Skip to main content
Knižnica » Bhagavad-gītā — taká, aká je » KAPITOLA PRVÁ

VERŠ 12

STIH 12

Verš

Tekst

tasya sañjanayan harṣaṁ
kuru-vṛddhaḥ pitāmahaḥ
siṁha-nādaṁ vinadyoccaiḥ
śaṅkhaṁ dadhmau pratāpavān
tasya sañjanayan harṣaṁ
kuru-vṛddhaḥ pitāmahaḥ
siṁha-nādaṁ vinadyoccaiḥ
śaṅkhaṁ dadhmau pratāpavān

Synonyma

Synonyms

tasya — jeho; sañjanayan — zvýšenie; harṣam — radosť; kuru-vṛddhaḥ — predok Kuruovského rodu (Bhīṣma); pitāmahaḥ — praotec; siṁha-nādam — burácajúci zvuk podobný leviemu revu; vidadya — zaznel; uccaiḥ — veľmi nahlas; śaṅkham — lastúra; dadhmau — zadul; pratāpa-vān — mocný.

tasya – njegovu; sañjanayan – povećavajući; harṣam – radost; kuru-vṛddhaḥ – djed Kuru dinastije (Bhīṣma); pitāmahaḥ – djed; siṁha-nādam – glasan zvuk nalik rici lava; vinadya – odjekujući; uccaiḥ – vrlo glasno; śaṅkham – u školjku; dadhmau – puhnuo; pratāpa-vān – hrabri.

Překlad

Translation

Potom Bhīṣma, mocný a statočný predok Kuruovského rodu, praotec bojovníkov, zadul mocne do svojej lastúry. Burácajúci zvuk, podobný leviemu revu, potešil Duryodhanu.

Tada je Bhīṣma, veliki hrabri predak dinastije Kurua, djed boraca, snažno puhnuo u svoju školjku, proizvevši zvuk nalik na riku lava, razveselivši time Duryodhanu.

Význam

Purport

Predok Kuruovského rodu pochopil, čo sa deje v mysli jeho vnuka Duryodhanu, a tak sa ho zo súcitu snažil povzbudiť tým, že veľmi nahlas zatrúbil na svoju lastúru, napodobňujúc leví rev. Bhīṣmovo silné zatrúbenie symbolicky oznamovalo vnukovi Duryodhanovi, že nemá možnosť zvíťaziť, keďže na protivníkovej strane stojí Najvyšší Pán Śrī Kṛṣṇa. Bhīṣmovou povinnosťou však bolo zúčastniť sa boja, a preto svojím mocným zatrúbením Duryodhanu ubezpečil, že bude bojovať zo všetkých síl.

SMISAO: Djed dinastije Kurua shvatio je skrovite kutke srca svoga unuka Duryodhane i iz prirodne samilosti pokušao ga je razveseliti puhnuvši vrlo snažno u svoju školjku, kao što je dolikovalo njegovu lavljem položaju. Simboličnim puhanjem u školjku posredno je obavijestio svoga potištenog unuka Duryodhanu da nema nikakvih izgleda na pobjedu, jer je Svevišnji Gospodin Kṛṣṇa bio na strani protivnika. Unatoč tome, njegova je dužnost bila da se bori i u tu svrhu nije trebalo žaliti truda.