hanumān, veliki sluga Gospodina Rāme, očitovao je srdžbu spalivši Rāvaṇin zlatni grad, ali je time postao Gospodinov najveći bhakta. U Bhagavad-gīti Gospodin potiče Arjunu da za Gospodinovo zadovoljstvo očituje svoju srdžbu prema neprijatelju. Tako požuda i srdžba, kada se koriste u svjesnosti Kṛṣṇe, postaju naši prijatelji umjesto neprijatelji.