VERŠ 59
STIH 59
Verš
Tekst
na yotsya iti manyase
mithyaiṣa vyavasāyas te
prakṛtis tvāṁ niyokṣyati
na yotsya iti manyase
mithyaiṣa vyavasāyas te
prakṛtis tvāṁ niyokṣyati
Synonyma
Synonyms
yat — ak; ahaṅkāram — falošné ego; āśritya — vyhľadávať útočište; na yotsye — nebudem bojovať; iti — takto; manyase — zmýšľaš; mithyā eṣaḥ — to všetko je márne; vyavasāyaḥ — odhodlanie; te — tvoje; prakṛtiḥ — hmotná príroda; tvām — teba; niyokṣyati — prinúti.
yat – ako; ahaṅkāram – lažnog ega; āśritya – prihvativši utočište; na yotsye – neću se boriti; iti – tako; manyase – misliš; mithyā eṣaḥ – to je sve pogrešno; vyavasāyaḥ – odlučnost; te – tvoje; prakṛtiḥ – materijalne prirode; tvām – ti; niyokṣyati – djelovat ćeš.
Překlad
Translation
Ak nebudeš konať podľa Mojich pokynov a vzdáš sa boja, staneš sa obeťou falošného ega. Tvoja povaha ťa však nakoniec prinúti bojovať.
Ako ne izvršiš Moju naredbu i ne boriš se, tvoje će djelatnosti biti pogrešno usmjerene. Zbog tvoje prirode, bit ćeš prisiljen sudjelovati u ratu.
Význam
Purport
Arjuna bol kṣatriya; to znamená, že mal od narodenia povahu bojovníka. Bojovať bolo teda preňho prirodzenou povinnosťou. Pod vplyvom falošného ega sa však obával, že by sa dopustil hriechu, keby zabil svojho učiteľa, praotca a priateľov. V skutočnosti sa považoval za pána svojich skutkov, akoby to bol on, kto rozhoduje o dobrých a zlých následkoch činov. Arjuna zabudol na prítomnosť Najvyššieho Pána, ktorý mu prikázal bojovať. Táto zábudlivosť je príznačná pre podmienenú dušu. Najvyšší Pán nám radí, čo je dobré a čo zlé, a nám stačí konať podľa Jeho pokynov, aby sme dosiahli životnú dokonalosť. Nikto z nás nedokáže určiť svoj osud, tak ako to môže Najvyšší Pán, a preto je najlepšie konať pod Jeho vedením. Nikto by nemal zanedbávať pokyny Najvyššieho Pána a to isté platí o pokynoch duchovného učiteľa, ktorý je Jeho zástupcom. Mali by sme nasledovať Pánove pokyny bez váhania; tomu sa hovorí istota za všetkých okolností.
SMISAO: Arjuna je bio vojnik, rođen s prirodom kṣatriye. Stoga je njegova prirodna dužnost bila da se bori. Međutim, zbog lažnoga ega, bojao se da će ubijanjem svoga učitelja, djeda i prijatelja uzrokovati grešne posljedice. Ustvari, smatrao se gospodarem svojih djela, kao da on određuje dobre ili loše rezultate takva djelovanja. Zaboravio je da je Svevišnji, Božanska Osoba, bio nazočan i nalagao mu da se bori. To je zaboravnost uvjetovane duše. Svevišnja Božanska Osoba poučava nas što je dobro, a što loše. Da bismo dostigli savršenstvo života trebamo jednostavno djelovati u svjesnosti Kṛṣṇe. Nitko ne zna svoju sudbinu, ali Svevišnji Gospodin zna sudbinu svih živih bića. Stoga je najbolje prihvatiti uputu Svevišnje Božanske Osobe ili naredbu duhovnog učitelja, Božjeg predstavnika. Trebamo bez dvojbe izvršiti naredbu Svevišnje Božanske Osobe – tako ćemo biti sigurni u svim okolnostima.