Skip to main content

VERŠ 15

TEXT 15

Verš

Texte

pāñcajanyaṁ hṛṣīkeśo
devadattaṁ dhanañ-jayaḥ
pauṇḍraṁ dadhmau mahā-śaṅkhaṁ
bhīma-karmā vṛkodaraḥ
pāñcajanyaṁ hṛṣīkeśo
devadattaṁ dhanañ-jayaḥ
pauṇḍraṁ dadhmau mahā-śaṅkhaṁ
bhīma-karmā vṛkodaraḥ

Synonyma

Synonyms

pāñcajanyam — Pāñcajanya, meno Kṛṣṇovej lastúry; hṛṣīka-īśaḥ — Hṛṣīkeśa (Kṛṣṇa — Pán, ktorý ovláda zmysly Svojich oddaných); devadattam — Devadatta, meno Arjunovej lastúry; dhanam-jayaḥ — Dhanañjaya (Arjuna, dobyvateľ bohatstva); pauṇḍram — Pauṇḍra, meno Bhīmovej lastúry; dadhmau — zaduli; mahā-śaṅkham — strašlivá lastúra; bhīma-karmā — ten, kto vykonáva nadľudské činy; vṛka-udaraḥ — nenásytný jedák (Bhīma).

pāñcajanyam: la conque nommée Pāñcajanya; hṛṣīka-īśaḥ: Hṛṣīkeśa, ou Celui qui gouverne les sens de Ses dévots (Kṛṣṇa); devadattam: la conque nommée Devadatta; dhanam-jayaḥ: Dhanañjaya, ou le conquérant des richesses (Arjuna); pauṇḍram: la conque nommée Pauṇḍra; dadhmau: soufflèrent; mahā-śaṅkham: la conque formidable; bhīma-karmā: qui accomplit des tâches herculéennes; vṛka-udaraḥ: le mangeur vorace (Bhīma).

Překlad

Translation

Śrī Kṛṣṇa zadul do Svojej lastúry nazývanej Pāñcajanya a Arjuna do svojej Devadatty. A Bhīma, nenásytný jedák schopný nadľudských skutkov, zadul do svojej strašlivej lastúry nazývanej Pauṇḍra.

Kṛṣṇa souffle dans Sa conque, Pāñcajanya; Arjuna dans la sienne, Devadatta; et Bhīma, le mangeur vorace, auteur d’exploits surhumains, fait retentir la formidable Pauṇḍra.

Význam

Purport

V tomto verši je Śrī Kṛṣṇa označený ako Hṛṣīkeśa, pretože je vlastníkom všetkých zmyslov. Živé bytosti sú neoddeliteľnými čiastočkami Boha a zmysly živých bytostí sú tiež časťami Jeho zmyslov. Impersonalisti (stúpenci teórie, že Boh nie je osoba) nevedia vysvetliť, prečo aj živé bytosti majú zmysly, a preto sa ich snažia opisovať ako neosobné — bez zmyslov a identity. Pán sídli v srdciach všetkých živých bytostí a riadi ich zmysly podľa toho, ako sa Mu odovzdávajú. Zmysly Svojich čistých oddaných riadi priamo. Tu na Kuruovskom bojisku ovláda Arjunove transcendentálne zmysly priamo, a preto sa nazýva Hṛṣīkeśa. Podľa Svojich činností dostáva Kṛṣṇa rôzne mená, ako napríklad Madhusūdana, pretože zabil démona Madhua; Govinda, pretože prináša radosť kravám a teší zmysly; Vāsudeva, lebo sa zjavil ako Vasudevov syn; Devakī-nandana, lebo prijal Devakī za Svoju matku; Yaśodā-nandana, lebo umožnil Yaśode prežívať Jeho detské hry vo Vṛndāvane; Pārtha-sārathi, pretože slúžil ako vozataj Svojmu priateľovi Arjunovi, a konečne Hṛṣīkeśa, pretože viedol Arjunu na Kuruovskom poli.

Kṛṣṇa est nommé Hṛṣīkeśa dans ce verset, car Il est le possesseur des sens de tous les êtres. Les philosophes impersonnalistes, incapables d’expliquer la présence des sens dans l’être vivant, se hâtent de l’en prétendre dépourvu et de conclure à son impersonnalité. Pourtant, comme les entités vivantes sont partie intégrante de Kṛṣṇa, leurs sens sont également partie intégrante de Ses sens. En réalité, Kṛṣṇa, sis en leur cœur, dirige leurs sens selon leur degré d’abandon à Sa personne. Dans le cas de Son pur dévot par exemple, Il les gouverne directement. Ainsi contrôle-t-Il directement, sur le champ de bataille de Kurukṣetra, les sens transcendants d’Arjuna. De là Son nom de Hṛṣīkeśa.

Le Seigneur a différents noms qui font chacun référence à l’une de Ses activités: Madhusūdana, entre autres, parce qu’Il a tué le démon Madhu; Govinda, car Il est source de plaisir pour les vaches et les sens de tous les êtres; Vāsudeva, attendu qu’Il apparut comme fils de Vasudeva; Devakī-nandana, puisqu’Il prit Devakī pour mère; Yaśodā-nandana, car Il offrit à Yaśodā l’opportunité de connaître Ses divertissements d’enfance au village de Vṛndāvana; Pārtha-sārathi, parce qu’Il conduit le char de Son ami Arjuna, et Hṛṣīkeśa, pour les directives qu’Il lui donne.

V tomto verši je Arjuna nazývaný Dhanañjaya, lebo svojmu staršiemu bratovi Yudhiṣṭhirovi pomohol získať bohatstvo, ktoré ako kráľ nevyhnutne potreboval na vykonávanie rôznych obetných obradov. Prezývku Vṛkodara si Bhīma zaslúžil pre svoju dravú chuť k jedlu, ktorá bola rovnako úžasná ako jeho herkulovské skutky, napríklad zabitie démona Hiḍimbu.

Pre bojovníkov na strane bratov Pāṇḍuovcov bolo veľmi povzbudzujúce počuť, ako Śrī Kṛṣṇa a ostatní velitelia trúbia na svoje podivuhodné lastúry. Nepriateľ tieto výhody nemal. Ani Kṛṣṇa, najvyšší poradca, ani bohyňa šťastia nestáli na ich strane. Porážka v boji im teda bola predurčená a toto posolstvo bolo vyhlásené zvukom lastúr.

Dans ce verset, Arjuna est nommé Dhanañjaya pour avoir aidé son frère aîné à amasser les richesses nécessaires à l’accomplissement de divers sacrifices, et Bhīma est nommé Vṛkodara en raison d’un appétit aussi extraordinaire que son pouvoir d’accomplir des tâches herculéennes telles que la mise à mort du démoniaque Hiḍimba.

À présent, les plus grands chefs de l’armée des Pāṇḍavas font retentir leurs conques à l’unisson de celle du Seigneur. Elles encouragent vivement les soldats. Le camp opposé, pour sa part, ne possède aucun de ces avantages et ne peut ni compter sur la présence du maître suprême, Kṛṣṇa, ni sur celle de la déesse de la fortune. Sa défaite est déjà écrite. Tel est le message envoyé par le son des conques.