Skip to main content

TEXT 2

VERŠ 2

Devanagari

Dévanágarí

यं सन्न्यासमिति प्राहुर्योगं तं विद्धि पाण्डव ।
न ह्यसन्न्यस्तसङ्कल्पो योगी भवति कश्चन ॥ २ ॥

Text

Verš

yaṁ sannyāsam iti prāhur
yogaṁ taṁ viddhi pāṇḍava
na hy asannyasta-saṅkalpo
yogī bhavati kaścana
yaṁ sannyāsam iti prāhur
yogaṁ taṁ viddhi pāṇḍava
na hy asannyasta-saṅkalpo
yogī bhavati kaścana

Synonyms

Synonyma

yam — what; sannyāsam — renunciation; iti — thus; prāhuḥ — they say; yogam — linking with the Supreme; tam — that; viddhi — you must know; pāṇḍava — O son of Pāṇḍu; na — never; hi — certainly; asannyasta — without giving up; saṅkalpaḥ — desire for self-satisfaction; yogī — a mystic transcendentalist; bhavati — becomes; kaścana — anyone.

yam — čo; sannyāsam — odriekanie; iti — tak; prāhuḥ — vravia; yogam — spojenie s Najvyšším; tam — to; viddhi — vedz; pāṇḍava — ó, Pāṇḍuovec; na — nie; hi — zaiste; asannyasta — bez odriekania; saṅkalpaḥ — túžba po osobnom pôžitku; yogī — transcendentalista; bhavati — stane sa; kaścana — nikto.

Translation

Překlad

What is called renunciation you should know to be the same as yoga, or linking oneself with the Supreme, O son of Pāṇḍu, for one can never become a yogī unless he renounces the desire for sense gratification.

Vedz, že to, čo sa nazýva odriekaním, je to isté čo yoga, čiže spojenie s Najvyšším, ó, Pāṇḍuovec, pretože nik sa nemôže stať yogīnom, kým sa nezriekne túžby po zmyslovom pôžitku.

Purport

Význam

Real sannyāsa-yoga or bhakti means that one should know his constitutional position as the living entity, and act accordingly. The living entity has no separate independent identity. He is the marginal energy of the Supreme. When he is entrapped by material energy, he is conditioned, and when he is Kṛṣṇa conscious, or aware of the spiritual energy, then he is in his real and natural state of life. Therefore, when one is in complete knowledge, one ceases all material sense gratification, or renounces all kinds of sense gratificatory activities. This is practiced by the yogīs who restrain the senses from material attachment. But a person in Kṛṣṇa consciousness has no opportunity to engage his senses in anything which is not for the purpose of Kṛṣṇa. Therefore, a Kṛṣṇa conscious person is simultaneously a sannyāsī and a yogī. The purpose of knowledge and of restraining the senses, as prescribed in the jñāna and yoga processes, is automatically served in Kṛṣṇa consciousness. If one is unable to give up the activities of his selfish nature, then jñāna and yoga are of no avail. The real aim is for a living entity to give up all selfish satisfaction and to be prepared to satisfy the Supreme. A Kṛṣṇa conscious person has no desire for any kind of self-enjoyment. He is always engaged for the enjoyment of the Supreme. One who has no information of the Supreme must therefore be engaged in self-satisfaction, because no one can stand on the platform of inactivity. All purposes are perfectly served by the practice of Kṛṣṇa consciousness.

Vykonávať sannyāsa-yogu alebo bhakti-yogu znamená poznať svoju pôvodnú podstatu, svoje večné postavenie ako živá bytosť a konať podľa toho. Individuálne bytosti patria do okrajovej energie Boha a nemajú nezávislú totožnosť. Keď sú v zajatí hmotnej energie, sú podmienené. Keď sa však stanú vedomými si Kṛṣṇu a duchovnej energie, dostanú sa do skutočného a prirodzeného životného postavenia. Až keď opäť nadobudnú úplné poznanie, zrieknu sa všetkých hmotných zmyslových pôžitkov a všetkých plodonosných činností. Takéto odriekanie podstupujú yogīni, ktorí odpútavajú svoje zmysly od zmyslových predmetov. Človek vedomý si Kṛṣṇu je však dokonalým sannyāsīnom i yogīnom, pretože nemá príležitosť zamestnať zmysly niečím iným, než tým, čo by potešilo Kṛṣṇu. Preto poznanie, ktoré možno dosiahnuť jñāna-yogou, a schopnosť ovládať zmysly, ktorú možno získať procesom yogy, automaticky dosiahneme vedomím Kṛṣṇu. Ak však človek nie je schopný vzdať sa sebeckých činov, potom vykonávanie jñāny alebo yogy nemá žiadny zmysel. Skutočným cieľom každej živej bytosti je vzdať sa všetkých egoistických záujmov a byť pripravený uspokojiť Najvyššieho Pána. Človek, ktorý si je vedomý Kṛṣṇu, netúži po osobnom pôžitku, ale vždy koná tak, aby potešil Najvyššieho Pána. Ten, kto o Ňom nič nevie, sa snaží o sebauspokojenie, lebo nikto nemôže zostať nečinný. Vedomie Kṛṣṇu teda spĺňa účel všetkých ostatných yog.