VERŠ 22

STIH 22

Verš

Tekst

vāsāṁsi jīrṇāni yathā vihāya
navāni gṛhṇāti naro ’parāṇi
tathā śarīrāṇi vihāya jīrṇāny
anyāni saṁyāti navāni dehī

Synonyma

Synonyms

vāsāṁsi — šaty; jīrṇāni — staré a obnosené; yathā — práve tak; vihāya — odkladá; navāni — nové šaty; gṛhṇāti — prijíma; naraḥ — človek; aparāṇi — iné; tathā — tak; śarīrāṇi — telá; vihāya — odkladá; jirṇāni — staré a nepotrebné; anyāni — rôzne; saṁyāti — istotne prijme; navāni — nové; dehī — vtelená (duša).

vāsāṁsi – odjeću; jīrṇāni – staru i iznošenu; yathā – kao što; vihāya – ostavlja; navāni – novu odjeću; gṛhṇāti – prihvaća; naraḥ – čovjek; aparāṇi – drugi; tathā – na isti način; śarīrāṇi – tijela; vihāya – napuštajući; jīrṇāni – stara i beskorisna; anyāni – različita; saṁyāti – prihvaća; navāni – nova; dehī – utjelovljen.

Překlad

Translation

Ako si človek oblieka nové šaty a odkladá staré, tak aj duša prijíma nové hmotné telá a odkladá staré a neužitočné.

Kao što osoba oblači novu odjeću, ostavljajući staru, duša prihvaća nova materijalna tijela, napuštajući stara i beskorisna.

Význam

Purport

To, že nepatrná individuálna duša mení telá, je holá skutočnosť. Aj moderní vedci, ktorí neveria v existenciu duše, a pritom nevedia vysvetliť zdroj energie prichádzajúcej zo srdca, musia rešpektovať skutočnosť, že telo sa neustále mení — z detstva do mladosti, z dospelosti do staroby atď. Keď telo nakoniec dosiahne svoje posledné štádium, premiestni sa duša, ktorá v ňom sídlila, do iného tela. To už bolo vysvetlené v trinástom verši.

SMISAO: Prihvaćena je činjenica da atomska osobna duša mijenja tijelo. Čak i suvremeni znanstvenici koji ne vjeruju u postojanje duše, ali koji u isto vrijeme ne mogu objasniti izvor energije u srcu, moraju prihvatiti neprestane promjene kroz koje tijelo prolazi od djetinjstva do dječaštva, od dječaštva do mladosti i od mladosti do starosti. Nakon starosti proces se mijenjanja prenosi na drugo tijelo. To je bilo objašnjeno u trinaestom stihu ovoga poglavlja.

Prechod nepatrnej individuálnej duše do iného tela je umožnený milosťou Nadduše, ktorá tak plní želanie nepatrnej duše, tak ako priateľ plní želania priateľovi. Vo Vedach, v Muṇḍaka Upaniṣade a tiež vo Śvetāśvatara Upaniṣade sú duša a Nadduša prirovnané k dvom vtákom, ktoré sedia na jednom strome. Jeden vták (individuálna duša) pojedá plody stromu a druhý (Kṛṣṇa, Najvyššia Duša) ho pri tom pozoruje. Jedného z týchto vtákov priťahujú plody hmotného stromu, zatiaľ čo druhý je iba svedkom činov svojho priateľa, aj keď obaja majú rovnakú povahu. Kṛṣṇa predstavuje vtáka-svedka a Arjuna pojedajúceho vtáka. Sú priatelia, no jeden z nich je pán a druhý služobník. Keď nepatrná duša (jīva) na tento vzťah k Nadduši zabudne, musí stále prelietať z jedného stromu na druhý, z jedného tela do druhého. Jīva veľmi ťažko bojuje na strome hmotného tela, ale keď sa rozhodne prijať druhého vtáka za svojho najvyššieho duchovného učiteľa — tak ako to urobil Arjuna, keď sa dobrovoľne podriadil Kṛṣṇovým pokynom — zaraz sa oslobodí od všetkého utrpenia. Muṇḍaka Upaniṣad (3.1.2) i Śvetāśvatara Upaniṣad (4.7) to potvrdzujú:

Atomska individualna duša biva prenesena u drugo tijelo milošću Nad-duše. Nad-duša ispunjava želju atomske duše, kao što prijatelj ispunjava želju svoga prijatelja. Vede, poput Muṇḍaka Upaniṣade i Śvetāśvatara Upaniṣade, uspoređuju dušu i Nad-dušu s dvije prijateljske ptice koje sjede na istom drvetu. Jedna ptica (osobna atomska duša) jede plod drveta, dok druga ptica (Kṛṣṇa) jednostavno promatra Svoga prijatelja. Premda su te dvije ptice kvalitativno jednake, jedna je opčinjena plodovima materijalnog drveta, a druga jednostavno promatra djelatnosti Svoga prijatelja. Kṛṣṇa je ptica koja promatra, a Arjuna ptica koja jede. Iako su prijatelji, jedan je gospodar, a drugi sluga. Budući da je atomska duša zaboravila taj odnos, prelazi s jednog drveta na drugo ili iz jednog tijela u drugo. Podređena ptica, jīva odnosno duša, veoma se teško bori na drvetu materijalnog tijela, ali čim pristane da prihvati drugu pticu kao vrhovnoga duhovnog učitelja – kao što je Arjuna dobrovoljno učinio predavši se Kṛṣṇi da bi ga Kṛṣṇa poučio – odmah se oslobađa sveg jadikovanja. To je potvrđeno u Muṇḍaka Upaniṣadi (3.1.2) i Śvetāśvatara Upaniṣadi (4.7):

samāne vṛkṣe puruṣo nimagno
’nīśayā śocati muhyamānaḥ
juṣṭaṁ yadā paśyaty anyam īśam
asya mahimānam iti vīta-śokaḥ

„Obaja vtáci sedia na jednom strome, lenže zobajúci vták je plný strachu a nepríjemností, keď sa snaží užívať plody stromu. Ak sa však obráti na Boha, na svojho priateľa, a spozná Jeho slávu, ihneď prestane trpieť a zbaví sa všetkej úzkosti.“ Arjuna sa teraz obrátil na Kṛṣṇu, svojho večného priateľa, aby pod Jeho vedením porozumel Bhagavad-gīte. Vďaka načúvaniu Kṛṣṇovým slovám mohol porozumieť Jeho sláve a zbaviť sa utrpenia.

„Premda se dvije ptice nalaze na istom drvetu, ptica koja kao uživatelj plodova drveta jede potpuno je obuzeta tjeskobom i mrzovoljom. Ali ako na neki način okrene lice prema svome prijatelju, Gospodinu, i spozna Njegove slave – ispaćena se ptica odmah oslobađa sve tjeskobe." Arjuna se sada okrenuo prema svom vječnom prijatelju, Kṛṣṇi, i od Njega sluša Bhagavad-gītu. Slušajući tako Kṛṣṇu može shvatiti Gospodinove slave i osloboditi se jadikovanja.

Śrī Kṛṣṇa tu Arjunovi radí, aby nenariekal nad tým, že jeho praotec a učiteľ vymenia svoje telá. Skôr by ho malo potešiť, že ich telá v spravodlivom boji zabije a očistí ich od všetkých následkov za ich činy. Kto svoj život položí na obetný oltár alebo v spravodlivom boji, ihneď sa očistí od následkov svojich hriešnych činov a povýši sa do vyššieho životného stavu. Arjuna preto nemal ani najmenší dôvod k nariekaniu.

Gospodin ovdje savjetuje Arjuni da ne tuguje zbog tjelesne promjene svoga starog djeda i učitelja. Treba biti sretan što će ubiti njihova tijela u pravednoj borbi tako da se odmah mogu pročistiti od svih posljedica raznih tjelesnih djelatnosti. Onaj tko položi svoj život na žrtveni oltar ili na bojnom polju u pravednoj borbi odmah biva pročišćen od tjelesnih posljedica i uzdignut na viši položaj života. Tako Arjuna nije imao razloga za žaljenje.