Skip to main content
Knižnica » Bhagavad-gītā — taká, aká je » KAPITOLA PRVÁ

VERŠ 15

STIH 15

Verš

Tekst

pāñcajanyaṁ hṛṣīkeśo
devadattaṁ dhanañ-jayaḥ
pauṇḍraṁ dadhmau mahā-śaṅkhaṁ
bhīma-karmā vṛkodaraḥ
pāñcajanyaṁ hṛṣīkeśo
devadattaṁ dhanañ-jayaḥ
pauṇḍraṁ dadhmau mahā-śaṅkhaṁ
bhīma-karmā vṛkodaraḥ

Synonyma

Synonyms

pāñcajanyam — Pāñcajanya, meno Kṛṣṇovej lastúry; hṛṣīka-īśaḥ — Hṛṣīkeśa (Kṛṣṇa — Pán, ktorý ovláda zmysly Svojich oddaných); devadattam — Devadatta, meno Arjunovej lastúry; dhanam-jayaḥ — Dhanañjaya (Arjuna, dobyvateľ bohatstva); pauṇḍram — Pauṇḍra, meno Bhīmovej lastúry; dadhmau — zaduli; mahā-śaṅkham — strašlivá lastúra; bhīma-karmā — ten, kto vykonáva nadľudské činy; vṛka-udaraḥ — nenásytný jedák (Bhīma).

pāñcajanyam – školjku Pāñcajanyu; hṛṣīka-īśaḥ – Hṛṣīkeśa (Kṛṣṇa, Gospodin koji upravlja osjetilima bhakta); devadattam – školjku po imenu Devadatta; dhanam-jayaḥ – Dhanañjaya (Arjuna, osvojitelj bogatstva); pauṇḍram – školjku po imenu Pauṇḍra; dadhmau – puhnuo je u; mahā-śaṅkham – strahovitu školjku; bhīma-karmā – onaj tko izvršava divovske zadatke; vṛka-udaraḥ – onaj tko jede goleme količine hrane (Bhīma).

Překlad

Translation

Śrī Kṛṣṇa zadul do Svojej lastúry nazývanej Pāñcajanya a Arjuna do svojej Devadatty. A Bhīma, nenásytný jedák schopný nadľudských skutkov, zadul do svojej strašlivej lastúry nazývanej Pauṇḍra.

Gospodin Kṛṣṇa je puhnuo u Svoju školjku zvanu Pāñcajanya, Arjuna je puhnuo u svoju školjku zvanu Devadatta, a Bhīma, koji jede goleme količine hrane i izvršava divovske zadatke, puhnuo je u svoju strahovitu školjku zvanu Pauṇḍra.

Význam

Purport

V tomto verši je Śrī Kṛṣṇa označený ako Hṛṣīkeśa, pretože je vlastníkom všetkých zmyslov. Živé bytosti sú neoddeliteľnými čiastočkami Boha a zmysly živých bytostí sú tiež časťami Jeho zmyslov. Impersonalisti (stúpenci teórie, že Boh nie je osoba) nevedia vysvetliť, prečo aj živé bytosti majú zmysly, a preto sa ich snažia opisovať ako neosobné — bez zmyslov a identity. Pán sídli v srdciach všetkých živých bytostí a riadi ich zmysly podľa toho, ako sa Mu odovzdávajú. Zmysly Svojich čistých oddaných riadi priamo. Tu na Kuruovskom bojisku ovláda Arjunove transcendentálne zmysly priamo, a preto sa nazýva Hṛṣīkeśa. Podľa Svojich činností dostáva Kṛṣṇa rôzne mená, ako napríklad Madhusūdana, pretože zabil démona Madhua; Govinda, pretože prináša radosť kravám a teší zmysly; Vāsudeva, lebo sa zjavil ako Vasudevov syn; Devakī-nandana, lebo prijal Devakī za Svoju matku; Yaśodā-nandana, lebo umožnil Yaśode prežívať Jeho detské hry vo Vṛndāvane; Pārtha-sārathi, pretože slúžil ako vozataj Svojmu priateľovi Arjunovi, a konečne Hṛṣīkeśa, pretože viedol Arjunu na Kuruovskom poli.

SMISAO: Gospodin Kṛṣṇa je u ovom stihu opisan kao Hṛṣīkeśa, jer je vlasnik svih osjetila. Živa bića su Njegovi sastavni djelići i zato su osjetila živih bića sastavni djelići Njegovih osjetila. Impersonalisti ne mogu objasniti osjetila živih bića i zato uvijek žele opisati živa bića kao neosjetilna ili neosobna. Gospodin, koji se nalazi u srcima svih živih bića, upravlja njihovim osjetilima, razmjerno njihovom predavanju. U slučaju čistoga bhakte, Gospodin izravno upravlja njegovim osjetilima. Ovdje, na bojnom polju Kurukṣetri, Gospodin je izravno upravljao transcendentalnim osjetilima Arjune i stoga se naziva Hṛṣīkeśa. Gospodin ima razna imena, koja dobiva po različitim djelatnostima. Na primjer, zove se Madhusūdana jer je ubio demona Madhua, Govinda jer pruža zadovoljstvo kravama i osjetilima, Vāsudeva jer se pojavio kao sin Vasudeve, Devakī-nandana jer je prihvatio Devakī kao Svoju majku, Yaśodā-nandana jer je Svojim djetinjim zabavama blagoslovio Yaśodu u Vṛndāvani, a Pārtha-sārathi jer je upravljao bojnim kolima Svoga prijatelja Arjune. Ime Hṛṣīkeśa znači da je na bojnom polju Kurukṣetri poučio Arjunu.

V tomto verši je Arjuna nazývaný Dhanañjaya, lebo svojmu staršiemu bratovi Yudhiṣṭhirovi pomohol získať bohatstvo, ktoré ako kráľ nevyhnutne potreboval na vykonávanie rôznych obetných obradov. Prezývku Vṛkodara si Bhīma zaslúžil pre svoju dravú chuť k jedlu, ktorá bola rovnako úžasná ako jeho herkulovské skutky, napríklad zabitie démona Hiḍimbu.

Pre bojovníkov na strane bratov Pāṇḍuovcov bolo veľmi povzbudzujúce počuť, ako Śrī Kṛṣṇa a ostatní velitelia trúbia na svoje podivuhodné lastúry. Nepriateľ tieto výhody nemal. Ani Kṛṣṇa, najvyšší poradca, ani bohyňa šťastia nestáli na ich strane. Porážka v boji im teda bola predurčená a toto posolstvo bolo vyhlásené zvukom lastúr.

Arjuna je u ovom stihu oslovljen kao Dhanañjaya jer je pomogao svom starijem bratu, kralju, u prikupljanju bogatstva potrebnog za izvođenje različitih žrtvovanja. Bhīma je poznat kao Vṛkodara zato što je mogao jesti istom silinom kojom je izvršavao divovske zadatke, poput ubijanja demona Hiḍimbe. Zvuci školjki u koje su puhnule razne osobe na strani Pāṇḍava, počev sa zvukom Gospodinove školjke, jako su ohrabrili borbene vojnike. Na drugoj strani nije bilo takva pouzdanja, niti prisutnosti Gospodina Kṛṣṇe, vrhovnog upravitelja, niti božice sreće. Tako je bilo predodređeno da Duryodhanina strana izgubi bitku. To je bila poruka koju su objavili zvuci školjki.