VERŠE 18 – 19

VERZ 18-19

Verš

Besedilo

samaḥ śatrau ca mitre ca
tathā mānāpamānayoḥ
śītoṣṇa-sukha-duḥkheṣu
samaḥ saṅga-vivarjitaḥ

tulya-nindā-stutir maunī
santuṣṭo yena kenacit
aniketaḥ sthira-matir
bhaktimān me priyo naraḥ

Synonyma

Synonyms

samaḥ — rovnaký; śatrau — k nepriateľovi; ca — i; mitre — k priateľovi; ca — tiež; tathā — tak; māna — poeta; apamānayoḥ — potupa; śīta — chlad; uṣṇa — páľava; sukha — šťastie; duḥkheṣu — nešťastie; samaḥ — rovnaký; saṅga-vivarjitaḥ — bez akejkoľvek spoločnosti; tulya — rovnaký; nindā — pohana; stutiḥ — chvála; maunī — mlčanie; santuṣṭaḥ — spokojný; yena kenacit — akokoľvek; aniketaḥ — bez domova; sthira — pevne; matiḥ — odhodlaný; bhakti-mān — zapojený v oddanej službe; me — Mne; priyaḥ — drahý; naraḥ — človek.

samaḥ – enako naklonjen; śatrau – sovražniku; ca – tudi; mitre – prijatelju; ca – tudi; tathā – tako; māna – v časti; apamānayoḥ – in nečasti; śīta – v mrazu; uṣṇa – v vročini; sukha – v sreči; duḥkheṣu – in nesreči; samaḥ – uravnovešen; saṅga-vivarjitaḥ – brez vsakršne družbe; tulya – nespremenljiv; nindā – v sramoti; stutiḥ – in slavi; maunī – molčeč; santuṣṭaḥ – zadovoljen; yena kenacit – z vsem; aniketaḥ – ki nima stalnega doma; sthira – neomajne; matiḥ – odločnosti; bhakti-mān – ki vdano služi; me – Meni; priyaḥ – pri srcu; naraḥ – človek.

Překlad

Translation

Veľmi drahý je Mi ten, kto sa chová rovnako k priateľovi i nepriateľovi, koho sa nedotkne pocta ani potupa, páľava či chlad, šťastie či nešťastie, chvála či pohana, kto sa nestýka so zlou spoločnosťou, je vždy mlčanlivý, so všetkým spokojný, kto sa nestará o strechu nad hlavou a je pevný v poznaní o oddanej službe.

Tisti, ki je enak do prijateljev in sovražnikov, ki ohrani ravnovesje v časti in nečasti, vročini in mrazu, sreči in nesreči ter slavi in sramoti, ki ni nikoli v stiku z nečistimi ljudmi in nečistimi stvarmi, ki je vselej molčeč in zadovoljen z vsem, ki mu ni mar za bivališče, ki ima neomajno znanje in Mi vdano služi – tak človek Mi je zelo pri srcu.

Význam

Purport

Oddaný sa vždy vyhýba zlej spoločnosti. Ľudia majú niekedy vo zvyku jedného raz vychvaľovať a inokedy zas haniť, to je prirodzená vlastnosť ľudskej spoločnosti. Oddaný však nie je ovplyvnený vyumelkovanou chválou či pohanou, šťastím či nešťastím. Je veľmi trpezlivý. Nehovorí o ničom inom než o Kṛṣṇovi, a preto sa hovorí, že je mlčanlivý. Mlčať však neznamená prestať hovoriť, ale prestať hovoriť o nezmysloch. Človek by mal hovoriť o Kṛṣṇovi. Oddaný je za každých okolností šťastný, niekedy dostane dobré jedlo, inokedy nie, no v oboch prípadoch je spokojný. Neláme si hlavu nad tým, ako a kde bývať. Raz môže žiť pod stromom a inokedy v paláci, no neláka ho ani jedno, ani druhé. Hovorí sa, že má neochvejnú myseľ, pretože je pevný vo svojej odhodlanosti a poznaní. Možno sa v tomto verši niektoré vlastnosti opakovali, ale to len poslúžilo na zdôraznenie toho, že oddaný musí tieto vlastnosti získať. Bez dobrých vlastností sa nikto nemôže stať čistým oddaným. Harāv abhaktasya kuto mahad-guṇāḥ: človek, ktorý nie je oddaný Bohu, nemá žiadne dobré vlastnosti. Ak chce byť niekto považovaný za oddaného, musí v sebe tieto dobré vlastnosti vypestovať. Oddanou službou a vedomím Kṛṣṇu môžeme tieto vlastnosti automaticky vyvinúť a pritom nemusíme vynakladať nesmierne úsilie na ich dosiahnutie.

Bhakta se zmeraj izogiba družbe slabih ljudi. Človeka včasih hvalijo, včasih pa obrekujejo; taka je narava človeške družbe. Toda na bhakto tako imenovana slava in sramota ter sreča in nesreča nimajo vpliva. Bhakta je zelo potrpežljiv. Ker ne govori o ničemer, kar ni povezano s Kṛṣṇo, pravimo, da je molčeč. Ko govorimo o molčečnosti, to ne pomeni, da ne bi smeli govoriti, temveč da ne bi smeli govoriti nesmislov. Govoriti bi morali samo o pomembnih stvareh in za bhakto je najpomembneje, da slavi Vsevišnjega Gospoda. Bhakta je srečen v vseh okoliščinah; včasih so mu na voljo zelo okusne jedi, včasih ne, v vsakem primeru pa je zadovoljen. Tudi za bivališče mu ni mar. Včasih živi pod drevesom, včasih v razkošni palači, navezan pa ni ne na eno ne na drugo. Ker sta njegova odločnost in znanje neomajna, pravimo, da je stanoviten. V opisu odlik bhakte je opazno ponavljanje, katerega namen pa je le poudariti, da si bhakta mora pridobiti vse te lastnosti. Kdor nima dobrih lastnosti, ne more biti čisti bhakta. Harāv abhaktasya kuto mahad-guṇāḥ: brezbožnež nima nobene dobre lastnosti. Kdor bi rad postal bhakta, si mora pridobiti opisane odlike. Bhakti si seveda ni treba posebej prizadevati zanje, saj jih z napredovanjem v zavesti Kṛṣṇe in z vdanim služenjem samodejno razvije.