VERŠ 37

TEXT 37

Verš

Tekstas

śrī-bhagavān uvāca
kāma eṣa krodha eṣa
rajo-guṇa-samudbhavaḥ
mahāśano mahā-pāpmā
viddhy enam iha vairiṇam

Synonyma

Synonyms

śri-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; kāmaḥ — žiadostivosť; eṣaḥ — tento; krodhaḥ — hnev; eṣaḥ — tento; rajaḥ-guṇa — kvalita vášne; samudbhavaḥ — zrodená z; mahā-aśanaḥ — ktorá všetko pohlcuje; mahā-pāpmā — veľmi hriešny; viddhi — vedz; enam — to; iha — v hmotnom svete; vairiṇam — najväčší nepriateľ.

śrī-bhagavān uvāca — Dievo Asmuo tarė; kāmaḥ — geismas; eṣaḥ — tas; krodhaḥ — pyktis; eṣaḥ — tas; rajaḥ-guṇa — iš aistros guṇos; samudbhavaḥ — gimęs; mahā-aśanaḥ — visa ryjantis; mahā-pāpmā — didžiai nuodėmingas; viddhi — žinoki; enam — šis; iha — materialiame pasaulyje; vairiṇam — didžiausias priešas.

Překlad

Translation

Krṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Je to iba žiadostivosť, ó, Arjuna, splodená z kvality vášne, ktorá sa neskôr zmení na hnev; v tomto svete je všepohlcujúcim nepriateľom a pôvodcom hriechu.

Aukščiausiasis Dievo Asmuo tarė: Tai – geismas, Arjuna. Jis gimsta susilietus su materialiąja aistros guṇa, o paskui virsta pykčiu. Jisai – nuodėmingasis, viską šiame pasaulyje ryjantis priešas.

Význam

Purport

Len čo sa živá bytosť dostane do styku s hmotným stvorením, pod vplyvom kvality vášne sa zmení jej večná láska ku Kṛṣṇovi na žiadostivosť. Inými slovami, láska k Bohu sa zmení na žiadostivosť tak, ako sa mlieko zmení na jogurt pri styku s kyslým tamarindom. Keď žiadostivosť nie je uspokojená, zmení sa na hnev, hnev prechádza do ilúzie a ilúzia spôsobuje, že zostávame v zajatí hmotnej existencie. Preto je žiadostivosť najväčším nepriateľom živej bytosti a je to práve žiadostivosť, ktorá čistú dušu zvádza k tomu, aby zostala v zajatí hmotného sveta. Hnev a jeho následky sú prejavom kvality nevedomosti. Ak sa teda namiesto degradovania do kvality nevedomosti povýšime z kvality vášne do kvality dobra tým, že sa budeme riadiť určitými životnými zásadami, potom môžeme dosiahnuť duchovnú čistotu, ktorá nás ochráni pred úpadkom pochádzajúcim z hnevu.

KOMENTARAS: Kai gyvoji esybė susiliečia su materialia kūrinija, amžina gyvosios esybės meilė Kṛṣṇai, susidūrusi su aistros guṇa, virsta geismu. Kitaip sakant, meilės Dievui jausmas virsta geismu, kaip pienas, įmaišius į jį rūgštaus tamarindo – jogurtu. Nepatenkintas geismas perauga į įniršį, įniršis – į iliuziją, o iliuzija pratęsia materialųjį egzistavimą. Taigi geismas – mirtinas gyvosios esybės priešas, tiktai jis verčia tyrą gyvąją esybę kalėti materialiame pasaulyje. Pykčiu ir jo pasekmėm reiškiasi neišmanymo guṇa. Jeigu laikydamasis nurodytų gyvenimo ir elgesio normų žmogus neleidžia aistros guṇai degraduoti iki neišmanymo, bet pakyla iki dorybės, jis pajunta dvasinio gyvenimo skonį ir gali išsigelbėti nuo pykčio ir jį lydinčio nuosmukio.

Najvyšší Pán sa rozdelil na nespočetné čiastočky tak, že Jeho duchovná blaženosť neprestajne narastá a všetky bytosti sú neoddeliteľnou súčasťou tejto duchovnej blaženosti. Majú tak čiastočnú samostatnosť, ale keďže ju zneužili, zmenili svoju oddanosť na túžbu po hmotnom pôžitku a dostali sa do moci žiadostivosti. Pán stvoril tento svet, aby podmieneným dušiam umožnil uspokojiť ich túžbu po zmyslových pôžitkoch, a keď sú po dlhej dobe márnych pokusov sklamané, začnú sa pýtať, aké je ich pravé postavenie.

Aukščiausiasis Dievo Asmuo išsklinda daugybe ekspansijų, siekdamas plėtoti nuolat augančią Savo dvasinę palaimą, ir gyvosios esybės yra neatskiriamos tos dvasinės palaimos dalelytės. Jos irgi iš dalies nepriklausomos, bet neteisingai pasinaudojus nepriklausomybe, kai polinkis tarnauti virsta noru tenkinti jusles, jas užvaldo geismas. Šį materialųjį pasaulį Viešpats sukūrė duodamas sąlygotoms sieloms galimybę tenkinti savo geidulingus polinkius; kai ilgalaikė, geismų sąlygota veikla atves gyvąsias esybes į aklavietę, jos ims teirautis, kokia tikroji jų padėtis.

Vedānta-sūtra začína slovami athāto brahma-jijñāsā. „Človek si musí klásť otázky týkajúce sa Najvyššieho.“ V Śrīmad-Bhāgavatame je Najvyšší definovaný takto: janmādy asya yato 'nvayād itarataś ca. „Najvyšší Brahman je pôvodom všetkého.“ Takže aj žiadostivosť pochádza Z Najvyššieho. Ak sa žiadostivosť zmení na lásku k Najvyššiemu, k Śrī Kṛṣṇovi, čiže keď človek koná tak, aby potešil Kṛṣṇu, zduchovnie žiadostivosť i hnev. Hanumān, mocný služobník Śrī Rāmacandru, použil hnev, keď zapálil zlaté mesto démona Rāvaṇu, vďaka čomu sa z neho stal najväčší Pánov oddaný. Keď použijeme žiadostivosť a hnev v službe Bohu, stanú sa našimi priateľmi, a nie nepriateľmi.

Tokiu teiginiu ir prasideda „Vedanta-sūtra“, kurioje yra sakoma: athāto brahma-jijñāsā – reikia teirautis apie Aukščiausiąjį. O Aukščiausiasis „Śrīmad-Bhāgavatam“ nusakomas kaip janmādy asya yato ‘ nvayād itarataś ca – „Visa ko pradžia yra Aukščiausiasis Brahmanas.“ Taigi Aukščiausiajame slypi ir geismo pradas. Bet jeigu geismas paverčiamas meile Aukščiausiajam, Kṛṣṇos sąmone, kitaip sakant, troškimu patenkinti Kṛṣṇą – tai ir geismą, ir pyktį galima sudvasinti. Hanumānas, Viešpaties Rāmos didis tarnas, išliejo savo pyktį sudegindamas Rāvaṇos aukso miestą, bet to dėka tapo didžiausiu Viešpaties bhaktu. Čia, „Bhagavad-gītoje“, Viešpats Kṛṣṇa irgi skatina Arjuną nukreipti pyktį į priešus ir tuo patenkinti Viešpatį. Taigi net geismas ir pyktis, panaudoti Kṛṣṇos labui, iš priešų virsta mūsų draugais.